Slovensko, krajina s bohatou tradíciou ovčiarstva a výrobou unikátnej bryndze, čelí v posledných rokoch rastúcemu problému - enormnému nárastu dovozu ovčieho mlieka zo zahraničia. Tento trend ohrozuje nielen slovenských ovčiarov, ale aj kvalitu a autenticitu slovenskej bryndze.
Nárast dovozu ovčieho mlieka
Bryndza vyrobená na Slovensku nemusí vždy pochádzať zo slovenského ovčieho mlieka. Na Slovensko sa začalo vo veľkom dovážať lacnejšie ovčie mlieko z krajín ako Francúzsko, Taliansko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko. Ročne sa ho dovezie zhruba od 1 až po 2 milióny litrov. Tento nárast importov mlieka a mliečnych výrobkov zaznamenávame od vstupu Slovenska na spoločný trh EÚ a príchodom zahraničných obchodných reťazcov.
Produkcia a spotreba ovčieho mlieka na Slovensku
Na Slovensku vyprodukujeme pritom len niečo okolo 11 miliónov litrov ovčieho mlieka, no reálne by sme potrebovali aspoň 16 miliónov litrov. V minulom roku dosiahla produkcia ovčieho mlieka na Slovensku 13 524 ton, čo je najvyššia úroveň od vstupu do Európskej únie. Ročná výroba bryndze na Slovensku predstavuje takmer 4 tisíc ton, pričom Slováci spotrebujú na obyvateľa 0,6 kg bryndze ročne.
Dôsledky dovozu pre slovenské ovčiarstvo
Dovoz lacnejšieho ovčieho mlieka zo zahraničia má negatívne dôsledky pre slovenské ovčiarstvo:
- Ohrozenie ekonomiky slovenských ovčiarov: Slovenskí ovčiari často nemôžu konkurovať cenám zahraničného mlieka. „Často sa stane, že slovenský ovčiar vyrobí ovčie mlieko za jedno euro, z Francúzska ho sem však dovezú za 85 centov.“ Zahraniční výrobcovia ovčieho mlieka si ho môžu vďaka štedrým dotáciám vo svojich domovských krajinách, či lacnejšej pracovnej sile a nižších odvodoch dovoliť predávať na Slovensku aj o 10 centov za liter menej, ako naši výrobcovia.
- Pokles stavov oviec: Pod tlakom dovozov ovčieho mlieka klesajú počty chovaných oviec. Za socializmu sa na Slovensku chovalo približne 700-tisíc oviec. V dnešnej dobe sa u nás chová len 370-tisíc oviec a počty z roka na rok klesajú. Na to, aby bolo Slovensko sebestačné, by ich podľa predsedu SPPK malo byť na našom území zhruba 600.000.
- Nezáujem o poľnohospodárstvo a salašníctvo: Výrazným problémom je aj nezáujem spoločnosti a mladých ľudí o poľnohospodárstvo a salašníctvo.
Vplyv na kvalitu a autenticitu slovenskej bryndze
Dovoz ovčieho mlieka zo zahraničia ovplyvňuje aj kvalitu a autenticitu slovenskej bryndze:
Prečítajte si tiež: Dubnické pizzerie: recenzia
- Strata špecifickosti: Slovenská bryndza je špecifická vďaka špecifickým plemenám oviec chovaných na Slovensku a unikátnemu zloženiu našich pasienkov. Špecifickosť našej bryndze teda závisí aj od prírodných daností a mikroflóry našej krajiny, skladby travín, pôdy a prvkov, ktoré sa nachádzajú len v našej prírode a práve to dodáva našej bryndzi jej unikátnosť. Je zistené, že určité významné látky pre náš organizmus sa nachádzajú len v ovčom mlieku od našich slovenských oviec a teda to zo zahraničia ho neobsahuje.
- Zavádzanie spotrebiteľov: Bryndziari, ktorí používajú na výrobu bryndze a ostatných mliečnych výrobkov dovážané ovčie mlieko alebo ovčiu hrudku, formálne zákon neporušujú. No tým, že neuvádzajú pôvod suroviny, spotrebiteľa de facto zavádzajú. Ten si doteraz v dobrej viere predsa kupuje bryndzu, ktorú vyrobili na Slovensku, ergo pochádza zo slovenských salašov.
Riešenia a návrhy
V súvislosti s touto problematikou existujú viaceré riešenia:
- Podpora slovenských ovčiarov: Slovenskí ovčiari potrebujú väčší záujem zo strany spotrebiteľov aj štátu o to, aby komodita, akou je ovčie mlieko, bola na Slovensku viac podporovaná.
- Zákon o pôvode mlieka: Vzdor-strana práce navrhuje prijať zákon o pôvode mlieka, teda aby výrobcovia na etiketách museli uvádzať, z kade pochádza mlieko, ktoré bolo použité pri výrobku. Takto by spotrebitelia zistili, či ovčie mlieko v bryndze, ktorú si kúpili, pochádza zo Slovenska.
- Apel na spotrebiteľov: Riaditeľ Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku Slavomír Reľovský pripomenul, že prvoradým cieľom je apelovať na spotrebiteľa, aby si našiel svojho baču. „To je motto, ktorým by sme chceli, aby sa každý spotrebiteľ riadil. Aby si našiel človeka, ktorý mu bude dodávať kvalitné výrobky zo stopercentného slovenského ovčieho mlieka.
- Podpora spotreby slovenskej bryndze: Z financií Mliečneho fondu sú realizované kampane na podporu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov pôvodom zo Slovenska a podarilo sa zvrátiť tendenciu.
Zaujímavosti o slovenskom ovčiarstve a bryndzi
- Na Slovensku je momentálne chovaných cez 340 tis. oviec. Najviac oviec, cez 105 tis., sa chová v Banskobystrickom kraji. Nasledujú s 84 500 Žilinský a so 70 tis. ovcami Prešovský kraj.
- „Už jeden gram bryndze obsahuje viac ako miliardu živých probiotických kultúr viac ako dvadsiatich druhov baktérií mliečneho kvasenia. Tieto mimoriadne vlastnosti slovenskej bryndze sú spôsobené najmä botanickou pestrosťou našich pasienkov, ktoré sú podľa výskumov pestrejšie ako napríklad alpské pasienky.
- Ovčiarstvo na Slovensku aj napriek úspešnému roku v produkcii podľa agrorezortu zápasí s rôznymi problémami. Sú nimi nízka cena mäsa, nízka spotreba ovčieho mäsa (ročne len okolo 0,13 kg na obyvateľa), dovoz ovčieho mlieka zo zahraničia, či nezáujem o prácu v tomto odvetví.
- Slovensko má obrovský potenciál pre chov oviec. Ich chov neznamená len bryndzu, žinčicu, či jahňacinu, ale má mnoho vedľajších prínosov. Jedným z nich je spásanie našich trávnych porastov a tým vytváranie rázu krajiny, obohacovanie pôdy, či zlepšenie ekosystémov.
Situácia na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami
Spotreba kravského mlieka klesla od nežnej revolúcie na dve pätiny. Ešte rapídnejší bol úbytok chovaných dojníc, ten klesol na pätinu. Len vďaka ich vyššej produktivite sa produkcia slovenského mlieka až tak výrazne nezmenila. V roku 2002 dokázali slovenskí farmári vyprodukovať o pätinu viac mlieka ako bola domáca spotreba. V súčasnosti je situácia iná, sebestační sme na 76 percent. Pred 20 rokmi na Slovensku vyprodukovali 1,2 milióna ton surového kravského mlieka. Aktuálne je to necelých 930-tisíc. Viac ako polovica mlieka, ktoré vyprodukujeme (vyše 454-tisíc ton) ide na vývoz. Ešte v roku 2002 tvoril len necelých 11 percent spotreby, v roku 2021 to však už bolo 64 percent. Podobný je podiel slovenského mlieka v maloobchodných reťazcoch - 65 percent. Štatistiky tiež ukazujú, že prvovýrobcovia v roku 2021 predali 858-tisíc ton mlieka na konzum aj výrobu produktov, zatiaľ, čo zo zahraničia sme priviezli necelých 723-tisíc ton. Pred 20 rokmi až 95 percent dovezeného mlieka na Slovensko prišlo zo susedného Česka. Z vývozu zase Česko tvorilo 70 percent. Aktuálne z Česka dovážame asi polovicu importovaného mlieka, nasleduje Maďarsko, Poľsko, Nemecko a Rakúsko. Mliečnou veľmocou v Európe je Nemecko s produkciou asi 32 miliónov ton ročne. Nasleduje Francúzsko s 24 miliónmi, Holandsko s 13,6 milióna ton, Taliansko s 13 miliónmi, a Poľsko s 12,5 milióna ton. Česko produkuje tri milióny ton ročne. Susedné Rakúsko je však zaujímavé svojou produkciou bio mlieka, čo je pätina jeho produkcie.
Odborníci hovoria, že domáci mliekari nedokážu zahraničiu konkurovať cenou, ktorá je zároveň jedným z faktorov, ktorý spôsobuje nižšiu spotrebu. Spotrebiteľské ceny za 20 rokov narástli na viac ako dvojnásobok. Mliekarne podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory ešte nikdy neplatili za mlieko toľko ako v súčasnosti. Kým v decembri 2022 šlo v priemere 52 centov za liter, rok pred tým len 32 centov.
Špecialitou Slovenska a Česka je, že na rozdiel od iných európskych krajín zákazníci preferujú trvanlivé mlieko, ktoré však môže obsahovať menej vitamínov ako čerstvé.
Mýty o mlieku
Popularite mlieka podľa odborníkov mohli uškodiť aj tvrdenia o tom, ako zahlieňuje, alebo, že človek nemá piť mlieko iného cicavca. Sú to však mýty.
Prečítajte si tiež: Úspešná donášková služba pizze
Prečítajte si tiež: Praktické aspekty dovozu jedla do MŠ