Hoci sú pre nás stále pomerne exotické, niektoré rastliny si postupne nachádzajú svoje miesto v našich záhradách aj vo vyšších polohách a chladnejšom podnebí. Jednou z nich je hurmikaki, rastlina pre našu oblasť nepôvodná, no našej klíme veľmi prispôsobivá. Vo vhodných podmienkach sa vyznačuje nenáročnosťou, odolnosťou a exotickým vzhľadom.
Hurmikaki (Diospyros kaki): Exotická krása a bohatá úroda
Hurmikaki, známy aj ako tomel, ebenovník alebo kaki, je výborná drevina aj pre záhradnú architektúru, najmä na jeseň, keď sa jeho listy vyfarbujú do žiarivo červena až oranžova. Odvďačuje sa aj bohatou úrodou plodov žltej až oranžovej farby, ktoré sa podobajú rajčinám a majú vynikajúcu chuť.
Stanovište a pôda
Pre hurmikaki vyberáme čo najslnečnejšie stanovište s potenciálom akumulácie tepla (napr. stena domu, záhradný múrik). Čím chránenejšie stanovište proti vetrom, najmä zimným, tým lepšie. Treba brať ohľad aj na kvalitu pôdy, ktorú môžeme vylepšiť pridaním štandardného záhradníckeho substrátu. Vyhovujú mu priepustné, hlboké pôdy s dobrou zásobou živín a humusu a mierne kyslé (s pH 5,5 až 6,5). Najlepšie s drenážou, aby nebol pestovaný v podmáčaných pôdach, ktoré mu nevyhovujú.
Závlaha a opeľovanie
Pravidelná závlaha je potrebná pri suchších obdobiach a prvé 2 - 3 roky po výsadbe. Vlaha má vplyv na tvorbu plodov, ich veľkosť a tvar. Väčšina odrôd je samoopelivá, takže pre tvorbu plodov postačí jedna rastlina, navyše bez prítomnosti opeľovača sú plody bezsemenné. Prítomnosť dobrého opeľovača zabezpečí kvalitnú úrodu aj dostatok plodov. Medzi najlepšie opeľovače patria odrody ’Gailey‘ (má len malé plody), ’Zengi-Maru‘, ’Dai Dai Maru‘, ’Seedless‘.
Mrazuvzdornosť a ochrana
Mrazuvzdornosť hurmikaki je udávaná až do -25°C (až -30°C dospelý zdravý strom). Kvitnutie nastáva v druhej polovičke mája a trvá 2 - 3 týždne. Citlivosť narašených častí stromu k mrazom je vysoká, závisí od dĺžky mrazovej expozície. Zakúpené rastliny je nutné spočiatku pestovať v polotieni a odporúčame ich ponechať aspoň rok v pôvodnom kontajneri. Ideálne je rastlinu jeden alebo dva roky zimovať niekde, kde dlhodobo nemrzne, krátkodobé mrazy toleruje (do - 5°C). Ideálne sú pivnice alebo studené predsiene (svetlo nie je nevyhnutné). Po výsadbe na stanovište je vhodné minimálne prvý rok počas zimy rastlinu mierne chrániť - napr. čečinou, alebo zakopcovaním kmeňa zeminou do výšky 50 cm. Nevyhnutná sa javí ochrana proti devastujúcemu vplyvu zimného slnka na slnečných stanovištiach. Postačí jednoduchý chránič (opretá doska do južného smeru, biela netkaná textília v dvoch vrstvách na bambusových tyčkách).
Prečítajte si tiež: Rašelina v záhrade: Áno alebo nie?
Hnojenie a ochrana pred škodcami
Postačí bežné hnojenie s obsahom stopových prvkov (Cererit, Krystalon). Ideálnym hnojivom je aj NPK v pomere 10 : 4 : 6. Škodce rastlinu v našich podmienkach nenapádajú, jeho domáci škodcovia v SR a ČR nežijú.
Rez a zber
Rez hurmikaki nepotrebuje. Rezom regulujeme iba vzrast, čím udržujeme pomerne bujný strom v potrebnej veľkosti. Odstraňujú sa uschnuté a poškodené konáre. Strom sám zhadzuje odrodený obrast. Kvitne a plodí na výhonkoch, ktoré vyrastajú z minuloročného dreva, preto treba byť pri reze opatrný, inak sa oberiete radikálnym rezom o úrodu. Dozrievajú koncom septembra až októbra. Nezrelé plody sú nepožívateľné, trpké. Zrelosť sa pozná podľa zmiznutia trpkosti. Najjednoduchší a najspoľahlivejší spôsob je nechať plody prejsť mrazom. V takomto stave sa môžu nechať na strome až do Vianoc. Plody môžeme ponechať v izbovej teplote s pridanými jablkami a banánmi, ktoré urýchľujú zrenie uvoľňovaním plynu. Konzumujú sa buď po rozkrojení alebo celé so šupkou. Semiačka, ak sú prítomné, sa vyberajú. Niektoré odrody sa môžu zozbierať skôr a nechať uložené krátkodobo v mrazničke a následne niekoľko dní v teple. Plody sú rôsolovité podobné marhuliam a je z nich vynikajúci džem, rôsol.
Hurmikaki viržínske (Diospyros virginiana)
Je veľmi príbuzný druh, jeho mrazuvzdornosť je však menšia (paradoxne je však odolnejší voči jarným mrazíkom). Udávaný limit je okolo -16°C. Na území SR a ČR ide o pomerne rozšírený strom. Dospelé stromy majú výbornú schopnosť prispôsobiť sa podmienkam prostredia. Najcitlivejšie je jednoročné drevo. Odporúča sa kontajnerová kultúra, so zimovaním podobným Hurmi-kaki viržínskému. Dôležité je minimalizovať teplotné výkyvy (vetraním, zatienením). Na pestovanie u nás sú vhodné aj hybridy hurmi kaki viržínskeho a japonského, napríklad odroda ’Nikita´s Gift‘ (mrazuvzdorná do −23 °C) či ’Roseyanka‘ (mrazuvzdorná do −27 °C).
Ďalšie plodiny vhodné pre pestovanie vo vyšších polohách a chladnom podnebí
Okrem hurmikaki existuje mnoho ďalších druhov zeleniny a ovocia, ktoré sa dajú úspešne pestovať aj v náročnejších klimatických podmienkach. Dôležité je vybrať si vhodné odrody, ktoré sú odolné voči mrazu a krátkemu vegetačnému obdobiu.
Strukovinová zelenina
Strukoviny sú hospodársky dôležitou plodinou. Predstavujú najkoncentrovanejší zdroj bielkovín rastlinného pôvodu, ktoré sa úspešne využívajú vo výžive ľudí. Sú tiež účinným prostriedkom na zvýšenie úrodnosti pôdy, pretože obohacujú pôdu o vzdušný dusík, ktorý pútajú hrčkotvornými baktériami. Svojou koreňovou sústavou, ktorá preniká hlboko do pôdy, zlepšujú tiež fyzikálny stav pôdy. Patria sem rastliny z čeľade bôbovitých (Fabaceae).
Prečítajte si tiež: Zdravá dusená zelenina
Hrach siaty (Pisum sativum subsp. hortenze)
Hrach pochádza pravdepodobne z južnej Ázie. Je rozšírený po celej zemeguli. Je to jednoročná, poliehavá, popínavá rastlina. Na pestovanie hrachu sú najvhodnejšie stredne ťažké kypré pôdy, bohaté na humus a minerálne živiny, predovšetkým na fosfor a draslík. Pôdna reakcia má byť neutrálna. Je náročný na vlahu. Kultivary na vylepovanie sa sejú v polovici marca, stržňové kultivary v apríli. Sejeme morené osivo. Vhodné je siať aj namáčané osivo.
Fazuľa záhradná (Phaseolus vulgaris)
Fazuľa je jednoročná rastlina s nízkou vzpriamenou alebo popínavou stonkou. Na pestovanie fazule sú najvhodnejšie stredne ťažké, piesočnatohlinité pôdy s dostatkom vody, dobrými fyzikálnymi vlastnosťami a neutrálnou reakciou pôdy. Fazuľa patrí medzi teplomilnú zeleninu, preto jej najlepšie vyhovujú teplé, chránené polohy, bez výsušných vetrov, s vyššou vlhkosťou vzduchu. Semená klíčia pri teplote pôdy 8--10 °C.
Bôb záhradný (Faba vulgaris var. major)
Bôb je jednoročná rastlina s dlhým vegetačným obdobím. Na pestovanie bôbu sú najvhodnejšie hlboké hlinité a úrodné pôdy. Nesmú byť zamokrené. Na polohu a teplo nie je náročný. Dobre sa mu darí v polohách nevhodných pre iné strukoviny. Jeho nárokom najlepšie vyhovuje skorá sejba.
Lahôdková zelenina
Je to zelenina, ktorá sa menej pestuje a je málo vhodná pre veľkovýrobu. Táto zelenina patrí do rozličných čeľadí, a preto sú jej nároky na pestovanie rozdielne. Pestovanie jednotlivých druhov sa výrazne líši. Výrobu zabezpečujú predovšetkým drobní pestovatelia a záhradkári.
Rebarbora (Rheum rhabarbarum)
Rebarbora je viacročná rastlina, tvorí v zemi silné dužinaté korene. Rebarbora nie je náročná na podnebie ani polohu. Najlepšie sa jej darí v stredne ťažkých, hlbokých pôdach, bohatých na vápnik. Skoro pučí, a preto jej vyhovuje teplá, chránená, poloha. Na stanovišti vydrží až 10 rokov.
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti
Kukurica cukrová (Zea mays var. saccharata)
Kukurica cukrová je jednoročná rastlina vysoká 1,5-2 m, slabšieho vzrastu než kukurica siata. Je to teplomilná rastlina, dobre sa jej darí v kukuričnej výrobnej oblasti, ale aj v repnej.
Špargľa (Asparagus offícinalis)
Je to trváca rastlina. V zemi tvorí bohatú dužnatú koreňovú sústavu. Špargľa sa najlepšie darí v hlbokých, stredne ťažkých pôdach, v záhrevných teplých plochách. Na stanovišti sa pestuje 15-20 rokov. Musí sa vysádzať na pozemok osobitne dobre pripravený.
Fenikel (Foeniculum vulgaris var. dulce)
Je to trváca rastlina, ale u nás sa pestuje ako jednoročná. Je to teplomilná rastlina, vyžaduje chránené teplé polohy s ľahšou záhrevnou pôdou.
Koreninová zelenina
Koreninové rastliny sú známe už od staroveku a stredoveku. Ich využívanie a pestovanie sa šírilo od Stredozemného mora na sever. Koreninové zeleniny sú dôležitou skupinou kultúrnych rastlín, ktoré sa využívajú na schutňovanie jedál v kuchyniach, v údenárskom a konzervárenskom priemysle, likérnictve, pekárstve a cukrárstve.
Majorán (Majorana hortensis)
Majorán je poloker pôvodom zo Stredomoria. U nás je prešľachtený pre jednoročnú produkciu.
Pohánka jedlá (Fagopyrum esculentum)
Pohánka jedlá (Fagopyrum esculentum) patrí do čeľade stavikrvovité, no z hospodárskeho hľadiska ju zaraďujeme medzi pseudoobilniny. Spracovať možno celú rastlinu a má mnohoraké využitie a vzácnu výživovú hodnotu. Vyhovujú jej aj vyššie polohy a horšia pôda. Najviac sa jej však darí na ľahších, slabo kyslých pôdach. Vyžaduje si len dostatok vlahy, pretože má plytký koreňový systém. Pohánka je skromná aj na výživu.
Ovocné stromy a kríky
Aj v chladnejších oblastiach sa dá pestovať rôzne ovocie, treba však vyberať odrody, ktoré sú odolné voči mrazu a chorobám.
Marhule
Skoré odrody marhúľ sú charakteristické tým, že plody sa na strome objavujú už v júni a júli. Jednotlivé odrody spravidla tiež vynikajú dobrou odolnosťou voči mrazu. Plody marhúľ bývajú chuťovo vyvážené. S neskorými odrodami marhúľ sa spája úroda na konci sezóny. Plody totiž dozrievajú až na konci leta a na jeseň. Medzi mrazuvzdorné odrody marhúľ je možné zaradiť odrodu Ledana. Hojne odporúčaná býva aj odroda Velita, ktorá zároveň vyniká pomerne slušnou odolnosťou voči hubovým chorobám. Pokiaľ budete marhuľu pestovať vo vyšších polohách, kde sa očakávajú nielen prízemné, ale aj kotlinové mrazíky, je možné odporučiť odrodu Lerosa. Stromčeky marhúľ je možné do záhrady vysadiť ako na jeseň, tak na jar. Z hľadiska pôdy preferujú skôr suchší variant ľahšieho typu. Príliš ťažká pôda totiž môže zaťažovať korene. Studeným a zamokreným pôdam sa vyhnite.
Hrušky
U týchto odrôd sa úrody dočkáte spravidla od začiatku augusta do začiatku septembra. Pýšia sa sladkou a šťavnatou chuťou a sú určené na priamu konzumáciu. Jesenné hrušky spravidla dozrievajú v septembri. Ich dužina je príjemne sladkastá, šťavnatá a rozplývavá. Tieto odrody sa tiež hodia buď na priamu konzumáciu, alebo krátkodobé uskladnenie. Konzumná zrelosť týchto hrušiek nastáva zhruba od januára do apríla. Aj vzhľadom na to sú väčšinou určené na uskladnenie. Z obľúbených odrôd možno spomenúť napríklad hrušku Erika, Amfora či Blanka a Bohemica. Medzi hrušky do vyšších polôh sa radí napríklad Alice, Erica, hruška Lucasova či Alfa. Hrušky majú všeobecne vyššie nároky na podmienky stanovišťa. Dariť sa im bude najmä v teplých a stredných polohách, pričom priemerná ročná teplota stanovišťa by sa mala pohybovať medzi 7,5-9 °C. Čo sa týka pôdy, tú voľte hlbokú, stredne ťažkú až ťažšiu. Mala by byť slabo kyslá až neutrálna, ideálne je pH medzi 6,0-7,2 pH. Naopak nevhodné na pestovanie sú vápenité a podmáčané pôdy. Dôležitá je tiež správna orientácia stanovišťa na svetové strany, kde hruškám prospieva najmä juhovýchodná, juhozápadná či južná expozícia.
Slivky
Slivky sa spoločne s poloslivkami, slivami, ringlotami a mirabelkami zaraďujú do rozsiahleho rodu sliviek. Slivky sú charakteristické svojimi pretiahnutými plodmi s obvykle tmavo fialovou farbou. Dužina býva tuhá s nádychom žltej a oranžovej. Medzi najodolnejšie odrody sliviek sa radí nemecká odroda Jojo alebo jej kríženec Jofela. Slivka patrí medzi ovocné stromy, ktoré nie sú príliš náročné na teplo. Pokiaľ chcete pestovať slivky v oblasti, kde zima prichádza skôr, vyhnite sa neskorým odrodám, aby vás o jednotlivé plody nepripravil mráz. Čo sa týka pôdy pri výsadbe sliviek, voľte hlbokú a úrodnú pôdu. Slivkám sa darí v mierne vlhkej pôde, naopak trvalé premokrenie neznášajú. V suchých pôdach môžu plody predčasne opadať a vo veľmi studených polohách môžete bojovať s tým, že plody nedozrejú.
Josta
Josta je kríženec čiernych ríbezlí a egrešov. V podstate sa teda jedná o dva druhy ovocia v jednom. V porovnaní s ríbezľami má jemnejšiu chuť a je mierne kyslastá. Navyše obsahuje veľké množstvo vitamínu C. Josta patrí do čeľade egrešovitých.
Ďalšie rastliny
Cvikla (Červená repa)
Cvikla alebo inak červená repa sa radí k pomerne nenáročným rastlinám. Vďaka tomu si jej pestovanie môže vyskúšať prakticky každý. V súčasnej dobe sú k dostaniu najrôznejšie druhy cvikle. Červenej šalátovej repe sa bude najlepšie dariť v ľahkej až stredne ťažkej pôde. Doprajte jej takú pôdu, ktorá je bohatá na živiny a zároveň dobre priepustná.
Santolína (Santolina)
Santolína (Santolina) je atraktívna a nenáročná rastlina, ktorá sa často využíva ako dekoratívny prvok v záhradách. Je známa svojimi jemnými, aromatickými listami a drobnými kvetmi. Santolína miluje slnečné polohy a najlepšie rastie na miestach s dostatkom slnečného svetla. Vyhni sa tienistým a vlhkým miestam, kde by mohla trpieť nadmernou vlhkosťou. Santolína zle znáša premočenie pôdy, preto je dôležité zabezpečiť, aby pôda rýchlo odvádzala prebytočnú vodu. Santolína je výnimočne odolná voči suchu, čo z nej robí ideálnu rastlinu pre suché podnebie a záhrady s nízkymi požiadavkami na údržbu.