Poľnohospodárske družstvo Smrečany je známe úspechmi na výstavách dobytka a stabilizovaným výrobným programom v rastlinnej aj živočíšnej výrobe. Družstvo sa zameriava na výrobu vlastných krmovín, pestovanie sadivových zemiakov a chov dobytka. V ostatnom období prešli v rámci pinzgauského plemena z chovu dojníc na systém dojčiacich kráv. Tento článok sa zameriava na problematiku chovu kráv bez trhovej produkcie mlieka, jeho súčasný stav, výzvy a perspektívy na Slovensku.
PD Smrečany: Príklad diverzifikácie chovu dobytka
PD Smrečany chová približne 1 500 kusov dobytka, z toho okolo 600 dojníc s trhovou produkciou mlieka. Na hospodárskom dvore Veterná Poruba majú približne 60 kusov kráv bez trhovej produkcie mlieka. Dojnice slovenského strakatého plemena chovajú na hospodárskom dvore Smrečany a dojnice holsteinskeho plemena na hospodárskom dvore Žiar, kde sa nachádzajú aj dojnice pinzgauského plemena. Zameriavajú sa aj na odchov jatočných volkov.
Pinzgauský dobytok: Tradičné plemeno s budúcnosťou
Pinzgauský dobytok je súčasťou koloritu Liptova a chová sa v horských podmienkach severného Slovenska od čias panovania Márie Terézie. Smrečianski chovatelia vidia v tomto plemene budúcnosť, hlavne z pohľadu zachovania génových zdrojov. Rozvoj by mal smerovať formou kombinovaného chovu, či už s produkciou mlieka alebo na produkciu mäsovej úžitkovosti so zameraním na dojčiace kravy.
Aktuálny stav a výzvy v chove kráv bez trhovej produkcie mlieka
Chovatelia kráv mäsových plemien na Slovensku udržali početné stavy a dosiahli relatívne dobré naturálne výsledky. Sucho v roku 2022 spôsobilo výpadky prírastkov, čo bolo kompenzované vyššími trhovými cenami, no negatívom je výpadok teľnosti kráv, čo sa prejaví v nasledujúcom období. Sektor nebol podporený v priamych platbách. Ako možnosť podpory sektoru sa javí nasmerovanie do ekologického poľnohospodárstva, no pri požadovanom zaťažovaní pôdy dobytčími jednotkami je táto podmienka ťažko dosiahnuteľná.
Medzi kroky, ktoré ohrozujú chov mäsových kráv, patrí prevod dojných kráv do sektoru kráv bez trhovej produkcie mlieka. Zväz chovateľov mäsového dobytka navrhuje platbu na narodené teľa po rodičoch mäsových plemien, aby bola podpora adresnejšia.
Prečítajte si tiež: Ozdoby na koláče pre každú príležitosť
Spotreba hovädzieho mäsa na Slovensku je momentálne na úrovni 5,72 kilogramu na osobu a z toho je 4,24 kilogramu zo zahraničia, čo predstavuje 65 percent. Sebestačnosť v produkcii hovädzieho mäsa je dostatočná a produkciou teliat vieme nahradiť dovoz. Problémom je nastavenie ekonomiky vertikál tak, aby sa zástav nevyvážal do zahraničia, ale aby bol vykŕmený, zabitý, spracovaný a skonzumovaný na Slovensku.
Nová spoločná poľnohospodárska politika a podpora sektoru
Napriek intenzívnym rokovaniam sa nepodarilo zakomponovať požiadavky Zväzu chovateľov mäsového dobytka do SPP 2023-2027, z čoho vyplýva nespokojnosť. Zväz bude vyhodnocovať smerovanie podpôr do ekológie a vstupovať do každoročného vyhodnocovania čerpania podpôr v SPP 2023-2027 inými sektormi.
Odstav teliat: Kľúčový moment pre budúcu produkciu
Pri chove kráv bez trhovej produkcie mlieka je hlavným produktom odstavené teľa. Odstav má minimálny vplyv na dovtedajšiu produkciu, ale mimoriadne veľký vplyv na produkciu následnú. Spôsob odstavu ovplyvňuje ekonomiku chovu a kvalitu následnej generácie teliat v stádach dojčiacich kráv. Pri odchave treba prihliadať na kondíciu matiek a termín odstavu teliat, ktorý má byť s dostatočným odstupom od nasledujúceho telenia. Matky sa musia kondične pripraviť na budúcu sezónu telenia.
Zootechnicky je odstav situovaný do štádia, v ktorom majú teľatá plne vyvinuté predžalúdky a sú naučené samostatne prijímať rastlinnú potravu. Veľký význam pre kvalitný odstav má prikrmovanie teliat počas pastvy objemovými krmovinami (seno, senáž) a jadrom. Technicky je potrebné teľatá oddeliť od matiek a presunúť do iných objektov chovu tak, aby už neprichádzali do styku so svojimi matkami.
Welfare kráv a podmienky chovu
Kravy bez trhovej produkcie mlieka zahŕňajú malú časť populácie kráv a chovajú sa na odchov teliat pre výkrm. Chov kráv je spojený so zabezpečením ich potrieb a etikou chovu, ktorá sa spája s pojmom welfare (pohoda zvierat). Welfare kráv je stav fyzikálneho a psychologického súladu ich organizmu a prostredia, v ktorom žijú.
Prečítajte si tiež: Stratégie pre tvorbu zásob jedla
V moderných chovateľských systémoch sa aplikuje prevažne voľné ustajnenie s ležiskovými boxami. Kravy sa chovajú vo vysokých vzdušných maštaliach s automatizovaným čistením exkrementov. Materiály používané na výstavbu ustajnenia alebo s ktorými môžu prísť zvieratá do styku, nesmú byť pre zvieratá škodlivé a musia sa čistiť a dezinfikovať. Každá krava musí byť označená ušnou známkou.
Kravy trávia pri žraní 5 až 7 hodín denne. Krmivá pre kravy sa delia na objemové (senáž, siláž, zelené krmivá, okopaniny) a jadrové. Pre jednotlivé kategórie kráv sa zostavujú špecializované kŕmne dávky. Objem prijatej vody závisí od dojivosti, obsahu sušiny v kŕmnej dávke a vonkajšej teploty. V priemere za deň krava vypije asi 75 litrov vody.
Kravy sú na poľnohospodárskych podnikoch pod trvalým dohľadom zootechnika a veterinárneho lekára. Veľká pozornosť sa venuje preventívnej starostlivosti (vakcinácia) a pravidelnému ošetrovaniu paznechtov. Výskyt chorôb a úrazov ovplyvňuje hygiena ustajňovacích priestorov, kvalita krmiva, dodržiavanie receptúr a dodržiavanie hygieny dojenia. Medzi najrozšírenejšie choroby kráv patria mastitídy.
Návrh koncepcie rozvoja chovu kráv bez trhovej produkcie mlieka
Diplomová práca Ing. Petra Rafaya sa zameriava na návrh dlhodobej koncepcie rozvoja chovu kráv bez trhovej produkcie mlieka na farme Vrbovce. Farma sa nachádza v Trenčianskom kraji, okres Myjava na úpätí Bielych Karpát. Pôdno-klimatické podmienky a svahovitý terén predurčujú toto územie na pastevné využívanie. Farmu obhospodaruje SHR Štefan Baláž, ktorý sa sústreďuje na ekologický spôsob chovu.
Cieľom práce je návrh programu rozvoja farmy, ktorý vychádza z ekonomickej a zootechnickej analýzy. Výsledky analýz boli podkladom pre stanovenie hlavných cieľov v oblasti plemenného zloženia stáda, zabezpečenia nárastu objemu produkcie prostredníctvom dosahovania požadovaných reprodukčných parametrov, zlepšenia ekonomickej stránky podniku a jej rentability.
Prečítajte si tiež: Strašidelne dobré recepty
Na základe stanovenia čiastkových cieľov boli navrhnuté nutné zmeny v podniku a v závere práce sú uvedené jednotlivé kroky na realizáciu zmien v chove v určitých oblastiach výroby, a to v plemennej skladbe stáda, reprodukčných vlastnostiach, krmovinovej základne a stavu pasienkov, starostlivosti o zvieratá, technike a technológii chovu a ekonomických parametroch výroby.
Práca predkladá rozvoj chovu prostredníctvom zvyšovania úžitkovosti zvierat na základe vysokého podielu krvi mäsového plemena Limousin, s dosiahnutím požadovaných reprodukčných parametrov odchovu na úroveň 95 teliat od 100 kráv ročne, zvýšením stavov dobytka na 180 ks, ako aj zefektívnením ekonomiky výroby podniku. Po naplnení vytýčených cieľov a splnení navrhovaných postupov bude možné chov realizovať na konkurencie schopnej úrovni. Podmienky prostredia a poloha pastevného areálu sú priam určené na extenzívne využívanie a realizáciu chovu kráv bez trhovej produkcie mlieka.