Predstavte si, že sa ocitnete v situácii, kde nemáte prístup k jedlu ani vode. Ako dlho dokáže vaše telo fungovať bez výživy? A kedy už hovoríme o stave ohrozujúcom život? Táto otázka je veľmi individuálna a komplexná. V tomto článku sa dozviete, ako dlho človek vydrží bez jedla, čo sa deje v tele pri hladovaní a aký je význam vody pre prežitie.
Doba prežitia bez jedla: Individuálna záležitosť
Teoreticky sa doba prežitia bez jedla môže pohybovať od 30 do 40 dní, ak má človek dostatok tekutín. Príkladom je známa hladovka írskeho väzňa Bobbyho Sandsa v roku 1981 - vydržal 66 dní bez jedla, mal však prístup k vode. Avšak, ako dlho dokáže človek vydržať bez jedla, závisí od rôznych faktorov, ako je pôvodná telesná hmotnosť, vek, zdravotný stav a množstvo telesného tuku.
Čo sa deje v tele pri hladovaní? Úsporný režim a ketóza
V momente, keď telo príde o základné živiny, prechádza do úsporného režimu - podobne ako telefón, keď mu dochádza batéria. Tento stav je pre orgány veľmi náročný. Počas hladovania telo postupne spaľuje dostupné energetické zásoby. Najprv využíva glukózu, ktorá sa vyčerpá už do 24 hodín. Následne prechádza na spaľovanie tukov - proces nazývaný ketóza.
Keď človek neje viac ako 4 dni, telo si berie z uložených tukov, ktoré sú zdrojom energie. Sotva sa minú uložené tuky, telo si začne brať zo svalov. Ako prvé sú na rade svaly na rukách aj nohách, postupne pribúdajú aj iné dôležité svaly. Prestáva prúdiť krv.
Voda: Kľúčová pre prežitie
Zásadne odlišná situácia nastáva, keď chýba aj jedlo, aj voda. V tomto prípade sú časové limity omnoho kratšie. Telo bez tekutín zvyčajne vydrží len 3 až 5 dní. Voda je pre ľudské telo kľúčová - tvorí viac ako 60 % hmotnosti tela a zabezpečuje väčšinu metabolických procesov. Už strata 2 % vody vedie k zníženiu výkonu, bolestiam hlavy a závratom.
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na vplyv mäsa
Voda zohráva zásadnú úlohu pri fungovaní nášho tela a prijímame ju najmä prostredníctvom tekutín a potravín s vysokým obsahom vody. Voda tvorí 50-60 percent ľudského tela. Správna hydratácia je pre telo životne dôležitá, pretože voda zohráva dôležitú úlohu v mnohých biochemických procesoch.
Úloha vody v tele
Úlohou prísunu tekutín je regulovať krvný tlak, ovplyvňovať funkciu obličiek a telesné teplo, ale podieľa sa aj na trávení, zabezpečuje správnu funkciu svalov, kĺbov, udržiava dobrú fyzickú a psychickú výkonnosť.
Denná potreba vody
Denne by sme mali vypiť aspoň 8 pohárov tekutín, z ktorých prevažnú väčšinu (aspoň 5 pohárov) by mala tvoriť pitná voda. Rovnako ako potreba živín, aj potreba vody závisí od viacerých faktorov, ako je vek, telesná hmotnosť, zdravotný stav, vonkajšia teplota a fyzická aktivita. Čím vyššia je vaša telesná hmotnosť, tým viac tekutín potrebujete. Počas cvičenia, horúčavy alebo choroby (napr. horúčka, zvracanie, hnačka) sa potreba tekutín môže zvýšiť až 2-3-krát. V takýchto prípadoch by sa mala príjmu tekutín venovať osobitná pozornosť.
Dôsledky dehydratácie
Obsah vody v tele zdravého dospelého človeka je takmer konštantný a dosahuje 60 percent, čo je konštantná hodnota, ktorú by sme sa mali snažiť udržať. Keďže počas dňa neustále strácame vodu - vnútornými metabolickými procesmi, odparovaním cez kožu, potením, močom a stolicou - ak stratené množstvo nenahradíme, hovoríme, že sme dehydrovaní. Ak telo nemá dostatok tekutín alebo ich stráca príliš veľa v porovnaní s množstvom, ktoré prijíma, môže dôjsť k dehydratácii. Správna úroveň príjmu tekutín sa líši od človeka k človeku, ale priemerný dospelý človek potrebuje 2 až 2,5 litra tekutín denne.
Ako prijímať tekutiny
Okrem tekutín prispieva k dostatočnej hydratácii aj konzumácia potravín s vysokým obsahom vody, ako je zelenina, ovocie, mlieko a mliečne výrobky, polievky a dusené jedlá. Pitie vody je najlepší spôsob, ako uhasiť smäd. Snažte sa minimalizovať konzumáciu sladkých nápojov, ale okrem vody môžete k príjmu tekutín pridať aj jeden pohár 100 percentnej ovocnej šťavy, zeleninovej šťavy alebo čaju denne na zlepšenie hydratácie.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: Vyhláška 553/2007 Z. z. a starostlivosť o telo
Dehydratácia: Riziká a príznaky
Už po troch dňoch bez vody dochádza k zlyhaniu obličiek a nedostatku elektrolytov v mozgu. Dehydratácia je ešte vážnejšia. Zhoršuje termoreguláciu, znižuje objem krvi a schopnosť tela ochladzovať sa.
Faktory ovplyvňujúce prežitie bez vody
- Prostredie: Človek vylúči oveľa viac potu, a teda vody v horúcom prostredí alebo keď má vysokú fyzickú záťaž.
- Vek: Starší ľudia môžu mať problémy s reguláciou teploty tela, a preto je pre nich dôležité piť viac vody než mladší ľudia. Deti môžu mať podobný problém a zabúdať piť dostatok vody.
- Pohlavie: Ženy vo všeobecnosti potrebujú menej vody než muži. Je to tak kvôli tomu, že ženy majú v tele prirodzene viac tuku ako muži a ten udržiava vodu v organizme.
- Zdravie: Ak je váš zdravotný stav zhoršený alebo máte problémy s niektorými orgánmi, hlavne tými filtrujúcimi ako obličky, mali by ste denne vypiť viac vody ako zdravý človek.
- Váha: Vo všeobecnosti platí, čím vyššia váha ľudského tela, tým viac vody bude potrebovať.
Príznaky dehydratácie
Charakteristické príznaky pri nebezpečnej dehydratácii sú smäd, suchá pokožka, únava, závrat, zmätenosť, sucho v ústach, rýchly pulz a zrýchlené dýchanie. Moč je tmavší ako zvyčajne a má silný zápach. Toaletu používate menej často. Začne vás bolieť hlava a vaša nálada sa zmení. Ste podráždený a otrávený. Môžu vás začať bolieť aj kĺby a chrbtica, ktorým chýba lubrikácia vo forme vody. Pri plači nevychádzajú z očí žiadne slzy. Môže vám vyskočiť teplota aj krvný tlak. Pri závažnej dehydratácii zlyhávajú ako prvé obličky. Prestávajú vykonávať svoju činnosť a v tele sa tak začnú rozpútavať toxické procesy. 10% nedostatku vody v tele prestávajú pracovať obličky, opúcha jazyk a svaly dostávajú kŕče.
Pôst: Možnosti a riziká
Možno ste počuli o ľuďoch, ktorí držia pôsty dlhšie než týždeň. Áno, týždeň bez jedla je možný, ale iba s dostatočným príjmom tekutín. Ak však človek počas tohto týždňa ani nepije, hovoríme o kritickej situácii.
Nová štúdia zameraná na pôst odhalila prekvapivé zistenia. Tie odhaľujú, že ľudské telo môže prechádzať významnými systematickými zmenami vo viacerých orgánoch až po troch dňoch bez jedla. Dlhodobým hladovaním ale človek riskuje jeho značné poškodenie. V skutočnosti sa však predpokladá, že ak sa pôst vykonáva správne a pod lekárskym dohľadom, ponúka ľuďom celý rad zdravotných výhod.
Nový výskum odborníkov v Európe a Spojenom kráľovstve, uverejnený v Nature Metabolism, zistil, že trvalo viac ako tri dni, kým všetky hlavné orgány zmenili produkciu bielkovín spôsobmi, ktoré by mohli predpovedať lepšie zdravie účastníkov. Tí sa podrobili sedemdňovému pôstu len s vodou.
Prečítajte si tiež: Kanibalizmus a jeho dôsledky
Výskumu sa zúčastnilo celkovo 12 zdravých ľudí (päť žien a sedem mužov). „Prvýkrát sme schopní vidieť, čo sa deje na molekulárnej úrovni v celom tele, keď sa postíme,“ vysvetľuje Claudia Langenberg, epidemiologička z Queen Mary University of London. „Naše výsledky poskytujú dôkazy o zdravotných výhodách pôstu nad rámec straty hmotnosti. Ak sa pôst vykonáva bezpečne a pod dohľadom zdravotníckeho pracovníka, môže mať zdravotné prínosy. U každého jednotlivca je ale potrebné starostlivo zvážiť aj nevýhody. Lekári vo všeobecnosti odporúčajú, aby sa deti, dospievajúci, tehotné ženy či ľudia s cukrovkou alebo poruchami príjmu potravy prerušovaného pôstu nezúčastňovali.
Riziká pôstu
Pri pôste existuje riziko dehydratácie. Približne 20 percent nášho obvyklého príjmu tekutín totiž pochádza z jedla. Jednotlivci, ktorí sa rozhodnú pre prerušovaný pôst, by nemali zabudnúť na dostatočný pitný režim. Ako uvádza portál Science Alert, niekoľkodňový pôst môže byť nebezpečný a jeho potenciálne výhody stále nie sú jasne preukázané.
V posledných rokoch mnohé štúdie naznačili, že prerušovaný pôst môže zlepšiť niektoré aspekty ľudského zdravia. Patrí medzi ne strata hmotnosti, znížený krvný tlak, zlepšenie hustoty kostí a kontrola chuti do jedla. Niektoré experimenty dokonca našli dôkaz, že pocit hladu na krátke časové úseky by mohol spomaliť prirodzený proces starnutia a možno aj predĺžiť dĺžku života človeka.
Najnovší výskum zistil, že zo všetkých 3 000 proteínov nameraných v krvi účastníkov asi tretina vykazovala „hlboké systémové zmeny“ po tom, čo sedem dní nekonzumovali nič iné ako vodu. Zmeny bielkovín však odborníci spozorovali až po troch po sebe nasledujúcich dňoch pôstu. Práve tie sú zdrojom najväčších zdravotných prínosov. Väčšina bielkovín sa vráti na základnú úroveň v momente, keď človek začne znova jesť. To naznačuje, že biologické zmeny z hladovania musíme udržiavať po určitý čas, aby poskytovali dlhodobé zdravotné výhody.
Čo sa s ľudským telom deje počas pôstu, je stále záhadou. Väčšina bielkovín sa vráti na základnú úroveň v momente, keď človek začne znova jesť. To naznačuje, že biologické zmeny z hladovania musíme udržiavať po určitý čas, aby poskytovali dlhodobé zdravotné výhody. „Nedostatok jedla predstavoval predvolenú situáciu počas celej ľudskej evolúcie.
Vplyv hladovania na svalovú hmotu
Po celom jednom dni bez jedla tím vedcov zaznamenal ani nie 8 g straty dusíka u jednotlivých subjektoch. I keď sa úplne nevie, odkiaľ bolo presne už spomenutých 8 gramov, vedci sa zhodli, že to bude pravdepodobne z čriev vďaka vysokej miere bielkovinovej fluktuácie. Pre väčšiu prehľadnosť argumentu, teda ak by došlo k najhoršiemu možnému prípadu a týchto 8 gramov by prišlo len zo svalov (čo je viac menej nemožné) tak pri hladovke trvajúcej 36 hodín a viac by sme prišli približne iba o 363 gramov svalovej hmoty.
Veda, resp. výskumy do dnešného dňa nám naznačujú, že ak prijmeš každý druhý deň čo i len 25 % svojich kalórií na udržanie terajšej váhy (kalorický maintenance - udržiavanie) - tak si "za vodou" a zároveň bez výrazného úbytku svalovej hmoty.
Extrémne prípady hladovania
Výskum sa zaoberal 27-ročným mladíkom, ktorý po dobu 382 dní nejedol a iba konzumoval esenciálne vitamíny a suplementoval minerály, pričom bol samozrejme pod prísnym lekárskym drobnohľadom. Svoju púť začal na 207 kilogramoch, kedy jeho váha na posledný deň klesla až na hodnotu 82 kg.
Existuje niekoľko novinových príbehov, ktoré popisujú liečenie jeho utrpenia. Podľa nej prišiel vtedy 27- ročný Angus Barbieri do Univerzitnej Kliniky Medicíny v Škótsku hľadať pomoc. V tom čase bol veľmi obézny a podľa lekárov vážil až 207 kg. Doktori mu nasadili krátku diétu mysliac si, že mu pomôže, no v skutočnosti vôbec neočakávali, že ju vydrží. Jeho cieľ bol absurdný a až príliš riskantný. Túžil vážiť 49 kíl.
Najväčším prekvapením pre doktorov bol fakt, že toto nebezpečné sebazaprenie dokázal dodržiavať nie v nemocničných priestoroch za pomoci lekárov, ale v jeho domácom prostredí. Do nemocnice chodil len na prehliadky a kontroly jeho zdravotného stavu. Pravidelné testy krvného cukru ukázali, že doktorov neklamal a skutočne nejedol. Bol naozaj schopný nejakým spôsobom fungovať.
V priebehu tohto pôstu bral Barbieri pri rôznych príležitostiach vitamíny, vrátane doplnkov draslíka a sodíka. Bolo mu povolené piť kávu, čaj a perlivú vodu. Priznal, že niekedy prišiel čas a dal si cukor alebo mlieko do čaju. To však bolo najmä v posledných týždňoch hladovania. Na konci svojho utrpenia skutočne vážil 49 kíl.
Keď už konečne skončila jeho diéta, ukončil ju raňajkami s jedným uvareným vajíčkom a krajcom chleba s maslom. Barbieri stratil tak veľa svojej váhy, že by mohol zmestiť ešte ďalších dvoch ľudí do jeho starého oblečenia. Počas svojej hladovky dokonca prestal pracovať pre svojho otca v obchode Fish and Chip na Nelsonovej ulici.
Príbeh tohto muža sa do sveta šíril neuveriteľnou rýchlosťou. Dokonca sa stal predmetom štúdia na University of Dundee, kde akademici horlivo skúmali dopady, ktoré má dlhodobý pôst na telo človeka. Po ukončení svojej diéty žil normálnym plnohodnotným životom vychovávajúc svojich dvoch synov.
Škótove hladovanie je najextrémnejší príklad diéty, aká sa kedy zaznamenala. Existuje však ešte jeden príklad. Muž menom Dennis Galer Godwin držal hladovku až 385 dní. Tým sa zapísal aj do Guinnesovej knihy rekordov. V roku 1964 výskumníci publikovali štúdiu, že predlžené hladovanie môže skutočne pomôcť obéznym ľuďom schudnúť, ak budú hladovať aspoň 117 dní.
Barbieri naozaj ukázal, že otázka, ako dlho vydrží človek bez jedla, je vlastne nezodpovedaná.
Hlad a žalúdočné zvuky: Prečo nám "vyhrávajú muzikanti" v bruchu?
Určite poznáte ten pocit, keď vám v bruchu „vyhrávajú muzikanti“. Nepríjemné pocity a zvuky, ktoré sprevádzajú hlad však majú svoje opodstatnenie. Dokonca, brušná symfónia nemusí vždy znamenať len to, že by ste mali niečo zjesť. Dôvodom, pre ktorý s vami váš žalúdok komunikuje, je kombinácia faktorov. Nie je to len zhluk random zvukov, ako by ste si možno mysleli. Tento proces má aj vedecké vysvetlenie.
Primárnym dôvodom pre škvŕkanie v bruchu je hlad. Žalúdok jednoducho dáva signál, že je prázdny. Jedlo pôsobí ako izolácia zvuku - teda keď sa dlhšie nenajete, prirodzená aktivita svalov sa stáva počuteľnou. Ako sme spomenuli, jedlo izoluje tráviace trubice, ktoré vydávajú zvuky. Svaly v nich sa sťahujú a uvoľňujú, čo spôsobuje proces samotného trávenia. Predstavte si to ako by ste mali v tele trubičky, ktoré je potrebné stláčať, aby mohli expedovať veci (potravu) ďalej. Peristaltika (odborný názov pre posun potravy po tráviacej sústave) nemá na starosti iba pohyb jedla, taktiež je nápomocná pri posune plynov a tekutín.
Hormóny majú dôležitú úlohu pri pýtaní si jedla. Dva kľúčové hormóny sú ghrelín (hovorí ti, že si hladný) a leptín (dáva ti signál o sýtosti). Je ťažké určiť správny čas na jedlo. Záleží na okolnostiach, preferenciách ale aj vašom životnom štýle. Ideálne je jesť vtedy, keď začnete cítiť prvé známky hladu. Čakať na signál extrémneho hladu určite nie je zdravá alternatíva. Môže to viesť k impulzívnemu výberu jedla a následnému prejedaniu sa. Odporúča sa plánovať jedlá.
Prerušované hladovanie: Revolučná metóda alebo extrém?
Prerušované hladovanie ako revolučná metóda nie je len o spaľovaní tukov a chudnutí, ale pomáha zvyšovať ľudský rastový hormón (HGH - human growth hormone), znižuje hladinu inzulínu a môže dokonca pomôcť zvrátiť diabetes (cukrovku). Pomáha na všetko od zažívacích problémov až po energiu, depresie a duševnú jasnosť. Toto je jeden z kľúčov k fontáne mladosti! Týmto životným štýlom sa riadia svetoznámi vitariáni - vyznávači surovej (RAW) stravy Markus Rothkranz a jeho partnerka Cara Brotman, ale aj mnohí kulturisti a slávne osobnosti, ako napríklad Hugh Jackman (predstaviteľ filmového hrdinu Wolverina). Táto malá zmena vám môže zmeniť život k oveľa lepšiemu a pritom vás nič nestojí. Jednoducho povedané, jedlo prijímate počas 8 hodín a potom nejete vôbec nič po dobu 16 hodín. pomáha predchádzať a dokonca zvrátiť diabetes 2.
Žili sme takýmto spôsobom pred miliónmi rokov, keď ľudstvo žijúce v prírode bolo na začiatku. Je to tá najprirodzenejšia vec, ktorú pre seba môžete urobiť. Predstavte si jaskynného človeka, ráno sa zobudí a čo urobí? Nie, nenapchá sa mastnými smaženými zemiakmi, hranolkami. Pravdepodobne urobí veľmi málo, tak nejako len postáva, sem tam sa poškriabe, vyvalí na slnko, nejaký sex, jednoducho neurobí toho moc. Stojí to energiu ísť a získať potravu. Ľudia sú lenivý druh, nevyskočia z postele aby išli niekam po jedlo, doprajú si čas. V tej dobe ste skutočne museli ísť a hľadať potravu. Museli ste chodiť a hľadať nejaké bobule, korienky alebo zvieratá, skrátka čo bolo, museli ste vynaložiť fyzickú aktivitu. To sa nazýva cvičenie v hladovom režime (nalačno, na prázdny žalúdok), človek musel prejsť na nohách nejakú vzdialenosť aby našiel a získal potravu. Ľudia nemali tendenciu sa ponáhlať, neboli v zhone do práce, mali kopec času. V minulosti ľudia žijúci v divočine nemali tri jedlá denne. V skutočnosti boli niekedy pravdepodobne časy, kedy nejedli aj celé dni. Takto to v prírode prirodzene funguje.
Ak budeme jesť každé 2 až 3 hodiny (od skorého rána do neskorého večera, najmä cukor a rafinované potraviny), hladina inzulínu zostane vysoko a inzulín je nepriateľ ľudského rastového hormónu „HGH“. Čo vlastne znamená slovo raňajky (angl. breakfast)? Znamená to prerušiť „break“ pôst „fast“, čo znamená, že ste nemali v žalúdku žiadne jedlo za posledných 8 až 12 hodín. V prírode počas slnečného svetla prijímate jedlo, potom sa zotmie (obvykle medzi ôsmou a deviatou hodinou večer), unavíte sa a potom idete spať. Je veľmi dôležité aby ste počas spánku nemali jedlo v žalúdku, mali by ste ísť spať prázdny. Sedemdesiat percent energie vášho tela ide na trávenie potravy a ak 70% tela je zaneprázdnených pokiaľ spíte, tak naozaj nespíte. Priveľa percent z vás pracuje na nočnej smene. Prebudíte sa unavený a čudujete sa prečo.
Kľúčová vec pri prerušovanom pôste je, že keď ráno vstanete, nebudete nič jesť, žiadny cukor akéhokoľvek druhu, žiadna ovocná šťava, pretože cukor je energia. Takže, po zobudení nič iné len voda alebo čaj. Všimli ste si niekedy, že ráno po zobudení vyzeráte v zrkadle celkom dobre? Ak chcete naozaj schudnúť a dobre vyzerať, začnite cvičiť ráno na lačný žalúdok, žiadna ovocná šťava, len voda. Choďte von a zabehajte si, pracujte, robte niečo. Super vec na prerušovanom hladovaní je, že sa nemusíte starať o to, čo budete ráno jesť, nemusíte myslieť na jedlo. Je úžasné koľko vecí stihnete, budete efektívnejší.
Telo na prvom mieste získava energiu z jedla. Energia môže pochádzať z cukru alebo tuku. Vaše telo premieňa jedlo na glukózu (jednoduchý cukor = monosacharid), ktorá služi ako palivo, primárny zdroj energie pre bunky. Časť nevyužitého jedla sa uloží vo forme glykogénu v pečeni a svaloch, zvyšok sa premení na tuk. Keď prijímate potravu, získavate približne 4 až 5 hodín energie. Ak počas tejto doby cvičíte, telo ako zdroj paliva použije potravu, ktorú ste zjedli. Keď sa minie, telo potom použije glykogén ako zdroj energie. Záleží na tom koľko energie využívate, ak len sedíte po celý deň v práci, nevyužijete veľké množstvo glykogénu, vydrží vám niekoľko hodín. Naopak ak ste šprintér a bežíte šialene rýchlo, spálite všetku túto energiu veľmi rýchlo, zásoby glykogénu miniete za 30 sekúnd. Väčšina ľudí toto samozrejme nerobí a sedí viacmenej po celý deň.
Až po vyčerpaní glykogénu začne vaše telo používať tuk. Tuk je akýmsi záložným núdzovým „sporiacim účtom“, ktorého sa organizmus nedotkne, pokiaľ nemusí. Vždy ako prvé použije cukor. Takže aj keď prestanete jesť a budete len piť pomarančovú šťavu, nebudete uberať na váhe, pretože telu dodávate veľa cukru. Ovocná šťava je koncentrovaný cukor, približne 23 gramov cukru v pohári pomarančového džúsu, je to zhruba toľko ako v Coca-Cole.
Jediný okamih, kedy vaše telo začne používať uložené tuky na tvorbu energie, je keď už v systéme nie je dostatok cukru a vyčerpajú sa zásoby glykogénu v pečeni a svalových vláknach. Je to jeho posledná možnosť, posledné východisko z núdze. Urobí všetko čo je v jeho silách, aby sa zdržal použitia tukových zásob, pretože to je jeho núdzový zdroj energie na ťažšie časy. Pošle vám naozaj silné pocity hladu a bolesti (intenzívne žalúdočné kontrakcie, ktoré neskôr pominú, pozor sú veľmi bolestivé v prípade ak máte vredy) aby ste niečo zjedli, len aby sa nemusel dotknúť tukových zásob. V tomto bode väčšina ľudí nevydrží a začnú jesť.
Prerušovaný pôst nie je pre maratónskych bežcov a vytrvalostných športovcov, je to skôr pre kulturistov, tých čo chcú schudnúť, ktorí chcú vyrysovať svoje telá, jednoducho normálnych ľudí. Je to jedna z najjednoduchších vecí. Áno, bude to ťažké v prvom týždni, pretože vaše telo nebolo zvyknuté. Existuje mnoho slávnych ľudí, ktorí dodržujú prerušovaný pôst. Napríklad herec Hugh Jackman, ktorý stvárňuje filmového hrdinu Wolverina, aj on robí prerušované hladovanie. Len googlite intermittent fasting bodybuilding a nájdete stovky ľudí, ktorí to robia. Musíte sa zbaviť vymývaniu mozgu - po celé roky sme počúvali, že raňajky sú najdôležitejším jedlom dňa, že musíme jesť každé dve až tri hodiny. Veda prichádza na to, že to jednoducho nie je pravda. Toto by vás malo odbremeniť. Premýšľajte o tom, nemusíte tráviť celý deň myslením na jedlo (každé 2-3 hodiny - raňajky, desiata, obed, olovrant, večera). Kľudne môžete ísť pol dňa bez jedla.
Takže znovu, z jedla získate 4-5 hodiny energie, potom niekoľko minút až hodín z glykogénu a až potom telo začne používať tuk. Nebudete chudnúť aj keď pobežíte na bežiacom páse 2 hodiny a budete cvičiť naozaj tvrdo ak budete jesť každých pár hodín. Dokonca aj keď budete jesť beztukové zdravé jedlo, alebo len ovocie. Toto je dôvod, prečo prerušovaný pôst funguje. Dostanete to najlepšie z oboch svetov - budete jesť po dobu 8 hodín denne, čise sa nevyhladujete … a nič nejesť po dobu 16 hodín, takže jedlo a zásoby glykogénu sa vyčerpajú a vaše telo bude nútené použiť zásoby tuku na tvobu energie. Akonáhle telo začne používať tukové zásoby, budete sa skutočne cítiť skvele a budete mať veľa energie. V skutočnosti ešte viac energie, než z jedla alebo glykogénu, pretože tuk je najefektívnejším zdrojom energie.
Uskutočnili sa vedecké testy, klinicky študovali značne obéznych ľudí pod dohľadom, ktorí žili zo svojich zásob tuku až 9 mesiacov. Jediné čo im podávali bola voda, minerály a vitamíny a boli v poriadku. Je to skvelý zdroj energie pre telo. Budete sa čudovať odkiaľ tá energia prichádza a prečo sa cítite tak dobre, napriek tomu, že ste 14 hodín nič nejedli! Štúdie na Cornellovej Univerzite v USA preukázali, že keď človek drži 24 hodinový pôst, telo nestráca žiadne bielkoviny, len tuk.
Ak máte disciplínu a dokážete sa kontrolovať aby ste nejedli neskoré nočné občerstvenie, nejedli od rána do 11-12:00, cvičili v dopoludňajších hodinách (na prázdny žalúdok) a jedli len medzi 12:00 - 20:00 (alebo 11:00 - 19:00), váš život sa ohromne zmení. Je to oslobodzujúce, mali by sme žiť svoj život, zažívať veci, nestarať sa o to, čo budeme jesť každé 2-3 hodiny.
Je dôležitý denný kalorický príjem, alebo čas jedenia?
Jedlo je základom na prežitie. Či už ste sa rozhodli prepadnúť zdravému stravovaniu s príchodom nového roka, alebo ste dlhodobým fanúšikom zdravého životného štýlu, týka sa to každého. Pokiaľ sa tejto téme venujete, tak určite viete, že dôležitý je denný kalorický príjem, nie čas jednotlivých jedál. Spomínaná štúdia hovorí o zaujímavých výsledkoch. Podľa nej by mali neskoré večerné nájazdy na chladničku ovplyvňovať regulovanie vašej hmotnosti. Podľa vedcov totiž ľudské telo dokáže ukladať tukové zásoby rôznymi spôsobmi.
Do spomínaného experimentu sa vedci pustili vzhľadom na zvýšenú mieru obezity v celkovej svetovej populácii. Ako uvádza ScienceAlert, podľa mnohých názorov by sa dala miera tohto novodobého ochorenia znížiť úplne jednoducho. Predošlé štúdie, na ktoré naviazala táto najnovšia, už v minulosti uvádzali súvislosti medzi neskorším nočným jedením a nárastom hmotnosti. Čo je príčinou tohto javu?
„Chceli sme otestovať mechanizmy, ktoré môžu vysvetliť, prečo neskoré jedenie zvyšuje riziko obezity. Predchádzajúce výskumy od nás a iných ukázali, že neskoré jedenie je spojené so zvýšeným rizikom obezity, zvýšeným telesným tukom a zhoršeným úspechom pri chudnutí. Výskumu sa zúčastnilo 16 dobrovoľníkov, ktorých BMI sa pohybovalo v číslach nadváhy až obezity. Každý zo zúčastnených sa podrobil sérií dvoch experimentov. Počas prvého experimentu dostávali jedlo v bežnom čase obsiahnuté do troch bežných porcii. Druhý experiment, ktorý prebehol po niekoľkých týždňoch, mal už trošku iné podmienky.
Počas experimentu im odoberali krv, aby si boli čo najviac istí výsledkom, ktorý sa snažili odčítať z hladiny hormónu zvaného leptín. Merania hladiny u účastníkov boli nízke, čo znamená, že mohli pociťovať väčší hlad. Tento stav však nebol priaznivý. Stravovanie sa v neskorých večerných hodinách teda definitívne môže vyplývať na priberanie, prípadne náročnú redukciu hmotnosti. Mal by si teda zabudnúť na klišé, ktoré o tom všetkom vieš. Je rozdiel zjesť objem denných kalórií priebežne počas celého dňa, než hladovať a „doháňať resty“ večer.