Jedľa strieborná (Abies concolor), často nazývaná aj jedľa srienistá, je obľúbený druh ihličnanu vďaka svojmu atraktívnemu modro-zelenému ihličiu a kužeľovitému tvaru. Tento strom pochádza zo Severnej Ameriky a je známy svojou dlhovekosťou a odolnosťou voči chladným podmienkam. V tomto článku sa pozrieme na optimálne podmienky pre pestovanie tohto druhu, aby ste sa mohli tešiť z jeho krásy a dlhovekosti vo vašej záhrade.
Charakteristika jedle striebornej (Abies concolor)
Jedľa strieborná je pomerne nenáročná na pestovanie, no pre optimálny rast preferuje dobre priepustné, hlboké a mierne kyslé pôdy. Dorastá do výšky 15 až 25 metrov. Má nádherné modrozelené ihličie. Je vynikajúcou voľbou pre tých, ktorí hľadajú nenáročný a vizuálne atraktívny strom do svojej záhrady.
Stanovisko
Pre jedľu striebornú je vhodné zasadiť ju na miesto s dostatkom slnečného svetla, hoci dokáže tolerovať aj polotieň. Aby dosiahla svoj plný rastový potenciál, vysaďte ju na miesto s dostatkom priestoru.
Pôda
Pre jedľu striebornú sú ideálne dobre priepustné, hlboké a mierne kyslé pôdy. Pri výsadbe sa odporúča vykopať jamu, ktorá je minimálne dvakrát väčšia ako koreňový bal stromu, aby sa koreňom umožnil pohodlný rast.
Zálievka
Jedľa strieborná má rada mierne vlhkú pôdu, a preto je potrebné zabezpečiť pravidelnú zálievku, najmä v prvých rokoch po výsadbe. Po zakorenení je tento druh pomerne odolný voči suchu, no v extrémne suchých obdobiach ocení dodatočnú zálievku. Pri výsadbe mladých jedlí vám pomôže zavlažovací vak, ktorý zabezpečí rovnomerný prísun vody ku koreňom.
Prečítajte si tiež: Benefity cestovín z červenej šošovice
Prerezávanie
Pravidelné prerezávanie nie je nevyhnutné, ale môže pomôcť udržať krásny tvar stromu a odstrániť poškodené alebo choré vetvy. Ak už sa ihličnany rozhodnete rezať, urobte tak v dostatočnom predstihu, aby sa rezy stihli do zimy zahojiť.
Hnojenie
Jedľa strieborná nevyžaduje intenzívne hnojenie, no pre podporu zdravého rastu a sýtejšej farby ihličia je vhodné použiť hnojivo na ihličnany na jar. Použitie organického mulča okolo kmeňa je výhodné na udržanie vlhkosti a reguláciu teploty pôdy.
Odolnosť voči chorobám a škodcom
Jedľa strieborná je všeobecne odolná voči väčšine bežných chorôb a škodcov, avšak môže byť napadnutá niektorými druhmi vošiek či hmyzom, ktorý sa živí ihličím.
Ďalšie druhy jedlí
Existuje mnoho druhov jedlí, ktoré sa líšia svojím vzhľadom, veľkosťou a nárokmi na pestovanie. Medzi najznámejšie patria:
- Abies nordmanniana (Jedľa kaukazská) - Tento druh je obľúbený ako vianočný stromček vďaka svojim mäkkým a hustým ihličkám.
- Abies alba (Jedľa biela) - Tento európsky druh dorastá do výšky 30 až 50 metrov a má tmavozelené ihličie so striebornými spodnými stranami.
- Abies koreana (Jedľa kórejská) - Tento druh je obľúbený pre svoje modrofialové šišky, ktoré sa objavujú už na mladých stromoch.
- Abies procera (Jedľa vznešená) - Tento druh má nádherné striebristé ihličie a dorastá do výšky 30 až 40 metrov.
Tipy na pestovanie jedlí
- Jedle rastú pomerne pomaly, pričom ročný prírastok môže byť okolo 30 až 60 cm v závislosti od druhu a podmienok pestovania.
- Niektoré menšie druhy jedlí, ako napríklad jedľa kórejská (Abies koreana), môžu byť pestované v kvetináči, najmä keď sú mladé.
- Mladé jedle potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas suchých období.
- Najlepší čas na výsadbu jedlí je na jar alebo na jeseň, keď sú teploty mierne.
- Jedle preferujú dobre priepustnú pôdu, ktorá je mierne kyslá až neutrálna.
Ihličnany ako súčasť záhrady
Ihličnaté dreviny zaberajú najväčšiu plochu zo všetkých rastlinných formácií zastúpených na severnej pologuli. Sú to dreviny odolné a dobre znášajúce dlhodobé obdobie chladu s výraznými poklesmi teplôt. Rastú aj tam, kde sú vegetačné podmienky pre listnaté dreviny už nepriaznivé. Túto neobyčajnú odolnosť možno vysvetliť tým, že vzhľadom na obmedzenú plochu asimilačných orgánov - ihlíc a ich vnútornú anatomickú stavbu sú dobre prispôsobené proti zimnému vysýchaniu.
Prečítajte si tiež: Recepty na domáci kečup z rajčín
Na dobrý rast ihličnany potrebujú vyššiu vlhkosť, predovšetkým vzdušnú, preto v teplejších nížinných oblastiach je sortiment ihličnanov redukovaný. Ihličnanom neprospieva ani príliš hlboké premazanie pôdy (holomrazy).
Výber vhodných druhov ihličnanov podľa klimatických podmienok
- I. kukuričný typ: charakterizovaný rovinatou až mierne zvlnenou polohou so suchým vnútrozemským podnebím. Nadmorská výška do 200 m, priemerná ročná teplota nad 9°C, úhrn ročných zrážok pod 550 mm.
- II. repný typ: s rovinatou až mierne zvlnenou polosuchou polohou, nadmorská výška 200-350 m v priaznivých podmienkach aj vyššia, priemerná ročná teplota 8-9°C, priemerný úhrn ročných zrážok 550-60O mm.
- III. zemiakový typ: zvlnené kopcovité polohy so stredne vlhkým podnebím, nadmorská výška 350 až 500 m , výnimočne až 600 m, priemerná ročná teplota 6,5-8 °C, priemerný úhrn ročných zrážok 600-800 mm.
- IV. horský typ: je charakterizovaný horskou kopcovitou polohou s vlhkým podnebím, nadmorská výška (500) 600-800 m, priemerná ročná teplota 5-6 °C (6,5 °C), priemerný úhrn ročných zrážok 800-900 mm.
V ťažkých ílovitých, nepriepustných pôdach sa ihličnany nedaria. Extrémne suché piesočnaté až kamenisté pôdy znášajú len jedla srienistá, chvojníky, borievka obyčajná a b. rozprestretá, smrek omorikový, s. pichľavý, borovica Banksova, b. horská, b. čierna, b. stočená, b. tuhá a b. lesná. Naopak mokré a zabahnené pôdy znáša len borievka obyčajná, smrekovec japonský, smrek biely, s. čierny, s. sitkanský a tuja západná. Na rašeliniskách rastie borovica barinná a na trvalo zamokrených pôdach tisovce.
Kyslé pôdy znášajú alebo si vyžadujú jedla balzamová, j. nikkoská ,j. vznešená aj. Veitchova, borievka obyčajná, b. čínska kultivar ‚Pfitzeriana‘, smrek biely, s. čierny, s. sitkanský, borovica Banksova, b. tuhá, b. balkánska, b. lesná a b. horská, ako aj tuja západná.
Na zalesňovanie devastovaných pôd sú vhodné: smrekovce, smrek omorikový, smrek pichľavý, borovica Banksova, b. stočená, b. čierna, b. málokvetá, b. tuhá a b.
Na znečistené ovzdušie sú tolerantné: jedla grécka, j. srienistá a j. nikkoská, céder atlaský, c. libanónsky a ich sivo zafarbené kultivary, ďalej všetky sivo zafarbené kultivary cyprušteka Lawsonovho, c. nutkanský a jeho kultivary, ginko, väčšina borievok okrem borievky šupinatej a žito zafarbených odrôd všetkých druhov, metasekvoja, mikrobiota, smrek Engelmannov, s. biely, s. ajánsky, s. čierny, s. omorikový, s. pichľavý a s. sitkanský, väčšina borovíc okrem b. Jeffreyovej, b. ťažkej a b. lesnej, tisovce, tisy, tuja západná, t. východná, tujovka a jedľovce.
Prečítajte si tiež: Tipy pre chuť tresky