Slovensko je krajina s bohatou históriou a kultúrou, ktorá sa prejavuje aj v rôznych zvykoch a tradíciách, najmä počas Vianoc. Vianoce na Slovensku sú sviatkom rodiny a vzájomnej prítomnosti, no v každom regióne sa slávia trochu inak. Advent, obdobie štyroch týždňov pred Vianocami, je časom príprav, nákupu darčekov a zdobenia príbytkov. V minulosti sa počas Adventu dodržiaval pôst, no dnes sa od neho upúšťa.
Vianočné zvyky a symboly
S Vianocami sa spájajú rôzne symboly, ako vianočný stromček, vôňa jedla a koláčov. Kedysi bol typickým symbolom Vianoc Betlehem, no postupne ho nahradil vianočný stromček. Výzdoba domov a exteriérov je novodobá záležitosť, ktorá k nám prišla až koncom 90. rokov 20. storočia.
História vianočného stromčeka
Vianočný stromček pochádza zo 17. storočia a objavil sa najskôr v nemeckých krajinách. Na Slovensku sa rozšíril až začiatkom 20. storočia. Na vidieku bol stromček spočiatku maličký a visel z povaly. Ozdoboval sa sušeným ovocím, medovníkmi a ozdobami zo slamy. Vianočné gule a ozdoby, ako ich poznáme dnes, sa objavili až neskôr.
Vianočné ozdoby a sladkosti
Koncom 18. storočia sa začali vyrábať prvé sklenené ozdoby v sklárňach v Nemecku. U nás sa stromčeky až do Druhej svetovej vojny zdobili iba ručne vyrábanými ozdobami. Po vojne sa objavilo prvé výrobné družstvo v Čadci, ktoré vyrábalo ozdoby z fúkaného skla. Okrem medovníčkov sa na stromček vešali aj sladkosti. V 30. rokoch 20. storočia si gazdinky vyrábali prvé salónky. Neskôr sa začali vyrábať vianočné kolekcie v cukrárskych a čokoládových firmách.
Súčasný vianočný stromček
Dnes je výzor vianočných stromčekov rôznorodý. Ozdôb je viac, pribudli elektrické svetielka a ľudia preferujú skôr veľké stromčeky. Na trhu je pestrý výber živých stromčekov, ako borovice, jedličky alebo smreky.
Prečítajte si tiež: Klenot Slovenska: Lietava
Štedrý deň a Štedrá večera
Štedrý deň je dňom, kedy oficiálne začíname sláviť Vianoce. Najväčším sviatkom je však až 1. sviatok vianočný - deň Kristovho narodenia. Na Štedrý deň sa dodržiava pôst, ktorý končí o polnoci. Názov Štedrá večera nám hovorí, že jedla bolo viac.
Jedlá na Štedrej večeri
Kedysi na Slovensku boli v rôznych regiónoch rôzne počty jedál, od 3 až do 12 chodov. Na stole nesmel chýbať med a cesnak. U mnohých to boli aj pirohy, slíže, opekance či bobaľky s makom. Ďalším chodom bývali obilninové kaše, osladené medom. V každej rodine musela byť na stole aj vianočná polievka, ktorá bola pre každý región iná. Samozrejmosťou bola ryba, pretože bol ešte pôst. Od 13. storočia bolo cirkevnou vrchnosťou dovolené počas pôstu konzumovať ryby a všetky živočíchy, ktoré prežili vo vode.
Kapor a zemiakový šalát
Od 16. storočia sa v Čechách rozvíjalo rybnikárstvo, ktoré postupne prišlo aj na Slovensko a cielene sa chovali kapry, ktoré sa vykrmovali s úmyslom, aby sa kupovali na vianočný stôl. Kapor sa stal tradičnou rybou, ktorú Slováci mali dlhé roky na stole vo varenej alebo pečenej forme. Vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom sa u nás ustálil až oveľa neskôr. Zemiakový šalát s majonézou je novodobá záležitosť, ktorá sa začína objavovať až po Druhej svetovej vojne.
Koláče a zvyky na Štedrý deň
Záver Štedrej večere vždy tvorili koláče z kysnutého cesta plnené slivkovým lekvárom, tvarohom alebo orechmi. V minulosti na Štedrý deň ženy piekli vianočný chlebík. Kým sa ženy obracali v kuchyni, muži pripravovali drevo a stravu pre dobytok. Deti zdobili stromček. Nohy stola sa obmotali reťazou a každý, kto sedel za stolom mal nohy položené na reťazi. Pod stolom bola sekera a slama. Gazdinky museli poriadne vyzdobiť aj stôl a myslieť na každý detail a symboliku. Na stôl sa dával nový domáci, ručne vyšívaný biely obrus. Na neho sa dávali oriešky a jabĺčko. Každý člen rodiny si pred večerou prerezal jabĺčko a pozrel sa na jaderník. Na stôl sa dávalo aj pečivo v tvare zvierat. Počas večere mohol obsluhovať iba jeden človek a ostatní mali sedieť.
Ľudové zvyky a tradície
V minulosti naši predkovia trvali na dodržiavaní tradícií a silno verili v ich silu, dnes z nich dodržiavame iba zlomok. Mnohé tak poznáme už iba z rozprávania. Niektoré zvyky sú už natoľko symbolické, že by bolo fajn, keby sa obnovili a ľudia si ich uctili. Počas Adventu sa ľudia snažili zmieriť a mali si odpustiť všetky hádky. Rovnako by sme mali dbať aj na to, že sviatky nie sú len o darčekoch a preplnených stoloch, ale hlavne o rodinnej súdržnosti. Mali by sme myslieť ekologicky a ekonomicky ako naši predkovia a teda neplytvať s jedlom. Urobiť si Štedrú večeru príjemnú, ale aby sviatky neboli o konzumácií obrovského množstva potravín a koláčov.
Prečítajte si tiež: Tradičné Muránske buchty
Sýpky v Hubovej a Hrboltovej
Ojedinelou súčasťou slovenských dediniek sú aj jedinečné sýpky či sypance. V súčasnosti sa v prevažnej väčšine nachádzajú iba v skanzenoch. Súčasťou slovenských dedín v minulosti boli neodmysliteľné sypance/sypárne, sýpky či komory. Išlo o hospodárske stavby na uskladnenie vymláteného obilia, odevu a drobného pracovného a hospodárskeho náradia. V súčasnosti tieto ukážky tradičnej ľudovej architektúry nájdete v skanzenoch. Vo výnimočných prípadoch ich môžete objaviť aj na miestach, kde stáli pôvodne.
Sýpky v Hubovej
V obci Hubová, ktorá sa nachádza od Ružomberka približne 12 km, objavíte hneď dve vzácne ľudové sýpky. Obe sýpky stoja na západnom okraji obce v blízkosti hlavnej cesty a sú ukážkou pôvodnej liptovskej ľudovej kultúry. Zároveň sú aj poslednými stavbami ľudovej architektúry v tejto obci. Kedysi na tomto mieste stáli až štyri sýpky. V minulosti patrili sýpky k typickým hubovským štvordomom, kde žili pokope až 4 rodiny. Sýpky sú zrubové, jednoduché, pravouhlé, pokryté šindľovou strechou, ktorá má ostrý sklon (kvôli snehu v zime), dvere sú zo širokých dosiek, vo vnútri je hlinená podlaha.
Sýpky v Hrboltovej
Murované, kamenné sypárne v Hrboltovej stoja na Potočnej ulici v historickom jadre obce. Jedna pochádza pravdepodobne z roku 1850, susedná sýpka, stojaca vedľa požiarnej zbrojnice, je ešte staršia. Sypárne patria medzi najstaršie stavby v Hrboltovej. V minulosti sa nachádzali pozdĺž celej ulice Potočná medzi dvoma radmi dreveníc.
Vývoj sýpok
Staršie sýpky boli zrubové. V dôsledku častých požiarov sa približne od prelomu 18. a 19. storočia začali na celom území Slovenska postupne stavať sýpky z nehorľavých materiálov, najmä z kameňa a tehál. Sýpky bývali prízemné, poschodové podpivničené, kombinované so senníkmi, jedno a viac priestorové a v rôznych stavebných konštrukciách. Steny aj klenba sýpok bývali z obidvoch strán omazané hrubou vrstvou blata kvôli izolácii. Drevené stropné hrady boli na múroch uložené tak, aby konce neprečnievali na vonkajšiu stranu. Vstup do sýpky bol vo forme výstupku a uzatváral sa kovovými dverami zavesenými na kamenných zárubniach. Obilie sa v sýpkach nasýpalo do viacdielnych prieprav z dosák alebo do rozmernejších kadlubov a súsekov. Ak sa sýpka nachádzala vo dvore, okrem obilia v nej bývali uložené aj krosná a náradie na spracovanie textílií, natkané plátno, prázdne vrecia, truhly s odloženým zimným, resp. Výtvarné prvky sa sústreďovali na stredný trám pôjda, kde býval solárny motív a rok, a na dvere, ktoré mali ozdobne umiestnené kováčske klince do tvaru solárneho motívu, kríža alebo len symetricky rozmiestnené do radov. Aj držadlo dverí bývalo ozdobnou kováčskou prácou.
Turistické možnosti v okolí
Spojte návštevu historických sýpok na Liptove s ďalšími zaujímavosťami okolia. Ak chcete vidieť ďalšie zachované súbory tradičnej ľudovej architektúry, odporúčame návštevu neďalekého Vlkolínca. Aj samotné historické mesto Ružomberok ponúka mnoho - či už je to jeho Mauzóleom Andreja Hlinku, Liptovské múzeum či známa Galéria Ľudovíta Fullu. Hrboltová, ktorá je jednou z mestských častí Ružomberka, sa nachádza približne 6 km od centra mesta. Hubová je od kúpeľov v Lúčkach vzdialená 24,5 km, cesta autom vám zaberie 28 minút. Hrboltová je vzdialená od kúpeľov v Lúčkach 18,6 km, cesta autom vám zaberie 24 minút.
Prečítajte si tiež: Dolný Ohaj: Chalupa Slniečko
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Hrboltovej
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Ružomberku-Hrboltovej je rímskokatolícky kostol, ktorý tvorí dominantu tejto mestskej časti. Nachádza sa severozápadne od Ružomberka, na južnom okraji Hrboltovej. Kostol stojí na mieste staršieho ranogotického kostola z poslednej tretiny 13. storočia. Prvýkrát sa obec Hrboltová spomína v 15. storočí. Vtedy bol v osade postavený jeden z najstarších kostolíkov v Liptove zasvätený Kataríne Alexandrijskej, ktorý slúžil miestnym obyvateľom. Kostol vznikol v 19. storočí prestavbou kostolíka z 13. storočia. Z pôvodného kostolíka sa zachovala časť bočnej kaplnky.
Výstavba Nového Kostola
Ako pribúdalo miestnych veriacich, starý kostolík už priestorovo nevyhovoval a začalo sa uvažovať o výstavbe nového kostola. Výstavba sa začala v roku 1827, pričom základy boli vysvätené 27. júna 1827. Ukončenie výstavby bolo plánované na rok 1828, no v tomto roku došlo ku zrúteniu veže. Táto udalosť predĺžila novostavbu a nový kostol bol daný do užívania v roku 1830.
Architektonické prvky a zaujímavosti
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej je jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1827-1830. Kostol má hladké fasády s polkruhovo ukončenými oknami. Nad portálom sa nachádza termálne okno.
Zachované prvky z 13. storočia
Z ranogotického kostola sa dochovala iba svätyňa transformovaná na bočnú kaplnku súčasného kostola. Nachádza sa tu pôvodná krížová klenba s gotickým svorníkom.
Nález Konsekračných Krížov
Počas reštaurátorského výskumu v roku 2011 boli odhalené tri konsekračné kríže. Nález konsekračných krížov dokazuje, že tu stál už v druhej polovici 13. storočia. S minulosťou súvisí aj objav gotického portálu, dnes už neexistujúcej sakristie, ktorý poukazuje na stredovekú stavbu väčšieho významu.
Robotnícka ulica v Považskej Bystrici: Svedok histórie
Novodobá história Považskej Bystrice je úzko spätá s Považskými strojárňami, za prvej republiky nazývanými Muničné a kovodielne závody Považská Bystrica. Tie si budovali prístupovú cestu do vznikajúceho priemyselného areálu. Podľa Považskobystričana Pavla Mikuša začali s výstavbou ulice už začiatkom 30. rokov minulého storočia v súvislosti s výstavbou obytnej kolónie, dnešnej Strojárenskej štvrti.
Názvy ulice
Ulica spočiatku nemala žiadny názov, miestni ju volali jednoducho ulica k zbrojovke. Prvý názov dostala až za Slovenského štátu, keď strojárne patrili pod nemecký koncern Reichswerke Hermann Göring. Nemeckí zmocnenci v Považskej Bystrici a Karmazinova Deutsche Partei presadili na krátky čas názov Ulica Adolfa Hitlera. Po oslobodení sa ulica premenovala na Robotnícku a tento názov má dodnes.
Význam ulice
„Robotnícka ulica má svoj genius loci tým, že cez ňu prešli státisíce zamestnancov Považských strojární. Do celého sveta sa cez ňu dostávali výrobky Považských strojární, najskôr zbrojárske výrobky, neskôr po oslobodení chladničky a svetoznáme motocykle rôznych typov. Motocyklov sa v strojárňach vyrobilo okolo 2,5 milióna,“ uviedol Mikuš.
Súčasnosť ulice
Názov Robotnícka ulica mal a má nielen samotná ulica, ale aj celý 120-hektárový priemyselný areál bývalých Považských strojární. V ňom po zániku podniku vzniklo postupne okolo 80 súkromných firiem, nielen slovenských, ale aj českých, talianskych, kórejských, japonských, nemeckých, francúzskych.
Problémy s výstavbou diaľnice D1 Turany - Hubová
Príspevok stručne opisuje najvýznamnejšie problémy v úseku diaľnice D1 Turany - Hubová, ktoré počas prípravy údolného variantu vedeného v morfologicky, geotechnicky, urbanisticky a environmentálne exponovanom území neboli včas detegované. V posledných troch rokoch sa na posúdenie jednotlivých variantov trasy diaľnice D1 Turany - Hubová spracovalo niekoľko technických štúdií, ktorých výsledok hovoril jasne v prospech alternatívnych tunelových variantov. Napriek jasným záverom posledných štyroch štúdií je zrejmé, že opätovne prebiehajúca príprava úseku D1 Turany - Hubová sa začína s drobnými obmenami uberať tým istým údolným variantom.
História posudzovania trasy
Už v polovici 80. rokov minulého storočia, keď sa začala prvýkrát posudzovať trasa diaľnice na tomto úseku, z analýz ako najprijateľnejší vychádzal variant s tunelom Korbeľka. V záverečnom stanovisku rezortu životného prostredia z 12. novembra 2002 sa dočítame, že environmentálne aj socioekonomicky najprijateľnejšie riešenie diaľnice D1 v úseku Turany - Hubová je variant B1 s tunelom Korbeľka, a to nielen z hľadiska prírody, ale aj miestnych obyvateľov.
Zmena rozhodnutia
Napriek záverom správy IGHP a procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorý odporučil variant B1 s tunelom Korbeľka, nariadilo Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií SR (MDPaT) listom číslo 1053/2430-05 zo dňa 30. 6. 2005 pripravovať údolný variant B2 s tunelmi Šútovo, Malá Fatra, Rojkov a Havran (celková dĺžka tunelov bola 4 900 m).
Problémy s údolným variantom
Počas zrýchlenej prípravy dokumentácie na územné rozhodnutie (DÚR), ktorá bola spracovaná v roku 2007 ako súčasť prípravy projektov PPP, vyhľadal zodpovedný riešiteľ spoločensky výhodnejšiu trasu s maximálnym možným prispôsobením sa konfigurácii terénu, pri ktorej nie sú potrebné tunely Šútovo a Malá Fatra uvažované v štúdii (pozri Inžinierske stavby 2/2008). Spomínané tunely Šútovo a Malá Fatra, ktoré podchádzali chránené územia a ich ochranné pásma, boli nahradené zárezmi hlbokými asi 30 m. V dôsledku zrýchlenej prípravy a následného vybavenia súhlasných stanovísk k predloženej dokumentácii na územné rozhodnutie sa doriešenie vzťahov k dotknutým subjektom, mimovládnym organizáciám a správcovským organizáciám národných parkov presunulo do ďalšieho stupňa prípravy dokumentácie, nehovoriac o nevykonaní aspoň predbežného rozboru geotechnického rizika v trase údolného variantu. Dokumentácia na stavebné povolenie (DSP) [2] predmetného úseku D1 bola opätovne spracovaná v zrýchlenom tempe ako súčasť prípravy projektov PPP a nedoriešené inžinierskogeologické a geotechnické problémy, ako aj v prechádzajúcom stupni nedoriešená problematika vzťahov k dotknutým subjektom sa opäťovne presúvali na plecia koncesionára.
Zastavenie financovania
V máji 2009 bola podpísaná koncesná zmluva na výstavbu diaľnice D1 formou PPP (balík 1). Napriek uvedeným problémom a protestom mimovládnych organizácií sa rozbehli takzvané prípravné práce (odhumusovanie, odlesnenie, výstavba prístupových komunikácií). Dňa 27. 5. 2010 vyzvalo 118 slovenských a českých vedcov a odborníkov Európsku komisiu, aby začala proti Slovensku infringement pre porušenie európskych smerníc pri výstavbe diaľnice D1 v úseku Turany - Hubová. Výzvu adresovali komisárovi Janezovi Potočnikovi. Ani po 7-násobnej intervencii bývalej vlády SR Európska investičná banka neposkytla úver na výstavbu tohto úseku diaľnice a z tohto dôvodu padlo financovanie celého prvého balíka PPP.
Technicko-ekonomická štúdia
V druhej polovici roka 2010 bola pre Národnú diaľničnú spoločnosť vypracovaná Technicko-ekonomická štúdia [7], ktorej cieľom bolo nájsť z ekonomického, ekologického a realizačného hľadiska najvýhodnejší dopravný koridor pre navrhovanú komunikáciu nadradenej cestnej siete kategórie D26,5/120 (2T-7,5/100) v úseku medzi obcami Turany a Hubová, ktorý by zároveň slúžil aj na vedenie modernizovanej koridorovej železničnej trate Žilina - Košice v tomto úseku.
Dodatočné technické opatrenia
V októbri 2012 odborná skupina pod vedením RNDr. Petra Rotha, CSc., prepracovala a odovzdala revíziu štúdie Hodnotenie dodatočných technických opatrení na zmiernenie vplyvu diaľnice D1 Turany - Hubová na územie sústavy NATURA 2000 [5]. Na základe záväzných záverov tejto štúdie treba zrealizovať celý rad zmierňujúcich opatrení, čo znamená, že pribudnú nielen nové stavebné objekty, ale dochádza najmä k posunom osi diaľnice (napríklad západný portál tunela Rojkov [8], úsek v mieste nového zosuvu, v mieste lomu Šútovo) s nevyhnutným zásahom do trvalých záberov pre stavbu diaľnice. To si vyžaduje v exponovanom území údolného variantu nanovo vybaviť územné rozhodnutie a stavebné povolenie vrátane opätovného vypracovania potrebných dokumentácií DÚR a DSP.
Analýza priameho slnečného svitu
V decembri 2012 bola vypracovaná štúdia Analýza priameho slnečného svitu na úsek diaľnice D1 Turany - Hubová [6], ktorá poukazuje na možné riziko prevádzkovania diaľnice D1 spôsobené namŕzaním mostných konštrukcií v zimnom období. Toto riziko vyplýva z dôvodu, že na úsek diaľnice počas trojmesačného zimného obdobia nedopadá žiadne priame slnečné žiarenie alebo len v zanedbateľných hodnotách.
Technicko-ekonomické posúdenie variantov
V auguste 2013 Ministerstvo dopravy a regionálneho rozvoja SR dostalo dopracovanú revíziu Technicko-ekonomického posúdenia variantov diaľnice D1 v úseku Turany - Hubová [1], v ktorej spracovateľ štúdie nepoužil pri výpočte ekonomiky prevádzkových nákladov jednotlivých variantov diaľnice D1 spoločný počiatočný a spoločný koncový bod pre všetky tri varianty (tak, ako bol použitý v Technickej štúdii [4]). Aj napriek tejto zásadnej nezrovnalosti, keď v porovnávanom úžinovom variante chýbalo asi 3,1 km diaľnice, vyššie menovaná správa hodnotí variant s tunelom Korbeľka ako najvýhodnejší a najefektívnejší.
Záver
Vymenované problémy a preferovanie technicky a časovo menej náročného údolného variantu D1 (ako bol tento variant označovaný) spôsobili, že zrýchlená a intenzívna príprava údolného variantu po takmer šiestich rokoch sa skončila v slepej uličke. Cieľom ďalších kapitol je predstaviť dva alternatívne tunelové varianty trasovania diaľnice D1 v úseku Turany - Hubová, ktoré na základe objednávky Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., vypracovala ešte v roku 2010 spoločnosť TAROSI, c. c., s. r.
Alternatívne tunelové varianty
Záujmová oblasť na navrhované alternatívne tunelové varianty a porovnávaný údolný variant je vymedzená spoločným počiatočným a koncovým bodom. Uvedená metodika (použitie spoločných počiatočných a koncových bodov) sa aplikovala z dôvodu relevantného porovnania prevádzkových nákladov jednotlivých variantov diaľnice D1 Turany - Hubová (obr. 2). Začiatok študovaného úseku diaľnice D1 Turany - Hubová, a tým aj začiatok oboch navrhovaných variantov je osadený v km 13,500 000 osi D1 už vyprojektovaného predchádzajúceho úseku D1 Dubná Skala - Turany v blízkosti obce Turany. Spoločný koncový bod oboch navrhovaných variantov úseku diaľnice D1 Turany - Hubová je v staničení 1,403 448 km nasledujúceho, už vyprojektovaného, úseku D1 Hubová - Ivachnová.
Severný variant
Začiatok riešeného úseku v km 0,000 000 D1 Turany - Hubová sa začína východne od obce Turany, kde v staničení 13,500 000 km nadväzuje na pripravovanú diaľnicu D1 Dubná Skala - Turany. Študovaná trasa, vedená zväčša na telese násypu, prechádza údolnou nivou rieky Váh, pomocou mostných objektov preklenuje rameno Váhu, samotnú rieku Váh, súbežnú cestu a účelovú komunikáciu. Následne trasa vchádza do tunela Korbeľka dlhého 5 851 m. Ďalej podchádza strednú časť Kraľovianskej kopy a v pravotočivom oblúku vychádza medzi obcami Stankovany a Ľubochňa. Mostným objektom dlhým 328 m prechádza ponad údolie Váhu, cestu I/18 a jestvujúcu železnicu a vstupuje do ďalšieho diaľničného tunela Havran s dĺžkou 2 898 m. Diaľnica opúšťa tunel Havran v mieste križovania Komjatnianskej doliny s údolím Váhu pod výbežkom kopca Sihoť, následne mostnými objektmi s medziľahlou mimoúrovňovou križovatkou Hubová prekonáva rieku Váh a končí sa v km 1,403 448 nasledujúceho, už vyprojektovaného, úseku D1 Hubová - Ivachnová (obr. 3). V km 1,000 sa vybuduje nová mimoúrovňová križovatka Turany. Ide o klasickú trubkovitú križovatku, ktorej privádzač mostným objektom preklenuje samotnú diaľnicu, pripravovaný železničný koridor, jestvujúcu železnicu a rieku Váh. V prípade pokračovania diaľnice trasou severného alebo južného variantu bude v súčasnosti budovaná križovatka Turany, ako aj asi 1,9 km dlhý úsek diaľnice slúžiť ako napojenie diaľnice D1 na štátnu cestu I/18. V km 13,500 sa zrealizuje nová mimoúrovňová križovatka Hubová s napojením na jestvujúcu štátnu cestu I/18.
Geologické podmienky severného variantu
Od západného portálu je masív budovaný horninami mázického súvrstvia (bridlicami, slieňmi a slienitými vápencami). Vo vzdialenosti zhruba 1,80 km od západného portálu sa nachádza zlom ukončujúci výskyt neokómskych vápencov mázického súvrstvia, za ktorým sa nachádza zaklesnutý blok chočských karbonátov. Smerom k východnému portálu by sa mala navrhovaná trasa pohybovať v blízkosti násunovej plochy chočského príkrovu. V úseku 9,082 - 9,527 km trasa severného variantu prekonáva aluviálnu nivu rieky Váh. Územie tvoria fluviálne sedimenty - štrky korytovej fácie s pokryvom hlín, ílov a pieskov. Hrúbka štrkovej akumulácie dosahuje 5 - 14 m. Následne trasa diaľnice pokračuje tunelom Havran dlhým 2 898 m, ktorý bude razený v horninách križňanského príkrovu v spomenutých súvrstviach s dominanciou slienitých vápencov, ílovcov, bridlíc, lokálne dolomitov a pieskovcov. V hlbších častiach masívu možno očakávať tektonické porušenie systémom zlomov a k nim prislúchajúcich puklín. Portálová oblasť je charakterizovaná svahovými sedimentmi v hrúbke až 8 m.
Tunely severného variantu
Na trase severného variantu diaľnice D1 úseku Turany - Hubová boli navrhnuté dva diaľničné tunely Korbeľka a Havran s celkovou dĺžkou 8 750 m, ktorých základné údaje sú opísané v tab. 2. Razenie oboch tunelov na trase severného variantu bolo navrhnuté konvenčným spôsobom podľa zásad NATM s členením výrubu na kalotu a stupeň. V prípade zhoršených geologických pomerov sa výrub tunela uzatvorí do spodnej klenby. Samotná stavebná konštrukcia tunela je zložená z dvoch vrstiev primárneho ostenia a sekundárneho ostenia, ktoré sú oddelené hydroizolačným súvrstvím chrániacim tunel pred prenikaním vody z horninového masívu do dopravného priestoru. V oboch tuneloch (Korbeľka aj Havran) sú navrhnuté bezpečnostno-stavebné úpravy, ktoré vytvárajú priestory a trasy na pohyb pasažierov vozidiel počas mimoriadnych udalostí (porucha vozidla, havária, prípadne požiar v tuneli), ako aj na umiestnenie technologických zariadení slúžiacich v uvedených prípadoch.
#