Tento článok sa zaoberá problematikou utrpenia zvierat chovaných na mäso, pričom analyzuje etické, environmentálne a právne aspekty tohto závažného problému. Skúma, ako sa zmenilo vnímanie zvierat v priebehu histórie, aké sú súčasné legislatívne rámce na ich ochranu a aké sú praktiky v chove, ktoré spôsobujú zvieratám utrpenie.
Historický kontext vnímania zvierat
Vnímanie zvierat sa v priebehu histórie výrazne menilo. Charles Darwin, autor evolučnej teórie, bol jedným z prvých vedcov, ktorý uznal, že zvieratá nie sú len stroje, ale bytosti schopné prežívať emócie. Darwin žil v 19. storočí. Sigmund Freud, ďalšia významná osobnosť, tvrdil, že zviera dokáže ľúbiť aj nenávidieť celým srdcom.
Čiže približne 150 rokov sa už ľudia seriózne zamýšľajú nad tým, že zvieratá cítia a mnohé vnímajú svet podobne ako my. Emócie delfínov sú rovnako silné ako emócie človeka, ich spoločenské správanie je porovnateľné s naším. Zvieratá nežijú len preto, aby sa rozmnožovali a slúžili ľuďom. Žijú svoj vlastný plnohodnotný život a dokážu ho vnímať.
Legislatívny status zvierat
V niektorých vyspelých krajinách sa dosiahli výrazné pokroky v ochrane zvierat. V krajinách Európskej únie bol zvieratám v roku 1997 prisúdený legislatívny status „cítiaca bytosť“. Tento status by mal zabezpečiť, aby sa so zvieratami zaobchádzalo s ohľadom na ich schopnosť cítiť bolesť a utrpenie.
Na Slovensku platí Zákon na ochranu zvierat už od roku 1995, ktorý jasne vymenúva a zakazuje týranie zvierat. Ubližovanie zvieratám je definované ako priestupok, pričom opakované týranie je podľa Trestného zákonníka dokonca trestným činom. Páchatelia môžu byť za týranie zvierat postihnutí pokutou do výšky 10.000 korún, u firiem je to 500.000 korún, v prípade trestného činu môžu byť odsúdení na dva roky väzenia.
Prečítajte si tiež: Chov hospodárskych zvierat na mäso
Paragraf 21 Ochrana zvierat zákona platného od roku 2002 hovorí: „ Za priestupok uvedený v odseku 1 sa uloží pokuta do 10000 Sk.“(Zákon NR SR 488/2002 o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov, autorský zákon) Odsek 3 rovnakého paragrafu tohto zákona znie : „ Za priestupok uvedený v odseku 1, ak sa týka núdzových opatrení, sa uloží pokuta do 20000 Sk.“(Zákon NR SR 488/2002 o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov, autorský zákon) Odsek 4 pokračuje : „ Ak sa fyzická osoba dopustí priestupku opakovane, uloží sa jej pokuta do výšky dvojnásobku pokút uvedených v odsekoch 2 a 3. Za opakovaný sa považuje priestupok, ku ktorému došlo od jedného roka od preukázania predchádzajúceho priestupku.“ (Zákon NR SR 488/2002 o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov, autorský zákon)
Trestný zákon hovorí, že ak týrame (alebo až utýrame) zviera, budeme potrestaní zákazom činnosti, peňažným trestom alebo odňatím slobody až na jeden rok. Ak týrame (alebo až utýrame) zviera na mieste verejne prístupnom alebo verejne, potresceme sa odňatím slobody až na 2 roky.
Praktiky v chove a ich dopad na zvieratá
Napriek existujúcim zákonom a legislatívnym rámcom, mnohé praktiky v chove zvierat spôsobujú zvieratám značné utrpenie. Medzi najproblematickejšie patrí:
- Transporty zvierat na dlhé vzdialenosti: Tieto transporty sú často spojené so stresom, dehydratáciou, nedostatkom potravy a miesta. Zvieratá sú natlačené jedno na druhom, v kamiónoch je vysoká teplota a nedostatočné vetranie. Nie všetky zvieratá prežívajú transport. Hlavnými príčinami sú vyčerpanie a došliapanie zvieraťa inými jedincami. Prepravované ovce bývajú často pri prekladaní z jedného nákladného auta na druhé len ručne prehadzované, čo tiež spôsobuje nemalé bolesti a zranenia. Transporty sa vykonávajú za cieľom porážky zvierat alebo výkrmom. Cieľom destinácie bývajú krajiny južnej Európy, najmä Talianska a krajiny Blízkeho Východu. Najdlhšiu trasu absolvujú každý rok ovce vyvezené z Veľkej Británie (600 000 jedincov) do Talianska, Grécka a Španielska-50-90 hodín- a kone vyvážané z Pobaltia, Poľska a Rumunska do Talianska-30-90 hodín. Vedecké štúdie pritom ukázali, že už po ôsmych hodinách dochádza k vyplavovaniu adrenalínu, ktoré navodzuje stresové stavy a vyčerpávanie organizmu.
- Chov brojlerov: Brojlery sú jedince vyšľachtené za účelom čo najväčšej produkcie mäsa. Štyridsaťdva dní živoria tieto živočíchy v obrovských halách v extrémne veľkom počte- až dvadsať kurčiat na m2. 42 dní v akoby sviečkou osvetlenej hale bez náznaku prirodzeného prostredia - to je celý život väčšiny takto chovaných kurčiat. Je škandál, že sme vyšľachtili vtáky, ktoré sa nedožijú ani 6 týždňov bez toho, aby neboli zmrzačené a nezomierali na infarkt. Aj keby neboli zabité po dovŕšení šiestich týždňov, väčšina z nich by sa nedožila ani 18 týždňov života. Je to spôsobené zdravotnými problémami, ktoré vyplývajú už zo samotnej genetickej selekcie- svaly brojlerov rastú rýchlo, no kosti končatín a životne dôležité orgány ako srdce a pľúca im nestačia. V jatočnom veku (6 týždňov) má už 90% pozorovateľné problémy s pohybom a 25% brojlerov extrémne problémy s chôdzou. A tak sa často stáva, že kurčatá umierajú kvôli tomu, že sa nevládzu dostať k potrave. Problémy s pohybom a zlyhanie srdca spôsobujú vysokú úmrtnosť takto chovaných kurčiat- na Slovensku až 4000 kurčiat denne. Pri potrebe získavať ďalšie potomstvo tohto druhu kurčiat sa naskytuje ďalší problém- chovné sliepky a kohúty sa musia dožiť aspoň veku pohlavnej dospelosti (18 týždňov) s relatívne dobrým zdravotným stavom (nesmie byť zhoršená pôrodnosť). Ich rýchly rast sa teda spomaľuje a dostávajú o 50- 75% menej potravy ako brojlery určené na zabitie po 6 týždňoch. Výsledok- chronicky hladné, frustrované a vystresované kurčatá. Veľkokapacitné bitúnky na Slovensku zabíjajú kurčatá doslova na bežiacom páse zavesené za nohy v počte cca 100 kurčiat za minútu. Každoročne sa u nás odchová až 42 miliónov brojlerových kurčiat vo veľkokapacitných halách.
- Cirkusy so zvieratami: Zvieratá v cirkusoch sú často držané v nevyhovujúcich podmienkach, v klietkach či prívesoch, sediace vo vlastných výkaloch. Mnohé zo zvierat v cirkusoch sú živočíchy, ktoré ako prirodzene žijúce potrebujú obrovské teritóriá. Ich jediný druh pohybu predstavuje stereotypná drezúra, často krutá. Pri tréningoch sa praktizujú metódy, s ktorými by súhlasil málokto. Ako príklad uvediem údery či bodnutia na citlivé a tým pádom bolestivé časti tela, aby zviera bolo poslušné- nech sa bráni a vzpiera akokoľvek, podrobiť sa musí vždy, záleží na ňom, po koľkých ranách. Živočíchy musia znášať kopnutia do brucha, poťahovanie za uši( najcitlivejšie miesto slona), údery bičom, náhubky, elektrické tyče, háky, žeravé platničky na chodidlá . Ako príklad môžeme použiť malú nenápadnú paličku oblepenú farebnými strapcami, využívanú pri číslach so slonmi. Je to oceľový hák. Na jemnú a citlivú kožu slonov má úžasné účinky. Slon pracuje a vystupuje, ako by mu to bolo od prírody dané… Sú krajiny, kde je vstup zahraničných cirkusov so zvieratami zakázaný a kde neexistujú domáce cirkusy týrajúce zvieratá. Sú nimi napr. Fínsko, Švédsko, Malta, Kostarika. Belgicko zakázalo svojim cirkusom kupovať nové zvieratá- tým pádom po uhynutí zvierat, ktoré má k dispozícii v tejto dobe, svoju činnosť cirkus končí.
- Kožušinové farmy: Počet týraných zvierat kvôli získaniu ich pokryvu tela síce klesol zo 48 miliónov v r. 1988 na 31 miliónov v r. 1997, no zase sa zvýšil a aj v rokoch 21. storočia predstavuje každoročne až 40 miliónov zabitých zvierat. Trpí ich však oveľa viac, keďže do tohto čísla sú zarátané iba zvieratá, ktorých koža bola použitá . Chov tzv. kožušinových zvierat praktizujú vo veľkej miere vyspelé a uvedomelé krajiny. Na prvom mieste v chove (=týranie) kožušinových zvierat bolo v r. 1997 Dánsko s 10,9 mil. , na druhom Fínsko so 4.8 mil. a na treťom Holandsko s 2,8mil zabitých zvierat. Na ďalších miestach sa umiestnili USA, Rusko a Švédsko. Holandsko je ale na veľmi dobrej ceste k úplnému zrušeniu kožušinových fariem alebo aspoň k drastickému zníženiu ich počtu. K týmto krokom už dospeli Anglicko, Škótsko, Wales, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko a niektoré spolkové republiky Nemecka a Rakúska. Protipólom k týmto krajinám je Kanada, ktorej škandál a protesty proti krutému zabíjaniu tuleňov kvôli kožuchom pred asi desiatimi rokmi nestačili, a snaží sa zvýšiť kvótu na zabitie tuleňov na 300 000(údaj z roku 2003).V roku 2002 bolo povolené takto usmrtiť 285 000 tuleňov a po prekročení tohto limitu o 22 000 zvierat kanadská vláda nepohla ani prstom. Od roku 2004 po dobu troch rokov plánovala kanadská vláda zavraždiť 975 000 tuleňov grónskych a 30 000 tuleňov mechúrnatých. Spôsoby ich zabitia sú surové- buď sa ubíjajú na smrť tupou palicou alebo sú zvlečené z kože zaživa. Otrasná je situácia v Číne a krajinách juhovýchodnej Ázie, kde sú chované tzv. kórejské psy a mačky, dovážané aj k nám a predávané značkou KCERO. Spôsoby zabíjania sú extrémne drastické, zvieratá sú zabíjané obesením, pomalým udusením, tlčením. V najhoršom prípade im je koža sťahovaná zaživa. Na usmrtenie mačiek sa tiež používa krutá metóda, pri ktorej sa zvieraťu nalieva do krku voda, až kým mu nepraskne žalúdok.
Možnosti zastavenia týrania zvierat
Existuje niekoľko spôsobov, ako sa dá prispieť k zastaveniu týrania zvierat:
- Hlásenie týrania: Na Slovensku je v každom okrese štátny veterinárny lekár - inšpektor ochrany zvierat, ktorého povinosťou zo zákona je prešetrovať prípady týraní a porušenia zákona. Je prvostupňovým - výkonnym orgánom ochrany zvierat. Pôsobí v regiónoch po celom Slovensku a do jej pôsobnosti patrí kontrola chovov a prešetrovanie prípadov týraní. Má právomoc určiť nápravné opatrenia, uložiť pokuty, zakázať chov. Na každej RVS je najmenej jeden inšpektor ochrany zvierat, ktorý je vyškolený a poverený riešením prípadov týraní. Ako štátny orgán má povinnosť zaoberať sa sťažnosťami občanov a riešiť ich v súlade so zákonom. Ak zistíte týranie zvierat, neobíďte ho a nahláste ho príslušným orgánom.
- Podpora organizácií na ochranu zvierat: Existuje mnoho charitatívnych organizácií, ktoré sa venujú ochrane zvierat. Celá ich činnosť je založená na dobrovoľnosti a je financovaná z dobrovoľných darov a príspevkov. Podporou týchto organizácií môžete prispieť k zlepšeniu životných podmienok zvierat.
- Zmena spotrebiteľských návykov: Zníženie spotreby mäsa a živočíšnych produktov môže výrazne znížiť dopyt po produktoch z chovov, kde zvieratá trpia. Uprednostňovanie produktov z ekologických chovov, kde sa so zvieratami zaobchádza šetrnejšie, je ďalšou možnosťou.
- Vzdelávanie a osveta: Informovanie verejnosti o problémoch spojených s týraním zvierat a o možnostiach, ako sa dá prispieť k ich ochrane, je kľúčové.
Veterinárne požiadavky a kontrolné orgány
Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) je rozpočtová organizácia, ktorá je finančnými vzťahmi zapojená na rozpočet ministerstva. Na jej čele je ústredný riaditeľ, ktorého z úradných veterinárnych lekárov vymenúva a odvoláva minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Ústredný riaditeľ plní funkciu hlavného veterinárneho lekára vo veterinárnej oblasti.
Prečítajte si tiež: Tipy na zlepšenie apetítu zvierat
ŠVPS riadi, usmerňuje a kontroluje úradné veterinárne laboratóriá a Inštitút vzdelávania veterinárnych lekárov, kontroluje, koordinuje a usmerňuje kontrolné subjekty a vykonáva vnútorný audit činností laboratórií pri plnení ich úloh. Ďalej vykonáva klasifikáciu chovov, regiónov alebo oblastí z hľadiska výskytu chorôb, vydáva záväzné stanoviská a posudky, vedie aktuálne zoznamy schválených, povolených alebo registrovaných prevádzkarní, zariadení, chovov rýb, kontrolných miest pri preprave zvierat, trhov so zvieratami, zberných stredísk, fyzických osôb - podnikateľov a právnických osôb, chovov, regiónov alebo oblastí klasifikovaných z hľadiska výskytu chorôb. Uzatvára zmluvy s príslušnými referenčnými laboratóriami Európskej únie a s príslušnými národnými referenčnými laboratóriami členských štátov, spolupracuje s Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, vydáva poverenia a zrušuje poverenia na výkon kontroly a povoľuje a zrušuje povolenie výnimky zo zákazu.
Regionálna veterinárna a potravinová správa (RVPS) je rozpočtová organizácia, ktorá je finančnými vzťahmi zapojená na rozpočet ŠVPS. Na čele RVPS je riaditeľ, ktorého z úradných veterinárnych lekárov vymenúva a odvoláva ústredný riaditeľ ŠVPS. Riaditeľ plní funkciu regionálneho veterinárneho lekára. RVPS vykonáva štátny veterinárny dozor na všetkých stupňoch chovu, spracúvania a distribúcie zvierat, násadových vajec, zárodočných produktov, živočíšnych vedľajších produktov a produktov živočíšneho pôvodu okrem maloobchodných prevádzkarní pri poskytovaní stravovacích služieb a maloobchodných prevádzkarní uvedených v § 41 ods. 5 písm. t) a u) a odseku 6 písm.
RVPS vydáva záväzné stanoviská a posudky, nariaďuje a zrušuje opatrenia na základe skutočností zistených pri výkone svojej pôsobnosti alebo pri podozrení z vážneho alebo bezprostredného ohrozenia zdravia zvierat alebo zdravia ľudí produktmi živočíšneho pôvodu chorobami uvedenými v prílohách č. Uzatvára zmluvy podľa § 13 ods. 2 písm. n) vykonáva kontrolu nakladania s veterinárnymi liekmi podľa § 12 ods. 2 písm. s) spolupracuje s príslušnými regionálnymi orgánmi verejného zdravotníctva podľa § 16 ods. y) poveruje odborne spôsobilé osoby na výkon činnosti podľa § 10 ods. am) zabezpečuje konanie podľa § 29a ods.
Ústav kontroly veterinárnych liečiv je rozpočtová organizácia, ktorá je finančnými vzťahmi zapojená na rozpočet ŠVPS. Súkromný veterinárny lekár, ktorý uzavrel zmluvu podľa § 13 ods. 2 písm. a) je oprávnený v naliehavých prípadoch podľa § 34 ods. 1 a § 35 ods. 1.
Povinnosti súkromných veterinárnych lekárov
Súkromný veterinárny lekár je povinný bezodkladne oznámiť hlavnému veterinárnemu lekárovi určeným spôsobom každé podozrenie na výskyt choroby podliehajúcej hláseniu, uvedenej v prílohe č. f) zúčastňovať sa na postgraduálnom vzdelávaní, odborných školeniach a preškoľovaniach určených štátnou veterinárnou a potravinovou správou podľa § 6 ods. 2 písm. g) odoberať úradné vzorky podľa odseku 2 písm. h) zadať do centrálneho registra spoločenských zvierat údaje o identifikovanom psovi a jeho vlastníkovi do 24 hodín od identifikácie psa podľa § 19 ods. j) nevykonať veterinárne úkony na psovi, ktorý nie je identifikovaný podľa § 19 ods.
Prečítajte si tiež: Domáce torty pre zvieratá
Zhabanie zvierat a nakladanie s nimi
Vlastníkom zhabaných zvierat, násadových vajec, zárodočných produktov, produktov živočíšneho pôvodu, živočíšnych vedľajších produktov, krmív a vybraných produktov rastlinného pôvodu sa stáva štát.
Súčinnosť orgánov verejnej správy
Príslušníci Policajného zboru, colné orgány a obce sú povinné poskytnúť súčinnosť pri opatreniach na obmedzenie uvádzania na trh alebo obchodu so zvieratami a produktmi z nich, krmivami, pri zákaze premiestňovania zvierat a osôb v oblasti kontaminovanej pôvodcom nákazlivej choroby alebo iným faktorom, ktorý môže predstavovať vážne nebezpečenstvo pre zdravie zvierat alebo zdravie ľudí, pri konaní podľa § 29a ods.
V prípade výskytu nákazlivej choroby zvierat uvedenej v prílohe č. Ak hrozí vážne nebezpečenstvo poškodenia zdravia ľudí, orgány veterinárnej správy informujú príslušné orgány verejného zdravotníctva a postupujú v súčinnosti s nimi.
Orgány verejnej správy sú povinné poskytovať v rozsahu svojej pôsobnosti súčinnosť orgánom veterinárnej správy pri opatreniach na obmedzenie uvádzania zvierat na trh, pri premiestňovaní zvierat, pri zabránení šíreniu nákazlivých chorôb zvierat alebo iného faktora, ktorý môže predstavovať vážne nebezpečenstvo pre zdravie zvierat a ochranu zvierat alebo zdravie ľudí, a pri vykonávaní opatrení podľa tohto zákona, ak o to orgán veterinárnej správy, veterinárny inšpektor alebo úradný veterinárny lekár požiada.
Hlásenie chorôb zvierat
Hlavný veterinárny lekár bezodkladne hlási Európskej komisii a členským štátom každé primárne ohnisko choroby zvierat uvedenej v prílohe č. b) zrušenie obmedzujúcich opatrení na území Slovenskej republiky, ktoré boli nariadené z dôvodov výskytu ohniska niektorej z chorôb uvedenej v prílohe č.
Okrem informácií podľa odseku 1 hlavný veterinárny lekár v prvom pracovnom dni každého týždňa priamo hlási Európskej komisii a členským štátom všetky sekundárne ohniská niektorej z chorôb uvedených v prílohe č. 3, ktoré sa potvrdili na území Slovenskej republiky.
Identifikácia spoločenských zvierat
Spoločenské zviera, ktoré je predmetom premiestňovania, musí byť identifikované a sprevádzané pasom spoločenského zvieraťa a jeho identifikačné údaje musia byť zaevidované v centrálnom registri spoločenských zvierat. Označiť zviera transpondérom môže len súkromný veterinárny lekár; koňovité zviera môže označiť aj kvalifikovaná osoba poverená ministerstvom. Ak bola vlastníkovi psa uložená pokuta podľa § 48 ods.
Prevencia a kontrola chorôb zvierat
Zvieratá a zárodočné produkty, ktoré pochádzajú zo zariadenia uvedeného v § 8 ods. 3 písm. z) siedmom bode, pochádzajú z chovu a regiónu, ktoré sú na účely prevencie a kontroly chorôb zvierat uvedených v prílohe č. Na účely prevencie a kontroly chorôb zvierat uvedených v prílohe č. Na účely prevencie a kontroly chorôb zvierat uvedených v prílohách č.
Týranie a utýranie zvierat
Za týranie zvierat sa považuje, ak osoba bez použitia anestetík, ak je to potrebné, spôsobí zvieraťu trvalé alebo dlhodobé porušenie neobnoviteľných častí organizmu okrem sterilizácie samíc a kastrácie samcov, brúsenia zobákov a kastrácie kohútikov, kupírovania časti chvosta psov v súlade s uznanými plemennými znakmi do veku 14 dní od narodenia a kupírovania časti chvosta malých prežúvavcov narodených na území Slovenskej republiky do veku osem dní, odrohovania mláďat domácich prežúvavcov do veku osem týždňov pri dodržaní podmienok zabraňujúcich rozširovaniu chorôb a okrem odstraňovania vlčieho pazúrika u psov, ktoré môže vykonávať len osoba podľa § 10 ods.
Utýranie zvieraťa je privodenie smrti zvieraťa v dôsledku bolestivého alebo iného krutého, surového alebo trýznivého spôsobu konania spôsobeného človekom.
Držiteľ zvieraťa je povinný zabezpečiť opatrenia na zabránenie úniku zvieraťa, jeho neplánovaného rozmnožovania alebo nežiaduceho rozmnožovania. Ak dôjde k úniku zvieraťa z farmového chovu, je držiteľ zvieraťa povinný túto skutočnosť bezodkladne oznámiť užívateľovi poľovného revíru, do ktorého zviera uniklo a orgánu štátnej správy poľovníctva a do desiatich dní zabezpečiť jeho odchyt.
Túlavé zvieratá a povinnosti obcí
Obec je povinná zabezpečiť odchyt túlavých zvierat na území obce a ich umiestnenie do karanténnej stanice alebo útulku pre zvieratá prostredníctvom osoby schválenej na odchyt túlavých zvierat, ktorou je fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorej bolo vydané rozhodnutie o schválení na odchyt túlavých zvierat podľa § 6 ods. 2 písm. av). Obec je povinná prevziať túlavé zviera nájdené na území obce od nálezcu a umiestniť ho v karanténnej stanici alebo útulku pre zvieratá.
Odchyt túlavých zvierat a ich umiestnenie do karanténnej stanice alebo útulku pre zvieratá môže vykonávať len osoba schválená na odchyt túlavých zvierat prostredníctvom odborne spôsobilej osoby vyškolenej podľa § 6 ods. 2 písm. ao). Osoba schválená na odchyt túlavých zvierat nahlási obci, na ktorej území bolo zviera odchytené bezodkladne po odchyte túlavého zvieraťa, zoznam odchytených túlavých zvierat a údaje o odchytených túlavých zvieratách.
Osoba schválená na odchyt túlavých zvierat je povinná zaregistrovať každé odchytené túlavé zviera do registra odchytených túlavých zvierat najneskôr do okamihu umiestnenia odchyteného túlavého zvieraťa do karanténnej stanice alebo útulku pre zvieratá.
Karanténna stanica a útulok pre zvieratá sú povinné pri prevzatí zvieraťa overiť jeho identifikáciu. Ak zviera nie je individuálne označené, karanténna stanica alebo útulok pre zvieratá po jeho prijatí bezodkladne zabezpečí jeho označenie alebo opis so zreteľom na špecifiká každého druhu; ak ide o psa, mačku alebo fretku, označí ho transpondérom.
O umiestnení zvieraťa v karanténnej stanici, v útulku pre zvieratá alebo v stanici pre zvieratá podľa odseku 18 rozhoduje veterinárny inšpektor pri kontrole na mieste podľa § 14 ods.