Tri gaštanové kone od Margity Figuli je psychologická naturistická novela, niekedy označovaná aj ako rozprávka. Dielo skúma príbeh lásky dvoch mladých ľudí, ktorí musia prekonať mnohé prekážky, aby dosiahli svoje šťastie.
Téma a idea diela
Ústrednou témou je príbeh lásky Petra a Magdalény, ktorí čelia rôznym výzvam na ceste k spoločnému šťastiu. Hlavnou ideou diela je, že iba húževnatosťou, vytrvalosťou a čestnosťou je možné dosiahnuť vytúžený cieľ a šťastie, čo reprezentuje postava Petra. Autorka zdôrazňuje víťazstvo lásky nad ziskuchtivosťou a honbou za majetkom.
Miesto a čas deja
Dej novely sa odohráva na Orave a v dedinách Turiec a Leštiny, v neurčenom časovom období. Dôraz je kladený na prírodné prostredie, ktoré zohráva dôležitú úlohu v živote postáv a v celkovom vyznení diela.
Rozprávač a jazyk
Rozprávačom príbehu je Peter, čo umožňuje čitateľovi hlbšie preniknúť do jeho myšlienok a pocitov. Rozprávanie má ornamentálny charakter, je priame a prirodzené, pričom monológy splývajú s rozprávaním.
Dej a kompozícia
Dej má oslabenú epickú a zosilnenú lyrickú zložku a vyznačuje sa zvratmi. Jadro diela tvorí boj o určité poňatie lásky, prejavujúce sa v dvoch podobách lásky, lásky ako strhujúcej bytostnej sily, ako vášne a náruživosti, ktorá vedie až k zločinu a na druhej strane lásky ako etickej sily, plnej sebazapierania. Dielo nesie stopy lyrizovanej prózy (nádherné lyrické opisy prostredia a charakterov), avantgárd a experimentovania. Vyskytujú sa tu básnické figúry, metafory, expresionizmus vo výrazoch.
Prečítajte si tiež: Gaštanové pyré so šľahačkou
Gaštanové kone ako symbol
Gaštanové kone sú v diele veľmi dôležité, tvoria rámec celého diela - sú na jeho začiatku i na konci, jeden gaštan. Symbolizujú smrť, pomstu a spravodlivosť, ale aj pomoc, perspektívu, život a šťastie; silu, čistotu a vášeň. Sú obrazom pevných mravných zásad prostého dedinského ľudu. Číslo tri má rozprávkový charakter, kde dobro víťazí. Taktiež symbolizujú, že láska nie je vždy záležitosťou iba dvoch ľudí. Gaštanový kôň v umení symbolizuje bujnú mužskú silu.
Postavy a ich charakteristika
V diele sa uplatňujú sčasti ideálne a sčasti reálne postavy, ktoré sú subjektívnym obrazom ľudu. Vystupuje tu neveľké množstvo postáv, niektoré sú rozpoltené - sen a skutočnosť.
- Peter: Predstavuje kladného hrdinu, ktorý je stelesnením vytrvalosti, čestnosti a mravných ideálov. Je ochotný obetovať sa pre lásku a spravodlivosť.
- Magdaléna: Je ideál milujúcej ženy, ktorá je ochotná prekonať všetky útrapy manželstva a života.
- Jano Zápotočný: Je Petrov pravý opak, je síce bohatý, ale zato surový k zvieratám aj ľuďom, bezcitný, sebecký, neverný, nemravný, je beštia - krutý a pomstychtivý, pijan; príležitostný pašerák koní; opovrhoval Magdalénou. Reprezentuje negatívny protiklad k Petrovi.
- St. Maliarička: Matka Magdy; pachtí len za peniazmi - chamtivá, ktoré ju spravili bezcitnou a bezcharakternou; namyslená, hašterivá, panovačná; pokazila šťastie svojej dcére; je bezohľadná k citovému životu.
- Maliarik: Otec Magdy, láskavý, prispôsobivý, čestný; dobrák od kosti, je pod papučou.
- Sestra Zápotočného: Milá, pracovitá, bohabojná.
Medzi vedľajšie postavy patria farár, ujec a ujčiná Petra, mladý pán s fúzikmi, krčmár a krčmárka; Jožko Greguš (bratranec Magdalény).
Obsah diela
Peter strávil detstvo i s Magdalénou v rodnej dedine - Turci. Magdalénini rodičia sa presťahovali z Turca, mali krčmu pri okresnom meste (Kubín). Peter skupoval pre žilinskú pílu drevo od sedliakov po dedinách - vyslúžil si povesť tuláka, lebo jeho práca vyžadovala neustále cestovanie. Na ceste sa stretáva s Magdaléniným bratrancom (Jožko Greguš), ako spolu s Janom Zápotočným (najbohatším gazdom z Leštín) pašujú kone z Poľska. Dozvedá sa, že aj Jano ide požiadať Magdalénu o ruku a od Jožka sa dozvie, že matka Magdalény ju núti vydať sa za Jana.
Peter si zaumieni získať Magdaléninu ruku skôr ako Jano. Vie, že Magdaléna Jana nemiluje a čaká len na Petrov návrat. Stretáva sa s ňou, ale kvôli matke, ktorá ich skoro objaví, si dohodnú stretnutie na večer. Magdaléna neprichádza, Peter ju ide pozrieť, keď začuje výkriky. Splašené kone Magdalénu skoro zohavili. Zachráni ju spod rozzúrených konských kopýt.
Prečítajte si tiež: Lahodné gaštanové potešenie
Hoci sa s ňou potrebuje porozprávať o tom, čo cíti, Magdaléna omdlie a on v strachu o jej život ju zanesie matke do domu, odtiaľ ho Jano vyhodí. Peter tuší, že prepásol šancu, Jano požiada Magdaléniných rodičov o dcérinu ruku. Tí, hlavne chamtivá matka, súhlasia napriek dcérinmu odporu. Keď sa to dozvie Peter, je rozhodnutý odísť preč, aj keď veľmi túži počuť pravdu od samotnej Magdalény.
V krčme ho presvedčia, aby ostal aspoň na pálenie svätojánskych ohňov. Tam Jano Magdalénu zosmiešni - zoberie na koňa iné dievča. Je to však len úskok, keď Peter zoberie Magdalénu, Jano naschvál na koni zaostá. Tu sa jej Peter vyznáva zo svojich citov a ona mu ich opätuje a dáva mu tri úlohy, ktorých splnením jej potvrdí svoju lásku. Peter si s Magdalénou sľúbia, že raz budú svoji,. Vtedy z húštiny vyskočí Jano, ktorý všetko počul a chce zabiť Petra nožom. Ten ho však priškrtí, a kým sa preberie, odcválajú spolu s Magdalénou k ostatným. Rozlúčia sa a Peter odchádza do Turca. Jano Magdalénu hneď po Petrovom odchode zneužil, aby ju tak k sebe pripútal.
Petrovi trvalo dva roky, kým splnil to, čo sľúbil milovanej Magdaléne. Pracoval do úmoru na píle a stavbe domu. Pomáhali mu ujček s ujčinou a ľudia z dediny. Jedno dievča si ho chce získať, ostáva však Magdaléne verný. Pracuje pre jedného južana, kupca s koňmi, zarobí si pár grošov a kúpi si gaštanového koňa, s ktorým prišiel pozrieť Magdalénu, keď ju chcel požiadať o ruku. Stavbu domu kvôli finančným ťažkostiam dokončí až o dva roky. Požičia si dva gaštanové kone a ide pre svoju milú.
V dedine, kde spolu s Janom býva sa dozvedá, že Jano ju v onú svätojánsku noc znásilnil a museli sa vziať. Pre Petra je to rana, no aj tak ide do Leštín vyjasniť si to s Magdalénou. Jano je pijan, bije kone, ktoré sú čím viac tým neposlušnejšie. Celá dedina je plná rečí o ich nešťastnom manželstve. Magdalénu jeden z nich kopne, preto v 6. mesiaci potratila. Peter ju teda nachádza utýranú manželom, ako práve orie na poli. Jano bezcitne zaobchádza so svojou ženou a týra koňa, ktorý sa splaší.
Magdaléna podeň spadne a zhrozený Peter znova v poslednej chvíli zachráni spod konských kopýt. Keď sa Jano preberie útočí na Petra (pokúša sa ho zabiť, no netrafí balvanom). Magdaléna ťažko ochorie . Peter sa k nej dostáva len pomocou farára, ktorý jej udeľuje posledné pomazanie. Zázrakom Magdaléna prežije. Janovi sa splaší kôň, čo ho na poli týral a utečie. Chytí ho žandár a dovedie späť. Jano, zmámený žiarlivosťou, vyčíta Magdaléne, že to mal byť signál pre Petra.
Prečítajte si tiež: Gaštanové rezy pre sviatočné chvíle
O niekoľko dní Peter odchádza, keďže je príčinou Magdaléninho utrpenia. Naraz sa v dedine strhne krik. Jano, už šialený žiarlivosťou, vypaľuje na bok koňa, čo mu ušiel slovo „Tulák“, Magdaléna, ešte stále slabá a vyčerpaná, ho musí držať. Keď Jano chce koňovi vypáliť oko, čo sa mu aj podarí, ten sa splaší a oslepený kopne Jana do hrude a do hlavy. Jano je na mieste mŕtvy. O tri dni ho pochovajú, no Magdaléna je ešte istý čas zakríknutá. Peter si ju získava nežnosťou a láskou. Magdalénina matka, ktorá chce, aby Magdaléna ostala na Janovom majetku, nechce povoliť sobáš s Petrom.
Próza naturizmu a lyrizovaná próza
Koncom 20. rokov sa v slovenskej próze (podľa vzoru európskej literatúry) začala objavovať silná tendencia lyrizácii prózy, t. z. že prozaici vo svojich dielach začínajú využívať prvky lyriky (metafory, personifikácie, epitetá, prirovnania, symboly …). Predstaviteľmi boli: Milo Urban, Jozef Cíger Hronský, Gejza Vámoš. Vrcholom lyrizovanej prózy je nový umelecký smer naturizmus, ktorý vznikol v 30. rokoch z lat. natura = príroda. Dôvody formovania tohto smeru:
- sklamanie z civilizačných javov moderného sveta
- fašizmus a hrozba 2. sv. vojny boli príčinou, že autori nachádzali útočisko u dedinského človeka a v živote v prírode
Znaky lyrizovanej prózy:
- dej sa odohráva v prírode, príroda zároveň vystupuje ako živá bytosť
- autori dávajú do protikladu život v meste (skazený, nemorálny) so životom na dedine
- často sa utiekajú do fantazijnej predstavy sveta, často rozprávkovej, v ktorej zápasí dobro a zlo.
- využívajú nielen rozprávkové motívy, ale aj symboly (tri gaštanové kone), magické čísla, rozprávkové postavy (drak)
- hlavný hrdina je zahalený tajomstvom, výnimočný zvláštny človek, žije v styku s prírodou
- lyrizácia prózy
V 30. rokoch v tomto smere píše Dobroslav Chrobák, Margita Figuli, František Švantner, Ľudo Ondrejov.
Ďalšie diela a autori naturizmu
Dobroslav Chrobák napísal Drak sa vracia, čo je románová novela. Je to rozprávkový príbeh, ktorý sa odohráva v prostredí prírody. Nekladie dôraz na dej, ale na vnútorný svet postáv.
František Švantner predstavuje vrchol prózy naturizmu. Jeho diela zahŕňajú Malka (zbierka noviel), Nevesta hôľ (román) a Život bez konca (román).