Pre každého turistu, okrem objavovania kultúrnych atrakcií a historických pamiatok, je dôležité spoznať aj gastronomické špeciality danej krajiny. Slovensko ponúka bohatú paletu tradičných jedál, ktoré odrážajú históriu, geografické podmienky a kultúrne vplyvy. V reštauráciách po celom Slovensku možno nájsť typické národné jedlá, ale aj špeciality susedných štátov, najmä maďarskej, českej a rakúskej kuchyne, ktoré ovplyvnili pôvodnú slovenskú kuchyňu.
Suroviny a charakteristika slovenskej kuchyne
Slovenská kuchyňa je historicky známa predovšetkým používaním bravčového mäsa, jahňaciny, múky, zemiakov, kapusty a mliečnych výrobkov. Surovinová základňa sa líši v závislosti od regiónu.
Severné Slovensko: Drsná klíma severného Slovenska, kde zima trvá intenzívne aspoň tri mesiace v roku, ovplyvnila tamojšiu kuchyňu. Prevláda tu údené mäso, zemiaky, kyslá kapusta, mliečne výrobky, múka a strukoviny. Kapusta sa na jeseň zbiera, krája, mieša s korením a necháva kvasiť, čím sa z nej stáva cenný zdroj vitamínu C. Zemiaky, zbierané v októbri, slúžili ako základná potravina počas zimy. Z kravského, kozieho alebo ovčieho mlieka sa vyrábali rôzne syry a jedlá, ako tradičné slovenské syrové korbáčiky, bryndza, tvaroh, oštiepok, parenica, ale aj maslo, smotana a žinčica. Z rýb sa prevažne konzumuje pstruh a iné sladkovodné druhy. V lesnatých oblastiach sa konzumuje divina, lesné huby a lesné ovocie. Slovenské lesy poskytovali a poskytujú dostatok rôznych druhov jedlých húb, ktoré sa využívajú pod mäso, na praženicu, do polievok či omáčok. Tradíciu má aj chov včiel a z toho včelie produkty.
Južné Slovensko: Na juhu a nížinách je surovinová základňa pestrejšia. Druhy mäsa sú bohatšie o hovädzinu, husacinu, kačacinu a morčacinu. Kapor chovaný v rybníkoch sa preferuje na Vianoce. Kuchynské produkty z múky sú pestré. Domáce cestoviny čerstvé aj sušené boli aj sú dôležitým základom domácej kuchyne. Na juhu je bohatá ponuka ovocia a výrobkov z neho: lekvár, džem, sterilizované a sušené ovocie. V súčasnosti je aj pestrá ponuka zeleniny pestovanej na juhu.
Polievky: Základ slovenského obeda
Slovenský obed tradične začína polievkou. Medzi najrozšírenejšie patria zemiaková, fazuľová, šošovicová, hrachová, kapustová, zabíjačková kapustnica, hubová, cibuľová, cesnaková, špenátová a rôzne zeleninové či mäsové vývary.
Prečítajte si tiež: Tradičné jedlá východného Slovenska
Kapustnica: Najtradičnejšia polievka na Slovensku je kapustnica. Pripravuje sa z kyslej kapusty a líši sa podľa regiónu a obdobia varenia na pôstnu a sviatočnú. Do pôstnej katolíckej vianočnej (Štedrý deň) sa nedáva mäso, zahusťuje sa napr. bielymi hladkými haluškami, smotanou a rozotreným zemiakom. V luteránskej kapustnici na Vianoce nájdeme aj mäso a všetky ostatné zložky. Vo sviatočnej nájdeme napr. údené mäso a klobásu. Nevyhnutné sú sušené hríby. Vianočná kapustnica sa tradične pripravuje na konci kalendárneho roka. V regionálnych receptoch kapustnice sú značné rozdiely.
Prívarky: Prívarky sú obľúbenou súčasťou slovenskej kuchyne. Dajú sa nazvať zahustenými polievkami. Základom je obyčajne zelenina, hlavne koreňová, varená vo vode a zahustená pridaním múky (prívarky sa varia najčastejšie tekvicové, šošovicové, fazuľové, zemiakové, hrachové, karfiolové, kapustové alebo špenátové). Môže obsahovať pretlak, mlieko alebo - na Slovensku obľúbenú - smotanu.
Hlavné jedlá: Srdce slovenskej gastronómie
Pokiaľ ide o hlavný chod, je slovenská kuchyňa trochu mastnejšia ako napríklad talianska alebo španielska. Dosť často sa používa na prípravu jedál bravčová masť alebo olej.
Bryndzové halušky: Jednou zo špecialít, ktorá je typická pre slovenskú kuchyňu, sú halušky. Najtypickejším slovenským národným jedlom sú bryndzové halušky so slaninou. Pre Slovákov znamenajú to, čo pre Japoncov suši a Talianov pizza. Sú to halušky zo zemiakového cesta pomiešané so špeciálnym druhom ovčieho syra - bryndzou, ktoré chutia najlepšie v tzv. kolibách alebo salašoch. Navrch porcie sa pridáva oškvarená slaninka spolu s roztopenou bravčovou masťou. K bryndzovým haluškám sa najlepšie hodí ako nápoj cmar alebo kyslé mlieko. Slovensko sa môže pýšiť nevšednou svetovou kuriozitou. Každoročne sa v horskej osade Turecká na úpätí Veľkej Fatry stretávajú milovníci bryndzových halušiek na celosvetových majstrovstvách v ich varení a konzumovaní. Veľmi chutné a rovnako populárne sú kapustové halušky. Existuje veľa variant úprav halušiek, pretože slovenská kuchyňa má veľa regionálnych variant.
Pirohy: Typickým jedlom hlavne na východe Slovenska sú pirohy. Pirohy sú varené, vyprážané alebo pečené múčne jedlo so sladkou alebo slanou plnkou: spravidla sú plnené tvarohom, lekvárom alebo zemiakmi s bryndzou, obyčajne so sladkou posýpkou, s makom alebo strúhankou. Majú tvar trojuholníka alebo obdĺžnika.
Prečítajte si tiež: Halušky pre dvoch
Zemiakové placky (Haruľa): Tradičné sú aj zemiakové placky, ktoré sa na Horehroní nazývajú Haruľa.
Guláš: Ďalším zástupcom slovenskej kuchyne je guláš, jedlo z cibule, mäsa a ďalších zložiek ako napríklad mleté korenie, mletá paprika, majorán, čerstvá paprika, zemiaky, krupicové halušky, ktoré dodávajú jedlu zvláštnu vôňu.
Knedľa: K mnohým druhom jedál sa podáva knedľa, vyrobená z múky a kvasníc alebo zemiakového cesta.
Husacie hody: Gastronomickou udalosťou je aj účasť na husacích hodoch, ktorými je preslávená najmä podmalokarpatská dedina Slovenský Grob.
Zabíjačkové špeciality: Typické sú aj rôzne zabíjačkové špeciality ako jaternice, tlačenka, huspenina alebo oškvarková pomazánka.
Prečítajte si tiež: Tradičné kanadské Vianoce
Ďalšie slovenské jedlá: Medzi ďalšie slovenské jedlá patria napríklad parené buchty, široké rezance s tvarohom a slaninou, granadír alebo granadiersky pochod, demikát, živánska, smaženica z hríbov a vajec, hríby na smotane, veľkonočná plnka, hrutkový syr z Východného Slovenska a mnohé ďalšie.
Múčniky a dezerty: Sladká bodka na záver
Pre slovenskú kuchyňu sú typické záviny, kysnuté koláče a buchty, zriedkavejšie bábovka. Medzi typické patrí štrúdľa a žemľovka. Okrem bežného konzumu sa múčniky najviac pečú na Vianoce a Veľkú Noc a to aj viac druhov naraz. V pečení sa často používajú mak, orechy a tvaroh. Typické je aj orechovník (orechový závin), makovník (makový závin), tvarohovník (tvarohový závin), Bratislavské rožky, laskonky, medovníčky, medvedie labky, šúľance, pagáče alebo fánky. Opekance (iné názvy v nárečiach: bobáľky, pupáky, pupáčiky) sú zas malé guľôčky z kysnutého cesta pečené v pekáči tak, že sú k sebe jemne pritlačené. Zo Záhoria sa rozšíril zaujímavý Skalický trdelník v tvare valca s otvorom vo vnútri.
Nápoje: Čo piť k slovenskému jedlu
Medzi typické nápoje patrila žinčica vyrobená z ovčieho mlieka, ktorá sa okrem kyslého mlieka podávala k bryndzovým haluškám. Na Slovensku je rozšíreným nápojom pivo a slovenské pivá majú vysokú kvalitu. V regiónoch, kde sa pestuje vinič, je pohárik vína obvykle podávaný k jedlu. Tradične bývalo biele víno populárnejšie ako červené alebo ružové (s výnimkou niektorých regiónov) a sladké vína populárnejšie než suché, ale obidve tieto chute sa ako sa zdá menia. Tokajské víno z Tokaja patrí k najlepším zo známych odrôd. Značkovým vínom s tradíciou je aj červené víno Račianska frankovka. Z destilátov je typickou borovička alebo slivovica (Bošácka slivovica). Hriatô je typickým nápojom, ktorý Vás zahreje najmä v zime. Za posledných tridsať rokov sa zaviedla aj výroba brandy z vína v Malokarpatskej oblasti. „Karpatské brandy“ sa destiluje z odrodového vína Veltlínske zelené a neblenduje sa s inými odrodami.
Chránené a tradičné slovenské výrobky
Slovensko sa môže pochváliť niekoľkými výrobkami, ktoré získali certifikáty kvality a tradičnosti od Európskej únie.
Žitavská paprika: Prvý a zatiaľ jediný slovenský produkt, ktorý získal označenie Chránené označenie pôvodu (CHOP) je žitavská paprika. Pestuje sa na južnom Slovensku v regióne pri ústí troch riek - Váhu, Hrona, Nitry a rovnako aj v povodí Malého Dunaja a Žitavy. Ide pritom o najsevernejšiu oblasť Európy, kde sa pestuje koreninová paprika. Žitavská paprika sa melie dvojfázovo v kamennom rotačnom mlyne. Dynamickým tlakom pri mletí sa paprika zahreje a zo semien sa uvoľnia tuky, ktoré pomletú papriku konzervujú a stabilizujú jej farbu. Mletá paprika nesmie obsahovať žiadne prídavné látky.
Spišské párky: V roku 2009 získali spišské párky certifikát Zaručená tradičná špecialita. Podľa certifikátu, ktorý by mal byť záväzný pre všetkých výrobcov na Slovensku aj v Česku, sú spišské párky charakterizované takto: „Spišské párky sú plnené v baraňom čreve s priemerom max. 24 mm, oddelené pretáčaním. Jednotlivé kusy majú hmotnosť asi 50 g. Sú charakteristické ružovočervenou farbou po koreninovej paprike a mierne pikantnou chuťou.“
Klenovecký syrec: Do európskeho zoznamu výrobkov s chráneným zemepisným označením sa klenovecký syrec dostal v januári 2015. Klenovecký syrec pochádza zo Slovenského Rudohoria, je to polotvrdý syr, údený alebo neúdený, zväčša v tvare bochníka s priemerom 10 - 25 cm, na povrchu má osobitú mozaiku.
Liptovská saláma: Liptovská saláma, ktorú prvý raz vyrobili v mäsokombináte v Dubnici nad Váhom v roku 1956, má certifikát Zaručená tradičná špecialita.
Lovecká saláma: O zápis loveckej salámy ako tradičnej špeciality sa snažili Česi aj Slováci najskôr každý zvlášť. Napokon sa dohodli, o zápis požiadali spoločne a v roku 2011 získali Český svaz zpracovatelů masa a Slovenský zväz spracovateľov mäsa certifikát EÚ.
Pravý skalický trdelník: Skalický trdelník ako prvý slovenský výrobok získal certifikát Chránené zemepisné označenie 22. októbra 2007. Originálny skalický trdelník sa s ohľadom na certifikát Európskej únie podľa smernice pečie iba „vo vymedzenom území Slovenskej republiky, ohraničenom zo severu štátnou hranicou s Českou republikou, západnú hranicu vymedzenej oblasti tvorí rieka Morava, južnú rieka Myjava a východnú hranicu od mesta Senica po štátne hranice s Českou republikou tvorí rieka Teplica“.
Tekovský salámový syr: Od marca 2011 má Tekovský salámový syr logo Európskej únie - získal značku Chránené zemepisné označenie, čo je údaj o tom, že výrobok pochádza z určitej zemepisnej oblasti, v tomto prípade z Tekova.
Bratislavský rožok: V roku 2012 získal bratislavský rožok certifikát Zaručená tradičná špecialita.
Slovenská kuchyňa v kontexte svetovej gastronómie
Slovenská kuchyňa, hoci nie je tak známa ako talianska alebo francúzska, má svoje špecifiká a čaro. Spolu s kuchyňami susedných krajín, ako je maďarská, česká, poľská a rakúska, tvorí stredoeurópsky gastronomický priestor s podobnými surovinami a technikami prípravy jedál. Je ovplyvnená geografickými podmienkami, históriou a kultúrnymi vplyvmi, čo ju robí jedinečnou a hodnou objavovania.