Integrované obvody (IO) sú základným stavebným kameňom modernej elektroniky. Od osobných počítačov až po zložité termovízne zameriavače, IO umožňujú miniaturizáciu, zvýšenú funkčnosť a spoľahlivosť elektronických zariadení.
Základná Doska: Telo Počítača
Základná doska je doska, ktorá obsahuje elektronické súčiastky tvoriace základ osobného počítača alebo iného elektronického zariadenia založeného na procesoroch. Je to najdôležitejšia súčiastka moderného počítača. Počítač je postavený na modulárnom princípe, kde je možné jednotlivé funkčné moduly meniť. Základným modulom každého počítača je práve matičná doska. Ďalšie moduly (komponenty) sú pripojené priamo na matičnú dosku.
Základná doska je mechanicky pripevnená v skrinke počítača a elektricky napájaná zo zdroja. Väčšina rozširujúcich kariet je potom napájaná zo základnej dosky. Hlavnú riadiacu funkciu má centrálny procesor (CPU), ktorý je uložený v pätici (socket, slot, ZIF). CPU spolupracuje s pomocnými obvodmi, tzv. čipovou súpravou (chipset), ktorá zabezpečuje väčšinu funkcií matičnej dosky.
Komponenty Základnej Dosky
Základná doska obsahuje:
- Zbernicu: Sadu konektorov umožňujúcu pripojiť rozširujúce karty.
- Socket: Konektor pre pripojenie procesora.
- Pamäťové sloty: Pre pripojenie pamäťových modulov.
- IDE alebo SATA konektory: Pre pripojenie mechaník (optické, alebo pevné disky).
- Konektory: Pre pripojenie ovládačov, kontroliek a výstupov počítačovej skrinky.
- BIOS: Čip obsahujúci riadiaci program matičnej dosky, s možnosťou uloženia voliteľných parametrov a nastavení.
- Hodinový obvod: S reálnym časom.
- Čipset: Združuje viaceré podporné funkcie, väčšinou ide o prevod „natívnej“ zbernice procesora na štandardné zbernice.
Základnou funkciou základnej dosky je poskytnúť základné prepojenie vnútorných a vonkajších zariadení počítača, či už po mechanickej alebo elektronickej stránke. Všetky vonkajšie a vnútorné zariadenia sú nejakým spôsobom prepojené s matičnou doskou. Ak procesor počítača predstavuje „mozog“, zbernica predstavuje „miechu“ tak matičná doska predstavuje jeho „telo“.
Prečítajte si tiež: Sladké inšpirácie na prijímanie a birmovku
Štandardizácia umožnila rozvoj počítačovej techniky. Všetky neštandardné karty, konektory a zariadenia, ktoré sa neprispôsobili postupne zanikli. Vznikol tzv. PC štandard a predajné sú len komponenty so štandardom kompatibilné. Zbernica predstavuje rozhranie pre rozširujúce karty, karty musia byť vybavené štandardizovaným konektorom (napr. PCI, AGP, PCIE, USB …) ktorý musí elektricky, mechanicky a komunikačne "sedieť" s konektorom, do ktorého sa rozširujúce zariadenie zapája. Vonkajší konektor so svojimi mechanicko - elektronicko - komunikačnými vlastnosťami preto označujeme ako port.
Form Factor Základnej Dosky
Matičná doska má štandardizované rozmery a umiestnenie upevňovacích otvorov. Je definované aj umiestnenie jednotlivých kľúčových komponentov, napájacie konektory, konektory na prepojenie so skrinkou. Spolu tieto vlastnosti označujeme ako "form factor". Dnes sa vo všeobecnosti najčastejšie používa tzv. ATX form factor a jeho klony vytvorený firmou Intel v r. 1995. Staršou formou bol tzv. ATX - klony: microATX - zmenšená verzia ATX.
Operačné Systémy: Softvérový Základ
Operačný systém (OS) je softvér, ktorý riadi hardvér počítača a poskytuje služby pre aplikácie. Existuje mnoho rôznych operačných systémov, každý s vlastnými silnými a slabými stránkami.
Unix a Jeho Potomkovia
Unix je operačný systém počítača pôvodne vyvíjaný v 60tych a 70tych rokoch skupinou zamestnancov firiem AT&T a Bell Labs, vrátane Kena Thompsona, Dennisa Ritchieho a Douglasa McIlroya. Základnou filozofiou UNIXu je princíp stavebnice, v ktorej sú zložité úkony vykonávané postupnosťou zostavenou z jednoduchých príkazov pomocou užívateľského rozhrania. Užívateľským rozhraním je zvyčajne rovnako jednoduchý príkazový interpreter nazývaný shell.
Linux je počítačový operačný systém a jeho jadro. Termín Linux sa vzťahuje na jadro Linuxu, ale v bežnej reči sa používa na opis celej rodiny operačných systémov UNIXového typu, ktoré sú založené na linuxovom jadre, zatiaľ čo knižnice a nástroje pochádzajú zvyčajne z projektu GNU (takéto zoskupenie sa označuje ako GNU/Linux). Hoci bol spočiatku používaný a vyvíjaný nadšenými jednotlivcami, v súčasnosti jeho vývoj prebieha pod záštitou Linux Foundation v úzkej spolupráci s viac ako 1200 spoločnosťami.
Prečítajte si tiež: Výnimočné recepty na torty
Solaris je unixový operačný systém vyvíjaný spoločnosťou Sun Microsystems. GNU je slobodný operačný systém v neustálom vývoji. GNU je rekurzívna skratka pre „GNU Nie je Unix“ (angl. „GNU's Not Unix“). Prívlastok „slobodný“ znamená, že užívatelia ho môžu kopírovať, meniť a distribuovať bez akýchkoľvek obmedzení. GNU je unixový operačný systém. Takýto systém sa skladá z jadra OS a obslužných programov.
Microsoft Windows
Microsoft Windows je názov pre sériu niekoľkých rodín operačných systémov od spoločnosti Microsoft. Microsoft prvýkrát uviedol pod názvom Windows operačné prostredie v novembri 1985 ako nadstavbu pre operačný systém MS-DOS v snahe odpovedať na narastajúcu popularitu grafických používateľských rozhraní. Microsoft Windows časom získal dominantné postavenie na celosvetovom trhu osobných počítačov. V súčasnosti je jeho podiel okolo 80 % s klesajúcou tendenciou, kvôli stúpajúcej popularite alternatívnych operačných systémov, ako napr. Linux či Mac OS X.
Vývoj Windows
Vývoj Windows prešiel niekoľkými fázami:
- 16-bitové operačné prostredia: Windows už majú svoj vlastný vykonávateľný formát súborov a poskytujú vlastné ovládače zariadení (grafika, tlačiareň, myš, klávesnica a zvuk). Už od samotného počiatku dovoľovali používateľovi (nepreemptívne) spúšťať viacero aplikácií naraz. Implementujú komplexnú softvérovú virtuálnu pamäťovú schému založenú na segmentoch, ktorá dovoľuje aplikáciám používať viac ako 640 KB pamäte a prípadne používať i viac pamäte, aká je fyzicky prístupná.
- Hybridné 16/32-bitové operačné prostredia: Windows/386 prišiel s 32-bitovým jadrom bežiacim v chránenom režime a monitorom virtuálneho stroja. Počas behu systému Windows poskytoval virtualizáciu zariadení pre diskový radič, zobrazovaciu (grafickú) kartu, klávesnicu, myš, časovač a radič prerušení. Windows 3.0 (1990) a Windows 3.1 (1992) zdokonalili návrh, hlavne vďaka virtuálnej pamäti a ovládačom virtuálnych zariadení (VxD), ktoré im dovolili zdieľať ľubovoľné zariadenia medzi DOS oknami. Aplikácie pre Windows mohli teraz bežať v 16-bitovom chránenom režime, ktorý im dával prístup k niekoľkým megabajtom pamäti.
- Hybridné 16/32-bitové operačné systémy: S príchodom 32-bitového súborového systému vo Windows 3.11 sa systém Windows mohol konečne zbaviť závislosti na systéme DOS pre správu súborov. Toto bola príležitosť pre uvedenie dlhých názvov súborov vo Windows 95, redukujúc tak úlohu systému DOS na zavádzač (boot loader). MS-DOS sa teraz balil ako súčasť systému Windows, čo čiastočne umožnilo, aby jeho aplikácie pracovali s dlhými názvami súborov. Najdôležitejšou novinkou však bola možnosť preemptívne spúšťať 32-bitové viacvláknové grafické aplikácie. Ďalšie verzie tohto operačného systému spločnosti Microsoft bol Windows 98, ktorý mal dve vydania (prvé v roku 1998 a druhé v roku 1999). V roku 2000 spoločnosť Microsoft uvoľnila Windows ME, ktoré používalo tie isté základné časti ako Windows 98 SE, ale s vizuálnym vzhľadom verzie Windows 2000.
- 32-bitové operačné systémy: Pôvodne navrhované a cielené ako výkonné a robustné biznis operačné systémy so žiadnym dedičstvom z čias systému DOS. Prvá verzia bol systém Windows NT 3.1 (1993, očíslovaný 3.1 v súlade s verziou Windows 3.1), ktorá bola nasledovaná NT 3.51 a NT 4.0 (ktoré prinieslo grafické rozhranie z Windows 95). Spoločnosť Microsoft sa potom rozhodla skombinovať svoje spotrebiteľské a biznis operačné systémy. Prvý pokus bol Windows 2000, avšak tento zámer sa nenaplnil a Windows 2000 bol uvoľnený znova ako biznis systém, pokiaľ systém Windows ME bol uvoľnený, aby zaplnil medzeru v spotrebiteľskom sektore. Tesnejšie spojenie priniesol Windows XP, ktorý konečne úplne zavrhol DOS do minulosti. Biznis požiadavky boli následne adresované systémom Windows 2003. Nasledujúca verzia Windows Vista už definitívne zavŕši túto integráciu.
- 64-bitové operačné systémy: Najnovšia kategória pre architektúru Intel 64-bit a AMD64.
Ďalšie Operačné Systémy
- ReactOS: Projekt, ktorého cieľom je vytvoriť slobodný/open source operačný systém, ktorý by bol binárne kompatibilný so systémami Windows NT/Windows XP a Windows server 2003 na úrovni aplikácií aj ovládačov.
- Android: Operačný systém pre mobilné telefóny ako aj pre smartphóny a tablety.
- CP/M: Historický diskovo orientovaný OS pre počítače postavené na procesore Z80, ktorý bol inšpiráciou pre mnohé iné operačné systémy, najmä DOS.
- Palm OS: Používaný v handheldoch typu Palm. Single-task.
- Symbian OS: Používaný v mobilných telefónoch značky Nokia a Sony-Ericsson (UIQ verzie využívajúce dotykový display telefónu). V nedávnej dobe najrozšírenejší a konkuroval Microsoft Windows Mobile Edition.
Počítačové Siete: Prepojenie Zariadení
Prepojením počítačov, prípadne s príslušenstvom, tak, že dokážu navzájom komunikovať, bezdrôtovým spôsobom alebo prostredníctvom fyzického prepojenia (kabeláže), vznikne počítačová sieť.
Typy Sietí
- Podľa rozlohy (vzdialenosti prepojených počítačov):
- PAN (Personal Area Network): Spolupracujúce zariadenia slúžia len jednej osobe (typické prepojenie myši, tlačiarne alebo mobilu a počítača, notebooku, PDA,…) spája zariadenia rádovo v dosahu metrov. Na prepojenie sa obvykle používajú bezdrôtové technológie Bluetooth, IrDA, Wi-Fi.
- LAN (Local Area Network): Lokálna počítačová sieť, ktorej počítače sú navzájom vzdialené rádovo desiatky až stovky metrov, teda sú umiestnené v jednej prípadne v niekoľkých susedných budovách. Ide o siete firemné, školské, podnikové a pod. Slúžia hlavne pre zdieľanie dát a zariadení v rámci jednej firmy, budovy, lokality… LAN sú obvykle v súkromnej správe, sú tvorené jedným káblovým systémom (alebo iným prenosovým prostriedkom - rádiové vlny a pod.). Prenosové rýchlosti dosahujú rádovo 10 Mbps až 10 Gbps.
- MAN (Metropolitan Area Network): Mestská počítačová sieť s rozlohou rádovo desiatky km2. Metropolitné siete umožňujú rozšírenie pôsobnosti LAN ich predĺžením, zvýšením počtu uzlov, zvýšením prenosovej rýchlosti. Rýchlosť v MAN býva vysoká, ale charakterom sa radí k sieťam LAN. Siete môžu byť súkromné, ale i verejné a prenajímané.
- WAN (Wide Area Network): Globálna, veľkoplošná počítačová sieť v rámci celých kontinentov až sveta. Spája rôzne LAN a MAN siete v pôsobnosti krajín, kontinentov ale i sveta. Prenosové rýchlosti môžu dosahovať rádovo až Gbps.
- Podľa funkcie (úlohy) počítačov v sieti:
- Peer-to-peer (rovný s rovným, označuje sa tiež ako p2p sieť): Všetky počítače v sieti sú rovnocenné. Každá stanica v sieti môže vyčleniť nejaký svoj prostriedok (diskový priestor, tlačiareň, mechaniku…) na zdieľanie. Iná stanica môže tieto prostriedky využívať. Tento typ siete obvykle nemá centrálnu správu, každý uzol sa spravuje sám. Zdieľanie prostriedkov je možné aj cez internet. V niektorých textoch sa sieť typu peer-to-peer označuje aj ako ad hoc.
- Klient-server: Jeden z počítačov je nadradený, riadiaci. Takýto počítač nazývame server. Ostatné počítače sa správajú ako klienti (workstation, pracovná stanica), ktorí požadujú určité služby od servera. Serverov môže byť viacero typov - podľa typu poskytovaných služieb - súborový server, tlačový server, poštový server, www server, ftp server,… Nemusí platiť vzťah, že jeden server je jeden počítač, resp. na jednom fyzickom počítači môže existovať viacej serverov. Server máva špeciálny sieťový operačný systém (UNIX, Linux, Novell NetWare, Microsoft Windows NT, Microsoft Server 2008,…), často na ňom „bežia“ mnohoužívateľské programy. Klient si svoju poštu pozrie, keď napr.
- Podľa fyzickej topológie (vzájomného usporiadania zariadení v počítačovej sieti): Medzi základné typy topológie siete LAN patrí: zbernica, hviezda a kruh. Základným prvkom zbernicovej topológie je zbernica - úsek prenosového média (kábel), ktorá tvorí kostru siete. K nej sú jednotlivé stanice siete pripojené pomocou odbočovacích prvkov jedna vedľa druhej. Prenosovým médiom je najčastejšie koaxiálny kábel (s prenosovou rýchlosťou 10 Mbit/s) alebo krútená dvojlinka.
Termovízne Zameriavače: Využitie Integrovaných Obvodov v Špecializovaných Aplikáciách
Termovízne zameriavače sú sofistikované zariadenia, ktoré využívajú integrované obvody na detekciu a zobrazenie tepelného žiarenia. Nachádzajú uplatnenie v rôznych oblastiach, ako je poľovníctvo, armáda, bezpečnostné zložky a záchranné operácie.
Prečítajte si tiež: Torty a dezerty z bielej čokolády
Príklady Termovíznych Zameriavačov
- Night Pearl ORACLE 35 PLUS a 50 PLUS: Umožňujú presné zameranie cieľa pri love, svoje uplatnenie nájdu aj v oblasti vojenských, bezpečnostných alebo policajných zložiek. Ponúkajú širokú ponuku farebných paliet a ergonomický joystick.
- Night Pearl FOX: Využíva senzorovú technológiu VOx a 35 mm objektív. Dôležitou prednosťou je kompaktný dizajn tela so zachovaním konštrukcie odolnej spätnému rázu.
- InfiRay Rico: Multifunkčné a vysoko rozšíriteľné termálne zariadenie, ktoré je vybavené nastaviteľným laserovým diaľkomerom, odnímateľnou batériou, zväčšením okulára až 14-krát a komplexným upgradom softvérového rozhrania. Ponúka videozáznam a snímanie obrazu, integrovaný akcelerometer a digitálny kompas. Séria Rico podporuje 3,7 V, 3820 mAh veľkokapacitný batériový modul, ktorý pracuje 6 hodín.
- InfiRay SCT35 V2: Disponujúci šošovkou s priemerom 35 mm je určený pre náročnejších lovcov vyžadujúcich kvalitu obrazu na vyššej úrovni. Tá je dosiahnutá predovšetkým senzorom s 12 µm technológiou a OLED displejom.
- Hikmicro Panther PQ50L, PH50L a PQ35L: Vyznačujú sa ľahkou váhou, kompaktnými rozmermi a citlivým jadrom. Disponujú laserovým diaľkomerom a technológiami ako automatické riadenie citlivosti (AGC) a trojrozmerná digitálna redukcia šumu (3D DNR).
Technológie a Funkcie Termovíznych Zameriavačov
- Senzorová technológia VOx: Zabezpečuje kvalitný obraz.
- Laserový diaľkomer: Umožňuje presné meranie vzdialenosti cieľa.
- AMOLED mikro displej s HD rozlíšením: Ponúka ostrý obraz a živé farby.
- Ultračistý režim: Navrhnutý pre drsné poveternostné podmienky.
- Picture-in-Picture: Zvyšuje presnosť tým, že poskytuje 2-krát zväčšený obraz oblasti zámerného kríža v hornej časti displeja.
- Videozáznam a snímanie obrazu: Umožňuje zaznamenávať lovecké zážitky.
- Integrovaný akcelerometer a digitálny kompas: Zvyšujú presnosť presnou identifikáciou prevýšenia a uhlov.
- Automatické riadenie citlivosti (AGC): Automaticky upravuje dynamický rozsah obrazu.
- Trojrozmerná digitálna redukcia šumu (3D DNR): Účinne odstraňuje zrnité alebo rozmazané časti pozorovanej scény.
Inovatívne Technológie v Priemysle: Wilo-Stratos MAXO
Wilo-Stratos MAXO je smart-čerpadlo vhodné pre priemyselné objekty s riadiacim systémom budov. Toto čerpadlo stanovuje nové normy pre komerčné použitie HVAC a pitnej vody v oblasti energetickej efektivity.
Vlastnosti a Funkcie Wilo-Stratos MAXO
- Konštrukčný typ: Ľahko ovládateľné mokrobežné obehové čerpadlo so skrutkovým alebo s prírubovým pripojením, EC motorom s integrovanou elektronickou reguláciou výkonu.
- Použitie: Teplovodné vykurovanie všetkých systémov, klimatizačné zariadenia, uzavreté chladiace okruhy, priemyselné cirkulačné zariadenia.
- Regulačné režimy: Konštantný počet otáčok, Δp-c pre konštantný tlakový rozdiel, Δp-v pre variabilný tlakový rozdiel, Dynamic Adapt plus pre plynulé prispôsobenie dopravného výkonu, T-const. pre konštantnú reguláciu teploty, ΔT pre reguláciu teplotného rozdielu, Konstant-Q pre konštantnú reguláciu objemu, Multi-Flow Adaptation a užívateľsky definovaný regulátor PID.
- Voliteľné funkcie: Q-Limitmax., Q-Limitmin., No-Flow Zastavenie, automatický útlmový režim, regulácia zlého bodu, premenná strmosť Δp-v charakteristiky.
- Manuálne nastavenia: Výber oblasti použitia, nastavenie prevádzkových parametrov, zobrazenie stavu, funkcia odvzdušnenia čerpadla, zablokovanie tlačidiel, funkcia na obnovenie nastavení z výroby, parametrizovať analógové a binárne vstupy a relé výstupy, funkcia zdvojeného čerpadla.
- Automatické funkcie: Prispôsobovanie výkonu, rozpoznanie automatického útlmového režimu, vypínanie pri rozpoznaní nulového prietoku, jemný štart, automatické rutiny odstraňovania chýb, prepínanie vykurovacieho/chladiaceho režimu, plná ochrana motora.
- Externé riadiace vstupy a ich funkcie: 2x analógový vstup (0 - 10 V, 2 - 10 V, 0 - 20 mA, 4 - 20 mA, PT1000) a 2x digitálny vstup (Ext. OFF, Ext. MIN, Ext. MAX, MANUÁL, Blokovanie tlačidiel, Prepínanie vykurovacieho/chladiaceho režimu, Wilo Net).
- Funkcie hlásení a indikačné funkcie: Stav displeja, zobrazenie stavu LED, zberné poruchové hlásenie SSM, zberné prevádzkové hlásenie SBM, výmena údajov (bluetooth, Modbus RTU, BACnet MS/TP, LON, PLR).
- Riadenie zdvojených čerpadiel: Hlavný/záložný režim a paralelný režim.
Moorov Zákon: Exponenciálny Rast Výkonu
Presne pred 50 rokmi Gordon Moore predpovedal, akým tempom bude napredovať vývoj počítačových čipov. Spočiatku jeho predpovede o exponenciálnom raste počtu tranzistorov v čipoch vzbudzovali pochybnosti, no teóriu, ktorú dnes poznáme ako Moorov zákon overil čas. Tranzistory sú základnou stavebnou časťou mikroprocesorov. Prvý mikroprocesor vyrobila spoločnosť Intel a uviedla ho na trh v roku 1971. Mal označenie 4004, obsahoval 2300 tranzistorov a výkon, ktorý dnes vyvolá len úsmev na tvári.
História Vývoja Tranzistorov a Integrovaných Obvodov
- 1947: Prvý tranzistor vznikol v Bellových laboratóriách.
- 1961: Prvý patent na integrované obvody získal Robert Noycev.
- 1965: Gordon Moore predpovedal, že počet tranzistorov na jednom čipe sa zdvojnásobí približne každý rok. Neskôr svoju teóriu upresnil s tvrdením, že počet tranzistorov sa zdvojnásobí každé dva roky.
- 1985: Bol vyrobený mikroprocesor Intel 386, ktorý obsahoval až 275-tisíc tranzistorov.
- 2002: Intel predstavil 90-nanometrovú výrobnú technológiu.
- 2007: Intel predstavil novú generáciu procesorov Intel Core 2, ktoré boli vyrobené vďaka 45-nanometrovej technológii.
- 2011: Intel oznámil využitie 3D tranzistorov pri výrobe 22-nanometrových čipov, v súčasnosti je to 14-nanometrová technológia.
