Úvod
Obec Riečka, podobne ako mnoho iných slovenských obcí, si udržiava bohaté tradície a kultúrne zvyky, ktoré sú dôležitou súčasťou jej identity. Medzi tieto tradície patria aj tekvicové hody, ktoré sa konajú v polovici augusta. Tento článok sa zameriava na históriu a súčasnosť obce Riečka, jej geografické a prírodné charakteristiky, ako aj na kultúrne a spoločenské aktivity, ktoré sa v obci konajú.
Prírodné a Geografické Charakteristiky Riečky
Obec Riečka sa nachádza v malebnom prostredí stredného Slovenska. Chotár obce je bohatý na pramene vôd, ktorých je viac ako 20. Zmapovanie, orientačný popis miesta prameňov, ich stav a ich ochranu považujeme pre budúce generácie obyvateľov obce za opodstatnený, ktorý bude ako návod k zachovaniu a udržiavaniu prirodzeného stavu prameňov. V minulosti sa o čistenie a úpravu terénu pri prameňoch starali členovia Zväzu záhradkárov v Riečke. Zlým obhospodarovaním sa však výdatnosť prameňov stráca, ale aj neuváženým zachytávaním prameňov sa znehodnocuje prirodzený odtok vody.
Flóra a Fauna
Z živočíšno-zemepisnej stránky podstatnú časť chotára zatrieďujeme do zóny listnatých lesov eurosibírskej oblasti a čiastočne do lesostepnej panónskej oblasti.
História Obce Jedľové Kostoľany (Analógia pre Riečku)
Hoci sa tento článok zameriava na Riečku, je užitočné pozrieť sa na históriu podobných obcí, aby sme pochopili vývoj a tradície, ktoré sa mohli preniesť aj do Riečky. Jednou z takýchto obcí sú Jedľové Kostoľany.
Obec sa spomína prvýkrát v písomných prameňoch v roku 1075 v súvislosti s potokom Feniosaunica (Jedľová Štiavnica). Podľa tejto listiny bola hranicou opátstva v katastri obce Kostoľany rieka Žitava až po jej prameň. V obci bola údajne kolonizácia Sikulov, čo svedčí o strážnej funkcii obce. Pravdepodobne to bolo v súvislosti so strážnou vežou Túrňa, ktorá mala súvislosti s Hrušovom. Hrad vlastnil i Matúš Čák Trenčiansky.
Prečítajte si tiež: Ako upiecť tekvicové muffiny
V inom písomnom prameni sa udáva, že Túrňa bola vybudovaná až v XV. storočí. Nepriamo sa potvrdzuje existencia obce najneskôr v XII. storočí aj tvrdením významného slovenského historika P. Ratkoša, ktorý tvrdí, že teritórium, na ktorom žilo v XI. a XII. storočí slovenské obyvateľstvo, charakterizujú zamestnanecké názvy obcí, ktoré už nevznikali po roku 1200. Sú teda staršieho pôvodu. V ďalšom prameni sa obec spomína v roku 1327, medzi príslušenstvom hradu Hrušov, ako obce s platením cla. V roku 1388 sa obec spomína znova, ako majetok hrušovského hradu, ktorému obec patrila až do XVII.
Prvá zmienka o existencii kostola v obci je z roku 1332. Pravdepodobne bola tu už aj fara, lebo sa v XV. storočí spomína fara zo XIV. V obci sa v roku 1424 vyberalo mýto. V roku 1536 sa spomína v obci pivovar. V roku 1537 dostal právo v obci ťažiť zlato a drevo Alexander Thurzo, o čom sa hovorí v pokonávke medzi Alexandrom Thurzom a Jánom Záblatným z Hrušova.
Turecké Nebezpečenstvo
Turci boli pánmi Slovenska skoro 150 rokov, čo sa dotklo aj Kostolian. V roku 1543 a 1544 vznikol Ostrihomský sandžak (turecká správna územná jednotka), ktorý sa rozprestieral väčšinou na území Slovenska. Podľa zoznamu popisných obcí patriacich do sandžaku išla hranica sandžaku na hornom Požitaví nasledovne: … Svätý Martin, Topoľčianky, Lovce, Žikava, Hostie, Jedľové Kostoľany, Obyce, Tekovské Nemce …, čo znamená, že obec patrila pod tureckú správu. Po uzavretí mieru medzi Turkami a cisárom Rudolfom v roku 1606 pri ústí rieky Žitavy sa severná hranica sandžaku posunula nižšie, južnejšie. No turecké nebezpečenstvo nepominulo. Okolie Zlatých Moraviec zničili Turci v rokoch 1630-31. Topoľčianky napadli v roku 1639. V Obyciach v roku 1633 zabili 3 gazdov na lúkach a 2 živých odvliekli. Ešte pred tým zobrali 23 ľudí. Napadnutie Kostolian sa nespomína.
Pôsobenie Františka Rákocziho II.
Významným majiteľom Topoľčianok bol František Rákoczi II., ktorý prišiel do Topoľčianok v roku 1703. Počas jeho protihabsburského povstania mal tu hlavný stan. Pod jeho kuruckými zástavami bojovali aj poddaní z celého Tekova. Je predpoklad, že tam bojovali aj obyvatelia Kostolian, čo potvrdzuje aj priezvisko „Kuruc“, ktoré získal účastník povstania, ako prímenie k priezvisku „Lukáč“. Spočiatku malo povstanie úspech, no neskôr zradou šľachty, ktorá postupne prešla na cisárovu stranu, povstanie upadlo. Po prehratej bitke Rákocziho pod Trenčínom 3. augusta 1708 cisárske vojsko prenasledovalo ustupujúceho Rákocziho až do Topoľčianok, kedy zničilo aj hrad Hrušov - 5. augusta 1708. Definitívne bolo povstanie ukončené Satmarským mierom v roku 1711.
Kultúrne a Spoločenské Aktivity v Riečke
Obec Riečka je známa svojimi bohatými kultúrnymi a spoločenskými aktivitami, ktoré spájajú obyvateľov a posilňujú ich identitu. Medzi najvýznamnejšie podujatia patria:
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre tekvicové placky
Riečanská hostina: Tradičná slávnosť, ktorá sa koná v polovici augusta. Počas hostiny sa konajú rôzne vystúpenia, tanečné zábavy a ponúkajú sa tradičné jedlá a nápoje. V nedeľu sa koná slávnostná svätá omša a vysvätenie sochy Svätej rodiny pred kostolom.
Stretnutie pri prameni pátra Mateja: Spoločenské podujatie, ktoré sa koná v máji v Areáli oddychu pri Prameni pátra Mateja. Podujatie začína slávnostnou svätou omšou a pokračuje kultúrnym programom a občerstvením.
Deň detí: Oslava medzinárodného dňa detí, ktorá sa koná v júni. Deti sa môžu tešiť na rôzne hry, súťaže a zábavné aktivity.
Súťaž v pečení kysnutých koláčov: Tradičná súťaž, ktorá sa koná v novembri. Súťažia tímy z Riečky, Králik, Kordík, Tajova a Kulpína (Srbsko).
Mikulášske popoludnie: Podujatie pre deti, ktoré sa koná v decembri. Deti sa môžu tešiť na príchod Mikuláša a rozdávanie darčekov.
Prečítajte si tiež: Ako si pripraviť tekvicové korenie
Živý Betlehem: Vianočné podujatie, ktoré sa koná 25. decembra.
Koncoročný výstup na Vrchy: Turistické podujatie, ktoré sa koná na konci roka.
Turistické výlety: Obecný úrad organizuje pravidelné turistické výlety do okolia.
Plán Kultúrno-športových Akcií
Obec Riečka pravidelne organizuje rôzne kultúrne a športové akcie pre svojich obyvateľov. Tu je prehľad niektorých z nich:
- Január: Stolnotenisový turnaj
- Február: Detský karneval
- Marec: Uvítanie detí do života
- Apríl: Turistický výlet
- Máj: Stretnutie pri prameni pátra Mateja
- Jún: MDD (Medzinárodný deň detí), Rozlúčka s predškolákmi
- August: Riečanská hostina, Stretnutie dôchodcov mikroregiónu
- September: Turistický výlet
- Október: Deň úcty k starším, Urbársky výstup na Vrchy, Výstava ovocia a zeleniny
- November: Súťaž v pečení kysnutých koláčov
- December: Mikuláš, Živý Betlehem, Koncoročný výstup na Vrchy
Tekvicové Hody: Srdce Riečanskej Hostiny
Riečanská hostina, konajúca sa tradične v auguste, je vyvrcholením kultúrneho života obce. Počasie v tomto období býva priaznivé, čo sa odráža aj na vysokej návštevnosti. Program je pestrý a zameraný na všetky vekové kategórie. Po vystúpení detí z miestnej Materskej školy (MŠ) nasledujú hudobné vystúpenia rôznych žánrov, od ľudovej hudby až po moderné popové a tanečné skupiny. Pre hostí je pripravené bohaté občerstvenie, vrátane tradičných jedál ako guláš, varená kukurica a, samozrejme, tekvica na rôzne spôsoby. Nechýba ani tombola s atraktívnymi cenami.
V nedeľu sa koná slávnostná svätá omša, ktorá je dôležitou súčasťou hostiny. Po omši nasleduje vysvätenie sochy Svätej rodiny pred miestnym kostolom. V poobedňajších hodinách sa koná futbalový zápas medzi slobodnými a ženatými mužmi, ktorý je vždy sprevádzaný dobrou náladou a súťaživosťou.