Pri plánovaní zeleninových hriadok v záhrade je dôležité zohľadniť nielen priestor a potreby jednotlivých plodín, ale aj ich vzájomné vzťahy. Správne kombinovanie plodín môže zlepšiť rast a zdravie rastlín, zvýšiť úrodu a pomôcť prirodzene bojovať proti škodcom a chorobám.
Spoločenská výsadba a jej význam
Spoločenská výsadba je technika, pri ktorej sa rôzne druhy rastlín vysádzajú vedľa seba tak, aby sa navzájom podporovali. Pri výbere vhodných kombinácií plodín je potrebné brať do úvahy ich rastové nároky, ako aj ich schopnosť poskytnúť ochranu pred škodcami a chorobami. Príkladom dobrej kombinácie je výsadba paradajok a bazalky, ktoré sa navzájom podporujú v raste a ochrane pred škodcami.
Striedavé rady a rotačné pestovanie
Pestovanie rastlín v striedavých radách znamená vysádzanie rôznych druhov rastlín v striedavých radách alebo skupinách na hriadke. Rotačné pestovanie je praktika, pri ktorej sa plodiny pravidelne striedajú na rôznych hriadkach záhrady v priebehu niekoľkých rokov. Tým sa znižuje možnosť vzniku chorôb a škodcov, ktoré sa môžu rozvinúť v dôsledku dlhodobého pestovania rovnakých plodín na jednom mieste. Rotačné pestovanie tiež pomáha udržiavať a zlepšovať pôdnu štruktúru a živiny. Pri rotačnom pestovaní je dôležité rozdeliť plodiny do skupín podľa ich potrieb a vzájomných vzťahov.
Základné princípy plánovania zeleninových hriadok
Plánovanie zeleninových hriadok v záhrade by malo zohľadňovať vzájomné vzťahy medzi pestovanými plodinami. Správne kombinovanie rastlín, striedanie radov a rotačné pestovanie môže zlepšiť rast a zdravie rastlín, zvýšiť úrodu a pomôcť prirodzene bojovať proti škodcom a chorobám.
Zohľadnenie slnečných podmienok a mikroklímy
Rôzne plodiny majú rôzne nároky na slnečné podmienky a teplotu.
Prečítajte si tiež: Klasifikácia tekvice
Vertikálne záhradníctvo
Pri obmedzenom priestore alebo pre zlepšenie vzhľadu záhrady využite vertikálne záhradníctvo. Rastliny, ktoré sa dajú pestovať vertikálne, sú napríklad fazuľa, hrach, uhorky alebo paradajky. Vertikálne záhradníctvo znižuje priestorové nároky, zlepšuje cirkuláciu vzduchu a uľahčuje údržbu a zber plodín.
Základné potreby rastlín
Pri plánovaní zeleninových hriadok je dôležité zohľadniť základné potreby rastlín, ako sú voda, živiny, svetlo a priestor na rast. Uistite sa, že každá plodina dostane to, čo potrebuje, a že hriadky sú navrhnuté tak, aby boli čo najefektívnejšie a udržateľné.
Pestovanie odrôd s odlišnými dozrievacími dobami
Vysádzajte rôzne odrody plodín s odlišnými dozrievacími dobami, aby ste mali úrodu po celú sezónu a minimalizovali riziko strát v dôsledku nepriaznivého počasia alebo škodcov.
Partnerské pestovanie: Čo s čím sadiť?
Keďže sa niektoré druhy zeleniny a ovocia dokážu navzájom podporovať, pri ich sadení je potrebné dodržiavať isté pravidlá. Tento spôsob sa nazýva partnerské pestovanie. Iné druhy si, naopak, konkurujú. Ak by sa nachádzali v tesnej blízkosti, ich úroda by nebola taká bohatá.
Možno ste si aj sami vo vašej záhradke všimli, že niektorým rastlinám prospieva ich vzájomná blízkosť. Ich spoločné pestovanie prináša výsledky v podobe vyššej kvality a podporuje ich rast. Iné je lepšie vysadiť ďalej od seba, pretože sa ovplyvňujú negatívne. Vyššie rastliny tak môžu poskytnúť ochranu pred slnečným žiarením pre nižšie, niektoré druhy dokonca poslúžia ako opora pre ťahavú zeleninu či strukoviny. Ak chcete zabezpečiť dostatočné opeľovanie, včely a iný užitočný hmyz prilákajú do záhradu medonosné rastliny.
Prečítajte si tiež: Ako piecť tekvicu Hokkaido
Príklady partnerského pestovania
- Kríčkovú fazuľu môžete zasadiť do blízkosti zemiakov, jahôd, mrkvy, kukurice, kapusty, repy, karfiolu a uhoriek. Neprispievajú jej cesnak, cibuľa, pór a fenikel.
- K ťahavej fazuli vysaďte kukuricu, reďkovku a zemiaky.
- Spolu s mrkvou budú prospievať: šalát, hrach, kapusta, zemiaky, reďkovky a pór. Z byliniek k nej môžete zasadiť šalviu, rozmarín a pažítku.
- Kukurici prospeje blízkosť fazule, melónu, skorých zemiakov, uhoriek, hrachu a tekvice.
- Paprika si bude dobre rozumieť s mrkvou, paradajkami, cibuľou, petržlenom, bazalkou a baklažánom.
- Rajčiaky saďte k mrkve, špargli, horčici, cibuli, bazalke, petržlenu, ríbezliam, kapuste, rozmarínu a k šalvii.
- Hrach môžete vysiať k repe, reďkovkám, uhorkám, kukurici, mrkve, skorým zemiakom a okrúhlici.
- Pri jahodách sa bude dariť šalátu, špenátu a kríčkovej fazuli.
- Krásna pažítka vám narastie v blízkosti jablone, viniča, ruží a kríčkov s bobuľovým ovocím. Prospievajú jej aj hrach, paradajky a mrkva. Využijete ju tiež na podporu rastu a chute okolitých plodín.
- Kapuste a karfiolu sa bude dobre dariť pri paradajkách, zeleri, špenáte, brokolici, mangolde a ružičkovom keli. Nedávajte ich do blízkosti jahôd.
- Kel si rozumie s aromatickými bylinkami, pohánkou, kapustovou zeleninou a kapucínkou.
Zmiešané zeleninové kultúry a biozáhradka
Výsadba niektorých druhov zeleniny či byliniek vedľa seba môžu mať prospešný význam. Takýmto výsadbám sa hovorí aj zmiešané zeleninové kultúry. Aby pôda nebola akumulátorom a zdrojom chorôb, snažíme sa využiť princípy a silu prírody v náš prospech. V praxi to znamená, že berieme do úvahy vzájomnú znášanlivosť rastlín a na pestovateľskej ploche striedame riadky nepríbuzných plodín. Záhony vysadenej zeleniny je možné lemovať ochrannými rastlinami (rôzne bylinky, predovšetkým aromatické) ktoré vysádzame súčasne so zeleninou. Výhodnejšie je však vysádzať ich v predstihu, počas jesennej prípravy záhonov. Je dôležité dbať na to, aby sa na tej istej pôde nenachádzali monokultúry tej istej rastliny, pretože tým dochádza k oslabeniu odolnosti, úrodnosti a prosperity jednotlivých rastlín. Navyše v pôde dochádza k premnoženiu chorôb a škodcov, v závislosti od zvýšeného množstva infikovaných zostatkov rastlín. Ďalším krokom k zdravej a prosperujúcej biozáhradky je vytvorenie zásobných záhonov hmyzích predátorov našich škodcov, do ktorých ich nalákame vysadenými rastlinami (podobne poslúži aj kvetinová lúčka). Pri príprave záhona na pestovanie zdravej biozeleniny do škodcami zamorenej pôdy vysadíme najprv predplodinu, ktorá ma za účel unavenú pôdu ozdraviť.
Vzájomná ochrana rastlín
Vzájomná ochrana rastlín je postavená na synergických interakciách medzi rôznymi druhmi rastlín a ich schopnosťou pomáhať si navzájom v boji proti škodcom a chorobám. Cesnak zvyšuje odolnosť mnohých rastlín a chráni ich pred hubovými chorobami. Silno aromatický zeler buľvový vysádzame medzi kapustoviny. Chráni ich pred húsenicami mlynárika kapustového, muchou kvetovkou kapustovou a odpudzuje aj skočky. Mäta pieporná podporuje zdravý rast zemiakov a zároveň ich chráni pred nebezpečnou zemiakovou plesňou.
Pestovanie plodovej zeleniny: Paradajky, papriky, uhorky, tekvice, cukety a baklažány
Plodová zelenina je skupina rastlín, ktorých jedlou časťou sú plody vznikajúce z kvetov. Patrí sem napríklad paradajky, papriky, uhorky, tekvice, cukety či baklažány. Pestovanie plodovej zeleniny prináša množstvo výhod - okrem čerstvej a chutnej úrody si môžete byť istí aj jej kvalitou, pretože neobsahuje nadbytočné chemikálie a pesticídy. Domáca zelenina je bohatá na vitamíny, minerály a antioxidanty, ktoré posilňujú imunitný systém a prispievajú k celkovému zdraviu. Plodová zelenina je vynikajúcim zdrojom živín, ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie organizmu. Okrem toho je bohatá na minerály, ako sú draslík, horčík a železo, ktoré podporujú zdravie srdca, nervovej sústavy a krvotvorby.
Paradajky
Paradajky patria medzi najobľúbenejšiu plodovú zeleninu v záhradách vďaka svojej rozmanitosti, jednoduchej starostlivosti a vynikajúcej chuti. Čerešňové paradajky sú malé, sladké a ideálne na priamu konzumáciu alebo do šalátov. Biftekové odrody sú väčšie, mäsité a výborné na sendviče či grilovanie.
Papriky
Papriky sú obľúbenou plodovou zeleninou, ktorá ponúka širokú škálu chutí, farieb a využitia v kuchyni. Sladké papriky, ako sú červené, žlté a oranžové odrody, sú bohaté na vitamín C a beta-karotén, vďaka čomu podporujú imunitu a zdravie pokožky. Papriky sú nenáročné na pestovanie a dobre sa im darí v teplejších podmienkach, pričom ich možno pestovať v záhonoch aj v nádobách na balkóne. V kuchyni sú mimoriadne všestranné - dajú sa jesť surové, grilované, vieme ich plniť, dusiť či sušiť a využívať ako koreniny.
Prečítajte si tiež: Tekvica obyčajná: kulinárske tipy
Uhorky
Uhorky sú osviežujúcou a nenáročnou plodovou zeleninou, ktorá patrí medzi najobľúbenejšie druhy pestované v záhradách. Obsahujú vysoký podiel vody, čím pomáhajú udržiavať hydratáciu organizmu a podporujú správne fungovanie trávenia. V kuchyni sú všestranné - dajú sa konzumovať surové, pridávať do šalátov, smoothie nápojov alebo spracovať na kyslé zaváraniny.
Cukety a tekvice
Cukety sú známe svojou jemnou chuťou a šťavnatou dužinou, pričom existujú rôzne odrody - od klasických zelených cez žlté až po pruhované varianty. Tekvice sa vyznačujú väčšími plodmi a rozmanitosťou tvarov a farieb, pričom niektoré druhy, ako hokkaido alebo maslová tekvica, sú mimoriadne obľúbené na varenie a pečenie.
Baklažány
Baklažány sú bohaté na vlákninu, vitamíny skupiny B, draslík a antioxidanty, najmä antokyány, ktoré im dodávajú charakteristickú tmavofialovú farbu a pomáhajú chrániť bunky pred poškodením. V kuchyni sú baklažány veľmi všestranné - ich dužina po tepelnej úprave získa jemnú, krémovú konzistenciu, vďaka čomu sú skvelé na grilovanie, zapekanie, prípravu omáčok či tradičných jedál, ako je ratatouille alebo musaka.
Pestovateľské podmienky pre plodovú zeleninu
Väčšina plodovej zeleniny, ako sú paradajky, papriky, uhorky či baklažány, vyžaduje dostatok slnečného svetla - ideálne aspoň 6 až 8 hodín denne. Dôležité je tiež zabezpečiť kvalitnú, dobre priepustnú pôdu bohatú na živiny, ktorá umožní koreňom správny vývoj. Výsev a predpestovanie sadeníc je dôležitý krok, ktorý umožňuje začať s pestovaním plodovej zeleniny skôr, než to počasie dovolí v záhrade. Pri výseve semien je dôležité zvoliť kvalitnú osivovú zmes. Semená by sa mali vysievať do plytkých riadkov alebo malých nádob s kvalitným substrátom, ktorý je dobre priepustný a bohatý na živiny. Po vzídení sadeníc je dobré poskytnúť im dostatok svetla. Keď sa rastlinky dostatočne vyvinú a majú niekoľko listov, môžete ich postupne otužovať, teda zvykať na vonkajšie podmienky, a to tak, že ich na niekoľko hodín denne vyberiete na čerstvý vzduch.
Zálievka a výživa plodovej zeleniny
Správna zálievka a výživa sú kľúčové pre zdravý rast a vysokú úrodu plodovej zeleniny. Zálievka by mala byť pravidelná, ale nie nadmerná, pretože preliatie môže spôsobiť hnilobu koreňov a iné choroby. Plodová zelenina uprednostňuje hlbokú a rovnomernú zálievku, ktorá zabezpečí, že voda dosiahne až ku koreňom. Najlepšie je zavlažovať ráno alebo večer, aby sa minimalizovalo odparovanie vody počas horúcich dní. Výživa rastlín je rovnako dôležitá a mala by byť vyvážená. Plodová zelenina potrebuje dostatok živín, najmä dusíka, fosforu a draslíka. Dusík podporuje rast listov a stoniek, fosfor zlepšuje vývoj koreňového systému a kvetov, zatiaľ čo draslík pomáha zlepšiť odolnosť rastlín a kvalitu plodov. Hnojivá by sa mali aplikovať podľa potrieb rastlín - v období vegetatívneho rastu je vhodné používať hnojivá s vyšším obsahom dusíka, počas kvitnutia a tvorby plodov zase hnojivá s väčším podielom fosforu a draslíka. Okrem chemických hnojív môžete používať aj prírodné alternatívy, ako kompost, hnoj alebo tekuté hnojivá na báze rias, ktoré zlepšujú štruktúru pôdy a obohacujú ju o mikroorganizmy.
Podpora rastu a vyväzovanie
Podpora rastu a vyväzovanie sú dôležité techniky, ktoré pomáhajú zabezpečiť zdravý rast plodovej zeleniny, najmä paradajok a paprík, ktoré môžu mať ťažké plody alebo vyššie rastliny. Pre paradajky je najčastejšie používanou oporou drôtová mriežka alebo tyče, na ktoré sa rastliny postupne priväzujú. Tieto opory umožňujú rastlinám rásť vertikálne, čím šetria miesto a zjednodušujú zber úrody. Pri vyväzovaní je dôležité byť jemný, aby sa rastlina nepoškodila. Rovnako aj pre papriky sa odporúča použiť opory, ako sú drevené tyče, ktoré pomáhajú stabilizovať rastliny, najmä pri ťažších plodoch. Tieto opory zabránia polámaniu stoniek a zabezpečia rovnomerný rast.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Ochrana pred škodcami a chorobami je nevyhnutná pre udržanie zdravia rastlín a zabezpečenie kvalitnej úrody. Prevencia začína správnou starostlivosťou o rastliny, vrátane výberu odrôd odolných voči chorobám, správnym stanoviskom, optimálnou zálievkou a pravidelným odstraňovaním buriny, ktorá môže slúžiť ako útočisko pre škodcov. Medzi bežné problémy plodovej zeleniny patria rôzne druhy hmyzu, ako sú vošky, molice, pásavky alebo strapky, ktoré poškodzujú rastliny satím šťavy z listov a plodov. Rovnako aj pleseň, múčnatka a plesňové infekcie sú častými problémami, najmä v mokrejších podmienkach. Ak problémy pretrvávajú, je potrebné rýchlo reagovať, aby sa zabránilo šíreniu infekcie alebo napadnutia.
Zber a skladovanie plodovej zeleniny
Správny čas na zber plodovej zeleniny závisí od druhu rastliny a jej vývojovej fázy.
- Paradajky: Ideálny čas na zber je, keď plody dosiahnu plnú farbu, ktorá závisí od odrody (červená, oranžová, žltá) a sú pevné na dotyk, ale nie tvrdé.
- Papriky: Zberáme, keď dosiahnu požadovanú farbu - napríklad červené papriky by mali byť úplne červené, kým sú sladké a šťavnaté.
- Cukety a tekvice: Cukety by mali byť zbierané, keď sú plody ešte mladé a jemné, s tenkou šupkou. Zrelé cukety sú hladké, bez výrazných nedostatkov a majú lesklú farbu.
- Baklažány: Zbierame ich, keď sú lesklé, pevné a majú vyváženú farbu, ktorá sa líši podľa odrody, zvyčajne tmavofialová alebo biela.
Správne skladovanie a konzervácia plodovej zeleniny sú kľúčové pre udržanie čerstvosti a výživových hodnôt po zbere.
- Paradajky: Skladujte ich na suchom a chladnom mieste, ale nie v chladničke, pretože nízka teplota môže ovplyvniť ich chuť a textúru. Je lepšie ich uskladniť pri izbovej teplote, kým nedosiahnu požadovanú zrelosť.
- Papriky: Papriky je možné skladovať v chladničke, kde zostanú čerstvé približne týždeň.
- Uhorky: Uhorky sa najlepšie konzumujú čerstvé, ale ak máte príliš veľa, ideálnou metódou je nakladanie alebo fermentovanie.
- Cukety a tekvice: Cukety je vhodné skladovať na chladnom, tmavom a suchom mieste, kde sa uchovajú niekoľko týždňov až mesiacov. Ak chcete predĺžiť ich trvanlivosť, môžete cukety zamraziť po očistení a nakrájaní na menšie kúsky.
- Baklažány: Baklažány by mali byť spotrebované čerstvé, pretože nie sú vhodné na dlhodobé skladovanie.
Časté chyby pri pestovaní plodovej zeleniny
Nesprávne zavlažovanie môže mať vážne následky na rast a úrodu plodovej zeleniny, preto je dôležité ve… Zvädnuté listy na rastline sú jedným z najčastejších problémov, s ktorými sa pestovatelia stretávajú. Zatiaľ čo tento jav môže byť znepokojujúci, nie vždy je signálom vážneho problému. Zvädnuté listy môžu byť spôsobené viacerými faktormi, od nadmerného polievania až po nevhodné podmienky prostredia.
Nedostatok vody
Najbežnejšou príčinou zvädnutia listov je nedostatok vody. Ak rastlina nedostáva dostatok vody, listy začínajú vädnúť, strácajú pevnosť a pružnosť. Zvädnuté listy spôsobené nedostatkom vody sú zvyčajne mäkké na dotyk a rastlina môže vyzerať celkovo ochabnuto. Ak zistíte, že vaša rastlina trpí nedostatkom vody, prvým krokom je dôkladne ju poliať. Uistite sa, že voda prenikne až ku koreňom a zabezpečí dostatočnú hydratáciu.
Nadmerná zálievka
Túžime, aby naše rastliny rástli a kvitli, a tak ich zalievame o niečo viac, než by bolo treba. No práve nadmerná zálievka je jednou z najčastejších príčin úhynu izbových rastlín. Voda, ktorá zostáva v substráte, vytláča vzduch a korene sa doslova dusia. Nasleduje hniloba, žltnutie listov, nepríjemný zápach z pôdy a nakoniec odumretie celej rastliny. Dobrou správou je, že väčšinu preliatych rastlín sa dá zachrániť - ak zasiahnete včas.
Nedostatok živín
Už v 19. storočí Liebig a ďalší vedci zistili, že niektoré konkrétne prvky (N, P, K, Mg, atď) sú pre rast a vývoj rastlín veľmi dôležité. Liebigov zákon minima hovorí: “Ak sa v pôde vyskytuje jeden zo základných biogénnych prvkov (N,P,K,Ca) v nedostatočnom množstve, rastlina môže využiť aj ostatné tri živiny len v obmedzenej forme, hoci ich je v pôde dostatok. Ak je koncentrácia daného prvku v koreňovej zóne príliš nízka, rastlina bude prirodzene čeliť jeho nedostatku a tento fakt skôr či neskôr obmedzí jej rast a vývoj. Ale platí to aj opačne, tj. Našťastie rastliny nám „pomôžu“ tak, že akékoľvek príznaky nedostatku živín ukážu na listoch alebo na iných častiach.
Medzi príznaky, ktoré sú pozorovateľné vizuálne patria: pomalý vývoj koreňovej zóny, stoniek a listov, chloróza (žltnutie) alebo nekróza rôznych častí rastliny. Ak sú príznaky obvyklé a charakteristické, pomôže nám to vyriešiť problém s malou námahou. Našťastie väčšina príznakov sa prejaví na listoch. Príznaky pozorovateľné na koreňoch prirodzene nie sú tak ľahko viditeľné.
- Dusík (N) - práve dusík je prvkom, ktorého nedostatkom trpia pôdy (najmä pôdy na piesočnatom podloží) najčastejšie. Rastlina má svetlejšiu bledozelenú farbu, spodné listy obvykle žltnú a schnú.
- Fosfor (P) - Po dusíku je to druhý najčastejšie chýbajúci prvok v pôde. Často býva pevne viazaný v pôde a tím nedostupný pre rastliny. Pri jeho nedostatku sú rastliny tmavozelené (na rozdiel od tých, ktorým chýba dusík), na listoch aj ich okrajoch môže byť pozorovateľná aj červená a purpurová farba.
- Draslík (K) - Po dusíku a fosfore, je toto tretí najčastejšie chýbajúci element. Práve preto sú všetky priemyselné hnojivá špecifikované práve pomerom týchto troch základných prvkov (NPK). Rastliny sú pri nedostatku draslíka citlivejší na nedostatok vody a vysoké teploty.
- Horčík (Mg) - prvým príznakom býva chloróza starších listov, ale v tomto prípade ide o chlorózu medzi žilnatinou, prípadne o žlté pruhy.
- Železo (Fe) - nedostatok sa prejaví chlorózou medzi žilnatinou podobne ako pri horčíku, ale v tomto prípade budú ako prvé zasiahnuté mladé listy. V niekoľkých prípadoch bolo pozorovateľné aj žltnutie samotných žiliek.
- Mangán (Mn) - počiatočné príznaky sú podobné ako pri nedostatku železa a horčíka, teda chloróza medzi žilnatinou a následne sa na buď najmladších alebo najstarších listoch objavia nekrotické škvrny.
- Zinok (Zn) - nedostatok zinku sa niekedy prejavuje zníženou energiou rastu stebiel, rastliny majú často menšie listy.
- Meď (Cu) - nedostatok tohto prvku sa vyskytuje veľmi zriedkavo, nakoľko ho rastliny potrebujú veľmi málo.
- Molybdén (Mo) - nedostatok sa tiež vyskytuje veľmi zriedkavo, prejavy sú chloróza starších listov medzi žilnatinou a stredných stoniek, ktorá postupne zasahuje aj mladšie steblá.
- Bór (B) - spozorovanie príznakov jeho nedostatku môže trvať dlho, pretože sa v rámci rastliny pohybuje veľmi pomaly. Nedostatok spôsobuje rozpad vnútorných tkanív rastlín a prejavuje sa odumieraním vrcholcov, výhonkov a koreňov.
Hneď potom ako spozorujeme príznaky na listoch alebo pomalší rast, najlepším riešením je analýza pôdy alebo rastlín.
Plesne a škodcovia
Pokiaľ je listov veľa, teda toľko, že prakticky bezo zvyšku pokrývajú všetku pôdu pod rastlinou, nemôže sa zemina prehriať, neodparuje sa vlhkosť a vzniká mikroklíma, ktorá nahráva nielen možnému rozvoju plesní, ale láka aj všemožných škodcov, ako sú napríklad slimáci a ďalšie.
Prerezávanie listov
Všetci iste vieme, že tekvica aj cukety vytvárajú plazivé výhony s naozaj veľkými listami. Tie majú za úlohu jednak zásobovať rastlinu energiou, ale tiež chránia plody pred horúcim poludňajším slnkom. To všetko sú samozrejme výhody. Je tu ale aj jeden veľký problém. Pokiaľ je listov veľa, teda toľko, že prakticky bezo zvyšku pokrývajú všetku pôdu pod rastlinou, nemôže sa zemina prehriať, neodparuje sa vlhkosť a vzniká mikroklíma, ktorá nahráva nielen možnému rozvoju plesní, ale láka aj všemožných škodcov, ako sú napríklad slimáci a ďalšie. V neposlednom rade príliš husté listy znamenajú problém pre opeľovačov, ktorí sa potom oveľa zložitejšie dostávajú ku kvetom. A to rozhodne nie je naším cieľom.
Ktoré listy musia preč? Aby sme zabránili podobným problémom, mali by sme vedieť, že je u týchto rastlín dobré listy pravidelne prezerať a vybrané dôsledne odstraňovať. Ako pritom spoznáme tie, ktoré nemajú na rastline čo robiť? Po prvé ide o také, ktoré presahujú do priestoru ďalších jedincov. Ide o to, aby sa kríky neprekrývali, pretože to by úrode rozhodne neprospelo. Ďalšie listy, ktoré musia čo najskôr prísť preč, sú také, na ktorých nájdeme akékoľvek poškodenie, či už ide priamo o pleseň alebo okus od škodcov. Oba tieto prípady by v blízkej dobe mohli narobiť veľkú neplechu. Pleseň by sa rozšírila aj na ďalšie časti rastlín a zahryznuté listy začnú zahnívať. Nakoniec je potrebné odstraňovať listy zažltnuté alebo dokonca suché. Tie už svoju funkciu plniť nebudú a len by tienili plodom.
Rastliny by sme mali počas vegetácie prezerať priebežne, ale pokiaľ na to nie je čas, malo by ísť minimálne o tri zásahy. Prvý v čase kvitnutia, kedy je potrebné sprístupniť kvety včelám, potom znova pre kontrolu stavu rastlín a tretíkrát v čase, keď sa vyvíjajú plody. Pri tejto príležitosti skontrolujeme aj budúcu úrodu a odstránime viditeľne poškodené kusy.
Múčnatka
Múčnatka (Podosphaera xanthii) - môže byť problémom na listoch tekvíc a patizónov, najmä ak je pôda suchá. Dobre zalejte a zamulčujte, aby ste udržali vlhkosť pri koreňoch a zabezpečili dobrú cirkuláciu vzduchu okolo listov.