Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo) je plodina, ktorá si získala popularitu nielen vďaka svojej chuti, ale aj pre dekoratívne účely, najmä počas jesenných mesiacov. Používate tekvicu v kuchyni? Rozhodne by ste mali. Tekvica je symbolom jesene, jesennej kuchyne ale aj jesenných sviatkov. Tento článok sa zameriava na pestovanie tekvice obyčajnej, jej význam a rôznorodé využitie v kuchyni.
Charakteristika tekvice obyčajnej
Tekvica obyčajná patrí do čeľade tekvicovitých (Cucurbitaceae), rovnako ako uhorky, melóny a dyne. Je to jednoročná bylina s poliehavou byľou alebo rozkonárenými úponkami, popínavá, hranatá, štetinatá, ± 10 mm, 2 - 3 m dlhá. Listy má stopkaté, v obryse široko vajcovité, na báze hlboko srdcovité, plytko a končisto 5-laločné, štetinato chlpaté. Samčie kvety sú v pazušných vrcholíkových zväzočkoch, samičie jednotlivé, stopky 5-hranné. Koruna je široko lievikovito zvonkovitá, sýtožltá. Kvitne v júni - auguste, až septembri. Pôvodná v tropickej Amerike, u nás často pestovaná v záhradách pre jedlé i okrasné plody, niektoré kultivary na južnom Slovensku i na poliach ako medziplodina v kukurici a ojedine ako krmivo.
Až 90 percent tekvice tvorí voda. Tekvica je ovocie, nie zelenina. Encyklopédie nám hovoria, že plod, ktorý obsahuje semienka, je ovocie. Práve preto je tekvica z botanického hľadiska ovocie. Síce sa nazýva zimnou „zeleninou“, no má rada teplé podmienky.
Zaujímavosti o tekvici
- Guinessova kniha rekordov obsahuje záznam z roku 2013, ktorý hovorí o tom, že najväčšia vypestovaná tekvica vážila 921 kg a pochádzala z Ameriky.
- V minulosti sa tekvica používala na odstránenie pieh, ale aj na liečbu uštipnutia hadom.
- Povrchové kozmetické škvrny na tekvici nemajú žiadny vplyv na jej chuť a kvalitu.
- Jediný kontinent, kde tekvicu nedopestujete, je Antarktída.
- Tekvica pravdepodobne získala svoje meno z gréckeho „pepon“, čo znamená veľký melón. Pomenovanie sa neskôr zmenilo na francúzske „pompon“, Angličania si pomenovanie zmenili na „pumpion“ z čoho bolo neskôr odvodené americké „pumpkin“, teda tekvica.
- Tekvica tvorila základ jedálničkov Indiánov. Využívali aj sušené prúžky tekvice, ktoré vplietali do podložiek. Dlhé prúžky tekvice Indiáni upravovali na otvorenom ohni a následne jedli.
- Tekvica obsahuje draslík a vitamín A, jedlé sú aj tekvicové kvety.
- Najväčší tekvicový koláč vážil 1678 kg a mal priemer neuveriteľných 6 m. Upiekli ho v roku 2010 v USA a na jeho prípravu spotrebovali 187 plechoviek tekvice, 233 tuctov vajec, 414 litrov mlieka, 236 kg cukru, viac ako 3 kilogramy soli, 6,5 kg škorice a viac ako kilogram korenia.
- V skorých koloniálnych časoch sa tekvica používala ako prísada do cesta koláča, nie ako plnka.
- Až 90 percent tekvice tvorí voda.
Druhy tekvíc
Existujú štyri základné skupiny tekvíc: tekvica obyčajná, veľkoplodá, figolistá a muškátová. Do prvej skupiny patria známe cukety a patizóny. Medzi veľkoplodé patrí práve tekvica hokkaido. Jej výhodou je, že sa nemusí šúpať, pretože šupka pri varení alebo pečení zmäkne a môže sa konzumovať. Má príjemnú sladkoorieškovú chuť. Výborná je na polievku či na pečenie aj grilovanie. Pochutnať si môžete aj na tekvicovej nátierke s červenou šošovicou. Tekvica figolistá sa vyznačuje mimoriadnou odolnosťou proti vetru. Medzi muškátové patrí maslová tekvica, ktorá sa perfektne hodí k mäsu či rybám, ako príloha alebo surová do šalátu. Muškátová tekvica je však vhodná hlavne na pečenie. Má krásnu oranžovú farbu a chuťovo je veľmi zaujímavá.
Najobľúbenejšie u nás sú tekvice hokkaido a maslové tekvice, pretože majú univerzálne využitie, sú plné vody, vitamínu C a betakaroténu prospešného pre zdravie. Skvele sa hodia práve v období prichádzajúcej zimy.
Prečítajte si tiež: Klasifikácia tekvice
Tekvica olejnatá
Tekvica olejnatá (Cucurbita pepo var. oleifera) pestuje sa hlavne pre semená, ktoré sú veľmi chutné a zdravé. Vyrába sa z nich aj vynikajúci olej. Zelenkasté semená sú bohaté na bielkoviny a viaceré liečebne pôsobiace látky. Biela hubovitá vodnatá dužina sa využíva ako krmivo alebo sa necháva ako organické hnojivo na poli. Tekvica olejnatá sa pestuje v kríčkovej aj ťahavej forme. Je to guľatá tekvica s hmotnosťou 3 až 5 kg, nejednotného zafarbenia - od oranžovej, zelenopásikavej až po škvrnitú. Z výživového hľadiska sú tekvicové jadierka - so šupkou a bez nej - najhodnotnejšou časťou tekvice. Majú podobné zloženie ako orechy. Obsahujú 20 % bielkovín, 15 % sacharidov, 40 % tukov a 4 % vlákniny. Čo ich však robí mimoriadne cennými, to je cucurbitacín, ktorý zabraňuje zväčšovaniu prostaty, a cucurbitín, ktorý má protiparazitický účinok. Sú bohaté aj na vitamín E, na celú skupinu vitamínov B a kyselinu listovú, a teda aj B17, ktorý má protinádorový účinok. Okrem toho jadrá obsahujú minerály, ako sú horčík, vápnik, draslík, fosfor, železo, selén, mangán a najmä zinok, ktorý je dôležitý pre reprodukčné orgány a imunitný systém. Znižujú cholesterol a vplývajú na dobrý stav ciev. Využívajú sa aj proti vypadávaniu vlasov, miernia močové infekcie, pomáhajú pri klimakterických problémoch a tiež udržiavať zdravé kosti.
Pestovanie tekvice obyčajnej
Tekvica pochádza z Ameriky a práve Krištof Kolumbus priniesol jej semienka do Európy, kde sa nakoniec začala pestovať. V tom čase ešte nemala guľatý tvar, ako sme zvyknutí z halloweenskej výzdoby, ale bola to odroda s dlhým, krivým krkom.
Každá tekvica obsahuje priemerne 1 šálku tekvicových semienok. Je škoda ich vyhadzovať, radšej ich vysaďte a budete mať dostatok tekvíc aj na ďalší rok.
Pestovanie tekvice vôbec nie je zložité, stačí len vedieť, aké má táto plodina nároky na pestovanie.
Nároky na pestovanie
Tekvice si potrpia na pôdu s dostatkom živín, na dostatočné množstvo tepla a veľký prísun slnečných lúčov. Tekvica potrebujete tiež okolo seba množstvo priestoru a nemá rada tesné susedstvo iných rastlín. Kvôli prenosu hubových ochorení sa snažte nepestovať tekvice v bezprostrednej blízkosti uhoriek, zemiakov či paradajok.
Prečítajte si tiež: Ako piecť tekvicu Hokkaido
Všetky tekvice pestované u nás sú jednoročné. Väčšina koreňov sa nachádza pod povrchom a siaha do hĺbky asi 40 cm. Sú veľmi náročné na prísun vody aj vzduchu. Vyžadujú si kyprú, dobre prevzdušnenú pôdu s vysokým obsahom humusu a stále primerane vlhkú. Vtedy dokážu za krátky čas prijať veľké množstvo živín. Keďže korene sú často plytko pod povrchom pôdy, časté a hlbšie okopávanie ich ničí, dôležitá je dobrá príprava pôdy pred výsadbou, aby jej štruktúra zaisťovala stabilnú kyprosť a prevzdušnenie. Pri klasickom spôsobe pestovania v zemi je dobré pôdu zásobiť kompostom, aspoň 40 kg/10 m2. Náhradou okopávania je mulčovanie pôdy, ktoré potláča rast burín a chráni pôdnu vlahu.
Výsev a výsadba
- Čas výsevu: Tekvice sú teplomilné rastliny, preto ich vysievaj na jar, až keď pominie riziko posledných mrazov a pôda sa zohreje na minimálne 15 °C. Ideálny čas na výsev je od apríla do mája, v závislosti od miestnych klimatických podmienok.
- Hĺbka a vzdialenosť výsevu: Semená vysievaj do hĺbky 2-3 cm. Tekvice majú tendenciu rásť do šírky, preto nechávaj medzi rastlinami dostatok miesta - minimálne 1-2 metre. Ak máš menší priestor, môžeš pestovať tekvice vertikálne s pomocou opôr alebo mreží.
- Slnečné stanovište a priepustná pôda: Tekvice potrebujú minimálne 6-8 hodín priameho slnečného svetla denne, aby dobre rástli a tvorili veľké plody. Vyber pre ne miesto s dobrým prístupom k svetlu a teplom.
- Príprava pôdy: Pred výsevom je vhodné do pôdy zapracovať organické hnojivo alebo kompost, aby sa zabezpečil dostatok živín pre rastliny.
V apríli ich vysievame do pareniska, skleníka alebo za okno a predpestujeme si sadenice. Teplota pri klíčení by mala byť 20 až 25 °C, pri nízkej teplote semená plesnivejú. Von ich vysádzame, až keď pominie riziko mrazov, cca po 15 máji. Obvyklé je sadenie semien do riadku. Rozstupy závisia od odrody. Napríklad priesady veľkoplodých tekvíc vysádzame medzi radmi na vzdialenosť 150 až 200 cm a v riadku 80 až 100 cm. Vysádzame obvykle dve až tri semená na jedno miesto, cca 5 cm od seba, do mierne vyhĺbenej misky - do „hniezda“.
Starostlivosť počas rastu
- Rovnomerné zavlažovanie: Tekvice majú radi vlhkú pôdu, ale nemajú radi premočenie. Udržuj pôdu stále mierne vlhkú, najmä počas obdobia intenzívneho rastu a tvorby plodov. Použitie mulču okolo rastlín pomáha udržiavať vlhkosť v pôde a znižuje potrebu častého polievania. Priesady aj dospelé rastliny zavlažujeme podmokom vlažnou vodou, nie na listy.
- Hnojenie: Na začiatku rastu rastliny používaj hnojivá bohaté na dusík, ktoré podporujú rast listov a silných výhonkov. Keď sa začnú tvoriť plody, prechádzaj na hnojivá bohaté na fosfor a draslík. Tieto živiny podporujú tvorbu veľkých a kvalitných plodov.
- Ochrana pred škodcami a chorobami: Tekvice môžu byť napadnuté rôznymi škodcami, ako sú slimáky, vošky alebo chrobáky. Pravidelne kontroluj rastliny a používaj organické metódy ochrany, ako je neemový olej, mydlový roztok alebo iné prírodné pesticídy. Tekvice môžu byť náchylné na plesňové ochorenia, najmä ak sú listy dlhodobo vystavené vlhkosti. Dôležitá je dobrá príprava pôdy pred výsadbou, aby jej štruktúra zaisťovala stabilnú kyprosť a prevzdušnenie.
Zber a uskladnenie
- Čas zberu: Tekvicu zberaj, keď má šupka tvrdú a sýtu farbu. Tekvice sú zrelé, keď sú ich stonky suché a krehké. Zberáme ich prakticky po celé leto, postupne a v nie úplne dozretom stave, vtedy sú najlepšie. Keď sú plody dostatočne mladé s celkom mäkkými semenami, konzumovať sa dajú celé. Na jesenné uskladnenie ich však necháme dozrieť.
- Spôsob zberu: Použi ostrý nôž a nechaj na plode stopku dlhú aspoň 5 cm.
- Plody po zbere je dobré nechať niekoľko týždňov vyzrievať. Rozložíme ich vonku na slniečku alebo doma a necháme ich minimálne dva týždne stáť. Dajú sa skladovať dlhý čas, od niekoľkých týždňov až po mesiace, a to so zachovaním všetkých kvalít. Plody môžeme skladovať aj v byte, maximálna je teplota je ale 20 ⁰C. Vhodná je aj povala alebo chladná izba. Tekvice môžu zároveň poslúžiť aj k dekoratívnemu účelu, dajú sa pekne naaranžovať do koša alebo položiť medzi jesennú výsadbu do väčších kvetináčov. Zaobchádzame s nimi šetrne, aby sa nepomliaždili. Tekvica na rozdiel od zemiakov a koreňovej zeleniny nemajú rady pri skladovaní vysokú vzdušnú vlhkosť, ktorá je častou príčinou hnilôb.
Využitie tekvice v kuchyni
Tekvica je veľmi chutná a univerzálna surovina. Vhodná je nielen na pečenie, ale aj do prívarkov, šalátov či polievok. Okrem dužiny sa z nej dajú zužitkovať aj tekvicové semienka - sú bohaté na minerály a vitamíny. Ďalším tekvicovým pomocníkom do kuchyne je tekvicový olej.
Najviac používanou časťou na konzumáciu je dužina a tekvicové semienka. Ale čo tak tekvicové kvety? Jemná chuť kvetov sa hodí do mnohých jedál. Úplne postačí, keď zľahka usmažíte cesnak s cibuľou a troškou čili, pridáte umyté a pokrájané kvety a niekoľko minút dusíte na miernom plameni. Dochutíte čerstvými bylinkami a môžete podávať napríklad ako plnku v tortille. Z kvetov je tiež chutná polievka. Ak máte radi niečo mastnejšie, tekvicové kvety si môžete vypražiť v trojobale ako rezne a podávať s jogurtovo-cesnakovým dresingom.
Chutné recepty z tekvice
- Tekvicové pyré: Po upečení či uvarení maslovej tekvice alebo tekvice hokkaido môžete dužinu jednoducho popučiť vidličkou alebo si pomôcť kuchynským robotom. Z tekvice vážiacej okolo 2,5 kg získate približne 4 šálky pyré. Tekvicové pyré je vhodné pre malé bábätká ako príkrm, môže slúžiť ako doplnok zemiakovej kaše alebo ho môžete použiť na prípravu luxusného domáceho kečupu s tekvicou hokkaido.
- Mrazená tekvica: Ostala vám doma maslová tekvica či tekvica hokkaido? Určite ju nevyhadzujte. Je ideálna na mrazenie. Nakrájajte ju na malé kúsky a zabaľte do vrecúšok. Postupne ju môžete podľa potreby z mrazničky vyberať a používať na tekvicové recepty. Bude sa vám určite hodiť na kurací paprikáš s pečenou tekvicou hokkaido či na tekvicové rizoto s kozím syrom. Mrazená vám vydrží až niekoľko mesiacov bez straty kvality a chuti. Po vybratí z mrazničky ju umiestnite do chladničky, kde sa postupne rozmrazí.
- Pečené tekvicové semienka: Ak máte tekvicové jadierka, tak si z nich môžete pripraviť pečenú pochúťku k večerným filmom. Pikantné tekvicové semienka vás počas dlhých zimných večerov určite zahrejú. Semiačka tekvice olejnatej namočíme na 24 hodín do slaného nálevu (uvaríme vodu so soľou v pomere 1 diel soli a 3 diely vody). Tekvicové semiačka ostatných odrôd tekvice namočíme rovnakým spôsobom a po osušení ich pražíme.
- Špagetová tekvica s kôprovým dresingom: Špagetovú tekvicu na 4 až 5 miestach prepichneme, vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme asi 30 minút. Po krátkom ochladnutí ju rozrežeme, odstránime semená a vidličkou vyberieme dužinu rozpadnutú na špagety. Do téglika bieleho rozšľahaného jogurtu pridáme 3 lyžice uvareného cíceru a všetko ochutíme nastrúhaným chrenom, citrónovou šťavou a sekanou kôprovou vňaťou.
- Plnená špagetová tekvica: Očistenú špagetovú tekvicu rozpolíme, vyberieme jadrovník, obe polovice posolíme a na plechu v rúre vyhriatej na 180 °C pečieme 30 minút. Na panvici si pripravíme náplň do tekvice. Na olivovom oleji ľahko osmažíme 1 nadrobno nakrájanú cibuľu, 2 strúčiky cesnaku nakrájané na plátky, 4 nakrájané rajčiny a kúsky grilovaného kuraťa. Všetko spolu podusíme a okoreníme. Upečené polovice tekvice naplníme zeleninovo-mäsovou plnkou, posypeme nastrúhaným tvrdým syrom a krátko zapečieme.
- Plnené tekvicové kvety: Osem kvetov tekvice krátko opláchneme a osušíme. Všetky suroviny pokrájame nadrobno a zmiešame: krajec staršieho chleba, hrudku mozzarelly, ošúpanú rajčinu, 50 g nastrúhaného parmezánu, 8 čiernych olív, 10 g kapár, 1 vajce a soľ. Zmesou naplníme kvety, tie položíme na plech vyložený papierom na pečenie, posypeme nastrúhaným parmezánom a na každý kvet dáme kúsok masla.
- Vyprážané tekvicové kvety: Opláchnuté kvety osušíme a naplníme kúskom mozzarelly a kúskom ančovičky (alebo sardelovou pastou). Pripravíme si cestíčko z vody, múky, vajca, soli a korenia, do ktorého kvety máčame a potom rýchlo osmažíme na oleji.
Náhrady tekvice
Chystáte sa robiť tekvicový recept a tesne pred varením zistíte, že tej tekvice máte málo? Nič nie je stratené, existujú jej náhrady, ktoré sú 100 % dablérmi. Ktoré to sú?
Prečítajte si tiež: Tekvica obyčajná: kulinárske tipy
- Mrkva: Patrí medzi koreňovú zeleninu a má rovnakú farbu ako tekvica hokkaido či maslová tekvica. Obsahuje veľa betakaroténu. Čo je však dôležité, keď ju použijete, nikto na zámenu nepríde. Jej konzistencia aj chuť sú po uvarení či upečení identické s konzistenciou a chuťou tekvice.
- Sladké zemiaky: Ďalšia náhrada tekvice, ktorá vás zachráni. Pripravujete krémovú polievku a časť tekvice vám chýba? Poslúžia vám bataty. Bataty obsahujú veľa zdravotne prospešného betakaroténu, ktorý sa ukrýva hlavne v šupke, preto sladké zemiaky len dôkladne umyte, nešúpte. Využiť ich môžete tiež v pečenej podobe ako surovinu do koláča - skvele nahradia maslovú tekvicu.
Halloweenska tekvica
Čo by to bolo za Haloweensku tekvicovú párty bez poriadne vyzdobenej hallowenskej tekvice. Takáto výzdoba má však po vyrezávaní krátku životnosť, zvyčajne len niekoľko dní. Ak chcete, aby vám vydržala čo najdlhšie, ponúkame vám pár tipov, ako na to:
- Vyrezané časti potrite troškou vazelíny alebo rastlinným olejom. Ak sú otvory príliš malé, použite na potretie vatové tampóny.
- Počas dňa zakryte tekvicu vlhkou utierkou. Ak máte v chladničke miesto, na noc ju do nej vložte.
- Vyzdobenú tekvicu zafixujte lakom na vlasy alebo akrylovým sprejom (po tejto úprave ju už určite nekonzumujte, úprava prenikne až do dužiny).
Pestovanie tekvice a kríženie odrôd
Pri autogamnej zelenine, ako je paradajka, šalát alebo hrášok, môžeme pestovať na semeno viacero odrôd súčasne v jednej sezóne bez toho, aby sme sa museli obávať nežiaduceho cudzoopelenia. Odlišná je však situácia pri osivách cudzoopelivých druhov. Medzi ne patria napríklad uhorky, tekvice, ale aj mrkva, petržlen, zeler či kapusta, alebo kaleráb. Pri nich sa počas kvitnutia môžu rôzne odrody vzájomne ľahko krížiť, pretože opeľovače medzi nimi prenášajú peľ z kvetu na kvet a nestarajú sa, z ktorej odrody chceme získať osivo.
Najjednoduchšie je pri konkrétnom cudzoopelivom druhu pestovať v sezóne vždy len jednu odrodu a tú nechať hmyz voľne opeľovať. Tak získame odrodovo čisté osivo. Pri bežných druhoch, ktoré sa často pestujú, ako sú uhorky alebo tekvice, treba však zohľadniť aj susedné záhrady, pretože pre opeľovače, ktorými sú najmä včely, ale aj čmeliaky, pestrice a ďalší hmyz, nepredstavujú ploty žiadnu prekážku. Podobne to platí aj pri druhoch opeľovaných vetrom medzi ktoré patrí napríklad cukrová kukurica.
Izolačná vzdialenosť
Pri pestovaní v malom v domácich záhradkách sa udáva potrebná izolačná vzdialenosť, to je vzdialenosť, ktorá nám zabezpečí čistú a neskríženú odrodu podľa druhu a podmienok 100-250 metrov od kvitnúceho záhona inej odrody. Prekážky, ako sú budovy a porasty stromov a kríkov, môžu túto izolačnú vzdialenosť skrátiť a naopak.
To si vyžaduje znalosti a štúdium, ktoré zaberie istý čas. Vynaložená námaha sa nám však bohato vyplatí v podobe kvalitného a najmä odrodovo čistého osiva.
Svetové rekordy a zaujímavosti
Giganti zo sveta zeleniny
Prakticky každý pestovateľ vie, že niekedy dokáže zelenina svojimi proporciami poriadne prekvapiť. Tekvice, cukiny alebo uhorky dokážu aj podmienkach bežných záhrad dosiahnuť také rozmery, že to prekvapí nielen celú rodinu ale aj blízke susedstvo. My vám ale predstavíme 5 veľkých a ťažkých kúskov, ktoré prekvapili a uchvátili doslova celý svet.
- Najväčšie tekvice na svete vážia aj viac ako tonu: Rekordy v kategórii „Najväčšej a najťažšej tekvice“ sa prepisujú veľmi často. V USA sa dokonca každoročne usporadúva viacero súťaží, v ktorých si pestovatelia tekvíc merajú ramená. Jedným z rekordérov je aj Joel Holland, ktorému sa podarilo dopestovať obrovskú tekvicu s hmotnosťou až 1 071 kg. Aktuálnym držiteľom svetového rekordu je ale pestovateľ z Belgicka, ktorý sa pýši tekvicou s hmotnosťou až 1 190 kg.
- Táto ťažká kapusta vás poriadne zasýti aj na niekoľko týždňov: Kapusta, ktorú sa podarilo v roku 2012 dopestovať na Aljaške vás uchváti nielen svojím vzhľadom a obrovskými listami, ale aj svojou hmotnosťou. Je taká široká, že ju nie je možné ani len objať a váži úctyhodných 62,71 kg.
- Najťažšia cibuľa na svete pochádza z Veľkej Británie: Držiteľom oficiálneho rekordu je od roku 2014 Tony Glover, ktorému sa podarilo dopestovať obrovskú cibuľu s hmotnosťou až 8,5 kg.
- Obrovský sladký zemiak je z Libanonu: Sladké zemiaky u nás síce nepatria k najčastejšie používaným plodinám, no rekord Libanonského farmára určite stojí za pozornosť. Podarilo sa mu totiž dopestovať obrovský sladký zemiak s hmotnosťou až 11,3 kg.
- Najdlhšia a najťažšia mrkva na svete: Aktuálne najdlhšia mrkva na svete meria na dĺžku 6,24 metrov, no napriek tomu nie je najťažšou mrkvou na svete. Tou je kúsok z Minessoty, ktorý rástol podstatne viac do šírky. Kompenzuje si to ale hmotnosťou, najťažšia mrkva sveta totiž váži 10,17 kg.
Majstrovstvá sveta vo vážení tekvíc v Half Moon Bay
Každoročná súťaž o najväčšiu tekvicu sa koná na severe štátu Kalifornia v meste Half Moon Bay. V pondelok sa konal už 51. ročník Majstrovstiev sveta vo vážení tekvíc. Práve tu sa stretávajú pestovatelia z celého sveta, aby predviedli svoje najväčšie a najťažšie tekvice. Súťaž je nielen o hmotnosti, ale aj o ocenení práce a starostlivosti, ktorú pestovatelia venujú svojim tekviciam.
Travis Gienger: Šampión štyri roky po sebe
Travis Gienger z Minnesoty sa stal šampiónom tejto súťaže už štvrtý raz po sebe. Jeho mohutné tekvice ovládli toto podujatie už štyri roky po sebe. Tento rok doviezol Gienger tekvicu s hmotnosťou 1 121 kilogramov, pričom tekvica na „striebornej“ priečke vážila o 2,7 kilogramu menej. Jeho víťazný kus vážil úctyhodných 1121 kilogramov. Gienger sa stal víťazom 51. ročníka Majstrovstiev sveta vo vážení tekvíc v meste Half Moon Bay ležiacom južne od San Francisca. Jeho tekvica zvíťazila o 2,7 kilogramu. Dôvodom takéhoto tesného víťazstva bolo podľa 44-ročného učiteľa veľmi nepriaznivé a chladné počasie s rekordným množstvom zrážok, ktoré sa mu však podarilo prekonať tvrdou prácou. Minnesoťan je zároveň držiteľom svetového rekordu.
Giengerov najnovší úspech spočíva v vypestovaní tekvice, ktorá vážila neuveriteľných 1247 kilogramov. Týmto výkonom prekonal doterajší svetový rekord, ktorý držal pestovateľ z Talianska s tekvicou vážiacou 1226 kilogramov z roku 2021 podľa Guinnessových svetových rekordov. Ním vypestovaný kúsok vážil až 1247 kilogramov, vďaka čomu vyhral každoročnú súťaž vo vážení tekvíc v severnej Kalifornii. „Nečakal som to. Bol to skvelý pocit,“ povedal 43-ročný Gienger, ktorý pestuje tekvice už takmer 30 rokov a zlepšil tak predchádzajúci vlastný národný rekord z vlaňajška s tekvicou vážiacou 1 161 kilogramov.
Tajomstvo úspechu
Gienger pestuje svoje obrie kúsky v tekvicovom záhone na svojom dvore. Povedal, že tento rok sa rozhodol venovať svojim rastlinám zvýšenú starostlivosť. Polieval ich až 12-krát denne a hnojil ich o niečo viac ako zvyčajne. Gienger pestuje svoje obrie kúsky na tekvicovom políčku v záhrade. Povedal, že tento rok sa rozhodol venovať rastlinám zvýšenú starostlivosť. Polieval ich až 12-krát denne a hnojil o niečo viac než zvyčajne. Túžil prekonať rekord z minulého roka, ale vraví, že na prosperitu tekvíc mala vplyv chladnejšia jeseň s výdatnými dažďami. „Mali sme naozaj ťažké počasie, ale nejakým spôsobom som pokračoval v práci.
Cesta na súťaž
Cesta z mesta Anoka v Minnesote na miesto konania súťaže mu spolu s rodinou údajne trvala 35 hodín. Učiteľ záhradníctva tekvicu viezol na súťaž 35 hodín.
"Michael Jordan"
Tekvicu s názvom „Michael Jordan“, ktorú vypestoval Travis Gienger z Anoka, Minnesota, vyzdvihnú, aby ju odvážili na 50. výročnom vážení tekvíc svetového šampionátu v Half Moon Bay, Kalifornia, v pondelok 9. októbra 2023.