Cukrová repa je plodina náročná na organickú hmotu v pôde, mikroelementy a v priebehu vegetácie ju ovplyvňujú stresové podmienky prostredia. V nasledujúcom článku sa podrobnejšie pozrieme na technologickú charakteristiku pestovania cukrovej repy.
Význam Organickej Hmoty v Pôde
Cukrová repa patrí medzi plodiny, ktoré sú náročné na dostatok organickej hmoty v pôde. Z toho dôvodu je potrebné pri jej pestovaní zabezpečiť jej pravidelný prísun. Podniky, ktoré nemajú možnosť použiť hospodárske hnojivá, môžu využiť organický granulát AlgaSoil, ktorý vďaka vysokému podielu organických látok (45% OL) obohacuje pôdu o organickú hmotu, ktorá priaznivo ovplyvňuje biologické, fyzikálne a chemické vlastnosti pôdy. Dodaním organických látok do pôdy podporujeme aj činnosť pôdnych mikroorganizmov, ktoré svojou aktivitou vytvárajú drobnohrudkovitú štruktúru a do značnej miery prevzdušňujú pôdu. Hneď po sejbe je obsah vzduchu v pôde pre mladé rastlinky významným faktorom, ktorý zamedzuje vývoju repnej spály. Tá môže už v začiatočných fázach rastu spôsobiť veľký výpadok mladých rastlín. Hnojivo AlgaSoil stimuluje rastliny od zasiatia a prispieva k vyššiemu využitiu živín z pôdy a dodávaných hnojív.
Význam Mikroelementov pre Cukrovú Repu
Cukrová repa patrí medzi plodiny, ktoré sú náročné na živiny, pričom by sa mala veľká pozornosť venovať aj mikroelementom. Tieto prvky plnia významnú úlohu v zabezpečovaní biochemických a fyziologických procesov prebiehajúcich v buľve. Najcitlivejšie reaguje na nedostatok bóru, mangánu, zinku a medi. Fyziologické poruchy, ktoré sú zapríčinené deficitným stavom bóru súvisia so zmenšovaním listovej plochy, čo ma priamy dopad na výšku úrody ale aj cukornatosť buliev. Aplikáciou bóru (140 g/l) prípravkom ProBoron (0,7 l/ha), môžeme už v začiatočných fázach rastu predchádzať týmto poruchám a rovnako zabránime vzniku srdiečkovej hnilobe. Tab.: Výsledky maloparcelkového pokusu (Selekt Bučany, 2014). Riešiteľ pokusu: doc. Ing.
Stresové Podmienky Prostredia a Ich Zmiernenie
Tak ako každá plodina aj repa je od začiatku svojej vegetácie negatívne ovplyvňovaná stresovými podmienkami prostredia. Limitujúcim spomedzi všetkých je pôdne sucho, ktoré ovplyvňuje negatívne jej celkový rast a kvalitu. Preukázalo sa, že tento abiotický stres vedie k redukcii cukornatosti a to v dôsledku vyššieho obsahu α amino N. Pri kombinovanom účinku sucha spolu so silným žiarením listy zasychajú, čo vedie k tvorbe nových listov, ktoré sú z pohľadu dosiahnutia úrody a kvality repy nežiadúce. Na zmiernenie týchto negatívnych prejavov odporúčame aplikovať počas vegetačnej sezóny prípravky na báze morských rias Alga 300++P (1l/ha) a Alga 300++K (1l/ha). Dodanie antistresových a stimulačných látok v podobe spomínaných produktov umožňuje rastlinám lepšie prekonať stresové podmienky. V neposlednom rade zabezpečujú produkty rastlinám rýchly prísun živín (N, P, K). Oba tieto faktory majú priamy vzťah k tvorbe úrody. Po aplikácii produktu SoftGuard++ (1 l/ha) sú rastliny tvorené pevnejším pletivami, čo zvyšuje ich odolnosť na mechanické poškodenie spôsobené napr. krupobitím, rovnako sa zvyšuje ich odolnosť na nízke teploty. Z ekonomického pohľadu zohráva veľkú úlohu aj návratnosť investícii vložených do ošetrenia v podobe dosiahnutia vysokej a kvalitnej úrody. V rámci maloparcelkového pokusu bol sledovaný vplyv systému stimulácie a mimokoreňovej výživy na výšku a kvalitu cukrovej repy (tab.). Po aplikácii prípravkov spoločnosti Agrobiosfer s.r.o. Ing.
Aktuálny Stav Pestovania Repky Olejnej
V ostatných 2 - 3 rokoch zaznamenala pestovateľská plocha repky celosvetový pokles. Podľa údajov FAO bola v r. 2014 zberaná z plochy viac ako 36 mil. ha, v r. 2016 z plochy 34 mil. ha. Hektárová úroda stagnuje, možno i mierne klesá. Za rovnaké obdobie poklesla celková svetová produkcia repky o 7,5 %. Z hľadiska jednotlivých krajín pokles však rozhodne nie je všeobecný. Napr. v Číne plocha repky rastie (o 3 %), v Indii naopak klesá (takmer o 4 %). K výrazným zmenám dochádza pri pestovaní repky z hľadiska zastúpenia pestovateľských technológií, resp. Plochy osiate GM/HT repkou nerastú tak rýchlo ako plochy s inými GM plodinami (sója, kukurica). Napr. v r. 1999 - 2012 a 2012 - 2013 došlo dokonca k poklesu výmery GM repky. Celková svetová plocha GM canoly (canola = repka určená pre produkciu oleja s vysokým a vhodným zastúpením mastných kyselín, pozn. prekladateľa) stúpla medziročne (r. 2015 a 2016) o 1 %, z 8,5 na 8,6 mil. ha. Podiel GM/HT repky na celkových plochách tejto plodiny predstavuje 24 - 25 %. Zdanlivo marginálny nárast repky v USA, Kanade a Austrálii korešponduje s globálnym dopytom po rastlinných olejoch. Vysoké zastúpenie repky v osevných postupoch (až 50 %) vytvára problémy s reguláciou burín, lebo od 70. rokov minulého storočia sa pestuje v úzkych (obilných) riadkoch. Pre každú skupinu burín je v pestovateľských technológiách používaný k ich regulácii iný typ herbicídu, pričom treba opakovať, že aplikácie produkciu zdražujú a komplikujú. S cieľom zjednodušiť pestovateľské technológie sa začali používať GM repky, vytvorené a patentované firmami Monsanto, Bayer CropScience (teraz, po akvizícii Monsanta v r.
Prečítajte si tiež: Pripravuje Google pôdu pre singularitu?
Clearfield technológia
Ďalší možný vývoj býva spájaný práve so zavádzaním HT technológií, ktorých súčasťou je využívanie repkových hybridov s toleranciou k látkam, na ktoré sú stávajúce hybridy citlivé. Ide o odolnosť k imidazolinovým herbicídom, tzv. Clearfield technológia, na ktorej pôvod sa nepozerá ako na genetickú modifikáciu. Európski poľnohospodári nemajú možnosť využiť GM repky. Takéto pestovanie je povolené napr. v Kanade, USA, Austrálii, Chile a Japonsku. V Chile sa pestuje GMHT repka GT200 tolerantná ku glyfosátu. Prehľad dovážaných, povolených produktov GM plodín je širší, predovšetkým preto, lebo Európa nie je sebestačná napr. v produkcii bielkovinových krmív. Zistiť celkové množstvo dovážaných GM komodít je ťažké, lebo colné predpisy nerozlišujú GM a konvenčné komodity. V r. 2015 umožnila smernica Európskeho parlamentu a rady EU členským krajinám zakázať alebo obmedziť na svojom území pestovanie GM plodín. Napriek tomu, že sa repka v EU pestuje na výmere okolo 6,5 mil. ha, nie je EU v tejto komodite sebestačná. Ročný dovoz repky u Ukrajiny, Austrálie a Kanady predstavujú približne 3 mil.
Vplyv GM plodín na životné prostredie
Podľa svojich zástancov GM plodiny podporujú biodiverzitu a sú šetrné k životnému prostrediu. Majú tiež prispievať k trvalej udržateľnosti nárastu produkcie a cenovému sprístupnenie potravín. Podľa niekoľkoročného britského výskumu, GM porasty repky ozimnej a jarnej, repy cukrovej a kukurice vychádzajú pri súhrnnom porovnávaní s non-GMO plodinami z hľadiska biodiverzity ako najchudobnejšie. Clearfield (CL) technológie sú celosvetovo najrozšírenejšie. Systém Clearfield (CL) bol registrovaný v ČR v r. Vplyv HT na životné prostredie súvisí s pestovateľským systémom. Canola Council of Canada (2013) síce odporúča pestovať HT repku najskôr 3 - 4 roky po sebe, avšak pre reguláciu burín a škodcov, a tým pre získanie vyšších úrod, pestovatelia intervaly rotácie plodín často skracujú a HT repky pestujú po sebe každé dva roky. K regulácii burín pri GM repke, pestovanej v systéme Roundup Ready, býva používaný herbicíd na báze glyfosátu (Roundup), ktorý je dlhé roky považovaný za herbicíd šetrný k životnému prostrediu, ktorého vysoká účinnosť šetrí energiu v dôsledku napr. zníženého počtu prejazdov po pozemku. Tento herbicíd však, podľa oponentov, môže predstavovať nadmerné riziko pre vodné ekosystémy a jeho nadmerné požívanie môže byť spojené aj s niektorými zdravotnými problémami pre ľudí. Diskutuje sa aj o vedľajších dopadoch zložiek tohto herbicídu, ale najmä hlavného produktu rozkladu, pri ktorom sa možné nebezpečie nepredpokladalo. Podľa viacerých štúdií sú tieto rozkladné produkty toxické a najviac poškodzujú vodné prostredie. Ich pôsobenie je závažnejšie ako samotná toxicita gyfosátu, lebo v zmesiach zmienených látok sa škodlivé účinky znásobujú. Jedným zo škodlivých dôsledkov pestovania HT repky a selekčného tlaku je výskyt burín rezistentných k najčastejšie používaným herbicídom na báze glufosátu a glukosinátu.
Odolnosť voči glyfosátu bola už zaznamenaná v 235 rôznych prípadoch pri 31 druhoch burín. O možnosti selekcie „superburín“ sa hovorí i na základe náhodného kríženia s GM repkou. GM plodiny údajne pôsobia na životné prostredie pozitívne aj v dôsledku úspory fosílnych palív, znížením emisií CO2 a znížením celkového množstva užívaných herbicídov. Pre obdobie rokov 1996 - 2012 bola uvádzaná úspora približne 497 mil. kg účinných látok. Oponenti tejto hypotézy ale uvádzajú, že v prvých rokoch po zavedení HT plodín síce dochádza k zníženiu spotreby pesticídov, čo ale neskôr generuje naopak zvýšenú spotrebu v dôsledku vzniku rezistencie niektorých druhov burín a problémov s výdrvom. HT plodiny sa tak stali príčinou rastu spotreby v druhej dekáde po zavedení do pestovateľských systémov (1996 - 2012) o 239 mil.
Riziká spojené s GM repkou
GM repka by nemala v žiadnom prípade predstavovať riziko pre človeka, ani pre hospodárske zvieratá. Ďalším možným rizikom sú patenty pre GM a HT technológie, ktoré sú vo vlastníctve niekoľkých málo nadnárodných spoločností, keď pestovateľ je nútený zakúpiť tak osivo, ako aj postreky iba od týchto spoločností. Rastie tak závislosť poľnohospodárstva na týchto spoločnostiach, čo je priamym ohrozením potravovej bezpečnosti a trvalej udržateľnosti. Cartagenský protokol o biologickej bezpečnosti ukladá povinnosť dodržať princíp predbežnej opatrnosti pri nakladaní s GMO, ktoré môžu negatívne pôsobiť na biodiverzitu či zdravie zvierat a ľudí. Menované systémy sú vo vzájomnom konflikte a spôsobujú problémy krajinám, ktoré ratifikovali obe tieto medzinárodné zmluvy, ako napr. V EU sa pestujú CL (Clearfield) hybridy repky, získané riadenou mutagenézou. K prínosom pestovania HT repiek patria vyššie a stabilnejšie úrody a zabezpečený odbyt. Realitou nakoniec môžu byť „superburiny“, objavujúce sa v dôsledku nesprávnej agrotechniky, či náhodného kríženia modifikovaných rastlín s voľne rastúcimi. Problematická je koexistencia GM/HT repiek s ekologickým poľnohospodárstvom. Pre zdravie konzumentov by semená či produkty GM/HT repiek nemali byť rizikom, rizikové môžu byť v spojení s užívaním niektorých herbicídnych prípravkov v priebehu pestovania. Dodržiavať známe pravidlá praxe, pestovať repku v 3 - 4 ročných intervaloch. Pri regulácii burín užívať nástroje integrovanej ochrany rastlín.
Protesty proti cukrovej reforme
V minulosti prebehli protesty proti chystanej "cukrovej" reforme v Európskej únii. Skandovaním hesiel a transparentmi požadovali od ministrov poľnohospodárstva EÚ, aby Európa nezlikvidovala ich hospodárstvo a uchránila európskych pestovateľov a cukrovarníkov pred dovozom cukru z tretín krajín. "Zníženie cien je priveľmi brutálne. Čo dostaneme, sa nedá prežiť. Nebude na investície ani na obrábanie," povedal Neutkens Puijenbroek, ktorý ako niekoľko stoviek ďalších farmárov dorazil zo susedného Holandska. Počíta s postupným znížením cien cukru o 39 % a cien cukrovej repy až o 42,6 %. Na rozdiel od predošlého návrhu však nepredpokladá administratívne krátenie národných kvót. Reforma stanovuje ekonomický a právny rámec výroby cukru pre európsky sektor až do roku 2014/2015. Definitívna podoba reformy by mala byť schválená do konca novembra tohto roku. Následky tejto reformy budú znášať najmä spotrebitelia a spracovatelia cukru.
Prečítajte si tiež: O Technologickej Príprave Výroby Chleba
Charakteristika Ľanu Siateho
Ľan siaty (Linum usitatissimum L.) je jediným zástupcom priadnych plodín, ktorý sa u nás v súčasnosti pestuje. Poskytuje prírodné vlákno, k výrobe textílií a technických tkanín pre ložné a stolové prádlo, dámske a pánske šatovky. Význam ľanového vlákna stúpa predovšetkým v súčasnosti, kedy sa svetový trend výroby textílií vracia k prírodným materiálom. Tuky a bielkoviny získané z ľanového semena sú základnou surovinou pre tukový priemysel. Semeno obsahuje 34 - 40 % tukov a 18 - 22 % stráviteľných bielkovín. Veľký význam majú ľanové šroty, ktoré sú odpadom pri spracovaní semien na olej. Tieto šroty obsahujú 25 - 27 % stráviteľných bielkovín a sú hodnotným, dieteticky pôsobiacim krmivom hlavne pre dojnice a teľné zvieratá.
Botanická a biologická charakteristika
Ľan patrí do čeľade ľanovitých (Linaceae). Zahŕňa viac ako 200 druhov prevažne voľne rastúcich jednoročných a trvácich rastlín, z ktorých má praktický význam len ľan siaty (Linum usitatisimum L). Z hospodárskeho hľadiska sa ľan siaty rozdeľuje na dva vyhranené typy - na ľan priadny a ľan olejný. K nim patrí prechodný typ, označovaný ako ľan olejnopriadny. Ľan priadny má dlhú, tenkú a slabo rozvetvenú stonku, menšie tobolky a drobnejšie semená. Stonka sa do spodnej časti spravidla nevetví a obsahuje pomerne jemné a dlhé technické vlákna. Preto sa pestuje na vlákno, hlavne v severnejších oblastiach Európy. Ľan olejný má krátke, hrubé viac rozvetvené a olistené stonky, stredné až väčšie kvety a väčšie tobolky, semeno s vyšším obsahom tuku. Je neskorší, odolný proti poliehaniu a suchu. Ľan olejnopriadny je prechodný typ, ktorý vznikol krížením medzi ľanom priadnym a olejným. Má hrubšiu, kratšiu stonku, väčšie kvety a tobolky a väčšie semená ako ľan priadny. Je odolný proti poliehaniu a má dlhšiu vegetačnú dobu. Koreňový systém ľanu sa skladá z hlavného kolovitého koreňa a značného počtu bočných korienkov. Kolovitý koreň je tenký, vretenovitý, dlhý 0,6 - 1,0 m. Ťažko preniká do väčšej hĺbky, ale jeho začiatočný rast je veľmi rýchly. Bočné korienky sú jemné, 100 - 150 mm dlhé a husto rozložené vo vrchnej vrstve ornice. Mohutnosť koreňovej sústavy značne vplýva na prácu trhacích strojov, lebo ľan so silnejším hlavným koreňom sa ťažko trhá, najmä na ťažkých pôdach za suchého počasia. Stonka. Z koreňa ľanu vyrastá zvyčajne jedna stonka, ak však pôda obsahuje nadbytok dusíka, prípadne porast je riedky alebo bol v prvých rastových obdobiach poškodený vegetačný vrchol, vytvárajú sa v dolnej časti rastliny nad klíčnymi listami nové stonky, čím vzniká rastlina s niekoľkými stonkami. Listy sú striedavé, prisadnuté k stonke, hladké, kopijovité, tenké, 20 - 30 mm dlhé, 3 - 4 mm široké, ktoré pri dospievaní rastliny do technickej zrelosti postupne oddola opadávajú. Pre priadne účely je najvýznamnejšia časť stonky od hypokotylu po vetvenie - tzv. technická dĺžka. Má byť rovná a dlhšia ako 650 mm, vyrovnaná v dĺžke a hrúbke stonky. Za optimálnu sa považuje hrúbka 1,3-1,7 mm. Ľan priadny máva v polovici dĺžky stonky 20 - 35 zväzkov vlákien, ktoré pri dobrých ľanoch tvoria uzavretý prstenec a s parenchymatickými bunkami ich pevne spája pektín. Množstvo vlákna obsiahnutého v stonkách ľanu priadneho dosahuje priemerne 25 % hmotnosti rosených stoniek. Kvet ľanu je päťpočetný, prevažne samoopelivý, zložený z piatich kališných, piatich okvetných lístkov a z vrchného semenníka, na ktorého vrchole je päť tyčiniek. Kvety sú drobnejšie, ich korunné lístky sú hladké, jasné svetlomodré, fialové, ružové alebo biele s rôzne sfarbenou nervatúrou. Semenník má päť puzdier čiastočne rozdelených nepravými priehradkami a päť modrých čneliek s jemne bradavicovitými bliznami. Plod je päťpuzdrová tobolka rozličnej veľkosti a tvaru. V každej tobolke môže byť 10 semien, spravidla je ich však 7 až 8 vyvinutých.
Agroekologické požiadavky
Ľan nemá vyhranené požiadavky na pôdu. Vhodná pôda pre ľan má mať priaznivý pomer vzduchu a vody a musí byť priepustná. Najvhodnejšie pôdy sú pôdy hlinitopiesočnaté, hlinité až piesočnatohlinité so slabo kyslou reakciou pH 5,5 - 6,5. Nevhodné sú pôdy ťažké, ílovité, náchylné na tvorbu prísušku alebo pôdy piesčité až štrkovité, prípadne s nízkou hladinou podzemnej vody. Ľan siaty oproti iným plodinám má relatívne vysokú potrebu vody, ktorú ovplyvňuje vysoký počet rastlín na jednotke plochy a ich pomerne vysoká transpirácia. Ľanu sa najlepšie darí v oblastiach, v ktorých sú priemerné ročné zrážky väčšie ako 600 mm a počas vegetačného obdobia sú priaznivo rozdelené. Ľan sa vyznačuje pozitívnym termotropizmom, vegetačný vrchol sa obracia za zdrojom tepla. Po vzídení semena ľanu mu v prvých rastových fázach vyhovujú nižšie teploty. V ďalších rastových fázach sú vhodné priemerné vyššie teploty dosahujúce 18 až 22 °C, ktoré priaznivo vplývajú na rast stonky do dĺžky. Zle znáša vysoké teploty, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú množstvo a kvalitu vlákna v stonke. Ľan priadny patrí k rastlinám dlhého dňa. Za dlhého dňa ľan rastie a vyvíja sa veľmi rýchlo. Účinok svetla sa uplatňuje na anatomickej stavbe stonky. Elementárne vlákna pri nedostatku svetla majú okrúhly tvar a väčší lumen. Stonky pri nadmernom zatienení viac políhajú.
Technológia pestovania
Zaradenie v osevnom postupe nie je problematické, ľan je na druh predplodiny nenáročný. Náročný je však na nezaburinenosť pozemkov, čo vyplýva z fázy pomalého rastu kde stagnuje, a tým vytvára riziko silného zaburinenia. Najpoužívanejšie predplodiny sú obilniny. Pre vysoký obsah dusíka sú menej vhodné ďatelinoviny a strukoviny. Po sebe ho pestujeme v odstupe 6 - 7 rokov, pretože vytvára tzv. ľanovú únavu pôdy. Príprava pôdy sa riadi predplodinou. Podmietku, ničiacu buriny, nevynechávame. Jesennou prípravou, strednou orbou do hĺbky 0,22 - 0,25 m, zapravíme do pôdy P a K hnojivá. Jarná príprava pôdy je totožná s prípravou pod obilniny. Smykovanie s bránením a príprava lôžka pre osivo do hĺbky 50 - 60 mm kombinovaným kultivátorom po predchádzajúcom zapravení potrebnej dávky N, P, K hnojív a herbicídov je sled prác pred vlastnou sejbou. Výživa a hnojenie je limitované objemom koreňovej hmoty. Ľan vyžaduje pre svoj slabší koreňový systém nižšie hladiny živín oproti iným plodinám. 1 t rosených stoniek odčerpáva z pôdy 17 - 20 kg N, 3 - 5 kg P, 21 - 25 K, 10 kg Ca a 1,8 kg Mg.ha-1. Veľmi opatrne hnojíme dusíkom v dávke maximálne do 40 kg.ha-1. Nadmerné dávky poškodzujú kvalitu, rednutím pletív sa vytvárajú krehké trhavé vlákna. Sejba normám zodpovedajúceho osiva (moreného, prvotriednej kvality) je najvhodnejšia pri teplote pôdy 6˚ C, kalendárne koncom marca až začiatkom apríla. Sejeme do „obilných riadkov“ s ich vzdialenosťou 75 - 120 mm. Výsevok priadnych ľanov je od 25 - 28 mil. klíčivých semien na 1 ha, pri olejných 10 - 15 mil.ha-1. Hmotnostne sa výsevok pohybuje od 100 - 180 kg.ha-1. Pre zlepšenie kvality rosenia je možné vysievať ľan s prísevom tráv, najlepšie mätonohu mnohokvetého. Ošetrovanie počas vegetácie spočíva v ničení prísušku bránením, resp. ježkovými valcami. Aplikácia herbicídov je nevyhnutná na zaburinených pozemkoch. Porasty ošetrujeme proti chorobám a škodcom prípravkami povolenými v metodiky ochrany rastlín. Zber a pozberová úprava - optimálny termín zberu ľanu na stonky (vlákno) je koniec žltej, na semeno v plnej zrelosti. Úrody stoniek roseného ľanu sa pohybujú u nás okolo 3,2 - 4,2 t. ha-1, semena 0,5 - 0,6 t. ha-1. Zber robíme bez rosenia, vytrhaním stonky odvážame do ľanárskeho podniku, ten realizuje rosenie, alebo ho po vytrhaní a odsemenení rosíme priamo na parcelách. Rosenie je biologický spôsob oddeľovania vlákna z ľanových stoniek vplyvom mikroorganizmov a plesní najmä rodu Mucor. Po vyrosení hornej vrstvy stoniek (nadobúdajú striebristé sfarbenie) stonky obrátime, podľa potreby aj dvakrát. Pri správne vyrosenom ľane sa vlákno ľahko oddeľuje od stoniek, pri prerosenom sa trhá a pri nedorosenom ostávajú na vlákne časti dreviny - pazderia.
Charakteristika Láskavca (Amaranthus)
Za genetické centrá sú považované Mexiko a Andy, druhé centrum rozšírenia sú horské oblasti Indie a Nepálu.
Prečítajte si tiež: Výroba chleba: Technologická príprava
Botanická charakteristika
Stonky sú priame, okrúhle, slabo alebo silne rozvetvené, olistené, vysoké 1,3 - 3 m. Súkvetie je zložitá metlina purpurovej alebo zeleno-žltej farby. Listy sú elipsovité, mladé sa používajú aj ako zelenina. Obsahujú veľa Ca, Fe a vitamínu E. Koreňový systém má zvláštnu morfológiu, dobre čerpá vodu z pôdy a tým táto plodina lepšie odoláva suchu. Suchovzdornost' znásobuje i značná hrúbka stonky, ktorá slúži ako zásobáreň vody počas vegetácie. Plod je tobolka vajcovitého tvaru farby žltej alebo čiernej (kŕmne formy). Hmotnosť 1000 semien sa pohybuje od 0,7 - 0,9 g. Z 1 ha sa urodí 3 - 5 t. Celková úroda zelenej fytomasy sa pohybuje od 80 - 100 t aj viac z hektára. Láskavec sa používa ako potravina, zelenina, na zelené kŕmenie, silážovanie, energetická plodina, okrasná rastlina a výrobu granúl. Z hľadiska poľnohospodárskeho je láskavec plodina s rýchlym rastom, dáva vysoké úrody - približne 3 tony semena na hektár za 3 - 4 mesiace rastu v monokultúre a 4 - 5 ton na hektár suchej hmoty po 4 týždňoch. Jednou z možností využitia láskavca je jeho využitie ako objemovej krmoviny pre vysokú produkciu kvalitnej fytomasy. Kvalita krmu láskavca sa často porovnáva s kvalitou krmu ďatelinovín. Kvalita daná obsahom kvalitných bielkovín a minerálnych prvkov, predovšetkým Ca, Mg a P. Kvalitu krmu však znižujú antinutričné látky ako sú saponíny, šťavelany, nitráty a často príliš vysoký obsah draslíka. Názory na príjem láskavca dobytkom a úžitkovost' zvierat po jeho skrmovaní sa rôznia. Na jednej strane sa eviduje pozitívny vplyv na produkciu mäsa a mlieka, na druhej strane nižší príjem sušiny pri skrmovaní zeleného láskavca. Obsah škrobu sa pohybuje od 53 % do 65 %, v priemere dosahuje 60 %. Obsah vlákniny sa pohybuje od 2,89 % do 6,94 %, v priemere je to 4,4 %. Láskavec obsahuje asi 3 % minerálnych látok v sušine. Rastliny rodu Amaranthus patria medzi rastliny s vysokým obsahom antioxidačne pôsobiacich vitamínov a provitamínov. K týmto látkam patrí najmä vitamín C /kyselina askorbová/, vitamín E /tokoferol/ a vitamín A /retinol/ a jeho provitamíny - karotény, najmä beta karotén. Antioxidanty pôsobia v ľudskom organizme proti tzv. reaktívnym formám kyslíka, resp. voľným kyslíkovým radikálom. Vysoký obsah beta karoténu v druhoch rodu Amaranthus predurčuje láskavce ako dobré prírodné zdroje antioxidantov.
#