Slovom singularita sa dá opísať mnoho javov. V astronómii je to bod v časopriestore, kde prestávajú platiť fyzikálne zákony, a predpokladá sa, že aj samotný vesmír vznikol v singularite. V technologickom svete však singularita predstavuje moment, keď nás technológia prekoná. Vývoj v oblasti umelej inteligencie (AI) napreduje míľovými krokmi a to, čo bolo donedávna len sci-fi, sa stáva realitou.
Umelé neurónové siete: Základný stavebný kameň AI
Základnou stavebnou jednotkou ľudského mozgu je neurón. Odhady počtu neurónov v mozgu sa líšia, pohybujú sa v rozmedzí 50 až 500 miliárd. Tieto neuróny sú prepojené hustou sieťou synapsií, ktoré sprostredkúvajú prenos signálov. Dendrity prijímajú signály zvonka a axóny ich vysielajú k ďalším neurónom, pričom každý neurón je prepojený približne s 10 000 ďalšími.
Umelé neurónové siete simulujú tento princíp činnosti neurónov. Sú to softvérové simulácie napodobňujúce biologické procesy v mozgu. Jednoduchá umelá neurónová sieť si možno predstaviť ako jednovrstvovú sieť, kde vstupné signály prijímajú simulované vstupné jednotky a spracovanie prebieha na tzv. výstupnej vrstve. Bežne sa však používajú siete s desiatkami, stovkami, tisíckami, ale aj miliónmi umelých jednotiek - simulovaných neurónov.
Tieto siete musia byť trénované poskytovaním rozsiahlych vstupných a výstupných údajov, teda príkladov. Takto sa AI učí rozpoznávať objekty, ako napríklad kreslený banán alebo auto, aj keď nie sú vždy nakreslené rovnako. Tieto systémy sa využívajú v bežnom živote, často bez toho, aby sme si to uvedomovali.
Google a umelá inteligencia
Spoločnosť Google otvorene priznáva, že využíva umelé neurónové siete na vyhľadávanie informácií a ďalšie procesy. Snaží sa pochopiť hlasové príkazy, rozpoznávať obrázky na webe a poskytovať relevantné odpovede na otázky používateľov. Google má dokonca celý tím, ktorý sa zameriava na vytvorenie umelej osobnosti, aby boli odpovede a reakcie AI čo najprirodzenejšie a najužitočnejšie.
Prečítajte si tiež: O Technologickej Príprave Výroby Chleba
Hĺbkové strojové učenie umožňuje AI dosahovať prekvapivé výsledky. Hoci má ešte ďaleko k dokonalosti ľudského myslenia, prvý krok už bol urobený. Mnohé AI sú v súčasnosti pripojené na internet a učia sa samy, spoznávajú svet prostredníctvom informačnej superdiaľnice. To však môže mať aj negatívne dôsledky, ako ukázal prípad AI, ktorú museli po krátkom experimente vypnúť po 16 hodinách.
Využitie AI v rôznych odvetviach
Okrem bežných úloh, ako je plánovanie dňa, sa AI tvorená umelými neurónovými sieťami využíva aj v iných odvetviach. V medicíne sa zistilo, že umelý lekár môže mať vyššiu úspešnosť v diagnostike rakoviny ako reálny lekár. AI dokáže spracovať množstvo vstupných dát z vyšetrení, má neustály prístup k rozsiahlym databázam predchádzajúcich diagnóz a nikdy sa neunaví.
Vďaka umelým neurónovým sieťam sa AI stáva použiteľným nástrojom aj v autonómnych vozidlách, priemysle a armáde. V súčasnosti sa využívajú hlavne špecializované druhy AI, ako sú systémy na rozpoznávanie obsahu fotografií, analýzu dát alebo konverzačné komerčné chatboty. Existujú však aj univerzálne AI, ktoré sa majú prispôsobiť každej situácii. Po celom svete prebiehajú projekty zamerané na zdokonaľovanie AI a od vynálezu umelých neurónových sietí si vlastnú AI môžete vytvoriť aj na svojom PC.
Robotika a androidi
Moderná robotika tiež napreduje. Napríklad agentúra DARPA združuje špičkové technológie v tejto oblasti, pričom sa zameriava na roboty s vojenským využitím. Úspechy z tejto sféry sa však prenesú aj do civilnej oblasti. Príkladom je spoločnosť Hanson Robotics, známa vďaka robotke Sophii, ktorá dostala štátne občianstvo, rečnila na podujatiach a dokonca sa objavila na obálke módneho časopisu Elle.
Ak sa všetky tieto úspechy spoja do jedného dokonalého stroja, ktorý bude na nerozoznanie od človeka, budeme môcť hovoriť o androidovi. Android, ktorý bude schopný pohybu a myslenia, bude potrebovať aj emócie, aby pochopil, ako a prečo ľudia reagujú na rôzne podnety. Aj na tom sa už pracuje a simulované emócie v strojoch sú jedným z cieľov.
Prečítajte si tiež: O Pestovaní Cukrovej Repy
Hrozba alebo prísľub singularity?
Niektoré osobnosti vnímajú AI ako hrozbu, iní tvrdia, že záleží na tom, či dokážeme strojom vštepiť naše hodnoty a morálku. Asimove zákony, aj keď vylepšené, sú potrebné, pretože viaceré armády sveta už testujú robotické zbrane, ktoré sú schopné strieľať podľa vlastného uváženia. Z filozofického hľadiska je otázne, či budeme schopní novo vznikajúci umelý život presvedčiť o hodnotách a pravidlách, ktoré sami nedodržiavame.
Singularita môže byť vzostupom ľudskej rasy, kedy si vytvoríme spriatelený druh, ktorý s nami bude koexistovať, pomáhať nám a pracovať pre nás. No rovnako dobre to môže byť aj náš koniec. Vysoko inteligentná bytosť bez morálnych skrupúl si môže uvedomiť, že nás viac nepotrebuje a že nás predčí vo všetkom. Preto Elon Musk považuje AI za väčšiu hrozbu pre ľudstvo ako tretiu svetovú vojnu.
Neuralink: Mozgový implantát od Elona Muska
Elon Musk pracuje na projekte Neuralink, ktorého cieľom je vytvoriť mozgový implantát, ktorý má zvýšiť výkonnosť ľudského mozgu a umožniť bezdrôtovú komunikáciu. Neuralink by mal dokonca umožniť tvorbu akéhosi myšlienkového cloudu, kde budú ľudia zdieľať myšlienky a tak sa zlepšovať.
Kedy nastane singularita?
Odpoveď na túto otázku nie je jednoduchá. Technologický vývoj sa neustále zrýchľuje. Pred rokom 2010 sme nepoznali hĺbkové strojové učenie a umelé neurónové siete. Mobilné telefóny oslavujú 45. narodeniny, no ich dnešná podoba sa nedá porovnať s tou pôvodnou.
Umelá inteligencia aj robotika sa zdokonaľujú, no sme iba na začiatku cesty. Ak má nastať singularita, pravdepodobnejšie to bude v horizonte desaťročí, ako rokov. Už teraz sa hovorí o rizikách a o tom, ako sa vyvarovať vymknutiu sa strojov spod kontroly. Rýchlo sa rozvíjajúci Internet vecí a smart domácnosti pripojené na internet v prípade problémov nahrávajú masovému negatívnemu scenáru.
Prečítajte si tiež: Výroba chleba: Technologická príprava
Otázne je, ako si overíme, či nás už technológie predbehli a či si to vôbec všimneme. Zostáva nám veriť, že všetci kompetentní budú zodpovední a vytvoria s novo vznikajúcim umelým životom priateľský vzťah.
Ray Kurzweil a jeho vízie
Ak by sme mali vybrať najšialenejšieho človeka na svete, bol by to Ray Kurzweil. Tento americký vizionár a vynálezca pracuje pre Google ako hlavný futurológ a má šialené predstavy o blízkej budúcnosti. Mnohí ho označujú za konšpirátora alebo blázna, no Kurzweil sa snaží svoje vízie aj realizovať.
Umožňujú mu to podmienky v Google, kde má prinášať technologické inovácie, ktoré zmenia spoločnosť a pretransformujú ľudí na niečo dokonalejšie. Väčšinu z týchto technológií môžeme vidieť v súčasných sci-fi filmoch.
Kurzweil už ako 17-ročný napísal počítačový program na tvorbu hudby a vyhral s ním vedeckú cenu. Po štúdiu na MIT sa začal živiť predajom vlastných vynálezov, napríklad zariadenia pre slepých ľudí, ktoré číta tlačený text a konvertuje ho na zvuk. V roku 1980 vytvoril prvú elektronickú hudobnú klávesnicu, ktorá imitovala zvuk klavíra.
Kurzweil je fanúšikom singularity, teda hypotetickej udalosti, kde naše schopnosti rozšíri AI a ďalšie technológie do takej miery, že sa z nás stanú nadľudia. To je nočnou morou zástancov prirodzenej evolúcie alebo cirkví. Symbióza biologického tela s technológiami by nám umožnila uložiť vedomie na pevný disk a oživiť ho v robotickom tele bez starnutia, čím by sme sa stali nesmrteľnými. Niečo podobné bolo zobrazené vo filme Chappie.
V rozhovore pre magazín Playboy sa Kurzweil zameral na svet okolo roku 2029, kedy podľa neho začnú pokročilé zdravotnícke technológie predlžovať náš vek. Každým rokom budú lepšie a predĺžia naše životy, až z nás spravia nesmrteľných.
"Začíname preprogramovávať zastaralý softvér života - 23-tisíc malých programov, ktoré máme v našich telách a ktoré nazývame gény," hovorí Kurzweil. "Prepájame sa s nebiologickými technológiami. Myslím tým, že tento malý Android telefón, ktorý nosím na mojom opasku, nie je momentálne v mojom tele, ide však o nepodstatný rozdiel."
Okolo roku 2030 budeme mať nanobotov, ktorí neinvazívne vstúpia do nášho mozgu cez kapiláry, pripoja sa k neokortexu (mozgovej kôre) a prepoja tak syntetický neokortex, ktorý funguje ako v cloude.
Umelá inteligencia vs. ľudský mozog
Umelá inteligencia v posledných rokoch urobila obrovský pokrok a jej schopnosti neustále rastú. Od samoriadiacich áut cez četbotov až po inteligentných asistentov, AI systémy ohromujú svojou schopnosťou spracovávať informácie, učiť sa a dokonca tvoriť. Napriek tomu sa vynárajú otázky: Dokáže stroj skutočne myslieť ako človek? Môže AI dosiahnuť úroveň tej ľudskej?
Ľudský mozog je komplexný a flexibilný orgán, ktorý umožňuje vnímať svet, učiť sa, cítiť emócie, tvoriť umenie a premýšľať o sebe. Je výsledkom miliónov rokov evolúcie. Mozog dokáže vyvodzovať závery aj na základe neúplných informácií a intuitívne chápať zložité súvislosti. Ľudské myslenie je prepojené s emóciami, čo umožňuje robiť rozhodnutia nielen na základe logiky, ale aj na základe pocitov a hodnôt.
AI systémy sú založené na algoritmoch a matematických modeloch. Sú schopné spracovávať obrovské množstvo dát a vykonávať zložité výpočty rýchlosťou, ktorá ďaleko presahuje ľudské možnosti. AI exceluje v oblastiach ako rozpoznávanie obrazu, spracovanie prirodzeného jazyka, hranie hier a dokonca aj tvorba umenia.
Napriek tomu AI stále zaostáva za ľudskou inteligenciou v mnohých kľúčových oblastiach. Chýba jej schopnosť porozumieť hlbšiemu kontextu, pravá empatia, intuícia a skutočná kreativita. AI systémy sú trénované na špecifické úlohy a nedokážu sa ľahko prispôsobiť novým situáciám alebo úlohám, ktoré sa líšia od ich pôvodného tréningu. Všetko, čo vytvoria, je kompilát informácií z tréningových vzoriek. Človek dokáže vytvoriť aj veci, ktoré nikdy predtým nevnímal, napríklad originálnu hudobnú skladbu či vedeckú teóriu.
Prepojenie AI a ľudského mozgu
Hoci sa AI a ľudský mozog líšia, existujú aj oblasti, kde sa ich schopnosti prelínajú. Oba systémy sú schopné učiť sa z dát a skúseností, aj keď rôznymi spôsobmi. Ich zložitosť sa pritom rýchlo zvyšuje. Najnovšie modely začínajú využívať tzv. reťaz myšlienok, čo je proces napodobňujúci ľudské myslenie. Stroj si problém rozloží na viac častí a dôkladnejšie premyslí, kým zareaguje.
Ďalšou spoločnou črtou je schopnosť rozpoznávať vzory. AI systémy, najmä tie založené na hlbokých neurónových sieťach, sú veľmi dobré v rozpoznávaní vzorov, čo im umožňuje vykonávať úlohy ako klasifikácia obrázkov alebo preklad jazyka.
Kedy AI dosiahne ľudskú úroveň?
Otázka, kedy AI dosiahne úroveň ľudskej inteligencie, je stále predmetom intenzívnych diskusií. Niektorí odborníci veria, že je to len otázka času a technologického pokroku. Pre bod v histórii, kedy umelá entita kompletne prekoná ľudské schopnosti, sa používa výraz technologická singularita.
Mnohí vedci sú však skeptickí a poukazujú na zásadné rozdiely medzi ľudským mozgom a AI systémami, ktoré bránia tomu, aby elektronický stroj prekonal biologický „stroj“. Je možné, že dokonalému napodobneniu a singularite bráni nedostatočné pochopenie biologického mozgu. Vedci stále celkom presne nevedia, ako vznikajú myšlienky, emócie alebo vedomie. Bez tohto porozumenia je ťažké vytvoriť AI systém, ktorý by skutočne napodobňoval ľudskú inteligenciu vo všetkých jej aspektoch. Okrem toho, súčasné AI systémy sú stále náchylné na chyby a nepresnosti, najmä pri riešení komplexných problémov, ktoré vyžadujú kreativitu, intuíciu alebo schopnosť porozumieť kontextu.
Dôsledky a problémy technologickej singularity
Ak by AI dosiahla úroveň ľudskej inteligencie, malo by to ďalekosiahle dôsledky pre celú spoločnosť. Mohla by úplne prevziať mnohé pracovné miesta, čo by viedlo k veľkým ekonomickým a sociálnym zmenám, nielen pozitívnym. Na druhej strane by mohla priniesť obrovské výhody, ako nové objavy vo vede a medicíne, efektívnejšie využívanie zdrojov alebo riešenie globálnych problémov.
Elon Musk tvrdí, že na to, aby ľudstvo prežilo, bude musieť obstáť v inteligenčnom boji proti strojom. Jedna z funkcií jeho mozgového implantátu Neuralink má byť práve umelé zvyšovanie ľudského IQ.