Štedrý večer je na Slovensku jedným z najvýznamnejších a najkrajších dní v roku. Je to čas, kedy sa stretáva rodina, spoločne sa večeria a oslavuje príchod Vianoc. S týmto dňom sa spája množstvo tradícií a zvykov, ktoré sa v rôznych kútoch Slovenska líšia.
Štedrovečerná večera: Sviatok hojnosti a dobrého jedla
Vianoce sú nielen o rozjímaní, pokoji a stretávaní sa s rodinou, ale tiež sviatkami hojnosti a dobrého jedla. Na Slovenských štedrovečerných stoloch má svoje miesto už od nepamäti kapor, zemiakový šalát či vianočná kapustnica, oblátky s medom alebo prekrojené jabĺčko. Vedeli ste však, že túto vianočnú klasiku ľudia v jednotlivých kútoch Slovenska zamieňajú napríklad za rezne, pečenú morku či hus, ba dokonca za pirohy alebo bryndzové halušky? V rôznych kútoch Slovenska sú tradičné vianočné jedlá rôzne. Závisí to najmä od rodiny či regiónu, v ktorom žije. Na stole počas štedrovečernej večere v minulosti nesmeli chýbať suroviny, ktorým ľudová viera pripisovala sily prírody. Boli to jedlá z obilnín, strukovín, ovocia, kapusty a často aj mak či cesnak. Ryba nebola jedlom chudobných - bolo to pôstne jedlo a jedli ju rovnako bohatí aj chudobní. Každé jedlo počas Štedrého dňa malo svoj prosperitný význam. Štedrú večeru predstavovali úplne bežné jedlá, len boli sústredené do jednej večere symbolizujúcej hojnosť na úrode, zvieratách i ľuďoch. Na slovenských štedrovečerných stoloch nikdy nechýbala ryba, v akejkoľvek podobe.
Jedlá na prvý a druhý sviatok vianočný a na Silvestra
Na prvý a druhý vianočný sviatok sa pripravovali jedlá, ktoré už nemuseli mať pôstny význam. Boli to mäso či rôzne zabíjačkové špeciality ako klobásy, jaternice či huspenina. Na silvestrovskú večeru sa obvykle podávali rovnaké jedlá ako na Štedrý večer - polievka z kyslej kapusty, strukovín alebo húb. Často aj opekance s makom i vianočné oblátky. Šťastie však malo priniesť jedenie bravčoviny a šošovica, ktorá symbolizovala dostatok peňazí. Na Nový rok sa mal každý dosýta najesť, aby v nastávajúcom roku netrpel núdzou o jedlo.
Tradície a zvyky pred a počas štedrej večere
Začnime však pekne po poriadku. Po prísnom celodennom pôste sa večerné hodovanie zvyčajne začína predjedlom - jedením oblátok s medom i cesnakom. Tie majú rovnako ako aj cesnak priniesť zdravie. Lúskanie orechov a porciovanie jablka sú spojené s ďalšou tradíciou. Aby ste sa aj o rok stretli všetci pri stole v rovnako dobrej kondícii, tak oriešok by mal byť zdravý a nepoškodený, rovnako ako hviezdica uprostred ovocia. Čo sa týka prípitku, tak ten záleží skutočne od každej rodiny.
Polievka ako symbol regionálnych rozdielov
Po prípitku zvyčajne nasleduje polievka a tu prichádzajú aj prvé rozdiely. Kým niektoré rodiny tento chod vynechávajú úplne, na západe Slovenska by ste najčastejšie v tanieroch objavili šošovicovú na kyslo so sušenými slivkami. Pre stredné Slovensko je charakteristická kapustnica so sušenými hríbmi a slivkami, na Orave zas jedia oveľa striedmejšiu kapustnicu so zemiakmi. No a na východe nájdeme azda polievkovú všehochuť. Na štedrovečernom stole tam môžeme nájsť až tri nádoby s polievkami - fazuľová, kapustnica a kyslá hríbová s ryžou. Každý človek si potom do taniera vleje kúsok z každej a zmieša ich dokopy.
Prečítajte si tiež: Tvarohová torta: Jednoduchý recept
Hlavné jedlo: Od kapra po pirohy
Hlavné jedlo už tradične väčšinou tvorí vyprážaný kapor s majonézovým zemiakovým šalátom, no môže sa miesto neho na tanieri objaviť aj zemiakovo-cibuľový šalát, zemiaková kaša, či opekané zemiaky. Komu kapor nie je pochuti, môže ho nahradiť pstruhom, šťukou, rybím filé či lososom. Niekto má rád vysmážané, niekto si zas tieto pochúťky pripraví na pare, masle či grile. Výnimkou na východe sú pirohy s bryndzou, cibuľou, zemiakmi a syrom, lokše s makom či zajac. Chodov na štedrovečernom stole býva viac, u niekoho aj päť či šesť. Naozaj netradičný vianočný pokrm večerajú v obci Beňuš. Jedia tam totiž halušky s bryndzou a klobásou, ktorá sa vyvarila s kapustou. Úplne odlišným spôsobom večerajú podľa starých pôvodných zvyklosti v oblasti Starej Ľubovne. Na stôl sa položí jedenásť druhov rôznych jedál. Ráta sa medzi ne napríklad aj šalát, polievky, ryba. Takou netradičnosťou je špeciálny vianočný puding, ktorý sa bežne na Vianoce konzumuje napríklad v Anglicku. Stolovníci nedostanú taniere, iba lyžičku. Po spoločnej modlitbe potom musia ochutnať z každého jedla. Už menej Slovákov dodržiava aj tradíciu dezertu. Väčšinou nimi sú bobaľky či opekance - malé guličky z kysnutého cesta.
Regionálne špecifiká v minulosti
Každý región má svoje špecifické jedlá, ktoré sa jedávali v minulosti a zachovali sa i dodnes. Na východnom Slovensku sa konzumovala kyslá obilninová polievka - kyseľ, na Záhorí to zasa bola kyslá šošovicová polievka. V okolí Medzeva sa na Štedrý večer konzumovala riča - fazuľa zmiešaná s koreňovou zeleninou a cesnakom. Obľúbené boli aj krúpy so zemiakmi. Základom štedrej večere boli kaše. Cícerová bola súčasťou štedrej večere v Cerovej, šusterica (fazuľa zmiešaná s kyslou kapustou) nechýbala na stole v Nimnici. Na východnom Slovensku mali radi koločanku (uvarená fazuľa, pomiešaná s varenými zemiakmi). Ďalším chodom boli múčne jedlá, napríklad na Záhorí to boli opekance s makom, na strednom Slovensku zasa pupáky a na východe bobaľky. Ryba sa v minulosti podávala varená, pečená so zemiakmi alebo nakladaná na kyslo. Ako príloha bol zemiakový šalát bez majonézy. Prívarky ako šošovicový, fazuľový, hrachová kaša či kukuričná kaša tiež nesmeli chýbať. Ďalším chodom boli pirohy zemiakové, s kapustou, s makom alebo pohánkové. Koláčom sa na Spiši a Šariši hovorilo vianočný kucheň, na západnom Slovensku to bola calta, na strednom Slovensku zas baba, štedrák či mrváň. Špecialitou bol obradový koláč, ktorý sa piekol na východnom Slovensku a bol to kračúň - biely koláč, do ktorého sa zapekali zrnká obilia.
Vianočné povery a zvyky spojené so štedrým večerom
Štedrý večer bol tiež opradený rúškom tajomstva a vianočných povier. Podľa starých vianočných zvykov sa pod obrus na štedrovečernom stole dávali šupiny z kapra alebo peniaze. To preto, aby rodina mala v budúcom roku dostatok peňazí. Tento zvyk pretrváva v mnohých domácnostiach dodnes. Predtým, než začala rodina jesť, spoločne sa pomodlila. Gazdiná potom namočila do medu strúčik cesnaku a urobila ním krížik na čelo mužovi a deťom ako požehnanie. Gazda potom rozkrojil jablko a každému členovi rodiny dal kúsok. Ďalej na slávnostnom stole nesmeli chýbať oblátky, med, cesnak, jablko, ktoré sa priečne krájalo na polovicu. Ak sa po prekrojení z jadrovníka stala hviezda, znamenalo to šťastie a zdravie, ak krížik, rodinu mala navštíviť choroba alebo dokonca smrť. Na stole musel byť prestretý párny počet tanierov, pri nepárnom by si pre posledného stolovníka prišla smrť. V niektorých regiónoch sa tiež uchoval zvyk prestierať o jeden tanier a príbor navyše, pre prípad, ak by počas večere prišiel náhodný hosť. Od štedrovečerného stola sa nesmelo počas večere odbiehať, čo platilo aj pre gazdinú, aby vinník do roka nezomrel. Preto bolo vždy všetko jedlo na stole, alebo v blízkosti. V období Vianoc si vydajachtivé dievčatá hádzali topánku za hlavu smerom k dverám. Ak sa špička topánky otočila smerom k dverám, bolo to znamenie, že sa dievča do roka vydá. Ak ku dverám smerovala päta topánky, dievča zostalo ešte rok slobodné. Niekde zas dievčina šla vynášať smeti a od ktorej strany zaštekal pes, odtiaľ vraj mal pochádzať jej nastávajúci.
Vianoce a magické rituály našich predkov
Kedysi naši predkovia vykonávali na Štedrý deň množstvo činností. Zvyky pred a počas večere sa týkali hlavne tajomných úkonov okolo hospodárstva a obydlia. Počas Štedrého dňa naši predkovia verili, že čo urobia v tento deň, bude sa diať celý nasledujúci rok. Gazdiná spolu s gazdom preto robili činnosti, ktoré mali zabezpečiť zdravie, šťastie a prosperitu celej rodine. V maštali vložili dobytku do pysku kúsok oblátky natretej cesnakom, aby ich obchádzali choroby. Gazdiná prelomila prvý upečený koláč nad teľnou kravou, aby sa šťastne otelila. Až do východu prvých hviezd sa držal pôst. Ešte pred štedrou večerou bolo treba urobiť obrady a úkony, ktoré mali obyvateľov domu ochrániť pred zlými duchmi a trápeniami, pole a záhradu pred pohromami a statok pred chorobami a uhynutím. Celá rodina sa zoradila za gazdom, ktorý sa vybral po gazdovstve s kadidlom v rukách. Gazdiná cesnakom robila kríže na dverách a oknách domu, vrátach do dvora a maštale. Rodičov nasledovali deti a všetci sa modlili. Muži okrem iného išli skoro ráno po vodu, do ktorej vhodili orechy, jablká alebo mince, čím si mali zabezpečiť zdravie a bohatstvo. Žena nemohla ísť ako prvá na návštevu, nič sa nepožičiavalo, požičané bolo treba vrátiť. Do roľníckych príbytkov dávali snop slamy, ktorý roztrúsili po podlahe izby i pod stôl. Slama mala pripomínať zrod nového života v prírode, budúcoročnú úrodu a skromnosť maštale, v ktorej sa mal narodiť Ježiš. V niektorých oblastiach sa vyrábal vianočný stromček zo slamy, prípadne sa používal slamený venček. Ešte koncom 19. storočia sa za obraz alebo ohradu kládla čečina. Tento zvyk postupne nahradilo stavanie vianočného stromčeka. Zámožnejší gazdovia ho prinášali z hory a následne zavesili na hrazdu nad štedrovečerný stôl. V niektorých regiónoch ľudia verili, že stromček môže rodine zabezpečiť prosperitu, preto naň domáci vešali slamené ozdoby, jabĺčka, orechy, sušené slivky, retiazky zo šípok a z jarabiny. Pod stromček kládli drevené alebo papierové betlehemy. Po prípitku urobila gazdiná každému medom na čelo krížik, ktorý mal chrániť od zlého. Jednotlivé jedlá nasledovali v určenom poradí. Pretože ľudová viera pripisovala jedlám a ich počtu magické účinky, štedrá večera pozostávala z magických siedmich, deviatich alebo dvanástich jedál. Z každého jedla odložili domáci časť zvieratám. Na záver večere jedli kompót zo sušeného ovocia, kysnuté i nekysnuté koláče a čerstvé alebo sušené ovocie. Počas večere sa nepila voda, ale v prípade dospelých pálenka alebo víno a deti pili odvar zo sušeného ovocia. Zo Štedrej večere sa nesmelo nič vyhodiť. Omrvinky z jedál sa pozbierali a odkladali na liečenie, prípadne sa zaorali na jar do prvej brázdy, aby bola dobrá úroda. Po večeri spievali dospelí vianočné piesne, očakávali koledníkov alebo išli zavinšovať susedom a príbuzným šťastie a zdravie. Darčekmi sa deti začali obdarúvať až na konci 19.
Kresťanské zvyky počas Vianoc
Množstvo spomínaných zvykov historici zaraďujú medzi pohanské i keď niektoré z nich postupne preberali aj prvky kresťanských zvykov.
Prečítajte si tiež: Ako upiecť dokonalý pudingový koláč
Základné kresťanské zvyky
Základné kresťanské zvyky:
- Čítanie zo Svätého písma.
- Delenie oblátok.
- Koledovanie.
- Požehnanie. Kedysi sa žehnalo cesnakom a medom.
Súčasné tradície a zvyky
Nasledujúce zvyky dodržiavali ľudia nielen v minulosti, ale niektoré z nich dodržujú v mnohých rodinách aj dnes. Každá rodina je iná, to znamená, že niektoré zvyky dodržuje viac, iné menej.
Modlitba
Modlitba predstavuje spoločnú vďaku Bohu za jedlo a dožitie sa Štedrej večere v zdraví. Modlitbou začína aj vianočná večera. Niektorí kňazi rozdávajú do rodín vytlačené texty, teda modlitby a čítania z Biblie, ktoré je potrebné prečítať pri spoločnom vianočnom stolovaní. Dajú sa však nájsť aj na internete. Jednotlivé čítania si môžu členovia rodiny rozdeliť medzi seba a postupne ich nahlas môžu čítať. Dnes je zvykom aj to, že deti, ktoré vedia hrať na hudobné nástroje hrajú a spievajú koledy.
Šupiny z kapra
Šupiny z kapra sa vkladali pod obrus na štedrovečernom stole preto, aby sa peniaze pre rodinu počas budúceho roka rozmnožili a pribudlo ich. Viacerí ľudia si šupinu z kapra dávajú aj do peňaženky. Tento zvyk pretrval dodnes, najmä v ekonomicky náročných časoch všeobecnej krízy.
Cesnak a med
Cesnak je symbolom zdravia a je to jeden z najúčinnejších prírodných liekov. Po celý nasledujúci rok by mal strúčik cesnaku zabezpečovať celej rodine pevné zdravie. Narezaný cesnak spolu s medom sa pred večerou dáva na vianočné oblátky. Väčšinou otec rodiny natrie oblátku medom a cesnakom, potom ju naláme na toľko častí, koľko členov má rodina. Med má zabezpečiť ľudskú dobrotu. To znamená, že má motivovať k tomu, aby aby všetci budúci rok boli dobrí a milí voči iným ľuďom. V mnohých rodinách si ešte pred štedrou večerou dávajú z medu krížik na čelo ako symbol požehnania a dobroty.
Prečítajte si tiež: Lahodný tvarohový koláč Olinka
Jablko
Jablko sa vyberá z misy ovocia a pri večeri sa rozkrojí priečne na dve polovice. Ak zostal jadrovník v tvare hviezdy, znamená to pre celú rodinu šťastie a zdravie. Keď jadrovník bol v tvare kríža, rodinu podľa povier čakala choroba, ba dokonca smrť.
Orechy
Orechy tiež nemôžu chýbať na štedrovečernom stole. Pred večerou sa otvárajú podobne ako jabĺčka kvôli zdraviu.
Tanier navyše
Jeden tanier navyše je ďalší zo zvykov našich predkov, ktorý sa dodržiava i dnes. Podľa obyčaje sa jeden tanier prestrie pre náhodného hosťa, ktorý by mohol prísť. Je to symbol milosrdenstva a spolupatričnosti.
Sviečky
Počas večere svietia sviečky, ktoré sú tiež symbolom Vianoc.
Regionálne rozdiely v súčasnosti
Väčšina domácností začína Štedrú večeru oblátkami. Spôsob ich konzumácie je však odlišný. Niektoré domácnosti ich jedia s medom, iné s cesnakom alebo len čisté. Čo sa týka polievok, tak to býva rôzne. Môžeme sa tu stretnúť s typickou kapustnicou s hubami, s mäsom, bez mäsa, so slivkami alebo so smotanou. V niektorých domácnostiach pripravujú na Vianoce šošovicovú, hríbovú, hrachovú či rybaciu polievku. Môžeme sa však stretnúť aj s netradičnou hŕstkovou, ktorá sa pripravuje spoločne z fazule, hrachu a šošovice. Ako druhý chod sa zvykne vo viacerých oblastiach Slovenska pripravovať typická ryba, a to na viacero spôsobov. Väčšinou sa jedáva s majonézovým šalátom. Niekde robia namiesto majonézového šalátu, zemiakovo-cibuľový a niekde nie je ničím výnimočným, ak sú prílohou ku hlavnému jedlu len opekané zemiaky. Hlavne na strednom Slovensku sa jedávajú aj opekance s makom. Jedná sa o špecialitu, ktorá sa konzumuje výlučne počas štedrovečernej večere. Na Kysuciach sú zvyky úplne iné. Tam sa v tento deň neje nič mäsové. Kysučania tak môžu zabudnúť na výbornú kapustnicu a na Štedrý večer sa musia namiesto nej uspokojiť s hrachovou polievku so slivkami. Potom nasleduje ryba a majonézový šalát. V oblasti južného Slovenska, hlavne v okolí Levíc, sa zase po oblátke podáva hustá rybacia polievka - halászlé. Hlavné jedlo tvorí v tejto oblasti netradične pečený pstruh s opekanými zemiakmi. Na Orave je obľúbená kapustnica, ktorá sa pripravuje s hubami, údenou rybou, so smotanou a zemiakmi. Zvykne sa podávať spoločne so zemiakovou kašou. Na oravskom štedrovečernom stole nemôže chýbať ani hríbová mliečna polievka s údeným kolenom a klobásou. Samozrejme, v každom regióne sa môžete stretnúť ešte s ďalšími odlišnosťami. Štedrý večer má v každej rodine svoju špecifickú atmosféru a vôňu.
Moderné trendy v štedrovečernom menu
Z čias detstva si každý z nás určite pamätá na vôňu vyprážaného kapra, ktorý takmer vždy patril na sviatočný stôl. Ku klasike patrila ručne vymiešaná majonéza z domácich vajíčok na prípravu chutného zemiakového šalátu. Dnes už k menu na štedrovečerných stoloch pribúdajú mnohé novinky a trendové pochúťky. Nedá sa však povedať, že sa odkláňame od klasiky. Obľúbené jedlá na sviatočnom stole zostávajú, a k nim pribúdajú nové. Priazeň si získal napríklad losos, ktorý sa vyznačuje delikátnou chuťou, menším množstvom kostí a jemnejšou rybacou arómou. Ryby sa už masovo nepripravujú vyprážaním v klasickom trojobale, ale aj pečením alebo grilovaním. Prílohou k rybe býva najčastejšie zemiakový šalát. Tradičný sa pripravoval s majonézou, dnes už gazdiné, ktoré myslia na zdravú výživu svojej rodiny, majonézu nahrádzajú alternatívami ako jogurt, kyslá smotana, ale pripravuje sa aj bezmajonézový variant šalátu na kyslo. Súčasťou zemiakového šalátu býva zelenina, ako mrkva a hrášok, pre chuť sa pridáva kúsok zeleru, niekto nedopustí na jabĺčka či vajíčko. Časté polemiky sa vedú o tom, či dávať do šalátu zeleninu čerstvo uvarenú, konzervovanú alebo zamrazenú.
Vianočné menu v zahraničí a ich vplyv na slovenské Vianoce
Aj keď žijem už niekoľko rokov v Holandsku, na Vianoce a Štedrý večer sa držím klasických slovenských tradícií. Nechýbajú u nás oblátky, kapustnica, ryba a šalát. Môj muž sa mi prispôsobil, pretože v ich kultúre Vianoce neoslavujú. Čo sa týka holandského vianočného menu, ako predjedlo si domáci pripravujú carpaccio alebo krevetový koktejl. Ako hlavné jedlo mávajú zväčša plnené kurča alebo steak wellington. Moja rodinka si akosi myslí, že maminka bude experimentovať, a že zabezpečím každému to "jeho" jedlo na vlastný tanierik. Tradične sa u nás podávajú najskôr oblátky s medom, prekrajujeme jabĺčka, následne sa servíruje kapustnica, šalát, vysmážaný kapor alebo rezne. Tento rok si môj muž chce pochutnať aj na bravčovej panenke, špecialite jeho otca, ktorú mu teda pripravím. Vzhľadom na to, že žijem v Írsku, ale pochádzam zo Slovenska, každoročne oslavujeme 24. decembra slovenské a 25. decembra írske Vianoce. Na slovenské Vianoce mávame oblátky, prekrajujeme jabĺčko, pripravujem šošovicovú polievku na kyslo, slaný báleš, šalát s rybou (zväčša pečenú v rúre). Okrem toho kačicu, lokše, kapustu a pečenú koreňovú zeleninu. Je to akoby mix rôznych tradičných slovenských jedál, aby som ukázala a predstavila všetko možné z našich pochúťok. Samozrejmosťou sú vianočné koláčiky alebo dezert, ktorý je v Írsku zvykom. Írske Vianoce sa začínajú 25. decembra raňajkami, ktoré si pripravujeme na spôsob anglických. Neskôr je slávnostná večera s predjedlom, pečenou morkou s plnkou a omáčkou, údenou šunkou, zeleninou a zemiakmi s brusnicovou omáčkou a na záver prichádza dezert. Môj manžel je bosniansky Srb, vyrastal v Sarajeve v Bosne a Hercegovine, kde je (a teda aj bol) náboženský a kultúrny mix. Keďže on je pravoslávny, oslavoval Vianoce 7. januára - a to bohatým obedom. Darčeky si vzhľadom na kultúrne a náboženské rozdiely v bývalej Juhoslávii dávali na Silvestra a "nosil ich DEDA MRÁZ". Tým, že je ale dnes už 28 rokov na Slovensku, snažili sme sa nájsť kompromis medzi jeho a našimi sviatkami. Navyše sme atypická rodina, pretože ja som evanjelička, manžel a naša dcérka Lana sú pravoslávni a manželove deti z prvého manželstva sú katolíci. Vytvorili sme si teda vlastné vianočné tradície. Na Štedrý večer začíname oblátkami s medom a cesnakom, rozrezaním jabĺčka pre všetkých členov rodiny, nasleduje kapustnica. Ako hlavné jedlo je tzv. ruska salata (ruský šalát), ktorý jedával manžel na Silvestra, a k tomu podávame zubáča. Priznám sa ale, že ja jediná si dávam k rybe náš klasický zemiakový šalát a deti idú po vzore tatina. Máme tiež koláčiky, naše klasické vianočné a narodeninovú tortu, keďže môj nevlastný syn Ivan má narodeniny na Štedrý deň. Inak torta musí byť vždy "krtkova". O deň neskôr pripravujeme kuracie rezne a kopec údeného sušeného mäska, tzv. pršut. 26. 12. už ideme do srbskej klasiky, servírujeme čevapčiči, pljeskavice a somun (tzv.
Čaro mágie počiatku
Počas Štedrého dňa naši predkovia verili v mágiu počiatku. Čo v tento deň urobili, to sa malo diať celý nasledujúci rok. Muži šli skoro ráno po vodu, do ktorej vhodili orechy, jablká alebo mince, čím si mali zabezpečiť zdravie a bohatstvo. Žena nemohla ísť ako prvá na návštevu, nič sa nepožičiavalo, požičané bolo treba vrátiť. Slama mala pripomínať zrod nového života v prírode, budúcoročnú úrodu a skromnosť maštale, v ktorej sa mal narodiť Ježiš. Ešte koncom 19. storočia sa za obraz alebo ohradu kládla čečina. Tento zvyk postupne nahradilo stavanie vianočného stromčeka. V niektorých regiónoch ľudia verili, že stromček môže rodine zabezpečiť prosperitu, preto naň domáci vešali slamené ozdoby, jabĺčka, orechy, sušené slivky, retiazky zo šípok a z jarabiny.
Rozdiely v jedlách podľa regiónov a vierovyznania
Štedrovečerné jedlá sa líšia nielen podľa regiónov, ale aj podľa veľkosti obcí a vierovyznania. V katolíckych rodinách sa varila kapustnica s hubami alebo so sušenými slivkami, solenou údenou rybou, prípadne šošovicová, hubová, rybacia, fazuľová, krúpová alebo repová polievka. Kde sa nejedávali strukovinové polievky, tam sa varievali strukovinové kaše, najmä hrachová. Gazdiné každoročne pripravovali pečené alebo varené múčne jedlá, ktoré sa polievali mliekom s medom a maslom a posýpali makom alebo bryndzou. Pirohy a šúľance symbolizovali veľké klasy obilia, ktoré majú narásť budúci rok. Pôstnym vianočným jedlom v riečnych oblastiach bola ryba, symbol Ježiša Krista.
Slávnostná atmosféra a zvyky pri stolovaní
Na Štedrú večeru sa prestierali biele, doma tkané obrusy alebo plachty, ktoré gazdovia na jar použili pri siatí obilia. Gazdiné kládli na obrus sviecu, v katolíckych rodinách Bibliu a v evanjelických Spevník, pod obrus peniaze a trochu obilia. Od Štedrého večera po Nový rok nesmel na stole chýbať menší nerozkrojený chlieb. Nepatril sem však nôž, preto z chleba otec odlamoval. Počas Štedrej večere si rodina obliekala svoje najlepšie sviatočné šaty a zároveň dbala aj na svoj vzhľad. Muži sa odievali do vyšívanej košele s vestou a nohavíc. Ženy sa vyparádili nadrobno skladanou sukňou, vyšívanými zásterami a nadýchanými čepcami.
Priebeh štedrej večere a magické účinky jedál
Na začiatku štedrej večere si za vrchstôl sadol otec, ktorý sa pomodlil. Následne si celá rodina pripila z jedného pohárika. Na západnom a strednom Slovensku sa tiež jedli oblátky s medom a cesnakom. Oblátka symbolizovala kresťanstvo, med porozumenie, lásku a šťastie rodiny a cesnak zdravie. Jednotlivé jedlá nasledovali v určenom poradí. Pretože ľudová viera pripisovala jedlám a ich počtu magické účinky, štedrá večera pozostávala z magických siedmich, deviatich alebo dvanástich jedál. Na záver večere jedli kompót zo sušeného ovocia, kysnuté i nekysnuté koláče a čerstvé alebo sušené ovocie. Počas večere sa nepila voda, ale v prípade dospelých pálenka alebo víno a detí odvar zo sušeného ovocia. Omrvinky z jedál sa pozbierali a odkladali na liečenie, prípadne sa zaorali na jar do prvej brázdy, aby bola dobrá úroda. Po Štedrej večeri spievali dospelí vianočné piesne, očakávali koledníkov a betlehemcov alebo šli zavinšovať susedom a príbuzným šťastie a zdravie. Darčekmi sa deti začali obdarúvať až na konci 19.
Zaujímavosti a tradície vo svete
Aj keď sa konajú všetky veľké slávnosti 24. decembra, cirkev stanovila Ježišove narodeniny na 25. decembra. Po vianočnom vinšíku hodili do vody jabĺčko pre zdravie, vetvičku čečiny, prípadne mincu pre bohatstvo a následne vodou pokropili každého člena rodiny aj dobytok. V tento deň sa nesmelo variť, jedlo sa to, čo sa navarilo deň predtým. Vianoce sú najkrajšími sviatkami v roku, a to nielen pre kresťanský svet. Je to čas, kedy spomalíme, stretneme sa kruhu najbližších, pozrieme si vianočné rozprávky, uvaríme chutné jedlo a pripomenieme si tradície zdedené po našich predkoch. Tie sa naprieč rodinami a rôznymi regiónmi už dnes rôzne skombinovali.
#