Hoci pri varení, stolovaní a nakupovaní potravín existujú medzi generáciami Slovákov rozdiely, väčšina starších aj mladších sa zhoduje v tom, že si za jeden stôl sadá s najbližšou rodinou. Pre ľudí bez ohľadu na vek je tiež dôležitá kvalita potravín, a viac ako polovica mladých respondentov pri príprave jedál rada experimentuje. Slováci si jedlo radi vychutnávajú v spoločnosti iných ľudí, a to nielen počas blížiacich sa Vianoc.
Úvod
Spotrebiteľské správanie pri nákupe mäsa je komplexná téma, ktorá zahŕňa rôzne faktory ovplyvňujúce rozhodovanie zákazníkov. Medzi tieto faktory patria vek, preferencie, nákupné zvyklosti, ale aj vonkajšie vplyvy ako marketing a dostupnosť produktov. Prieskumy zamerané na túto oblasť poskytujú cenné informácie pre maloobchodné reťazce, výrobcov a marketérov, ktorí sa snažia prispôsobiť svoje ponuky a stratégie potrebám spotrebiteľov.
Metodológia Prieskumu
Prieskum Nákupné správanie generácií vypracovala pre spoločnosť BILLA agentúra 2muse na základe exkluzívneho kvantitatívneho ad-hoc prieskumu formou on-line panela s riadeným prístupom na vzorke 1217 respondentov, z toho 311 respondentov predstavovalo mladšiu cieľovú skupinu vo veku 16-30 rokov a 270 opýtaných predstavovalo staršiu cieľovú skupinu vo veku nad 60 rokov.
Na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite otvorili jedinečné laboratóriá spotrebiteľského správania. Tie vďaka špeciálnym technológiám dokážu o spotrebiteľových emóciách zistiť viac, ako by sám priznal v dotazníkovom prieskume - a to vďaka skúmaniu jeho správania na základe podvedomých reakcií, teda mozgovej činnosti, potenia, reakcie očných zreníc či zmenám v tepovej frekvencii.
Medzigeneračné Rozdiely v Stolovaní a Varení
Slováci si jedlo radi vychutnávajú v spoločnosti iných ľudí, a to nielen počas blížiacich sa Vianoc. Potvrdil to medzigeneračný prieskum o stolovaní a varení, ktorý na vzorke 1217 respondentov realizovala agentúra 2muse pre spoločnosť BILLA.
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti
Mladí respondenti od 16 do 30 rokov, a rovnako aj starší opýtaní vo veku 60 a viac rokov, si k spoločnému stolu najčastejšie sadajú s najbližšou rodinou a príbuznými. Na rozdiel od tých skôr narodených si však mladšia generácia jedlo často vychutnáva aj v prítomnosti priateľov či kolegov v práci. Väčšina mladých respondentov (84 %) si tiež jedlo dokáže vychutnať osamote. Starší respondenti zas súhlasili s tým, že spoločné stolovanie je dôležité najmä pre deti (95%), upevňuje vzťahy v rodine (95 %) a prináša pocit spolupatričnosti (88 %).
Z prieskumu BILLA ďalej vyplýva, že väčšina opýtaných Slovákov varí každý deň alebo niekoľkokrát do týždňa, pričom staršia generácia o niečo častejšie ako mladšia. Obidve skupiny ľudí rady pripravujú už odskúšané jedlá a uprednostňujú varenie z kvalitných surovín. Zatiaľ čo takmer polovica (46 %) starších respondentov však rada varí pre rodinu a príbuzných, rovnako sa vyjadrila iba tretina mladých (35 %).
Rozdiely medzi generáciami sa prejavujú aj v používaní slovenských produktov domácej a regionálnej výroby - pri varení ich určite preferuje 41 % starších respondentov, ale len štvrtina (26 %) mladých. Pre staršiu generáciu sú pri príprave jedál určite dôležité zdravé potraviny (41 %), pričom rovnako sa vyjadrilo 31 % neskôr narodených respondentov.
Odlišnosti medzi generáciami možno nájsť aj v čase strávenom v kuchyni. Kým každý tretí mladý respondent (32 %) uprednostňuje uvariť si rýchle jedlo, rovnako odpovedalo iba 17 % starších opýtaných zákazníkov. Takmer tretina (31 %) mladých respondentov deklaruje, že pri príprave jedál určite experimentuje, čo však neplatí o staršej generácii, z ktorej sa takto vyjadril iba každý piaty opýtaný (21 %). Mladí ľudia si tiež oveľa častejšie zvyknú prichystať jedlá, ktoré okúsili v zahraničí.
Mladšia generácia si skvelé jedlo spája napríklad s kuraťom so zemiakovou kašou, rezňom a šalátom, bryndzovými haluškami, ale aj pizzou, kebabom či čínskymi a ázijskými pokrmami. Staršie ročníky Slovákov teda pristupujú k príprave jedál skôr tradične, zatiaľ čo ich deti a vnúčatá sú zväčša otvorené novým chutiam a ingredienciám zo sveta. Tieto vekovo odlišné skupiny ľudí však jedlo prirodzene stmeľuje, na čo už dlhšie poukazuje BILLA vo svojej úspešnej kampani „Skvelé jedlo spája generácie“.
Prečítajte si tiež: Sprievodca etiketou stolovania
V BILLA veria, že staršia a mladšia generácia sa v kuchyni môžu navzájom inšpirovať a jedna druhú perfektne doplniť. Stará mama napríklad na Vianoce pripraví tradičné podkovičky z kapra, vnúčatá sa zas postarajú o zemiakový šalát. Touto kampaňou pripomínajú, že dobré medziľudské vzťahy sú veľmi dôležité.
Nákupné Preferencie a Faktory Ovplyvňujúce Výber
Z prieskumu vyplýva, že ľudia pri nákupe potravín dbajú najmä na kvalitné a čerstvé potraviny, a výrazne zaváži aj široký sortiment v predajni. Pre takmer všetkých opýtaných zákazníkov je dôležitá kvalita potravín v obchodoch, a rovnako aj možnosť výberu z veľkého sortimentu. Drvivá väčšina opýtaných (91 %) vo veku 60 a viac rokov uprednostňuje slovenské výrobky, pričom rovnako sa vyjadrilo aj 82 % mladých respondentov. O pôvod produktov sa zaujíma 89 % starších oslovených, a v mladšej vekovej kategórii dbajú na pôvod výrobkov necelé tri štvrtiny opýtaných (73 %).
Kým obe generácie mladších a starších rovnako zisťujú informácie o výrobkoch, ktoré si vkladajú do košíka, rozdielne pristupujú k cene produktov. Cenu ako najdôležitejší faktor pri nákupe potravín deklarujú takmer tri štvrtiny mladých respondentov (71 %), no iba necelé dve tretiny starších oslovených zákazníkov (60 %). Pre viac ako polovicu mladých respondentov je pri nákupe dôležité, aby obchod často ponúkal zľavy a akcie, no u staršej generácie sa takto vyjadrilo iba 40 % opýtaných.
Vplyv Rodiny a Partnerov na Nákupné Rozhodnutia
Sedem z desiatich opýtaných dbá pri nákupe potravín na chute svojej partnerky, partnera alebo najbližších členov rodiny. Najčastejšie a najradšej nakupujeme buď sami alebo v prítomnosti našej polovičky. Deti cielene berieme na nákupy potravín iba v 5 % prípadov.
Vysoká miera ohľaduplnosti a snaha splniť priania našich blízkych je niečo na čo môžeme byť naozaj pyšní. Prieskum však naznačil aj to, že ženy viac ako muži dovolia svojim deťom vybrať si pri nákupe aj niečo len pre seba. Pravdepodobnosť, že deti dostanú svoju drobnosť do košíka je pri nákupe s mamou o 60 percent vyššia ako pri nákupe s otcom. Ženy pritom len s deťmi nakupujú až 5-krát častejšie ako muži.
Prečítajte si tiež: Správanie dobytka - prehľad
Rozdiely Medzi Mužmi a Ženami pri Nakupovaní
Muži nakupujú viac cielene a ich kroky vedú v predajni presne za potravinou, ktorú prišli kúpiť. Štyria z piatich mužov pritom pripúšťajú, že im pri nákupe aspoň občas pomáha práve nákupný zoznam, ktorým sa riadia. Ženy na to idú trošku inak. Orientujú sa viac podľa usporiadania predajne a systematicky ňou prechádzajú. Rozhodujú sa viac impulzívne a priamo na mieste. Práve preto do košíka vložia aj položky, ktoré pôvodne nemali v pláne kúpiť.
Dôležitosť Čerstvosti a Kvality
V našom dennom nákupnom košíku najčastejšie nájdeme potraviny v hodnote 20 eur. Vyberáme si predovšetkým na základe čerstvosti, kvality a chuti potravín. Tieto faktory sú dôležité až pre 9 z 10 Slovákov. Samozrejmosťou je však aj výhodná cena, čistota a poriadok v predajniach.
Alternatívy Mäsa a Rastlinné Produkty
Nárast počtu ľudí, vyhľadávajúcich rastlinné alternatívy, vedie výrobcov a maloobchodné reťazce k rozšíreniu ponuky. Dôvodov je mnoho - od environmentálnych až po tie zdravotné. Čísla hovoria jasne - každý 3. človek na Slovensku znižuje alebo zvažuje znížiť konzumáciu živočíšnych výrobkov. Spotrebiteľ a spotrebiteľka sa nechce ukrátiť ani o udalosti ako grilovanie - preto hľadá rastlinné alternatívy.
Pri nákupe rastlinných produktov je pre spotrebiteľov a spotrebiteľky najdôležitejšia chuť produktu. Aby rastlinné alternatívy zodpovedali spotrebiteľským požiadavkám, je potrebné sa zamerať na ich momentálne limity. Názvy produktov ovplyvňujú ich predaj. U rastlinných alternatív považujú zákazníci a zákazníčky za atraktívne názvy, ktoré opisujú vlastnosti, pôvod alebo výzor produktu. Takto pomenované produkty sa predávajú lepšie, ako keď sú opísané ako „bez mäsa”, „vegánske” či „vegetariánske”.
Grilovanie zeleniny či tofu dnes už neodráža požiadavky moderných spotrebiteľov a spotrebiteliek. Tí požadujú rastlinné alternatívy na grilovanie, ktoré majú podobné senzorické a funkčné vlastnosti ako ich živočíšne náprotivky.
Vplyv Prostredia Predajne na Zákazníka
Práve na vyhodnocovanie faktorov prostredia a ich vplyv na zákazníka sa laboratóriá zameriavajú. Každá pridaná desatina stupňa Celzia môže mať vplyv na pohodu nakupovania alebo aj sedenia v kaviarni.
Keď si zoberieme nebalené produkty ako mäso, ovocie, zelenina a pečivo, tam práve hra so svetlom plní funkciu, akú majú pre ostatných výrobkoch obaly. Osvetlenie je tam jediný marketingový nástroj, ktorý vieme riadiť. Takisto má funkciu zvýraznenia ponuky. V laboratóriu máme svetelné rampy, ktoré sa dajú prispôsobiť a nasvietiť jednotlivé časti a tým sa dá skúmať, ako to človeka zaujme. Cieľom odborníkov je vďaka technológiám v laboratóriu zlepšiť nákupné prostredie pre samotných zákazníkov, ale aj pre zamestnancov.
Etický Aspekt Neuromarketingu
Treba brať ohľad aj na etický aspekt neuromarketingu a výskumu emócií. Teda nemali by sme nasvietiť pomaranče len preto, aby ich zákazník kúpil napriek tomu, že nemajú peknú oranžovú farbu. Môžeme skúmať, ako sa človek tvári, keď daný produkt vidí. Tí, čo vyrábajú a balia potraviny, môžu využiť výsledky vo svojej výrobe. Určite je ťažké povedať, ako sa spotrebitelia tvária, keď vidia slovenský produkt a Značku kvality SK, ale aj laboratóriá môžu prispieť k tomu, aby tieto produkty lákali zákazníkov k ich kupovaniu.
Čas Strávený Nakupovaním
Nákupmi tovaru dennej spotreby strávi priemerný Slovák dve až tri hodiny týždenne, čo predstavuje viac ako 100 hodín ročne. Vyplýva to z údajov agentúry GfK Slovakia, ktorá v júni 2012 skúmala nákupné správanie, voľný čas a zásoby tovarov v domácnostiach Slovákov. Zákazníci pri jednom nákupe strávia v predajni od 18,5 do 39,8 minúty v závislosti od maloobchodnej siete.
Ideálnym stavom nie je nákupy obmedziť, ale zefektívniť ich. Snaha tlačiť dobu strávenú v obchode k najnutnejšiemu minimu môže v konečnom dôsledku pomôcť ušetriť až niekoľko hodín mesačne. Podľa prieskumu by pritom väčšina ľudí uvítala viac času, ktorý by venovala rodine a svojim záujmom.