Slovensko má dlhoročnú tradíciu v pestovaní cukrovej repy a je dlhodobo sebestačné vo výrobe cukru. V posledných rokoch prešiel sektor cukru významnými zmenami, najmä zrušením kvót na výrobu cukru v Európskej únii v roku 2017. Tento článok sa zameriava na spotrebu cukrovej repy a produkciu cukru na Slovensku, ako aj na výzvy a príležitosti, ktoré prinieslo zrušenie kvót.
Produkcia cukrovej repy a sebestačnosť Slovenska
Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré si dokážu vyrobiť cukor samé do objemu jeho spotreby. Každý rok sa na Slovensku vypestuje na približne 22-tisíc hektároch poľnohospodárskej pôdy okolo 1,3 milióna ton cukrovej repy. V roku 2016 dosiahla úroda 74 ton z hektára, s priemernou cukornatosťou 16,34 %. Vlani to bolo 1,36 milióna ton pri priemernom výnose 62,6 tony z jedného hektára, čo predstavuje nárast o 3,6 percenta. Počas minulého roka sa na Slovensku zvýšila pestovateľská výmera cukrovej repy o 0,9 tisíca hektára a produkcia cukrovej repy medziročne stúpla o viac ako sedem percent. Vo výrobe bieleho cukru tak Slovensko dosiahlo sebestačnosť viac ako 100 percent. Cukor sa na Slovensku spracováva v dvoch cukrovaroch, Slovenské cukrovary, s.r.o. Sereď (Agrana) a Považský cukor, a.s. Trenčianska Teplá (Nordzucker). Ide o jednu z mála komodít, ktorých proces výroby sa od začiatku do konca uskutočňuje na Slovensku. Ich celková ročná výrobná kapacita je okolo 200 000 ton cukru. Vlani sa dokonca podarilo vyrobiť 205 000 ton, najmä vďaka dobrým klimatickým podmienkam pre pestovanie cukrovej repy.
Spoločnosti majú dodávateľské zmluvy, o podmienkach ktorých rokujú v zmysle Odvetvovej dohody tzv. "Zmiešané komisie“ pri jednotlivých spoločnostiach. Už pre sejbu cukrovej repy v roku 2017 sa podmienky nákupu líšia od podmienok počas obdobia platnosti kvót. Obe zmluvné strany v Zmiešaných komisiách sa stále snažili dohodnúť podmienky, aby sa dosiahla sebestačnosť v produkcii tejto komodity.
Spotreba cukru na Slovensku
Ročná spotreba cukru na obyvateľa na Slovensku bola v minulom roku 29,6 kilogramu. Spotreba cukru na obyvateľa na Slovensku v minulom roku dosiahla 31,1 kilogramu (kg) ročne. Priemerná spotreba cukru sa tak mierne zvýšila oproti roku 2012, kedy bola na úrovni 29,5 kilogramu. Ročná domáca spotreba cukru na Slovensku je približne 170 až 180 tisíc ton, pričom trend konzumácie cukru má podľa cukrovarníckeho spolku ustálený charakter. Miera spotreby cukru sa udržiava na rozumnej úrovni blízko odporúčaných hodnôt. Zároveň treba dodať, že naši obyvatelia pred zahraničnými produktmi viac uprednostňujú kvalitný cukor vyrobený na Slovensku zo slovenskej repy. Medziročne sa tiež zvýšila spotreba sirupových nápojov na 26,3 z 23,6 litra na jedného obyvateľa. Slováci vypili vlani v priemere aj viac prisládzaných nápojov. Prisládzané nápoje sladené často výhradne izoglukózou, ktorá sa do produktov pridáva kvôli nižšej cene, spotrebúvajú Slováci v značných množstvách, na osobu až 120 litrov ročne, pričom spotreba má stúpajúci trend. Od roku 2000 vrástla o viac ako 100 percent.
Slovenská republika mala vo finále ročnú kvótu na úrovni 112 319,5 ton cukru, teda produkcia prekračujúca túto úroveň sa musela spracovať v chemickom priemysle (lieh, krmivá, hnojivá), alebo sme ju museli vyviezť do tretích krajín, mimo EÚ. Keďže spotreba tohto sladidla je na Slovensku okolo 175-185 000 ton ročne, potrebný objem nad našu kvótu sme museli pre domácich spotrebiteľov zabezpečiť z iných krajín.
Prečítajte si tiež: Kukurica, pšenica a olejniny
Zrušenie kvót a jeho dôsledky
Kvóty na výrobu cukru v Európskej únii zanikli k 1. októbru 2017. Zároveň sa však zrušila aj minimálna cena za cukrovú repu. Pre spracovateľov cukru v EÚ sa rozšírili možnosti vývozu, no zároveň vzrástla konkurencia vnútri Únie. Zrušením systému kvót stratili pestovatelia aj istotu garantovanej minimálnej ceny za tonu cukrovej repy vo výške 26,29 EUR/t. Oproti pôvodným cenám, keď bola cena cukru v EÚ okolo 650 EUR/t je v súčasnosti cena za tonu cukrovej repy skoro polovičná.
Po reštrukturalizácii v roku 2009 zostali na Slovensku iba dva cukrovary: Slovenské cukrovary, s.r.o. Sereď (Agrana) a Považský cukor, a.s. Trenčianska Teplá (Nordzucker). Na naplnenie našej produkčnej kvóty (112 319,5 ton cukru) by síce bolo postačilo menej suroviny, ale kampaň by bola krátka a neekonomická. Pestovatelia teda prijali ponuku cukrovarníckych spoločností a pestovali repy viac, čo pomohlo stabilizovať produkciu cukru pre uspokojenie spotreby na Slovensku.
Výzvy a príležitosti pre slovenských pestovateľov a spracovateľov
Prostredie v rámci Európskej únie je viac trhové, budeme musieť zabojovať v konkurencii výrobcov z ostatných krajín. Svetová cena sa po turbulenciách ostatnej dekády ustálila na úrovni asi 400 euro za tonu cukru. Najviac asi ohrozuje európsky trh Brazília (ročne vyrobí až 40 mil. ton cukru), kde je výroba cukru nepriamo podporovaná tzv. „krížovou“ subvenciou na bioetanol. Európsky trh s cukrom je pod tlakom obchodníkov, ktorí navyše k objemom v rámci multilaterálnych obchodných dohôd (WTO) dovážajú cukor aj prostredníctvom bilaterálnych dohôd.
Ochrana hraníc EÚ zostane zachovaná, to znamená, že by nemalo dôjsť k zvýšeniu importu z tretích krajín. Skôr sa dá očakávať, že európske krajiny budú mať väčšie príležitosti na vývoz, keďže už nebudú obmedzované vývoznými limitmi WTO, ktoré platili v kvótovom režime. Podniky v niektorých krajinách únie už vykročili v ústrety zmene. V roku 2017 sa výmera cukrovej repy v Európskej únii zvýšila o vyše 15% oproti predošlému roku.
Okopaniny, medzi ktoré cukrová repa patrí, však čoraz viac chýbajú v našich osevných postupoch. Neočakávame trend výraznejšieho zvyšovania produkčných plôch cukrovej repy na Slovensku. Ak je u nás nižšia produkcia, tak zrejme nebude vyššia ponuka ani tam. Navyše, cukrová repa nie je tovar voľne dostupný na trhu, ako je napríklad pšenica. Každý pestovateľ už má svoju produkciu zakontrahovanú pre nejaký cukrovar. Preto si myslím, že cukrovary na Slovensku spracujú len to množstvo, ktoré im dodáme u nás. Aby sa mohla táto okopanina pestovať na väčšej ploche, museli by byť agropodnikatelia vybavení potrebnou poľnohospodárskou technikou, ale tiež motivovaní realizačnou cenou za produkciu. Napokon, mohla by sa zvýšiť aj spracovateľská kapacita cukrovarov u nás. Pre rok 2017 sú už zmluvy uzatvorené, no o podmienkach nákupu cukrovej repy pre kampaň 2018/19 ešte diskutujú zástupcovia pestovateľov a spracovateľov na spoločných stretnutiach tzv.
Prečítajte si tiež: Plyn alebo indukcia?
Problém je, že pri nižšej produkcii, ako očakávame aj tento rok, realizačná cena ani zďaleka nepokryje pestovateľom náklady na výrobu repy. Tento rok predpokladáme úrodu len okolo 50 ton z hektára, kvôli suchu. Nepomôžu už zrejme ani jesenné dažde, pretože listy repy už zasychajú. Pestovatelia a cukrovary si teda ešte musia analyzovať situáciu a pokúsia sa nájsť kompromisné východisko prijateľné pre obe strany.
Podpora pre pestovateľov cukrovej repy
V roku 2016 pestovatelia mohli rátať v schéme priamych podpôr so 134,04 €/ha v rámci zjednodušeného režimu základnej platby na plochu (tzv. SAPS) a k nej so 71,37 €/ha pri dodržaní poľnohospodárskych postupov prospešných pre klímu a životné prostredie. Cukrová repa bola zaradená medzi tzv. „citlivé komodity“ a od roku 2015 na ňu PPA vypláca pestovateľom viazanú platbu na produkciu, teda na výmeru v danom hospodárskom roku. Vlani (2016) bola na úrovni 374,11 €/ha (pozn. pre rok 2017 bude suma stanovená asi v septembri t.r.).
Význam sektora cukru pre Slovensko
Sektor výroby cukru zamestnáva na Slovensku priamo aj nepriamo vyše 3 000 ľudí, takže by malo byť v záujme zachovať túto výrobu. Dva cukrovary (Slovenské cukrovary v Seredi a Považský cukrovar v Trenčianskej Teplej) poskytujú aj s dodávateľskými podnikmi približne 3000 pracovných miest a je pre nich kľúčové, aby mohli naďalej produkovať zisk. Na Slovensku je v súčasnosti 195 pestovateľov cukrovej repy, priemerná výmera je 100 ha.
Apel na spotrebiteľov
Ministerka Gabriela Matečná navštívila cukrovarníkov aj pestovateľov cukrovej repy a diskutovala s nimi o aktuálnej situácii v sektore takmer rok po zrušení kvót. Pre slovenské gazdinky je to ale pozitívna správa. Tohtoročná sezóna je totiž veľmi prajná typickému ovociu zo slovenských záhradiek. Bude bohatá úroda jabĺčok a hrušiek. Mnohé gazdinky sa chystajú zavárať, preto apelujem, uprednostnite slovenský cukor pred dovezeným zo zahraničia. Slovensko je v rámci výroby cukru stále sebestačné.
Aktuálna situácia a prognózy
V súčasnosti EÚ produkuje 20 mil. ton cukru ročne, čo zabezpečuje príjem pre 137 000 pestovateľov. Štáty s významnou produkciou cukru sa prichystali na zrušenie systému kvót v niektorých prípadoch až s 30 %-ným navýšením pestovateľských plôch (Nemecko, Francúzsko, Holandsko, Poľsko, Veľká Británia). Potvrdzuje sa predvídaný negatívny scenár, t. j. vďaka prebytku cena cukru klesá. Riešením nie je ani pôvodný zámer EÚ - teda vývoz cukru mimo EÚ, ktorý nie je možný pri súčasných nízkych cenách cukru.
Prečítajte si tiež: Nostalgia a realita chleba
Prebieha tu klasická obchodná vojna, niektoré západoeurópske krajiny chcú na seba strhnúť všetku výrobu, aby zanikli niektorí výrobcovia, ktorí im na spoločnom európskom trhu zavadzajú a ktorých by chceli nahradiť. Slovensko stále patrí medzi krajiny, ktoré si dokážu vyrobiť cukor samé do objemu jeho spotreby, čo v iných krajinách nie je až takou samozrejmosťou.