Spotreba chleba na Slovensku je témou, ktorá rezonuje nielen v kontexte výživy, ale aj v spoločenskom a ekonomickom diskurze. Často sa stretávame s porovnávaním minulosti a súčasnosti, pričom sentiment za "starými dobrými časmi" socializmu pretrváva u značnej časti populácie. Tento článok sa zameriava na analýzu spotreby chleba na Slovensku, pričom zohľadňuje historické, ekonomické a sociálne aspekty.
Nostalgia za socializmom a realita
Aj 32 rokov po Nežnej revolúcii si značná časť Slovákov a Čechov myslí, že pred novembrom ´89 sa ľuďom žilo ekonomicky a finančne lepšie. Tretina Slovákov je dokonca presvedčená, že išlo aj o politicky lepší systém a takmer 20 % Slovákov by sa do čias socialistického budovania svetlejších zajtrajškov bez problémov vrátila. Nostalgický smútok odporcov Nežnej revolúcie, napríklad za lacnými a kvalitnými potravinami, ktoré sa údajne dali nakúpiť takmer zadarmo však vyvracajú nekompromisné štatistiky.
Ekonomické porovnanie: Vtedy a dnes
Porovnávať minulosť a súčasnosť je ľudské a prirodzené. Je však dôležité pozerať sa na fakty a štatistiky. Za 32 rokov teda príjmy priemerne vzrástli viac ako 11-násobne. Rast cien za toto obdobie bol najväčší do polovice 90-tych rokov minulého storočia, kedy ročná miera inflácie dosahovala dvojciferné hodnoty. Okrem iného to znamená, že priemerne zarábajúci Slovák si dnes zo svojho zárobku môže dovoliť kúpiť viac tovarov a služieb ako pred revolúciou. Otázka do diskusie je, koľko percent Slovákov (a znova máte pravdu - obzvlášť na východe krajiny), zarába priemernú alebo vyššiu mzdu. Tu, bohužiaľ platí osvedčené slovenské pravidlo, že až 70 % ľudí zarobí menej ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve.
V roku 1989 ste si napríklad za priemernú mesačnú výplatu mohli kúpiť 300 kusov štvrtiek masla (250 gramov), alebo 400 kilogramov cukru. Maslo a cukor sú možno v kontexte platov vtedy a dnes lacnejšie, ale čo tak energie a nehnuteľnosti, poviete si. Pamätníci si určite spomenú na dlhoročné poradovníky na autá a kvalitnú elektroniku, ktorú ste dostali iba za poukazy - takzvané bony - iba v Tuzexe.
Kvalita a dostupnosť potravín v socializme
Socialistickým mýtom je aj ekonomicky nezmyselná téza o potravinovej sebestačnosti bývalého Československa. Dovozy potravín sa realizovali najmä z iných socialistických krajín. Podobne ako domáca produkcia aj dovozy potravín boli problematické z hľadiska hygieny a bezpečnosti. Ani dovozy niektorých druhov potravín nedokázali zabezpečiť takú ponuku potravín, aká je v súčasnosti pre spotrebiteľov na Slovensku samozrejmosťou. Na nedostatok niektorých potravín a potravinárskych surovín československé potravinárstvo reagovalo produkciou rôznych náhrad. Odpoveďou mliekarenského priemyslu na nedostatok mliečneho tuku boli, napríklad, takzvané nátierkové maslá či stužené tuky. Netreba zabúdať ani na skutočnosť, že socialistický režim sa práve cenovo dostupnými potravinami, ktoré štát mimochodom výdatne dotoval (najmä hlavne mlieko a mäso), snažil kompenzovať nedostatok ďalších spotrebných tovarov.
Prečítajte si tiež: Kukurica, pšenica a olejniny
Sortiment potravín v socialistických obchodoch bol malý a nedostatkový. Niektoré ich druhy, napríklad pomaranče, boli spravidla dostupné iba v obmedzenom množstve a iba pred Vianocami.
Spotreba chleba a jej vývoj
Priemerný Slovák zje ročne okolo 35 kg chleba. Chlieb už nehrá v jedálnom lístku takú rolu, ako povedzme v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch, keď ho ľudia skonzumovali dvojnásobne viac ako dnes - ročne 70 kilogramov. Pravda, slovenská spoločnosť sa vyvíja, jej nároky na skladbu potravín sa menia. Prejavilo sa to aj v ponuke chlebíka. Sortiment predávaného chleba neuveriteľne narástol. No spolu s nimi aj cena. Za povšimnutie stojí, že kým základný konzumný chlieb stojí niečo medzi 1 až 1,10 eura za kilogram, potom všetky s rôznymi chuťovými variáciami sú podstatne drahšie a ich kilogramová cena hravo prekonáva dve aj tri eurá.
Rast cien chleba a pečiva
Roky stabilné ceny základných potravín začínajú rásť. Celosvetová zhánka po obilí, kukurici, repke, sóji vyháňa ich ceny do rekordných výšok. Najlacnejší chlebík, ktorý reťazce predávajú pod označením konzumný, začína prekračovať obchodníkmi po celé minulé desaťročie tvrdo hájenú psychologickú hranicu jedného eura. Je len otázkou času, kedy slovenský štandard zdražie o 10, možno 20 centov. Ľudia, aj tí čo sa nezaujímajú o poľnohospodárstvo, spozorneli. Už dlhšie registrujú, spočiatku plazivý, ale od leta tohto roka už rýchly rast cien niektorých potravín. Ceny pečiva rýchlo rastú.
Situácia sa však začína meniť. Jeseň prinesie pri pekárenských výrobkoch vyššie ceny, čo pocítia najmä ľudia s nižšími príjmami. Vývoj sa nepáči ani mladým rodinám, pretože ich rozpočty zaťažujú splátky hypoték, rôzneho spotrebného tovaru, drahší benzín. Mladá mamička nakupujúca v jednom z veľkých reťazcov povedala, že už teraz sú príjmy a výdavky jej rodiny na hranici možností. Reptajú aj dôchodcovia.
Pekári, pravdaže, neupečú chlieb bez pšeničnej múky, ale jedným dychom vysvetľujú, že súčasné obchodné ceny, za ktoré predávajú chlieb, pečivo a ostatné výrobky obchodu, sú neudržateľné, aj pre rast energií - elektriny a plynu, nafty. Desiatky pekární sa dostali do neriešiteľnej situácie.
Prečítajte si tiež: Plyn alebo indukcia?
Výrobcovia potravín sú presvedčení, že nemajú inej voľby, len v tvrdých rokovaniach s obchodníkmi vyjednať vyššie ceny potravín.
Vplyv pandémie a domáce pečenie
Aj vďaka pandémii sme sa začali zaujímať o to, ako si pripraviť dobrý chlieb v domácich podmienkach. Kto by nemiloval ešte teplý, chrumkavý chlieb natretý maslom a posypaný soľou. Domáca pekáreň je skvelým pomocníkom, ak ju naozaj používate. Premyslite si tiež, ako často a pre koľko osôb budete chlieb či ďalšie pečivo pripravovať. Nezabudnite ani na to, že domáca pekáreň je vcelku náročná na priestor. Pokiaľ jej nájdete miesto na kuchynskej linke, je oveľa väčšia pravdepodobnosť, že v nej budete chlieb pravidelne pripravovať. Domáca pekáreň je naozaj užitočným pomocníkom, ktorý vám uľahčí prípravu i samotné pečenie chleba. Pokiaľ bývate na mieste, kde nemáte možnosť kúpiť si ráno čerstvé pečivo, je domáca pekáreň ideálnou voľbou. Domáci chlieb vás tiež bude stáť menej peňazí ako kvalitný kupovaný. Nemusíte sa báť, že by domáca pekáreň zvýšila váš účet za elektrinu. Priemerná domáca pekáreň má spotrebu od 0,2 do 0,5 kWh na jedno pečenie.
Ako si vybrať domácu pekáreň
Domáca pekáreň v sebe spája niekoľko pomocníkov: hnetací robot, varič a rúru na pečenie. Príprava chleba je jednoduchá. Do domácej pekárne môžete nasypať múku a ďalšie ingrediencie podľa receptu, alebo si pomôžete kúpenou zmesou na chlieb. Pridáte vodu a väčšinou ešte droždie. Po spustení pekárne sa všetko začne krátkym miešaním pomocou hnetacieho háku, ktorý nesmiete zabudnúť pred štartom nasadiť. Potom príde na rad kysnutie cesta, a nakoniec pekáreň upečie chlieb.
Základné parametre, ktoré by vás mali zaujímať, sú predovšetkým: kapacita nádoby na pečenie, materiál a kvalitné hnetače. Kapacita je základným odrazovým mostíkom. Materiál a vyhotovenie pekárne. Vyrába sa najčastejšie z teflónu, ktorý je nenáročný na údržbu, ale veľmi ľahko sa poškriabe. Nerezová forma nie je taká bežná, pretože sa v nej chlieb dokáže rýchle pripiecť, na druhú stranu je takmer nezničiteľná. Hnetače alebo háky. V menších pekárňach je najčastejšie jeden. Dva hnetače premiešajú cesto oveľa lepšie. Príkon pekárne nehrá veľkú rolu. Spotreba je nízka. Energeticky najnáročnejšia je fáza pečenia. Špeciálne programy. Každé cesto potrebuje inú dobu hnetenia aj teplotu pečenia. Ešte pred samotným obstaraním porozmýšľajte nad tým, čo všetko od pekárne očakávate. Odložený štart je tá najlepšia funkcia na svete. Vnútorné osvetlenie a okienko.
Druhy pečiva
Pod názov bežné pečivo spadajú všetky výrobky z chlebového cesta, ktoré nevážia viac ako 250 gramov. Môžu to byť napríklad žemle, rožky, žemličky, praclíky, croissanty a rohlíky. Keksy a sušienky sú označované spoločným názvom suché pečivo. Keďže väčšinou obsahujú cukor a iné prísady a veľkosť, tvar a spôsob servírovania sú iné, nepatrí toto pečivo do kategórie chlieb. Ani krekery a iné slané pečivo do nej nepatria. K trvanlivému pečivu patria sušienky, perníky, slané pečivo ako florentínky, oblátky, slané pečivo, sucháre, sušienky spekulatius, krekery a aj slané drobné keksy.
Prečítajte si tiež: Varenie a plyn
Podľa všeobecného chápania sa pod pojmom jemné pečivo rozumie všetko pečivo, ktoré obsahuje 90 percent múky a minimálne 10 percent tuku a cukru. Jemné pečivo sa vyrába z cesta, ktoré sa vyrába pečením, smažením alebo inými postupmi pri použití mletých obilných výrobkov so škrobom, tukom a cukrom. Preto aj trvanlivé pečivo patrí k jemnému pečivu, ak sa splní táto podmienka. Zvláštnou formou je diétne alebo bezlepkové pečivo. K jemnému pečivu patria vrstvené koláče, tortové korpusy, lupačky, mramorové koláče, štóly, torty, torty s maslovým krémom, maslové koláče, sladké pečivo z lístkového cesta, koláče s posýpkou, viedenské korpusy, koláče z kysnutého cesta, ako koláč „Bienenstich“ a makový koláč.
Pokiaľ ide o chlieb, existujú regionálne a sezónne varianty, ale napriek tomu je možné urobiť hrubé rozdelenie: pšeničný chlieb, ražný chlieb, chleby z pšeničnej zmesi, chleby z ražnej zmesi, knäckebroty, ďalej špeciálnejšie chleby ako trojzrnný, štvorzrnný, ovsený, kukuričný, pohánkový alebo aj hrozienkový chlieb, chlieb s korením alebo tvarohový chlieb. Mnoho druhov chleba je výtvorom pekárov a nie každý chlieb je možné dostať v každej pekárni.
Výživová hodnota chleba
Chlieb je základnou potravinou ľudí. Vyrába sa od čias, keď človek domestikoval obilie. Avšak nielen chlieb, ale aj pečivo každého druhu predstavuje veľkú časť výživy. Hoci sa v priebehu rokov jeho spotreba znížila (ešte v stredoveku bol chlieb hlavnou zložkou potravy), ešte aj dnes sa vo väčšine domácností dostáva na stôl denne. Pečivo je ako čerstvý tovar v predaji po celý rok. Môžete si ho tiež kedykoľvek pripraviť sami alebo tiež kúpiť ako mrazený polotovar. Pečivo sa v kuchyni ďalej nespracováva a možno ho kombinovať s maslom, syrom alebo marmeládou. Kým chlieb a bežné pečivo sa konzumujú prevažne na raňajky alebo večeru, sladké pečivo a jemné pečivo sa podáva skôr popoludní ku káve ako občerstvenie medzi hlavnými jedlami.
Pečivo, ako chlieb a žemle, je dôležitým zdrojom sacharidov. Celozrnný chlieb obsahuje napríklad mnoho užitočnej vlákniny. 100 gramov chleba obsahuje nasledujúce výživové hodnoty: deväť gramov bielkovín, 3,2 gramu tuku a 265 kalórií. Sladké pečivo a maškrty by sa však mali konzumovať iba obmedzene, pretože spôsobujú priberanie. Väčšinou obsahujú veľa tukov a cukru. Menej nápadné je sladké pečivo ako celozrnné sušienky alebo slané pečivo.
Snahy o podporu slovenských pekárov
Malo by to uľahčiť tak prepotrebnú modernizáciu pekární. Osem, možno deväť z desiatich spotrebiteľov nakupuje chlieb a pečivo v reťazcoch. Dnes sa nedá povedať, či a o koľko bude rásť cena pečiva, to bude závisieť od rokovaní medzi pekármi a obchodníkmi. Podľa Krajčoviča je v tejto chvíli ešte predčasné hovoriť o cene, rokovania nielen s pekármi, ale aj s ďalšími dodávateľmi sú len na začiatku. Pripomenul, že slovenskí pekári nie sú konkurencieschopní v segmente dopekaného pečiva a požiadavky na zvyšovanie cien sú v priemere vyššie od slovenských dodávateľov ako od dodávateľov zo susedných krajín.
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč (Smer-SD) v stredu podpísal memorandum so Zväzom obchodu a Slovenským zväzom pekárov, cukrárov a cestovinárov, ktoré by malo pomôcť zvýšiť podiel domáceho pečiva na pultoch obchodov. Spoločným memorandum deklarujeme hlavne to, že budeme robiť všetko pre to, aby boli dostupné kvalitné pekárenské výrobky naprieč celým Slovenskom v obchodných reťazcoch, povedal po podpise memoranda Takáč. Predseda predstavenstva zväzu pekárov Milan Lapšanský priblížil, že import pečiva tvorí v súčasnosti takmer polovicu predaja napriek tomu, že slovenské pekárne majú dostatočné kapacity na zásobovanie domáceho trhu. Tu je otázka na obchodníkov, či do budúcnosti netreba zvážiť to, že budú preferovať slovenských producentov, či čerstvého, či dopekaného sortimentu aj s ohľadom na uhlíkovú stopu. Obchodníci chcú podľa prezidenta Zväzu obchodu SR Filipa Kasanu rozvíjať vzťahy s domácimi pekármi a dodávať ľuďom výrobky, na ktoré sú zvyknutí. Domáca produkcia je zárukou kvality, treba povedať, bez umiestnenia týchto výrobkov na pulty obchodov by sa dostala len veľmi ťažko do slovenských domácností.
Zníženie DPH na chlieb
Bratislava - Cena štandardného konzumného chleba by sa mala vďaka poklesu dane z pridanej hodnoty (DPH) od januára budúceho roka znížiť. Na stredajšom brífingu to pri príležitosti Medzinárodného dňa chleba povedal premiér Robert Fico (Smer-SD). Viem, že je veľa argumentov zo strany napríklad obchodníkov, že tá cena sa tvorí inak, ja si však myslím, že ak pri 23-percentnej DPH má ísť všetko hore, hovoria, že to zdražie, tak pri päťpercentnej DPH na potraviny by to malo ísť dole, povedal Fico.