Šošovica jedlá ( Lens culinaris) je strukovina, ktorá patrí do čeľade bôbovité ( Fabaceae). Je to jednoročná rastlina pestovaná pre svoje semená, ktoré sú bohaté na bielkoviny a vlákninu. Šošovica je dôležitou plodinou v mnohých častiach sveta, najmä v Indii, na Strednom východe a v Stredomorí.
Základné zložky prostredia pre rast a vývoj rastlín
Pre úspešný rast a vývoj šošovice jedlej, ako aj iných rastlín, je nevyhnutné zabezpečiť vhodné prostredie. Toto prostredie je tvorené komplexom vzájomne pôsobiacich faktorov, ktoré možno rozdeliť do niekoľkých skupín:
- Činitele neživej prírody (abiotické faktory):
- Poveternostné a klimatologické činitele: Svetlo, teplo, voda, vzduch.
- Topografické činitele: Nadmorská výška, sklon terénu, tvárnosť zemského povrchu.
- Edafické (pôdne) činitele: Vlastnosti pôdy a jej zloženie.
- Činitele živej prírody (biotické faktory):
- Pôsobenie kultúrnych rastlín na prostredie (vplyv koreňovej sústavy na pôdu, rastlinné zvyšky a iné).
- Medzidruhové a vnútrodruhové vzťahy v spoločenstve kultúrnych rastlín.
- Pôsobenie človeka (antropogénne faktory): Cielené práce človeka pri úprave prostredia pre kultúrne rastliny, rôzne melioračné zásahy, výber kultúrnych rastlín do daného prostredia.
Hlavné vegetačné činitele ako svetlo, teplo a voda sú navzájom nenahraditeľné. Ich celkový vplyv na rastliny je nezvratný proces a prípadný nepriaznivý účinok prostredia na rastliny nemožno vrátiť do pôvodného stavu.
Poveternostné a klimatické činitele
Klimatické faktory patria medzi trvalo pôsobiace faktory prostredia so sezónnou a ročnou dynamikou. Pri pestovaní rastlín je nutné ich rešpektovať výberom skupín poľnohospodárskych rastlín vhodných pre pestovanie v daných klimatických - agroklimatických oblastiach. Klíma určuje typický priebeh počasia v danej oblasti, pričom sa určuje podľa obvyklej teploty a tlaku vzduchu, množstva slnečného žiarenia, zrážok a vetra na určitom mieste.
Zemeguľa sa rozdeľuje na tropické, mierne a polárne klimatické pásma. V rámci týchto pásem panujú rozdielne klimatické podmienky, ktoré závisia od vzdialenosti od mora a nadmorskej výšky. Vzdialenosť od mora ovplyvňuje rozdielnosť ročných období.
Prečítajte si tiež: Príprava hovädzej roštenky
Počasie, podnebie a ich prvky
Poľnohospodárska výroba je závislá od počasia, preto má meteorológia význam pri predpovedaní počasia. Klimatológia napomáha pri plánovitom rozmiestňovaní poľnohospodárskej výroby v konkrétnej oblasti. Meteorológia je náuka o počasí a klimatológia je náuka o podnebí.
Počasie je okamžitý stav atmosféry na danom mieste, charakterizovaný súhrnom okamžitých hodnôt všetkých meteorologických prvkov a javov. Podnebie (klíma) je dlhodobý stav počasia, charakterizovaný priemernými a extrémnymi hodnotami jednotlivých meteorologických prvkov, za dlhšie časové obdobie, spravidla za 30 až 50 rokov.
K najdôležitejším meteorologickým prvkom patria:
- Slnečné žiarenie a slnečný svit
- Teplota pôdy
- Teplota vzduchu
- Tlak vzduchu
- Prúdenie vzduchu
- Vlhkosť vzduchu
- Atmosferické zrážky
- Oblačnosť
- Výška a kvalita snehovej prikrývky
Meteorologické prvky zisťujeme presným meraním meteorologickými prístrojmi. Klimatické prvky zisťujeme výpočtom priemeru z údajov meteorologických prvkov.
Svetlo a teplo
Svetlo
Svetlo pochádza zo slnečného žiarenia. Slnko vyžaruje elektromagnetickú energiu, z ktorej malá časť sa dostane na hornú hranicu atmosféry. Približne jedna tretina sa odrazí späť do vesmíru a časť sa premení v atmosfére na teplo. Približne jedna polovica sa dostane na zemský povrch. Pri fotosyntéze sa využije len 3 - 5 % slnečného žiarenia.
Prečítajte si tiež: Tipy pre varenie s červenou šošovicou
Elektromagnetické vlny majú pre organizmy a pre deje v atmosfére najväčší význam vlny o dĺžke od 10"9 do 10“6 m. Ultrafialové žiarenie má najkratšiu dĺžku vln. Svetelné žiarenie má pre rastliny a pre atmosférické deje najväčší význam. Je zdrojom energie potrebnej pre fotosyntézu.
Slnečné žiarenie je viditeľné aj neviditeľné žiarenie rôznych vlnových dĺžok od 300 - 3000 nm. Viditeľné žiarenie je v rozsahu 380 - 760 nm a vnímame ho ako svetlo. Neviditeľné je krátkovlnné teplotné žiarenie (760 - 3000 nm), ktoré zohrieva rastliny, pôdu, okolité predmety a preniká aj cez sklo. Ultrafialové žiarenie je prítomné v malom podiele (menej ako 400 nm).
Celkové slnečné žiarenie, ktoré prichádza na Zem, označujeme ako globálne žiarenie. Počas roka sa mení jeho množstvo ale úmerne aj množstvo svetla. V našich podmienkach najviac globálneho žiarenia pripadá na jún a najmenej na december. Pre rastliny rastúce v našich podmienkach je množstvo svetla v novembri, decembri a v januári nedostatočné, vo februári a októbri sotva uspokojivé a len od marca do septembra dostačujúce.
- Ultrafialové žiarenie (do 400 nm) - predstavuje asi 7% z celkového množstva slnečného žiarenia. Je silne pohlcované atmosférou a na zemský povrch sa dostáva len v malom množstve. Negatívne pôsobenie zmierňuje ozónová vrstva.
- Viditeľné svetelné žiarenie (400 - 750 nm) - tvorí 48% z celkového množstva slnečného žiarenia. Je pre rastliny najdôležitejšie. Má význam ako zdroj svetla, teda najmä pri fotosyntéze a pri vývine rastlín. Má rôzne sfarbenie a tvorí spektrum denného svetla.
Svetlo pôsobí v troch rozdielnych smeroch:
- Vo fotosyntéze
- Pri raste
- Pri fotoperiodizme
Pestovanie rastlín si vyžaduje poznať požiadavky jednotlivých rastlín na svetlo, ale aj to, akými prostriedkami ich možno upravovať a regulovať tak, aby sa mohli rastliny optimálne vyvíjať. Pestovateľ môže vplyv svetla na rastlinu ovplyvniť najmä voľbou stanovišťa, hustotou a organizáciou porastu pri jeho zakladaní a ošetrovaní.
Prečítajte si tiež: Šošovica: Recepty pre každého
Nedostatok a nadbytok svetla
Nerešpektovanie svetelných nárokov rastlín spôsobuje rastlinám nežiadúce rastové a vývinové odchýlky. Pri nedostatku svetla sa fotosyntéza spomaľuje až zastavuje, čo spôsobuje nedostatok asimilátov v rastlinách. Na rastlinách sa nedostatok svetla prejavuje spomalením rastu listovej plochy, žltnutím, vodnatením a rednutím rastlinných pletív a nízkym obsahom sušiny. Internódiá sa predlžujú, stonky slabnú, rastliny ľahšie podliehajú chorobám a sú citlivejšie na vplyvy prostredia. Nedostatok svetla brzdí aj kvitnutie. Jav, pri ktorom rastliny trpia nedostatkom svetla sa nazýva etiolizácia.
S pribúdajúcou intenzitou slnečného žiarenia sa rast zrýchľuje, ale len do toho času, kým sa neprekročí horná úroveň slnečného žiarenia, ktorá je pri jednotlivých druhoch rozdielna. Po jej prekročení sa rast spomaľuje, mení sa sfarbenie listov, blednú farby kvetov, dochádza k poškodeniu rastlín, niekedy aj ku ich spáleniu.
Rozdelenie rastlín podľa nárokov na dĺžku a intenzitu slnečného žiarenia
- Rastliny dlhého dňa - potrebujú pre normálny vývin dĺžku osvetlenia nad 12 hodín denne (väčšina obilnín, repa, strukoviny, mrkva, cibuľa, karfiol, špenát, ďatelinoviny, šalát, zemiaky).
- Rastliny krátkeho dňa - vyžadujú dĺžku osvetlenia počas dňa menej ako 12 hodín (kukurica, slnečnica, konopa, sója, proso, topinambur, okrasné rastliny).
- Neutrálne rastliny - pre ich normálny vývin nie je rozhodujúca dĺžka osvetlenia a normálne sa vyvíjajú aj pri krátkom, dlhom aj nepretržitom osvetlení (rastliny čeľade ľuľkovitých).
- Svetlomilné rastliny - vyžadujú stanovište s priamym účinkom svetla.
- Tieňomilné rastliny - vyžadujú stanovište bez priameho svetla, obľubujú stanovištia v tienených lokalitách.
Teplo
Pohltené slnečné žiarenie sa pre zemský povrch stáva zdrojom energie, ktorá sa mení na tepelnú energiu, zohrieva povrch pôdy a vďaka vodivosti pôdy preniká do jej hlbších vrstiev. Množstvo tepla, ktoré sa dostáva na povrch zemegule, závisí od ročného obdobia, zemepisnej šírky, nadmorskej výšky, expozície terénu, oblačnosti a pod. Teplota v značnej miere ovplyvňuje všetky životné procesy rastlín.
Vzťah teploty a živých organizmov môžeme vyjadriť týmito teplotnými charakteristikami:
- Minimálna teplota - znamená pre rastliny začiatok vegetačného obdobia na jar, pričom oziminy pokračujú v raste. Naopak v jesennom období sa pri minimálnej teplote obmedzujú všetky životne dôležité procesy, prestáva rast aj vývin.
- Optimálna teplota - jej rozpätie je rozdielne podľa rastlinných druhov a prebieha v nej rast a vývin v optimálnych podmienkach, ktoré danej rastline vyhovujú.
- Kritická teplota - znamená pre rastliny poškodenie jednotlivých orgánov ale aj celých rastlín, prípadne aj ich odumretie. Môže ísť o plusové aj mínusové hodnoty teplôt.
Dôležitým ukazovateľom pri pestovaní rastlín je tepelná vegetačná konštanta, ktorá predstavuje sumu teplôt, ktoré rastlina potrebuje počas vegetačného obdobia od zasiatia po zber.
Voda
Voda je pre rastliny životne dôležitá. Rastliny prijímajú vodu koreňmi z pôdy a využívajú ju na fotosyntézu, transport živín a udržiavanie turgoru buniek. Nedostatok vody spôsobuje vädnutie rastlín a zníženie úrody. Nadbytok vody môže viesť k zahnívaniu koreňov a šíreniu chorôb.
Pôda
Pôda je pre rastliny zdrojom živín a vody. Kvalita pôdy má významný vplyv na rast a vývoj rastlín. Šošovica jedlá preferuje dobre priepustné pôdy s neutrálnym pH.
Charakteristika šošovice jedlej
Šošovica jedlá je jednoročná bylina s tenkou stonkou, ktorá dorastá do výšky 30-70 cm. Listy sú striedavé, zložené z niekoľkých párov lístkov. Kvety sú drobné, biele alebo fialové, usporiadané v pazuchách listov. Plodom je struk, ktorý obsahuje 1-2 semená (šošovicu).
Pestovanie šošovice jedlej
Šošovica jedlá sa pestuje zo semien, ktoré sa vysievajú na jar. Rastlina vyžaduje slnečné stanovište a dobre priepustnú pôdu. Počas vegetácie je potrebné zabezpečiť dostatok vlahy a živín. Zber šošovice sa vykonáva, keď struky zhnednú a semená sú suché.
Využitie šošovice jedlej
Šošovica jedlá je cennou potravinou, ktorá je bohatá na bielkoviny, vlákninu, železo a ďalšie živiny. Používa sa na prípravu polievok, prívarkov, šalátov a ďalších jedál. Šošovica je tiež dôležitou krmovinou pre hospodárske zvieratá.