Máte radi halušky s bryndzou? Predstavte si, že si okrem domácich halušiek môžete vychutnať aj bryndzu, ktorú ste si sami vyrobili. Výroba syra doma nemusí byť zložitá a tento článok vám ponúkne rôzne recepty a postupy, ako si pripraviť chutné a kvalitné syry v pohodlí vášho domova. Domáca výroba syra je fascinujúca cesta, ktorá spája vedu, umenie a tradíciu. Ponúka možnosť kontrolovať kvalitu surovín, experimentovať s príchuťami a objavovať nové chute. Od jednoduchých čerstvých syrov, ktoré zvládne aj začiatočník, až po zložitejšie zrejúce syry, ktoré vyžadujú trpezlivosť a skúsenosti. Na začiatok nemusíte investovať do drahého vybavenia. Väčšinu vecí pravdepodobne už máte doma. Domáce syry sú nielen veľmi chutné, ale aj užitočné, pretože v procese ich prípravy sa používajú iba kvalitné prírodné produkty bez konzervačných látok a iných chemikálií.
Základné princípy výroby syra
Výroba syra je v podstate proces koagulácie mliečnej bielkoviny, kazeínu, a oddelenia srvátky (vodnatej časti mlieka). Výroba syra je proces, ktorý zahŕňa zrážanie mlieka, oddelenie srvátky a následné formovanie a zrenie syra. Tento proces sa dá dosiahnuť rôznymi spôsobmi, najčastejšie pomocou kyseliny (napr. citrónová šťava, ocot) alebo syridla (enzým, ktorý štiepi kazeín). Následne sa syrovina (zrazená bielkovina) spracováva, aby sa dosiahla požadovaná textúra a chuť syra. Dôležité je používať kvalitné suroviny a dodržiavať hygienické zásady.
Potrebné vybavenie
Na začiatok nemusíte investovať do drahého vybavenia. Väčšinu vecí pravdepodobne už máte doma. Potrebné vybavenie:
- Hrniec: Nerezový hrniec s hrubým dnom je ideálny, aby sa mlieko nepripálilo.
- Teplomer: Dôležitý na presné meranie teploty mlieka.
- Scedidlo: Na oddelenie syroviny od srvátky.
- Gáza alebo plátno: Na preceďovanie syroviny a formovanie syra.
- Lyžica alebo naberačka: Na miešanie a prenášanie syroviny.
- Formy na syr (voliteľné): Ak chcete tvarovať syr do pekných tvarov.
- Lis na syr (voliteľné): Na výrobu tvrdých syrov.
Výroba bryndze z domáceho syra
Bryndza je tradičný slovenský syr s výraznou chuťou. Ak si chcete pripraviť domácu bryndzu, budete potrebovať vyzretú hrudku syra. Túto hrudku rozomeľte, osoľte (4-6 % soli) a pomelieme. A vaša domáca bryndza je hotová! Osobne si robím väčšinu bryndze na domácu spotrebu tak, že v druhej polovici mája si obstarám dobrý ovčí syr a narobím májovej bryndze na celý rok (skladujem ju v mrazničke). Podľa hmotnosti syra pridáme soľ, základná dávka je 2 %; teda na 1 kg syru 20 g soli. Vyššou dávkou sa zlepší trvanlivosť. Chuťovo sa dá ísť do 4 - 5 % soli, ale osobne doporučujem dodržať najviac 4 % (= 40 g soli na 1 kg syra). DÔLEŽITÉ! Ak pracujeme s fetou, balkánskym syrom, prípadne už aj čerstvý syr ktorý používame je nasolený, dávku soli primerane znížime! Posolený syr posekáme v sekáčiku, pri väčšom množstve pomelieme v mäsovom mlynčeku. Ak si nie sme istý dávkou soli, na prvý krát nasolíme málo a po zomletí môžeme ešte soľ pridať a ešte raz premlieť a tak zamiešať. Bryndzu môžeme používať, trvanlivosť v chlade je zhruba 1 -2 týždne. Preto ak robíme vo väčšom množstve a chceme ju uchovať dlhšie, po dozretí uložíme do mrazničky. Mrazená bryndza nemení chuť, na haluškách či inej teplej kuchyni to nepoznať, možno trošku inak chutí "za surova" v pomazánkach.
Výroba tvrdého syra
Tvrdý syr je mlieková konzerva, ktorá poskytuje nezabudnuteľný kulinársky zážitok. Povrch syra je najskôr biely a postupne prechádza do typickej žltohnedej farby. Čím dlhšie dozrieva ako víno , tým získava na kvalite. Takto upravený syr si môžeme uchovať na dlhšiu dobu a predzásobiť sa na zimné obdobie , kedy je domáceho mlieka nedostatok. Tvrdý syr je vlastne mlieková konzerva, kde je mlieko v podobe syra dokonale zakonzervované. Postup výroby tvrdého syra je nasledovný:
Prečítajte si tiež: Soľ a mäso
Výroba čerstvého hrudkového syra
Najskôr si vyrobte čerstvý hrudkový syr, ktorý poslúži ako základná surovina.
Lisovanie syra
Hrudku syra nechajte v plachte odkvapkať, umiestnite do syrárskej formy a lisujte. Lisovanie pomáha odviesť srvátku a spojiť syrové zrná. Tlak a doba lisovania závisia od druhu syra. Pri lisovaní platí, že zo začiatku zaťažujeme formu nižším tlakom a tlak postupne zvyšujeme. Syr otáčajte počas lisovania, všeobecne platí: prvé otočenie po hodine a záťaž do 5 kg, druhé otočenie po 3 hodinách a záťaž 8 až 10 kg, tretie otočenie po 6 hodinách a záťaž môže byť až do 30 kg, záleží na veľkosti syra. Ak používame menšie formy, tak syr otáčame prvé 3 hodiny každú polhodinu a lisujeme približne 12 hodín. Pri výrobe čerstvých mäkých syrov syreninu vo forme nezaťažujeme, lisuje sa vlastnou váhou, občas ju však otočíme na dosiahnutie požadovaného tvaru.
Solenie v slanom náleve
Pripravte si slaný nálev zo srvátky a soli (100-150 g soli na 1 liter). Syr ponorte do nálevu na 24-32 hodín a pravidelne ho otáčajte raz za 4 hodiny.
Zretie syra
Syr umiestnite do miestnosti s teplotou okolo 12-15 °C na mriežku. Počas zretia je potrebné povrch syra aspoň 1x týždenne poutierať handričkou namočenou v slanom roztoku, prípadne vzniknutú pleseň jemne zoškrabať. Po ošetrení syr otočíme. Zretie by malo prebehnúť max. do 5-tich dní. Vykysnutý a vyzretý syr skladujeme v chladničke.
Postup pri výrobe hrudkového syra v domácich podmienkach
Pri výrobe syrov v domácich podmienkach je nevyhnutné dodržiavať základné hygienické pravidlá. Všetko náradie je najlepšie pred použitím sterilizovať tým, že ho prevaríme.
Prečítajte si tiež: Soľené ryby - recepty
Náradie a pomôcky
Potrebné vybavenie:
- Nerezová alebo smaltovaná nádoba
- Teplomer
- Smotanová kultúra /na zaočkovanie mlieka/
- Chlorid vápenatý /zvyšuje kvalitu syreniny/
- Syridlo
- Injekčná striekačka na presné dávkovanie
- Pohárik na rozmiešanie syridla
- Metlička na miešanie
- Sitko
- Nôž na krájanie syreniny
- Syrárska plachta alebo forma
Príprava mlieka na syrenie
Pri práci s mliekom použijeme antikorovú alebo smaltovanú nádobu, do ktorej najskôr dáme malé množstvo vody a necháme ho prejsť varom, čím zabezpečíme potrebnú sterilitu nádoby.
Množstvo mlieka
Na výrobu 1 kg čerstvého hrudkového syra je potrebné:
- 5-7 litrov kravského mlieka
- 4-6 litrov ovčieho mlieka
- 8-10 litrov kozieho mlieka
Na výrobu polotvrdého syra 10-11 litrov kravského mlieka. Na výrobu tvrdého syra 11-13 litrov kravského mlieka. Pre začínajúcich syrárov na vyskúšanie si postupu výroby doporučujeme použiť 5 litrov čerstvého kravského mlieka z mliekomatu alebo priamo z farmy, z ktorého by sme mali získať približne 700 g čerstvého hrudkového syra. Ak nemáme poruke čerstvé mlieko a pracujeme s menej kvalitným mliekom z obchodu, do mlieka je potrebné pridať smotanu na šľahanie (na päť litrov mlieka 5 dcl smotany), čím sa priblížime k pôvodným vlastnostiam mlieka.
Pasterizácia
Aby sme docielili zdravotnú bezpečnosť mlieka, je potrebné, aby mlieko najskôr prešlo pasterizáciou. Platí to len pre čerstvé mlieko z mliekomatov a fariem. Mlieko z obchodu už nepasterizujeme, lebo je dostatočne tepelne ošetrené. Poznáme viaceré druhy pasterizácie:
Prečítajte si tiež: Ako údiť krkovičku
- Dlhodobá - mlieko zohrejeme na 62 - 65°C po dobu 20-30 minút
- Krátkodobá /šetrná/ - mlieko zohrejeme na 71 - 72°C po dobu 30 sekúnd
- Vysoká - mlieko zohrejeme na 85 - 95°C po dobu pár sekúnd
Pre výrobu syrov v domácich podmienkach je vhodná dlhodobá alebo krátkodobá pasterizácia, pri ktorej si mlieko zachová svoju typickú chuť, obsah vitamínov a minerálov. Mlieko zohrejeme na požadovanú teplotu podľa druhu pasterizácie. Po určenej dobe ho ochladíme v nádobe so studenou vodou na teplotu 30-35°C. Po pasterizácii je mlieko mikrobiologicky nezávadné a pripravené na syrenie.
Zaočkovanie mlieka
Mlieko je potrebné ešte pred syrením upraviť. Na získanie vyššej výťažnosti a skvalitnenie syreniny doporučujeme do mlieka pridať chlorid vápenatý CaCl2 v množstve 2 ml na 5 litrov mlieka. Chlorid pridávame do mlieka ihneď po pasterizácii a schladení na teplotu 30-35°C. Mlieko dobre premiešame. Aby syr dobre kysol a vytvorila sa kvalitná syrenina, pridáme do tepelne ošetreného mlieka tekutý zákvas smotanovej kultúry Laktoflora (na päť litrov mlieka postačí 1 dcl smotanového zákvasu ). Pripravíme si ho podľa nasledujúceho postupu. Do 1 litra pasterizovaného mlieka zohriateho na teplotu 23°C pridáme obsah vrecka smotanovej kultúry a riadne premiešame. Nádobu s mliekom umiestnime na teplé miesto 23-25°C a necháme odstáť 16-20 hodín . Po tejto dobe uložíme zákvas na niekoľko hodín do chladničky, čím dosiahneme kultivovanú kultúru s optimálnou konzistenciou a chuťou. Ak nemáme smotanovú kultúru, môžeme na zaočkovanie mlieka použiť 1 dcl kyslého mlieka alebo čistú kyslú smotanu v množstve 1% zo spracovávaného mlieka (na 5 litrov mlieka pridáme 50 ml kyslej smotany). Po zaočkovaní kultúrou necháme mlieko postáť 30 až 40 minút pri teplote max. 35°C.
Syrenie mlieka
Pri výrobe syrov je veľmi dôležitý výber syridla. Druh syridla si zvolíme podľa toho , aký syr ideme vyrábať. Ako dobrá pomôcka pri výbere nám poslúži stránka so špecifikáciami syridiel. V našom prípade použijeme na výrobu čerstvého hrudkového syra tekuté mikrobiálne syridlo Fromase 220 TL . Syridlo rozriedime v 1/2 dcl prevarenej vlažnej vody. Na 5 litrov mlieka ho budeme potrebovať 1,5 ml. Mlieko postupne zohrejeme na teplotu 30-35°C. Syridlo po dosiahnutí tejto teploty za stáleho miešania rozlejeme na povrch mlieka a premiešavame ho ešte 3 minúty. Potom nádobu prikryjeme. Mlieko by malo začať asi po 20-tich minútach tuhnúť. Po 30-tich minútach skontrolujeme, či mlieko tuhne, naklonením nádoby. Ak sa syrenina od stien ľahko oddelí, skúšame jej pevnosť vpichnutím noža, ak je lom už tvrdý a lesklý, necháme ešte syreninu 10 minút postáť, a potom môžeme pristúpiť k spracovaniu syreniny. Počas syrenia dbáme na to, aby teplota mlieka neklesla pod 30°C. Celková doba syrenia by nemala presiahnuť 45 minút.
Spracovanie syreniny
Po uplynutí približne 40-tich minút by mala byť syrenina pripravená na ďalšie spracovanie. Teplotu syreniny udržiavame stále na 30-35°C. Povrch syreniny po celej ploche pokrájame nožom na kocky 2x2cm. Po 10 minútach odpočinku, keď z rezov vystúpi srvátka, syreninu harfujeme /premiešavame/. Ak nemáme syrársku harfu, použijeme metličku na šľahanie. Pri výrobe lisovaných polotvrdých a tvrdých syrov syreninu prihrejeme na 40-42°C, aby bolo syrové zrno tvrdšie a mierne gumové. Harfovaním vytvoríme hrudky veľkosti 1x1x1 cm (veľkosti fazule). Po preharfovaní ešte zmes syreniny a srvátky premiešavame /dosúšame/ ďalších 15-20 minút, pokiaľ sa syrové zrno neuzavrie . Po dosušení a usadení syreniny na dno zlejeme uvoľnenú srvátku do pripravenej nádoby. Srvátka je veľmi výživná a poslúži po ochladení ako osviežujúci nápoj alebo si z nej vyrobíme žinčicu. Usadenú syrenimu precedíme cez sitko a zo syreniny ešte vystláčame zbytok srvátky. Vznikne syrový základ, do ktorého môžeme primiešať trochu soli a zmes byliniek podľa chuti. Premiešanú syreninu vložíme do syrárskej plachty, kde ju postláčame, aby sa oddelilo čo najviac srvátky, pokiaľ srvátka zo zavesenej plachty len nekvapká, najviac však 10 minút. Hrudku v plachte ponecháme na formovanie a odkvapkanie 12-24 hodín pri teplote 18-22°C. Ak chceme pekne vytvarovanú hrudku, tak ju počas odkvapkávania 2-3- krát v plachte obrátime. Syreninu môžeme natlačiť aj do syrárskych foriem (na získanie požadovaného tvaru a veľkosti syra), po vybratí z formy ju necháme ešte dosušiť na podložke, aby mala prístup vzduchu aj zospodu. Po odkvapkaní povrch hrudky poutierame handričkou namočenou v slanej vode a uložíme do chladničky. Výsledkom je kvalitný syr vhodný na priamy konzum. Vodu do syreniny pridávame len pri výrobe dohrievaných syrov holandského typu. Pri výrobe čerstvej hrudky môžeme syrenimu spracovať bez pridania vody pri teplote 30-35°C.
Solenie syra v slanom náleve
Ak syr nemienime ihneď skonzumovať, je potrebné ošetriť ho ešte pred uskladnením do chladničky, ponorením do slaného nálevu. Príprava nálevu - do jedného litra prevarenej vody pridáme 180 - 200 g kuchynskej soli a dobre premiešame až do úplného rozpustenia. Na 1 kg syra budeme potrebovať približne 4 - 5 litrov nálevu. Syr necháme ponorený v náleve 10 - 20 minút podľa jeho veľkosti. Syry je najlepšie konzumovať v čerstvom stave. Skladovať sa môžu pri teplote do 8°C maximálne 3 dni.
Kysnutie hrudkového syra
Aby syr nebol príliš sladký, aby získal typickú chuť a dalo sa s ním ďalej pracovať /výroba korbáčikov a pareníc/, je dôležité nechať syr vykysnúť. Hrudku po odkvapkaní uložíme na policu, povrch poutierame handričkou namáčanou v slanej vode a necháme ju 3 dni pri teplote 18-22°C vykysnúť. Dôležité je , aby teplota v miestnosti neklesla pod 18°C, lebo syr by riadne nevykysol a začal by horknúť. Treba myslieť aj na to, že z hrudky bude ešte stále vytekať srvátka, preto treba na policu pod hrudku umiestniť vhodnú nádobu. Ak chceme kysnutie urýchliť, hrudku umiestnime do miestnosti s teplotou 22-25°C, kde vykysne za 24-40 hodín. Vykysnutý syr je pripravený na ďalšie spracovanie alebo konzum.
Zretie hrudkového syra
Vykysnutý syr premiestnime do miestnosti s teplotou 13-15°C, kde bude prebiehať ďalej zretie syra. Povrch hrudky neustále potierame slanou vodou a hrudku 1-2- krát denne obraciame. Zretie by malo prebehnúť max. do 5-tich dní. Vykysnutý a vyzretý syr skladujeme v chladničke.
Spracovanie srvátky
Srvátka po výrobe syra obsahuje v priemere 8,6 % sušiny, 0,85 % tuku, 1,96 % dusíkatých látok, 1,65 % albumínu a globulínu, stopy kazeínu, 0,30 % popola, okolo 5 % mliečneho cukru, 0,103 % CaO a 0,152 % P2O5. Pri neopatrnej výrobe syra, výrobe oštiepkov a pareníc a ku koncu laktácie alebo pri prechode na inú pašu sa obsah sušiny a tuku zvyšuje. Výroba žinčice spočíva vo vyzrážaní albumínu a globulínu rozpusteného a súčasnom zachytení zostatku tuku v srvátke.
Výroba žinčice
Srvátka sa rýchlo za stáleho miešania zohreje na 60 °C, kým sa nezačne na povrchu jemne zrniť. Prestane sa miešať a dohreje sa na 85 - 87 °C, na povrchu sa vytvorí usadenina, ak praskne prestane sa zohrievať. Vyzrážaná hmota sa zozberá s takým množstvom tekutiny, aby sa dala rozmixovať. Hmota sa rozmixuje na kompaktnú hladkú tekutinu a rýchlo ochladí.
Výroba ricotty
Ricotta vzniká zo sladkej plnotučnej srvátky, ktorá zostane po výrobe syra. Keď sa už syr vyzráža a vytvorí sa okolo neho priezračná voda, tak zvýšte intenzitu plameňa. Teraz do nich vlejte 4 lyžice citrónovej šťavy alebo jablčného octu. Ricottu minútu varte a stále miešajte. Po vypnutí ju nechajte odstáť 5 minút a potom ju preceďte cez husté sito alebo gázu.
Čo sa dá vyrobiť z 5 litrov kravského mlieka z mliekomatu?
- Hrudkový syr o hmotnosti 0,6 kg: Na jeho výrobu sme použili 3 litre pasterizovaného mlieka. Do syrového základu sme primiešali 1 PL byliniek a 1/2 ČL soli. Syr kysol pri izbovej teplote 24 hodín.
- Kvalitný domáci tvaroh o hmotnosti 250 g: Na jeho prípravu sme použili 2 litre pasterizovaného mlieka. Mlieko necháme pri teplote 23°C skysnúť. Po skysnutí postupne zvyšujeme teplotu na 30°C. Túto teplotu treba udržiavať po dobu 50 minút a potom zmes preliať cez plachtu z gázy do pripravenej nádoby. Hotový tvaroh po odkapkaní uložíme do chladničky.
- Srvátka - 1,5 litra: Srvátka nám zostala ako vedľajši produkt pri výrobe tvarohu. Po skysnutí mlieka sme nechali usadenú smotanu v mlieku, čím sme získali hustú srvátku jemne kyslej chuti pripomínajúcu žinčicu.
Recepty na domáce syry bez syridla
Na výrobu syrov najčastejšie potrebujeme syridlo. Ale syr si môžeme vyrobiť veľmi ľahko a rýchlo z kvalitného mlieka aj bez syridla.
Rýchly domáci syr bez syridla
Recept na rýchly domáci syr bez syridla:
- 1 l kvalitného nehomogenizovaného plnotučného mlieka
- 3 ks čili papričiek
- Bylinky podľa chuti
- Morská/himalájska soľ
- 100 ml octu
Postup:
- Mlieko vylejte do hrnca, pridajte nadrobno nakrájané čili papričky, bylinky a soľ.
- Nechajte zovrieť.
- Odstavte zo zdroja tepla a pridajte ocot.
- Chvíľu počkajte, až sa začne mlieko zrážať.
- Ešte dajte na cca 1 minútu zohriať.
- Prelejte cez husté sitko alebo plátno a nechajte vychladnúť.
Ďalšie recepty na domáce syry bez syridla
- Indický syr Paneer: Jednoduchý recept, kde sa používa mlieko a citrónová šťava.
- Domáci syr s kurkumou: Zdravý a chutný syr s kurkumou a cesnakom.
- Domáci tvrdý syr: Ideálny pre sendviče, šaláty, pizzu alebo zapekanie.
- Syr "Paprika": Korenený paneer s paprikou a rascou.
- Domáci sedliacky syr: Mliečny syr so slanou chuťou, vhodný do šalátov, na občerstvenie, koláče a polievky.
- Domáci ricotta z kefíru: Jemný tvaroh vhodný na pizzu, šaláty, omáčky, knedle a dezerty.
- Rýchly domáci syr: Recept pre tých, ktorí nemajú čas stáť pri sporáku.
- Domáci balkánsky syr: Syr s osolenou vodou, ktorý necháme uležať v chladničke.
- Domáci syr Lučina: Zmiešame smotanu na šľahanie, kyslú smotanu, hustý biely jogurt a soľ. Necháme odkvapkávať na chladnom mieste.
Domáci parmezán
Domáci parmezán je možné vyrobiť z mlieka priamo od kravy. Bude potom pružnejší, ideálny na krájanie, na sendvič alebo ako príloha k vínu alebo pivu. Po roku zrenia v pivnici alebo inom chladnom mieste sťažne a stane sa tvrdým syrom.
Postup:
- K mlieku pri teplote asi 32 - 33 ° C by mala byť do parmezánu pridaná štartovacia kultúra "PG". Pokiaľ sa jedná o pasterizované mlieko zo skladu, mali by ste pridať taktiež špeciálnu soľ - chlorid vápenatý.
- Pri nepretržitom a pomalom miešaní ohrejte mlieko na 37-38 stupňov C ( o dva stupne Celsia po dobu 5 minút).
- Mierne zvýšte topný výkon a pokračujte v miešaní. Zvyšujte teplotu asi o 3 stupne za 5 minút tak dlho, aby sa dosiahlo 51° C. V tomto okamihu by sa zrno malo začať mierne rozpadať a mierne vŕzgať.
- Tvaroh preneste do formy s lisovacím krytom, potiahnutým syrárenskou plachtou. Pokiaľ používate mikroperforovanú formu, nemusíte plachtu používať. Prvý krok lisovania by mal prebehnúť pri tlaku 2,5kg na kilogram syra po dobu 15 minút.
- Syr by sa mal znova prevrátiť a lisovať pod tlakom 7,5kg na kg syra po dobu asi dvoch hodín.
- V poslednej fáze je dlhé lisovanie pri izbovej teplote po dobu 12 hodín pod tlakom 10kg na 1kg syra. Behom tejto doby baktérie syru dodajú syru správnu kyslosť, sýr sa rozpadne a zvyšná srvátka sa vytlačí a vytvorí sa ochranná kôra. Toto je veľmi dôležitá fáza, vďaka ktorej sa syr pripravuje na mesiace zrenia.
- V ďalšej fáze sa syr solí v 18 až 20% solanke. To by malo trvať asi jeden deň na kilogram syra pri izbovej teplote.
- V posledná fáza je zrenie. Optimálna teplota je okolo 12 stupňov celzia, ale teplota 8-15 C je v poriadku. Nezabudnite syr často obracať, aby schol rovnomerne a nezhnil. Po niekoľkých týždňoch je dobré syr potrieť olivovým olejom, aby príliš nevyschol. Občasná pleseň na povrchu syra je normálna. Mala by byť odstránená štetcom alebo handričkou namočenou v slanom náleve, v extrémnych prípadoch ak pleseň vyrástla tak octom. Syr má už po 2-3 mesiacoch docela príjemnú chuť a je vhodný na rezanie.
Kozie mlieko a výroba kozieho syra
Kozie mlieko je vraj zdravšie ako kravské. Hovorí sa, že je elixírom krásy a dlhovekosti. Obsahuje viac vápnika, je dobré na trávenie, pomáha proti stresu, alergiám, rakovine, posilňuje imunitu. Napriek tomu ho u nás málokto pije. Tento podrobný návod vás prevedie celým procesom výroby kozieho syra, od výberu mlieka až po zrenie hotového syra. Veríme, že budete s výsledkom spokojní, a to tak v prípade mäkkých, ako aj tvrdých syrov.
Výber mlieka: Základ kvalitného kozieho syra
Kvalita mlieka je kľúčová pre úspešnú výrobu syra. Najlepšie výsledky dosiahnete s čerstvým, nepasterizovaným kozím mliekom od zdravých zvierat. Ak nemáte prístup k nepasterizovanému mlieku, môžete použiť aj pasterizované, ale vyhýbajte sa ultra-pasterizovanému (UHT) mlieku, ktoré nemusí správne reagovať so syridlom. Kozie mlieko má výraznejšiu, pikantnejšiu chuť ako kravské mlieko. Syry z kozieho mlieka sú často ľahšie stráviteľné a majú nižší obsah tuku. Obsah tuku v mlieku ovplyvňuje chuť a textúru syra. Vyšší obsah tuku vedie k bohatšiemu a krémovejšiemu syru, zatiaľ čo nižší obsah tuku produkuje syr s pevnejšou a suchšou textúrou. Môžete experimentovať s rôznymi obsahmi tuku, aby ste dosiahli požadovaný výsledok. Pri manipulácii s mliekom je nevyhnutné dodržiavať prísne hygienické pravidlá. Používajte čisté a sterilizované nástroje a dbajte na to, aby ste mlieko nekontaminovali baktériami, ktoré by mohli ovplyvniť chuť a kvalitu syra.
Ingrediencie potrebné pre výrobu kozieho syra
Okrem mlieka budete potrebovať aj ďalšie ingrediencie, ktoré ovplyvňujú chuť a textúru syra:
- Syridlo (rennet): Enzým, ktorý zráža mlieko a vytvára syreninu. Dostupné sú rôzne druhy syridla, vrátane živočíšneho, rastlinného a mikrobiálneho. Na výrobu syrov sa mozu pouzit aj ovocne kyseliny, to su tzv vegetarianske syry. Lebo syridlo sa vyraba zo zvierat a ozajstny vegetarian si bude vyberat. Dávkovanie syridla sa riadi podľa návodu výrobcu. V tomto recepte som použili tekuté mikrobiálne syridlo Hannilase 200 určené na syrenie všetkých druhov mlieka a výrobu čerstvých syrov a syrov z krátkou dobou zrenia. V našom prípade použijeme na výrobu čerstvého hrudkového syra tekuté mikrobiálne syridlo Fromase 220 TL .
- Kultúry: Špeciálne baktérie, ktoré sa pridávajú do mlieka na fermentáciu. Rôzne kultúry produkujú rôzne chute a textúry syra. Kultúry sú dostupné v sušenej alebo mrazenej forme. Aby syr dobre kysol a vytvorila sa kvalitná syrenina, pridáme do tepelne ošetreného mlieka tekutý zákvas smotanovej kultúry Laktoflora (na päť litrov mlieka postačí 1 dcl smotanového zákvasu ).
- Chlorid vápenatý (CaCl2): Používa sa na zlepšenie zrážania mlieka, najmä pri pasterizovanom mlieku. Na získanie vyššej výťažnosti a skvalitnenie syreniny doporučujeme do mlieka pridať chlorid vápenatý CaCl2 v množstve 2 ml na 5 litrov mlieka.
- Soľ: Používa sa na dochutenie syra, konzerváciu a kontrolu rastu nežiaducich baktérií. Môžete použiť morskú soľ, kamennú soľ alebo špeciálnu soľ na syr.
- Bylinky a korenie: Na ochutenie syra môžete použiť rôzne bylinky a korenie, ako je cesnak, pažítka, oregano, čierne korenie, paprika a iné.
#