Úvod
Tento článok je zostavený na základe prepisu Kroniky obce Lúky, ktorý zachytáva historické udalosti, život a vývoj obce v rôznych časových obdobiach. Kronika je cenným zdrojom informácií, ktorý nám umožňuje nahliadnuť do minulosti a pochopiť, ako sa obec Lúky vyvíjala a menila v priebehu rokov. Cieľom tohto článku je zhrnúť a prezentovať najdôležitejšie informácie z kroniky a priblížiť tak život a históriu obce Lúky čitateľom.
Začiatky Kroniky Obce Lúky
Prvým kronikárom obce Lúky sa stal Rudolf Jaroušek, správca rímsko-katolíckej ľudovej školy, ktorý bol do tejto funkcie ustanovený obecným zastupiteľstvom 20. marca 1933. Jaroušek, ktorý nebol miestnym rodákom, sa narodil 31. januára 1904 a na Lúky prišiel ako správca učiteľ 31. januára 1931 po absolvovaní učiteľského ústavu v Lučenci.
Poloha a Charakteristika Obce
Obec Lúky, ktorej názov je odvodený od polohy kraja (od lúk), sa rozprestiera po oboch stranách cesty vedúcej z Púchova cez Lýsky priesmyk na Moravu. Lúky sú vzdialené 12 km od Púchova aj od Moravy a ležia uprostred Púchovskej doliny. Obec je dlhá približne 2 km. Na hornom konci obce, pri moste, odbočuje cesta na Lazy pod Makytou, vzdialené 4 km.
Dolina na Lúkach je najužšia. Domy sú prevažne drevené, často bez komínov, čo spôsobuje, že dym vychádza povalom. Murované sú len kostoly (rímsko-katolícky a židovský), fara, školy (rímsko-katolícka a evanjelická a.v.), notársky úrad, poštový a telegrafný úrad, četnícka stanica a niektoré židovské domy. Za domami sa nachádzajú menšie a väčšie záhradky a polia. Pôda je na nížine úrodná, ale na stráňach kamenistá a menejcenná. Ulica je úzka, miestami len pár metrov, čo je problematické vzhľadom na frekventovanú cestu.
Píla - Dôležitý Hospodársky Prvok
Na hornom konci dediny, za mostom, sa nachádza schreibrovská parná píla. Kedysi zamestnávala až dvadsať robotníkov, no neskôr len 6-7. Píla má svojho strojníka a spravuje ju lesný správca z Lysej pod Makytou. Po prevrate píla menila majiteľov. Stavebné drevo (hrady, dosky, laty) sa predávalo aj do zahraničia, najmä do Nemecka.
Prečítajte si tiež: O Zochových cenách
Katolícky Kostol - Najstaršia Stavba v Obci
Katolícky kostol stojí na dolnom konci, pri vstupe do dediny. Je to najstarší kostol v doline a okolí. Podľa povesti ho začali stavať medzi Lúkami a Lysou, ale stavba sa nedarila. Čo cez deň postavili, v noci niekto zničil. Až im ktosi poradil, aby zapriahli čierne voly do voza a nechali ich ísť voľne. Kde zastanú, tam majú postaviť kostol. Voly zastali na mieste dnešného kostola.
Podľa spisku zostaveného na pamiatku 700-ročného jubilea chrámu (1228-1928) je lúcky chrám najstarší na okolí a jeden z najstarších v Trenčianskej a v biskupstve nitrianskom, ba na Slovensku vôbec. Kanonická vizitácia vykonaná na Lúkach 25. augusta 1829 potvrdzuje, že bol postavený v roku 1228. Tento rok je vyrytý v plechovej zástavke v štíte veže. Štruktúra, štýl a spôsob stavby nasvedčujú, že chrám bol postavený v 13. storočí za panovania Arpádovcov. V kameni hlavnej brány je vyrytý rok 1612, ale vtedy bol kostol len opravovaný alebo prestavaný. Druhýkrát bol kostol opravovaný v roku 1817.
Cintorín a Fara
Pôvodne bol cintorín okolo kostola, ale koncom 18. storočia založili terajší cintorín. Pod kostolom je krypta, prístupná len z kostola, kde pochovávali patrónov a farárov. Do roku 1823 bola fara drevená. V tomto roku postavili faru z kameňa. V roku 1882 bola fara prestavaná, zrušili bránu vedúcu cez stred farskej budovy a spojili dve krajné časti novovystavanou izbou.
Počet Veriacich
Podľa kanonickej vizitácie z roku 1829 bol počet veriacich nasledovný: Lúky 620, Dolná Dubková 11, Vydrná 21, Mestečko 8, Záriečie 21, Zbora 7, spolu 688. V roku 1928 bol stav takýto: Lúky 490, Dolná Dubková 76, Vydrná 18, Záriečie 22, spolu 606. Mená farárov sú známe od roku 1671. Evanjelici farára Jána Hudka vyhnali a zaujali faru a kostol. Tento stav trval len rok, lebo katolíci sa kostola zmocnili a vrátil sa farár Ján Hudek. Odvtedy je kostol stále katolícky. Lúcky kostol a faru mali v moci evanjelici v 16. a 17. storočí. Odvtedy sa tu vystriedalo 17 farárov a administrátorov. Peter Valter vynikal ako záhradník. Farárom od roku 1917 bol Anton Kompánek. Kým Lazy pod Makytou a Lysá pod Makytou patrili na Lúky, boli tu aj kapláni. Kostol a fara zažili ťažké časy najmä od Turkov v 16. a 17. storočí.
Školstvo v Lúkach
Podľa kanonickej vizitácie z roku 1829 existovala na Lúkach katolícka škola od roku 1826. Postavili ju na terajšom mieste. V roku 1829 bol organistom František Kresánek, rodák z Považskej Bystrice, ktorý bol súčasne učiteľom, notárom a zvonárom. Mená ďalších učiteľov sú neznáme. Počet detí nebýval veľký, lebo do školy chodil, kto chcel. Školský rok trval len cez zimné mesiace. Z učiteľov posledných desaťročí sa spomínajú Pavol Ihriský, V. Šimko, Štefan Igaz, Anton Kumery a Ján Záhorský. Po prevrate sa tu vystriedalo niekoľko výpomocných učiteliek. Vyučovali Rudolf Jaroušek, správca školy, a Elena Jaroušková, rod. Valachová, triedna učiteľka. Do roku 1929 bola škola jednotriedka, hoci počet žiakov prevyšoval 100. V roku 1929 cirkevníci s pomocou subvencií Krajinského úradu v Bratislave postavili dvojtriedku so správcovským bytom v cene cca 220 000 Kč. Odvtedy vyučovali dvaja učitelia. V ostatných 3 rokoch bolo žiakov vyše 150, čo si vyžadovalo zriadenie tretej triedy.
Prečítajte si tiež: Maliar, sochár a drevorez: Miroslav Cipár
Školu navštevovali okrem detí z Lúk aj žiaci katolíckeho vyznania z Dolnej Dubkovej a zo Záriečia.
Podľa udania správkyne školy Oľgy Švehlovej vznikla miestna evanjelická a.v. škola v roku 1913. Od začiatku na nej učila ona. Mala 64 žiakov, z ktorých polovica dochádzala z Dolnej Dubkovej. Budova bola postavená v roku 1913. V rokoch po prevrate vyvinula správkyňa čulú kultúrnu činnosť.
Židovská Komunita
V obci sa nachádzal aj židovský kostol, postavený v roku 1872. Predtým na jeho mieste stál menší, drevený kostol. Sem patrili židovskí veriaci z obcí Lúky, Dolná Dubková, Lazy pod Makytou, Lysá pod Makytou, Záriečie, Mestečko, Vydrná, Zbora a Dohňany. Kedysi to bolo asi 90 rodín, neskôr asi 42. Mávali 2 kantorov a 1 pomocníka, neskôr len jedného kantora. Židia na Lúkach mali aj svoju školu, založenú asi v roku 1872. Bola to trojtriedna škola s piatimi ročníkmi. Najprv sa vyučovalo len hebrejsky, neskôr v nižších triedach nemecky a vo vyšších maďarsky. Všetkých žiakov bývalo asi 135. Školu navštevovali aj katolíci a evanjelici. Postupom času škola upadala, stala sa dvojtriednou a napokon jednotriednou. Cez prevrat zanikla pre nedostatok žiactva. Židovské deti z Lúk chodili do miestnej rímsko-katolíckej školy. Židovská škola bola umiestnená v dome, v ktorom býval ich kantor. Zo starej židovskej školy si katolíci kúpili tabule pre svoju školu.
Cintoríny
Lúky mali tri cintoríny: rímsko-katolícky (najstarší) na úpätí Kňažej, evanjelický a židovský. Katolíci svojich mŕtvych pochovávali okolo kostola, kde bol ich prvý cintorín.
Vodstvo
Na juhovýchodnej strane obce tečie potok Biela voda, prameniaci na Čertove. Potok nie je hlboký. V lete má najväčšiu hĺbku 0,5 m, takže ho možno prebrodiť. Počas dažďov a za odmäku vzrastie na dravú rieku, hlbokú 1,5 m. Jej šírka sa pohybuje medzi 3-8 m. Spodok je piesočnatý a kamenistý. Žijú v nej raci, mrenice, jalce, slíže a iné ryby. Rýb v potoku je málo. Smerom na Lysú pod Makytou je cez Bielu vodu postavený drevený most, obnovený v roku 1936. Pri potoku stojí jeden valcový mlyn - blízko Osmeku. Pri ňom je aj píla, kde si dávajú rezať kmene na dosky z okolitých obcí. Patrí p. Pečeňovi. Donedávna stál tu aj druhý mlyn, neďaleko parnej píly. Bol však zrušený pri stavbe železnice Púchov-Horní Lideč v roku 1935.
Prečítajte si tiež: Hĺbka Jozefa Maka
Pôda
Pôda chotára pozostáva z piesku, hlinačky, slienu a štrku. Na rovine je úrodná, menej na stráňach, kde je veľa štrku. Všetka zem je nános. Miestami je veľmi blízko pod povrchom voda, čo škodilo plodinám. Preto v roku 1931 boli najvlhšie pozemky odvodnené. V roku 1882 mali Lúky ornej pôdy 607 kat. jutár 972 kvadrátnych siah, záhrad 6 k.j. 673 kv.s., lúk 41 k.j. 263 kv.s., pasienkov 421 k.j. 700 kv.s., hôr 166 k.j. 110 kv.s. a neplodnej zeme 81 k.j. 1065 kv.s. Spolu 1327 k.j. 1580 kv.s. V roku 1930 podľa štátneho štatistického výkazu ornej pôdy 5849 kat. jutár, lúk 459 kat. jutár, záhrad 87 kat. jutár, pasienkov 4043 kat. jutár, hôr 2431 kat. jutár, vodnej plochy 02 kat. jutár, zastavanej plochy 172 kat. jutár, neplodnej pôdy 84 kat. jutár.
Miestne Názvy
Čiastky chotára sú Kňažia - Hajnušov, Dolný lán, Nadhumnie a Diel, Nad Dankov, Dankov, Dielnice a Horekončie, Vlčie jamy, Strážna - Trnkov, Niva, Potok, Hladovec, Brehy, Uhlíkovec, Zábreh, Na puste, Nadlučie, Zákružie, Zaosičie, Krivá, Nagobec, Nová stávka, Kurejovec, Sekerčina, Pastierovec, Uľahlice, Cukraj, Zamedničie, Láz - Holkovec, Zalučie, Srazy, Stávky, Medník.
Obyvateľstvo
V roku 1913 mali Lúky 168 domov, 718 duší. Podľa sčítania z roku 1919 bol stav 139 domov, 555 obyvateľov (229 mužských a 326 ženských). Náboženské rozvrstvenie: r. katolíkov 584, ev. a.v. 103, ev. ref. 1, židov 82. Podľa sčítania ľudu z roku 1930 bolo na Lúkach 198 domov, 783 obyvateľov. Z nich čslov. národnosti 752, ruskej 4, nemeckej 16, židovskej 8, cudzincov 3. Katolíkov 584, ev. a.v. 133, židov 63, iných 3. Obyvatelia boli skoro všetci robotníci, roľníkov bolo málo. Robotníci chodievali na sezónne práce na majere (do repy) na nížinu, potom do blízkych Lednických Rovní, Dubnice a i. Po prevrate chodili do Čiech. Niektorí sa vysťahovali do SAU aj do Kanady. V posledných časoch zarábali pri hydrocentrále na Váhu pri Ladcoch, neskôr pri stavbe dráhy Púchov - Horní Lideč. Teraz pri stavbe železnice Harmanec - Diviaky, vo Vsetíne, Trenčíne. Niektorí chodili denne do zbrojovky v Považskej Bystrici. Dobrý úžitok dával obyvateľstvu hovädzí dobytok, ktorého tu chovali hodne. Väčšina mlieka sa spracovala v družstevnej mliekárni, založenej v rokoch po prevrate. Zo živnostníkov tu bol 1 kováč, 1 pekár, 6 obchodníkov s miešaným tovarom, 4 mäsiari, 2 priekupci, 2 hostince, 1 krajčír, 3 obuvníci (robí však len 1), 1 holič, 2 stolári (pracujú málo), 1 strojný zámočník.
Úrady a Doprava
Od roku 1937 je v Lúkach železničná stanica. Predtým sa chodilo do Púchova nad Váhom (13 km). Pred vojnou pešo alebo vozom, ktorým sa vozila pošta. Tak aj v prvých rokoch po vojne. Potom zaviedli autobusovú dopravu jedným a neskôr dvoma autobusmi. Autobusová doprava zanikla započatím železničnej premávky na Štefánikovej dráhe 2. mája 1937. Obec Lúky patrí do púchovského okresu, kde je okresný úrad, berný úrad, okresný súd, dôchodková kontrola, okresný lekár, zverolekár. V obci je trojtriedna rím. katolícka a jednotriedna ev. a.v. škola. Do meštianskej školy chodia žiaci do Púchova. Železničná stanica má prednostu, výpravčíka, traťmajstra a 5 výhybkárov. Farský kostol pre katolíkov je v obci aj s farou. Fara nateraz nie je obsadená. Administruje ju správca dohňanskej fary dp. Rudolf Minarovský. Evanjelici a.v. vyznania sú prifarení do Záriečia (p. Samuel Peressényi). Židia majú svojho kantora na Lúkach. Predsedom židovskej náboženskej obce je miestny lekár. Poštový úrad je v mieste a listonoš nosieval dvakrát týždenne poštu do Vydrnej. Od roku 1937 sú dvaja listári. Jeden roznáša v obci, druhý vo Vydrnej denne.
Kroje
Občania nosievali pestré kroje. Ženy nosia zubáče, riasnaté punčochy, vyšívané papuče, rukávce, biele plachty a v zime kožuchy. Muži nosia tmavé súkenné nohavice, kapce (papuče), vyšívané vesty s gombíkmi a široké klobúky. Ale kroj pomaly zanechávali. Po prevrate sa muži takmer úplne vzdali kroja. Ženy sú konzervatívnejšie, ale aj u nich je to neraz oblek len sviatočný.
Hory
Hôr nie je veľa, ale viac ako pred 50 rokmi. V roku 1882 ich bolo 166 kat. jutár, v roku 1930 už 2431 kat. jutár. Lesov pribudlo na úkor pasienkov. Najviac hôr je v častiach Nová stávka a Stávky. V horách rastú stromy listnaté (buky, duby, hraby, brezy, kleny), ihličnaté (smreky, borovice, jedle, červený smrek, borovičky). Sem tam sa nájdu osiky, agáty, lipy. Hory patria miestnemu urbáru a jednotlivcom. Obec nemá lesov. Cudzích drevín tu niet. Hlavným produktom lesov je drevo, pochádzajúce z hlavnej ťažby, medziťažby, čiže paberkov v mladších porastoch. V lesoch sa rúbe raz ročne (v zime). Rúbaniská sú znovu vysádzané hlavne ihličnatými priesadami. Drevo sa spracuje na siahovicu, alebo rovné kmene sa na pílach režú na laty a dosky. Drevo sa z hôr dopravuje domov na vozoch, saniach, ťahaných koňmi a kravami. Chudobní si drevo ťahajú a vozia sami. Mnoho škodí lesom zhrabávanie a odnášanie lístia v jeseni, ktoré sa používa na podstielanie hovädziemu dobytku. Na jar sa oblamujú stromy a zeleným lístím kŕmia kozy (letnina). Vedľajšiu ťažbu lesa poskytujú huby, jahody, maliny a iné lesné plodiny, ktoré sú predmetom zbierania okolitého obyvateľstva. Malín, jahôd, húb je v horách dosť, menej je čučoriedok. Z húb sa nachádzajú bukové, sivé, dubové, osikové, brezové, lieskové, zachojáky, kuričky, paprstky, mlieče, kozáky, smrekové a i.