Jozef Cíger Hronský bol významný slovenský spisovateľ, učiteľ a redaktor. Po roku 1945 emigroval cez Rakúsko a Taliansko až do Argentíny, kde pracoval ako kreslič v textilnej továrni v Lujáne. Bol spoluzakladateľom časopisu Hontiansky Slovák a v Kremnici založil edíciu Mládež. Aktívne pôsobil v krajanských spolkoch a jeho diela boli preložené do viacerých jazykov. Jeho románová tvorba vrcholila v prvej polovici 30. rokov 20. storočia, pričom sa venoval aj tvorbe pre deti a mládež. K Slovenskému národnému povstaniu zaujal nepriateľský postoj. Po roku 1989 bol rehabilitovaný.
Román Jozef Mak, vrcholné dielo slovenskej medzivojnovej literatúry s prvkami expresionizmu, je hlbokou sondou do ľudského osudu, údelu a utrpenia. Zobrazuje príbeh jednoduchého človeka z dedinského prostredia, ktorý sa stretáva s prekážkami a krivdami, no nevie sa im brániť.
Jozef Mak ako "človek-milión"
Jozef Mak je symbolom človeka-milióna, drobného, húževnatého človeka, ktorý sa vyrovná so všetkým, čo mu život prinesie. Je to jednoduchý človek z dedinského prostredia, nemanželské dieťa, pracovitý a ochotný pomáhať druhým. Hoci sa zdá bezvýznamný ("malý ako máčny máčik"), pre Julu je zmyslom života. Má rád zvieratá a prírodu, je s ňou spätý. Živí sa ako drevorubač a neskôr ako vozník.
Dej románu sa odohráva v predvojnovom a vojnovom období v jednoduchom stredoslovenskom dedinskom prostredí. Autor sa usiluje opísať tesnú spätosť človeka s prírodou a snaží sa o "sociálne prebudenie".
Fatalizmus a expresionizmus v diele
Dielo Jozef Mak predstavuje fatalistický román s prejavmi expresionizmu. Príbeh sa odohráva na prelome 19. a 20. storočia, v dobe, keď bol svet komplikované miesto a slovenský národ sa nachádzal v ťažkej situácii. Dôležité je, čo sa deje vo vnútri postavy - ako to postava pociťuje.
Prečítajte si tiež: Analýza Tajovského tvorby pre deti
V diele sa objavujú prvky, ktoré vytvárajú silný dojem fatality - osudovej predurčenosti. Jozef Mak sa narodí ako nemanželský syn do sveta, kde ho nik nečaká. Jeho osud plný útrap sa napĺňa - nič, čoho sa Jozef Mak chytí, sa neskončí šťastne.
Prejavy expresionizmu sú prítomné v celom diele, napr. lyrizácia prózy, kontrastné postavy, eruptívne/impulzívne povahy, expresionistický pocit hrôzy a zhnusenia, napätá atmosféra.
Postavy románu
Jozef Mak
Nemanželský syn vdovy Evy Makovej, ktorý má dopredu určený veľmi ťažký osud. Nič, čo v živote začne robiť, sa neskončí šťastne. On však nemá taký pocit. Myslí si, že mnohí sú na tom aj oveľa horšie. Pred matkou a bratom je síce ústupčivý, ale napriek tomu je činorodý, pracovitý, húževnatý a poctivý človek. Pociťuje silný cit, no nie je schopný ho vyjadriť. Zažije množstvo utrpenia, ale je to človek-milión - ten, ktorý vydrží všetko. Niektoré pramene označujú Jozefa Maka za pasívnu postavu. Nie je to pravda, pretože Jozef vždy koná. Vždy koná, aj keď podľa svojej povahy, no niekedy príde s činom, ktorým prekvapí celú dedinu. Spočiatku nevedel, čo všetko v Jule získal.
Jano Mak
Jozefov protipól. Manželský syn, ktorý má veľmi prudkú a ťažko ovládateľnú povahu. Jeho správanie sa mení v závislosti od toho, či je s rodinou alebo s chlapmi. Zatiaľ čo Jozef je pracovitý a činorodý, Jano hľadá jednoduchšie cesty, ako žiť život (láka chlapov do pochybnej práce v Amerike, neskôr chodí po svete ako Adušov nástupca). Jozef je poctivý, no Jano nie (predá polovicu domu, ktorý postavil Jozef; opustí ženu i dieťa). V niektorých častiach diela úplne mizne a potom sa opäť vráti, prípadne sa objaví len na chvíľku.
Maruša Meľošová
Na začiatku diela je to krásne, starostlivé dievča, pekné tvárou i dušou. Mocná, hrdá dievka, ktorá sa dokáže postarať o celé gazdovstvo i o otca. Po Jozefovom odchode na vojenčinu sa však všetko zmení. Choroba, alkohol a manželstvo s Janom Makom, ku ktorému necíti žiadnu náklonnosť, ju zmenia na nepoznanie. Stane sa z nej nevľúdna žena s nepeknou rapavou tvárou. Objavuje sa v diele až v 38. kapitole.
Prečítajte si tiež: Placky alebo chlieb?
Jula Petrisková
Nízke, jednoduché dievča nevýraznej tváre, ktoré malo chromú ľavú ruku. Bola prostá, ústupčivá a hoci jej mnohí nadávali do mrzákov, usilovne pracovala a urobila roboty aj za viac ľudí. Má strach, že Maruša odvábi Jozefa, ale nepovie nič. V tichosti trpí a sleduje Marušino správanie, ktoré ju sužuje. Je síce ústupčivá, no ani jej srdce nedokáže odpustiť všetko. Pocit strachu a nepokoja trvá príliš dlho, a tak postupne chladne, až sa Jozefovi úplne odcudzí. Na konci diela má však úsmev na tvári, pretože konečne vidí, že Jozef ju má naozaj rád. Jej srdce je však slabé - oslabené od bolesti, od toho, že ju nemal rád.
Kompozícia a jazyk diela
Dielo sa skladá zo 75 kapitol označených číslom. Hlavným kompozičným prvkom je kontrast, často prechádzajúci až do paradoxu, s ktorým autor veľmi účinne pracuje. Kontrast však nenájdeme len pri postavách, ale aj v citoch a činoch. Ozvláštnením diela je motív príchodu inovate v 63. a 75. kapitole. Autor prirovnáva inovať k nevestinmu závoju, ktorý utkala sama príroda. Ďalším výrazným kompozičným prvkom je oneskorené vysvetlenie javu, prípadne oneskorená reakcia postavy na nejakú otázku alebo udalosť. Niektorí teoretici tento Hronského kompozičný znak označujú ako retardáciu. Okrem hlavnej dejovej línie, v ktorej sledujeme hlavné postavy, sú súčasťou diela aj krátke epizódne, dotvorené línie s ďalšími postavami. Pri niektorých vedľajších postavách sledujeme aj ich vývoj (napr. Cigán Imro, ktorý sa v diele objaví niekoľkokrát, ujde od oviec a stane sa prvým muzikantom), iné sa zasa objavia a potom z ničoho nič zmiznú - nesledujeme ich cestu (napr.
Dielo je charakteristické kultivovaným ľudovým jazykom, ktorý je veľmi expresívny. Autorovi sa výrazne podarí zachytiť niektoré javy, napr. Postavy málo rozprávajú alebo hovoria nepodstatné veci, často nedopovedia vetu, odmlčia sa. V románe je množstvo lyrických pasáží. Autor je jedným z prvých slovenských spisovateľov, ktorý začal v próze používať umelecké prostriedky lyriky (lyrizuje prózu).
Príbeh Jozefa Maka
Už pri narodení Jozefa Maka boli problémy. Narodil sa v nesprávnom čase, bol nemanželské dieťa, nikto sa po pôrode neunúval povedať matke, či je zdravý, nemal ho kto spočiatku ani pokrstiť. Tejto úlohy sa nakoniec ujala Hana Meľošová, ale aj tak mal chudobné krstiny a do vienka dostal jedine „ukrižované ruky“ od Ježiša.
Po návrate z vojny sa dozvie, že Maruša sa vydala za jeho brata Jana a bývajú v Jožovom dome. Po čase si aj napriek mnohým protestom a možno aj zo sklamania a súcitu zobral za ženu Julu. Na čas musel ísť do väzenia, lebo počúval tzv. buriča Ivana Pietora. Keď sa vrátil domov, našiel Julu so svojim synčekom. Jano sa často opíjal a žiarlil. Jožo sa začal s Marušou stretávať, ale možno by to ani nerobil, ale Maruša sa mu vyhrážala. Jula na toto podvádzanie prišla, bola pevná ako skala, nič Jožovi nehovorila, no jeho trápilo svedomie. Raz ich uvidel Hiriačok. Keď Jožo zistil, že za mlčanie mu Maruša sľúbila Julu, nahneval sa, bol zároveň smutný a vyhnal Marušu - z nešťastnej lásky sa utopila v sude. Jožo sa od Bánóciho dozvedel, že Jano predal polovicu jeho chalupy. Bánóci mu ponúkol výhodnú prácu a odkúpenie späť. Jula čakala druhé dieťa (najradšej by mala dcéru) a akoby tušila chorobu. Po pôrode Jula Jožovi odpustí, lebo mu na tvári vidí, že ju má rád. Avšak ich šťastie končí, keď Jula oslabená pôrodom umiera - keby bola skôr prišla na to, že ju má Jožo rád, bola by začala skôr a silnejšie bojovať. Jožo je smutný. Osud však nezmení a musí sa ďalej pretĺkať životom - aj keď ho má ťažký.
Prečítajte si tiež: Ako sa vyrába chlieb?
Sociálno-psychologický rozmer diela
Jozef Mak je sociálno-psychologický román, ktorý sa odohráva v rokoch 1900-1930. Autor poukazuje na problémy dediny, napríklad alkoholizmus, ktorý robí z ľudí trosky. Dielo opisuje nesúhlas niektorých ľudí s pomaďarčovaním, ale aj ich nemohúcnosť.
Príbeh človeka, ktorý postupne o všetko prichádza, no napriek tomu sa nedá zlomiť a pokračuje ďalej (je naplnený vnútornou silou - heroizmom), je dielom, ktoré dokáže osloviť aj dnešného čitateľa. Dielo sa svojou jedinečnou formou zaradilo medzi najlepšie slovenské romány.
Hronského prínos slovenskej literatúre
Hronského prozaické dielo, najmä jeho vrcholné romány Jozef Mak, Pisár Gráč a Andreas Búr Majster tvoria jednu z najvýznamnejších línií modernej slovenskej prózy. Svojou tvorbou zaujal popredné miesto v slovenskej literatúre. V popredí jeho diel stál obyčajný slovenský človek so svojimi každodennými radosťami i starosťami.