Výročné ceny Samuela Zocha sú odrazom snahy Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) o vyzdvihnutie osobností a inštitúcií, ktoré sa významne podieľajú na jeho spoločenskom a hospodárskom raste a reprezentácii doma i v zahraničí. Toto ocenenie nesie meno významnej osobnosti, Dr. Samuela Zocha, evanjelického farára a biskupa, ktorý sa v roku 1918 stal prvým bratislavským županom a je známy ako autor Martinskej deklarácie.
Osobnost Samuela Zocha
Dr. Samuel Zoch, narodený v roku 1882 v Cerove, bol nielen evanjelickým farárom a biskupom, ale aj významným spoločenským činiteľom. Po zvolení za farára v Modre v roku 1907 sa ujal správy evanjelického sirotinca, ktorý dobudoval a zorganizoval preň verejnoprospešné zbierky. Po roku 1918 sa stal prvým bratislavským županom a neskôr pôsobil ako poslanec Národného zhromaždenia od roku 1925. Jeho iniciatíva a túžba pomáhať ostatným sa prejavili aj v rozvoji modranskej keramickej dielne, ktorú podporil založením účastinnej spoločnosti Slovenská keramika. Jeho odkaz je dodnes inšpiráciou pre mnohých.
Významní laureáti Výročnej ceny Samuela Zocha
Výročná cena Samuela Zocha bola udelená mnohým významným osobnostiam, ktoré sa zaslúžili o rozvoj Bratislavského samosprávneho kraja v rôznych oblastiach. Medzi ocenenými nájdeme osobnosti z oblasti politiky, umenia, zdravotníctva, športu a sociálnej práce.
MgA. JUDr. Ing. Viliam Nagy
MgA. JUDr. Ing. Viliam Nagy sa po Nežnej revolúcii stal prvým starostom mestskej časti Podunajské Biskupice, kde pôsobil dve volebné obdobia od roku 1990 do roku 1998. V tomto náročnom období bolo potrebné vybudovať miestny úrad od základov. K Podunajským Biskupiciam sa pričlenili aj Dolné Hony a Medzi Jarkami, ktoré dovtedy patrili pod Obvodný národný výbor Bratislava II. Ako starosta sa aktívne zapojil do tvorby prvého štatútu hlavného mesta Bratislavy a bol aj mestským poslancom. Neskôr sa stal zástupcom prednostu Okresného úradu Bratislava II. Po vytvorení samosprávnych krajov bol prvým riaditeľom Úradu BSK. V tomto období kreoval činnosť úradu BSK, medzinárodné vzťahy a spoluprácu s Rakúskom, s Juhomoravským krajom, s Maďarskom, s Čínou (Šanghaj) a s Moskovskou oblasťou, s ktorou mal skúsenosti, nakoľko od roku 1976 do roku 1982 pracoval v Inštitúte technickej noveliácie RVHP v Moskve, v odbore medzinárodných technologických noriem. Je autorom publikácií v oblasti územných systémov riadenia akosti výrobkov.
Ladislav Holásek
Ladislav Holásek sa zaslúžil o umelecké napredovanie a formovanie popredných zborových telies na Slovensku. So Zborom Slovenskej filharmónie, Zborom Opery SND, Komorným vokálnym zborom Slovenskí madrigalisti, ako aj Speváckym zborom mesta Bratislavy uskutočnil množstvo koncertov na Slovensku i v zahraničí a získal významné domáce a medzinárodné ocenenia. S týmito umeleckými telesami realizoval rad rozhlasových a televíznych nahrávok i viaceré CD. Na čele Speváckeho zboru mesta Bratislavy stojí nepretržite od roku 1977 ako jeho umelecký vedúci a dirigent. Teleso pod jeho vedením pravidelne umelecky spolupracovalo s poprednými domácimi i zahraničnými orchestrami. Ladislav Holásek sa dlhodobo venoval pedagogickej činnosti. Vyučoval na Konzervatóriu v Bratislave, Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, kde zároveň viedol Akademický dievčenský spevácky zbor.
Prečítajte si tiež: Bryndzové Halušky s nemeckým nádychom
MUDr. František Varga
MUDr. František Varga zasvätil svoj život pomoci deťom a tínedžerom. Jeho entuziazmus a láska k svojmu povolaniu, ktoré je pre neho aj poslaním, z neho priam srší. Počas svojej kariéry pomohol a naďalej pomáha nespočetnému množstvu detských pacientov. Ku každému pristupuje individuálne a maximálne empaticky. Jeho heslom je, že lekár sa musí vcítiť do každého svojho pacienta a tak k nemu aj pristupovať. Nezanedbá žiadnu maličkosť a je ochotný nezištne pomáhať aj v rámci svojho voľného času mimo ordinačné hodiny, nehľadiac na to, či je deň a či noc. Stále sleduje trendy v oblasti pediatrie, navštevuje odborné školenia a semináre. Mnoho však čerpá zo svojich bohatých skúseností a znalostí. Možno preto je až doteraz záujem o jeho odbornú lekársku starostlivosť v celom seneckom okrese obrovský. Počas koronakrízy, aj napriek tomu, že vzhľadom na svoj vek patrí do rizikovej skupiny, ambulanciu nezatvoril, ale ordinoval a pomáhal naďalej.
Ján Švehlík
Ján Švehlík je bývalý futbalový reprezentant ČSSR, ktorý svoj futbalový život spojil so Slovanom Bratislava, v ktorého drese pôsobil ako hráč 13 sezón. Po skončení aktívnej kariéry zostal klubu verný naďalej. Pôsobil v ňom ako tréner, športový riaditeľ a v súčasnosti vedúci mužstva. V roku 2020 sa dožil významného životného jubilea a pri tejto príležitosti mu BFZ navrhuje udeliť ocenenie BSK. Pán Švehlík za svoju kariéru získal mnohé ocenenia. V roku 1972 titul ME -Československo do 23r., ME v roku 1976 ME-Československo, Majster Československa - 4x, Víťaz Česko-slovenského pohára 2x, Víťaz Slovenského pohára-4x.
Eva Rysová
Eva Rysová oslávila 16. augusta 2020 svoje 88. narodeniny. Známa slovenská herečka stála na divadelných doskách prvýkrát v roku 1955. Začínala ako ochotníčka. Po zavŕšení štúdií na VŠMU nastúpila mladá herečka do Armádneho divadla SNP v Martine. Hrala tiež v nitrianskom i trnavskom divadle. Jej prvou rolou bola Hanka v Karvašovom Pacientovi 113. Od roku 1966 bola stálicou divadla Nová scéna v Bratislave až do roku 2010. Vytvorila tam množstvo zložitých ženských postáv, recitačných vystúpení. Účinkovala v Gladkovej Večenej mladej histórii, vo Wildovom Ideálnom manželovi, Pagnolovom Topáze. Konferovala na estrádach. Ohurovala svojim talentom a šarmom tisícky divákov v desiatkach divadelných inscenácii, televíznych filmov či seriálov a svoje uplatnenie našla aj ako dabingová herečka. Jej hlasom prehovárala na slovenských obrazovkách svetová herecká diva Sofia Loren a Gina Lollobrigida. Nadabovala postavy vo filmoch Pre mňa nehrá blues (1964), Panna zázračnica (1966), Šepkajúci fantóm (1975) či kráľovnú v obľúbenej rozprávke Kráľ Drozdia Brada. Zažiarila tiež napríklad v televíznej inscenácii Mladá mníška (1968) v roly Anny, malú rolu redaktorky Potockej si zahrala v krimi filme Prípad krásnej nerestnice (1973), rolu matky v hudobnej komédii Toto leto doma (1980), v rozprávke Kto chce získať princeznú (1984), v psychologickej dráme Mesto plné dáždnikov (1989) v úlohe Smikovej. Naposledy tešila divákov v televíznom seriáli Búrlive víno. Dlhé roky pôsobila v Slovenskom rozhlase kde nahovorila stovky rozprávok. Na jej nezameniteľnom hlase je odchovaných niekoľko generácii. Ako sama hovorí, je vďačná osudu za to, že dostala takú možnosť pretože podľa nej je rozprávka základ výchovy. Človek sa tam dovzie čo je dobré a čo je zlé. Herectvu zasvätila celý svoj život a aktívnou zostala do veľmi vysokého veku. Čo však považuje za ešte väčší úspech ako stvárnenie množstva žánrovo i charakterovo rozmanitých postáv je jej pôsobenie na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave. Do roku 2012 tam vyučovala umelecký prednes a javiskovú reč. Ako pedagogička pôsobila i na Vysokej škole múzických umení. Jej rukami prešli mnohí známi televízni, divadelní a dabingoví herci či operní speváci. Za mnohých môžeme spomenúť zosnulú herečku činohry SND Moniku Potokárovú, muzikálovú herečku a speváčku Andreu Gábrišovú, dabingového a divadelného herca Jakuba Abraháma, herca a operného speváka Filipa Túmu či herca Alexandra Bártu. Jej študentkou bola aj Sisa Lelekes Sklovská, sólista opery SND Pavol Remenár alebo sólista opery SND Ľudovít Ludha, Martin Malachovský a Klaudia Račič Dernerová. V roku 2005 získala cenu Karla Čapka. Sme hrdí, že táto vzácna dáma aj s rodinou je dlhoročnou obyvateľkou Karlovej Vsi a napriek tomu, že sa tu nenarodila sa považuje za Karlovešťanku. V jej úctyhodnom veku neustále sleduje spoločenské dianie a má radosť z každodenných maličkostí.
MgA. Ľubomír Piktor
MgA. Ľubomír Piktor je mimoriadne talentovaný a kreatívny herec, bábkoherec, klaun, divadelník. Celý svoj tvorivý život zasvätil najmä tvorbe pre najmenších, a tak pozitívne ovplyvnil niekoľko generácií detí, o čom svedčia listy aj osobné prejavy vďaky, ktoré dostáva dodnes. V jeho živote je niekoľko výnimočných období, ktoré zanechali výraznú stopu (pôsobenie v jedinečnom divadelnom zoskupení Alfréd a spol. v Prahe, realizácia cyklickej televíznej relácie pre deti Elá hop, spolupráca s Milanom Sladkom na medzinárodnom projekte Figarova svadba…) Najvýraznejšie a najvzácnejšie je však jeho pôsobenie v nezávislom divadle PIKI, ktoré založil spolu s Katarínou Aulitisovou v porevolučnom roku 1990. Divadlo PIKI “vypiplali” z ničoho, s minimom finančných prostriedkov na renomovanú značku, známu predovšetkým v zahraničí. Piktor s divadlom PIKI prekročil nielen hranice Bratislavského samosprávneho kraja, ale aj Slovenska. Za tridsať rokov existencie Divadla PIKI účinkoval na desiatkach zahraničných divadelných festivalov vo všetkých krajinách Európy, ale aj na iných kontinentoch. Reprezentoval Slovenskú republiku na dňoch slovenskej kultúry v Kanade aj na festivale Eurokids vo Washingtone. Počas svojho tvorivého života bol ocenený na medzinárodných divadelných festivaloch približne päťdesiatimi cenami. Okrem cien za herecké výkony, Grand prix za najlepšie predstavenia, cien za réžiu, choreografiu, imagináciu, kreativitu, či cien detského diváka, treba vyzdvihnúť najmä ceny za najhumánnejšie posolstvo. Tie totiž potvrdzujú, že Ľubomír Piktor - kreatívny človek, talentovaný bábkoherec, charizmatický herec a dojemný klaun, je citlivým tvorcom, pre ktorého je dôležité odovzdávať myšlienku ľudskosti a tolerancie najmladšej generácii. Ľubomír Pitkor tento rok oslávil 60 rokov svojho života, 45 rokov tvorivého života a 30 rokov života Divadla PIKI. Návrh na udelenie Výročnej ceny ho zastihol v plnej životnej sile a energii.
Jana Matulová
Jana Matulová sa mimoriadne zaslúžila o pomoc v Domove sociálnych služieb a zariadení pre seniorov na Hrnčiarskej ulici v Pezinku počas pandémie COVID-19. BSK od vzniku pandémie venoval mimoriadnu pozornosť preventívnym opatreniam vo všetkých zariadeniach sociálnych služieb, vrátane domovov sociálnych služieb, zariadení pre seniorov a špecializovaných zariadení. Napriek tomu, Domov sociálnych služieb a zariadení pre seniorov na Hrnčiarskej ul. č. 37, Pezinok, ktorého zriaďovateľom je BSK, bol prvým zariadením na Slovensku, v ktorom bol potvrdený COVID - 19 tak u klientov ako aj u zamestnancov. V zariadení sa poskytuje sociálna služba prevažne ľuďom v seniorskom veku s ťažkým zdravotným postihnutím. S narastajúcim počtom klientov s potvrdeným ochorením na COVID - 19 sa situácia v zariadení zhoršovala. Zariadenie bolo uzavreté v karanténe, strážené políciou a armádou. Bojovalo s veľkým nedostatkom zamestnancov, situáciu sťažovali médiá, verejnosť ale i strach a obava o chorých klientov. Bola to práve Janka Matulová, ktorá sa rozhodla pomôcť a využiť svoje skúsenosti s poskytovaním sociálnych služieb a prácou s klientmi. Dobrovoľne vstúpila do toho zariadenia, podrobila sa izolácii a začala v zariadení pracovať ako krízová manažérka. V zariadení v karanténe pracovala 6 týždňov bez prestávky a bez toho, aby zo zariadenia odišla a mohla sa stretnúť so synom a svojou rodinou. Počas pôsobenia v zariadení sa jej podarilo získať posily - odborníkov do rady zamestnancov zariadenia, stabilizovať personál zariadenia, zistiť a saturovať požiadavky zo strany pracovníkov zariadenia, zrevidovať stav OOPP v zariadení, nácvik manipulácie s ochrannými osobnými oblekmi, určiť postupy vyplývajúce z každodennej prevádzky zariadenia, dôsledná a otvorená komunikácia s prijímateľom sociálnych služieb o aktuálnom stave v zariadení a dôvodoch prijatia opatrení, zabezpečiť pravidelnú celoplošnú dezinfekciu zariadenia. Napriek ťažkej situácii bola v zariadení vždy usmiata, zapájala sa do práce nielen odborných, ale aj pomocných prác, dôsledne sledovala zdravotný stav klientov, dbala na ich starostlivosť. PhDr. Jana Matulová je nominovaná za odvahu, nezištnosť a nasadenie vlastného zdravia. Aj vďaka nej je v Domove sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov opäť veselo.
Prečítajte si tiež: Nemecké koláče a tradície
Hilda Múdra
Hilda Múdra je slovenská trénerka krasokorčuľovania rakúskeho pôvodu. Viedla zdravých aj mentálne postihnutých. Pätnásť rokov bol jej zverencom najúspešnejší slovenský krasokorčuliar, olympijský víťaz Ondrej Nepela. Viedla aj Miroslava Šošku, Jozefa Sabovčíka, Mariana Filca, Agnesu Búřilovú a iných. Trénovala aj juhoslovanskú krasokorčuliarku Sandru Dubravičočvú, ktorú doviedla k európskému striebru na sarajevskej zimnej olympiáde 1984. Narodila sa v Rakúsku vo Viedni 1926. V roku 1947 sa vydala za Jozefa Múdreho, odvtedy žije v Bratislave. Na jej počesť sú pomenované medzinárodné majstrovstvá špeciálnych olympiád v krasokorčuľovaní pod názvom Pohár Hildy Múdrej. V roku 2000 prevzala od Prezidenta Rudolfa Schustera cenu za Ondreja Nepelu pre najlepšieho slovenského športovca 20.
Ivan Štrpka
Ivan Štrpka je slovenský básnik, prozaik a textár, člen básnickej skupiny Osamelí bežci. Osamelý bežec sa okrem písaniu poézie textársky podieľal na jedenástich albumoch hudobníka a speváka Deža Ursinyho (napr. Pevnina detstva, Nové mapy ticha, Modrý vrch, 4/4 Bez počasia, Zelená , Momentky, do tla či Príbeh). Časť týchto textov vyšla v roku 1998 aj knižne pod názvom Modrý vrch. Ivan Štrpka sa narodil 30. 06. 1944 v Hlohovci. Mladosť prežil na juhozápadom Slovensku. V rokoch 1963 - 1969 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského španielčinu a slovenčinu. Po kratšom pôsobení v literárnych redakciách Kultúrny život, Mladá tvorba a vo vydavateľstvách Slovenský spisovateľ, Tatran pracoval ako dramaturg pre deti a mládež v Slovenskej televízii v Bratislave. Pre svoje politické názory a postoje nesmel v 70. rokoch publikovať. V druhej polovici 80. rokov sa stal redaktorom Mladých rozletov, potom zástupcom šéfredaktora novovzniknutého Literárneho týždenníka a v rokoch 1990 - 1993 šéfredaktorom Kultúrneho života. Od roku 1999 do roku 2010 bol šéfredaktorom časopisu Romboid.
Prof. PhDr. Jozef Leikert, PhD., Litt.D.
Prof. PhDr. Jozef Leikert, PhD., Litt.D. je úspešný slovenský básnik, spisovateľ, autor literatúry faktu, historik, publicista a vysokoškolský pedagóg. Dve funkčné obdobia bol predsedom Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska, v súčasnosti je predsedom Klubu spisovateľov literatúry faktu a Klubu historikov, výtvarných umelcov a spisovateľov Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Založil aj niekoľko rokov viedol Kulturologickú spoločnosť a Spoločnosť Jozefa Kronera. Pracoval v niekoľkých redakciách (Slovenský rozhlas, Smena, Pravda, Expoze) naposledy bol šéfredaktorom Gama magazínu, ktorý bol v tom čase najrozsiahlejší v Československu. Vyše dvadsať rokov pôsobil ako vedecký pracovník Historiského ústavu Slovenskej akadémie vied. Potom bol hovorcom prezidenta slovenskej republiky Rudolfa Schustera, riaditeľom tlačového odboru Kancelárie prezidenta SR a neskôr osobným poradcom prezidenta republiky. Na Filozofickej fakulte Univerzity Konštatína Filozofa v Nitre viedol Katedru kulturológie a neskôr bol dekanom Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave. V súčasnosti pôsobí na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Obnovil Malú galériu Smeny, malú galériu Pravdy, založil Galériu Sala Terrena, Galériu na schodoch a Galériu Karola Kállay. O živote a tvorbe Jozefa leikerta vyšiel zborník Časy a čas (2010) a monografie prof. PhDr. Dalimíra Hajka, DrSc.
Docent Milan Lasica
Docent Milan Lasica je svojím celoživotným dielom neodmysliteľnou súčasťou najkvalitnejšej kultúry na Slo…
Význam ocenenia
Výročné ceny Samuela Zocha sú dôležitým nástrojom na podporu a motiváciu jednotlivcov a organizácií, ktoré svojou prácou prispievajú k rozvoju Bratislavského samosprávneho kraja. Ocenenie je nielen prejavom uznania, ale aj povzbudením do ďalšej činnosti a inšpiráciou pre ostatných.
Prečítajte si tiež: Recept po nemecky v kontexte migrácie