Slovenské paradajky si získavajú čoraz väčšiu popularitu medzi spotrebiteľmi, ktorí oceňujú ich čerstvosť, chuť a lokálny pôvod. Zsolt Bindics z Prima Fruit zdôrazňuje, že slovenská paradajka je oberaná v plnej zrelosti, čo zaručuje jej vynikajúcu chuť. Ročne sa na trh dodáva približne 10-tisíc ton týchto plodov. Hoci primárne smerujú k domácim spotrebiteľom, slovenské paradajky si našli cestu aj do Maďarska, Českej republiky a dokonca aj do Talianska a Španielska.
Slovenská sebestačnosť v produkcii paradajok
Ešte pred dvadsiatimi rokmi dominovali na slovenskom trhu paradajky z južnej Európy a severnej Afriky. Dnes však sektor intenzívneho pestovania paradajok na Slovensku vyprodukuje približne 35-tisíc ton plodov, čo predstavuje viac ako tretinu ročnej spotreby krajiny. Slovenskí pestovatelia paradajok tak výrazne prispievajú k zvyšovaniu poľnohospodárskej produkcie z hektára, ktorá je podľa štatistík Eurostatu jedna z najnižších v Európskej únii. Pestovatelia paradajok dosahujú až 700-násobne vyššie tržby z hektára v porovnaní s priemerom Slovenska.
Inovácie v pestovaní a využívanie geotermálnej energie
Spoločnosť Prima Fruit v Hornej Potôni postavila moderný skleník, ktorý využíva holandské a izraelské technológie a obnoviteľné zdroje energie. Na vykurovanie skleníka slúži geotermálny vrt, ktorý znižuje náklady na prevádzku. Bez geotermálnej energie by sa ročné náklady na vykurovanie plynom vyšplhali na približne 200-tisíc eur.
Využívanie geotermálnej energie prináša energetické, ekonomické a ekologické výhody, znižuje závislosť od fosílnych palív a prispieva k znižovaniu emisií skleníkových plynov. V Hornej Potôni sa nachádzajú dva geotermálne vrty, VHP-12-R a FGHP-1, ktoré zabezpečujú teplo pre miestne skleníky. Voda z vrtov sa privádza do strojovne, kde odovzdáva teplo cez doskový výmenník tepla vykurovacím sústavám. V prípade poruchy alebo v zimnom období je k dispozícii špičkový zdroj tepla v podobe dvoch teplovodných kotlov spaľujúcich zemný plyn.
Technológie a postupy v skleníkoch Hornej Potône
Pestovateľská plocha v Hornej Potôni predstavuje 6 hektárov, čo z nej robí najväčšie skleníkové hospodárstvo na Slovensku v oblasti pestovania paradajok. Skleník je vybavený systémom na vetranie, ktorý zabezpečuje dostatočnú cirkuláciu vzduchu, a sieťami proti hmyzu a škodcom. Vnútorná klíma je riadená počítačom, ktorý automaticky nastavuje vetranie, zavlažovanie a dávkovanie živín v závislosti od intenzity slnečného žiarenia a teploty vzduchu.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie na slovenské tarhoňové jedlá
Výhody pestovania slovenských paradajok
Spotrebitelia, ktorí si vyberú slovenské paradajky, získavajú produkt, ktorý je oberaný v plnej zrelosti a chuti. Vďaka skleníkovému pestovaniu a využívaniu moderných technológií sú slovenské paradajky dostupné takmer počas celého roka. Pestovanie v skleníkoch tiež umožňuje minimalizovať používanie pesticídov a chémie, čo prispieva k zdravšiemu a ekologickejšiemu produktu.
GreenCoop: Medzinárodná organizácia výrobcov
GreenCoop je prvá medzinárodná organizácia výrobcov na Slovensku, ktorá združuje šiestich slovenských pestovateľov paradajok. Medzi členov patrí aj spoločnosť Prima Fruit z Hornej Potône, ktorá pestuje strapcové paradajky v šesťhektárovom skleníku. Všetci pestovatelia GreenCoopu sa nachádzajú na Žitnom ostrove, kde je k dispozícii viac ako dvetisíc hodín slnečného svitu ročne. Vďaka načasovaniu medzi jednotlivými skleníkmi dokážu zabezpečiť paradajky od konca februára do konca decembra.
Šľachtenie a odrody slovenských paradajok
Na Slovensku sa šľachtením paradajok zaoberá napríklad spoločnosť Zelseed, spol. s r. o. Šľachtiteľka Ing. Simona Luptáková sa zameriava na vývoj odrôd, ktoré spĺňajú nároky na vysokú kvalitu, odolnosť proti chorobám a vysoké výnosy. V posledných rokoch sa šľachtenie prispôsobuje aj klimatickým zmenám, a preto sa sústreďuje aj na odrody, ktoré dokážu lepšie zvládať extrémne počasie, ako je horúčava alebo nedostatok vody.
Medzi slovenské paradajkové hybridy patria napríklad ‘Žofka F1’, ‘Niki Zel F1’, ‘Ambros F1’, ‘Milica F1’, ‘Ady Zel F1’, ‘Jerguš F1’, ‘Veloria Zel F1’ a klasická odroda ‘Sláva Porýní’. Spoločnosť ponúka aj odrody kríčkových rajčín, konkrétne odrody ‘Danuša’, ‘Bovita’ a ‘Tomanova’.
Výzvy a budúcnosť pestovania paradajok na Slovensku
Slovenskí pestovatelia paradajok patria medzi najefektívnejšie poľnohospodárske spoločnosti, no čelia výzvam v podobe vysokých nákladov na energie a nedostatočnej podpory zo strany štátu. Farma Babindol, ktorá je jediným väčším slovenským pestovateľom dodávajúcim paradajky aj v zime, sa kvôli vysokým cenám plynu obáva o svoju produkciu.
Prečítajte si tiež: Recepty na slovenské jedlá
Napriek týmto výzvam majú slovenskí pestovatelia paradajok potenciál ďalej rásť a zvyšovať svoju produkciu. Investície do moderných technológií, využívanie obnoviteľných zdrojov energie a podpora zo strany štátu môžu prispieť k posilneniu slovenskej sebestačnosti v produkcii paradajok a k zabezpečeniu kvalitných a čerstvých produktov pre spotrebiteľov.
Pestovanie paradajok pre rôzne účely
Pri výbere osiva je dôležité zvážiť, na aký účel plánujete paradajky pestovať. Na pretlaky a kečupy sú ideálne kríčkové odrody ‘Danuša’, ‘Bovita’, ‘Salus’, ‘Denár’ a kolíková odroda ‘Jerguš F1’, ktoré majú nízky obsah šťavy a hrubú vrstvu dužiny. Do šalátov sú najvhodnejšie ‘Tomanova’, ‘Milica F1’, ‘Niki Zel F1’, ‘Žofka F1’ a ‘Ady Zel F1, ktoré sú sladké a šťavnaté. Na grilovanie a pečenie sa hodia odrody ako ‘Ambros F1’ a ‘Veloria Zel F1’, ktoré majú pevnú dužinu a dobre držia tvar pri tepelnej úprave. Na výrobu šťavy je výborná ‘Sláva Porýní’, ktorá má intenzívnu chuť a vôňu, no je citlivá na extrémne horúčavy.
Prečítajte si tiež: Tradícia a kvalita slovenských mäsiarov