Tri týždne po návšteve Arménska sa mi splnil sen a navštívil som Nachičevanskú autonómnu republiku, ktorú pre potreby tohto článku budem nazývať skrátene Nachičevan, rovnako ako jej hlavné mesto. Niektoré zdroje používajú názov Nachčivan, ale mne osobne znie lepšie Nachičevan a budem sa ho držať. Pôvodne sme mali ísť štyria, no nakoniec sme ostali traja. Leteli sme z Budapešti s leteckou spoločnosťou Wizz Air, ktorá 3x zmenila časy odletov a príletov, čo nám skrátilo pobyt.
Prečo práve Nachičevan?
Takmer nikto o Nachičevane nepočul. Tento Bohom zabudnutý kúsok zeme, ktorý patrí Azerbajdžanu, je najväčšia suchozemská exkláva na svete. Počas rozpadu ZSSR bol Nachičevan prvou zväzovou republikou, ktorá vyhlásila nezávislosť. Od Azerbajdžanu ho delí približne 130 km pás územia, ktoré patrí ich nepriateľovi - Arménsku. Čo sa týka medzinárodnej situácie, predpokladám, že sa Azerbajdžanu podarí nasilu spojiť s Nachičevanom. Už teraz budujú s Iránom pozemný železničný koridor.
Nachičevan je vtlačený medzi Arménsko a Irán, na severozápade hraničí 9 km s Tureckom. Na rozlohe asi 3x menšej ako západné Slovensko žije okolo 490 000 obyvateľov, z toho v hlavnom meste Nachičevan žije 95 000 obyvateľov. Miestni veria, že práve tu pristál Noe so svojou archou a že je tu pochovaný. Drsná a suchá príroda má svoje čaro.
Cesta do Nachičevanu
Z Bratislavy som sa rozhodol využiť priame spojenie autobusovou linkou Flixbusu na budapeštianske letisko. Kvôli vízovej povinnosti pri letoch do Azerbajdžanu vyžaduje Wizz Air aj napriek online check-inu dostavenie sa na prepážku. Wizz Air nám automatom pridelil každému stredné sedadlo. Presunuli sme sa k nášmu gejtu práve v čase, keď sa ľudia začali stavať do radu na boarding. Let prebehol fajn a niečo po siedmej sme mäkko dosadli v Baku. V zmenárni sme zamenili eurá na domáce manaty a cez Bolt som vyklikal taxík, ktorý nás odviezol do nášho Supreme Hotela. Po ubytovaní sme zašli do vedľajšej reštaurácie na večeru, ktorá nás ale prekvapila cenou.
Ráno sme sa pobalili a taxík cez Bolt nám došiel doslova o dve minúty. Na letisku sme boli do 15 minút. Letecké spojenie Nachičevanu s materskou krajinou zabezpečuje spoločnosť Azerbaijan Airlines. Časť terminálu pre domáce odlety je príjemne a nostalgicky ošumelá. Na security zabavili Palimu malú voňavku. Let do Nachičevanu prebehol načas a aktuálne je medzi Azerbajdžanom a Arménskom pokoj, dokonca Arméni povolili Azerom prelet tejto linky ponad ich územie.
Prečítajte si tiež: Sladký a slaný Veľkonočný pletenec
Pevnosť Alinja - Machu Picchu Azerbajdžanu
Dôvody, prečo som chcel ísť do Nachičevanu, som spomínal na začiatku a pevnosť Alinja bola tým najhlavnejším. Prvé zmienky o Alinji sú už z 1. storočia. Dlhé stáročia bola pevnosť nedobytná, nakoniec ju po 14 rokoch dobývania obsadil dobyvateľ Timur (Tamerlán) v 14. storočí. Alinja má prezývku Machu Picchu Azerbajdžanu a právom. K pevnosti vedie 1500 schodov. Pod pevnosťou je malé múzeum a parkovisko. Cestou hore sme stretli dve turistky, ktoré už išli dolu, potom ešte jeden párik, ktorý s nami letel ráno v lietadle a ešte skupinku asi štyroch iných turistov. Pre mňa to bol veľký zážitok.
Mauzóleum Gulustan a pohraničná oblasť s Iránom
Namierené sme mali do pohraničnej oblasti s Iránom, údolia pri rieke Aras, konkrétne k Mauzóleu Gulustan z 13. storočia z červeného pieskovca. Zvonka je pekne zdobené ornamentami. Na iránskej strane sme len zírali na tie krásne údolia a skalnaté útvary. Išli sme podľa navigácie, keď tu zrazu pred nami závora a vpravo hore na briežku strážna veža a v nej vojak. Boli sme naozaj už na hranici s Iránom a tak sme sa otočili s tým, že navigácia nás asi poslala niekam zle. Po overení mapy sme sa vrátili späť a vojaci nás nakoniec pustili k mauzóleu. To, že tam neboli žiadni iní turisti asi nemusím ani spomínať. O to viac nás prekvapilo, keď sa z vedľajšej budovy vytmolili dve pracovníčky, asi nejaké kultúrne referentky a motkali sa okolo nás.
Julfa a kebab
Bol čas obeda a tak sme si to namierili do neďalekého pohraničného mesta Julfa. V meste sme išli len tak za nosom a v klasickom lokálnom bufete/reštaurácii sme si objednali kebab. Majiteľ bol veľmi milý, pomáhal mu aj malý syn.
Jaskyne Ashabi-Kahf
Našou ďalšou zastávkou bola skalná roklina s jaskyňami Ashabi-Kahf, vzdialenými pol hodiny. Jaskyne Ashabi-Kahf sú pre moslimov posvätným miestom, spomínané sú dokonca aj v Koráne. K rokline vedie krásna nová asfaltka, ktorá končí veľkorysým parkoviskom. V tieni stromov sa plynulo stúpa schodmi stále vyššie do skalnej rokliny. Okrem nás tam bolo zopár veriacich. Došli sme na koniec rokliny, tam je vybudovaná mešita a ďalšie schodiská do posvätných jaskýň.
Soľné sanatórium Duzdagh a múzeum
Sadli sme do auta a navigáciu som nastavil na ďalší bod záujmu, soľné sanatórium Duzdagh. Aby sme tam došli, museli sme sa vrátiť späť do mesta Nachičevan a celé ho prejsť krížom. Logicky sme tak auto odparkovali pri areáli tohto múzea, čo je vlastne truc podnik voči Arménom. Na kopci, kde kedysi stál významný arménsky cintorín, si Azeri postavili park a zbytočnú budovu múzea s obrovským stožiarom a azerbajdžanskou vlajkou.
Prečítajte si tiež: Tipy na slaný tvaroh
Nachičevan: Pevnosť, Noeho mauzóleum a mešita Heydara Aliyeva
Pestrú mozaiku dňa sme uzavreli návratom späť do Nachičevanu. Na jednom mieste sa tam nachádza nachičevanská pevnosť, Noeho mauzóleum a mešita Heydara Aliyeva. Heydar Aliyev bol prvým „demokraticky“ zvoleným prezidentom Azerbajdžanu. Počasie sa presne podľa predpovede začalo kaziť, fúkal nepríjemný studený vietor a občas kropilo.
Ubytovanie a večera
Počas dňa mi písal majiteľ hostela, kde sme mali spať, že urobil chybu v kalendári a že pre nás nemá voľné postele. Ponúkol alternatívu za rovnaké peniaze - malý domček u svojho známeho. Dohodli sme sa a poslal mi adresu, ktorá sa nakoniec ukázala ako nesprávna. Ubytoval nás v malom domčeku, kde sme sa zložili a domáceho vyplatili. Autom sme zašli do komplexu na štýl Parndorfu, kde sme sa najedli v gruzínskej reštaurácii Batumi. Napráskaní sme sa odgúľali k autu a vrátili sme ho do požičovne. Po sprche a pivku sme zhodnotili výživný deň a išli spať.
Odlet z Nachičevanu
Ranný odlet o 7:20 značil, že sa opäť poriadne nevyspíme. Taxi nás odviezlo na letisko, kde na security všetko prebehlo bez problémov. Počasie bolo krajšie ako v piatok a tak bolo po štarte vidieť celkom pekne Ararat a aj arménske jazero Sevan, ponad ktoré sme prelietali. V Baku sme pristáli po asi 50 minútach letu.
Požičanie auta v Baku a prehliadka mesta
Pri východe z letiska sme si chceli dať kávu z automatu. Stroj mi ale nebral papierovú bankovku. Ako som tam s ňou maturoval, došiel jeden uniformovaný lampasák, so smiechom vytiahol hrču bankoviek a ukazoval mi, že ako to mám urobiť. Lampasák odo mňa ani nechcel peniaze, že mi kávu platí.
Došli dvaja chlapíci z požičovne Automile, prešli sme si auto, biely Hyundai Accent a poriešili papiere. Z Kamrana, pracovníka požičovne Automile, sa vykľul skvelý sprievodca a celú cestu z letiska do ich kancelárie mi rozprával čo kde je a vysvetľoval, ako to na cestách v Baku a Azerbajdžane chodí. Na mobil mi poslal do 20 tipov čo vidieť v Azerbajdžane a v Baku. Keď som mu vravel, že sme boli v Nachičevane a čo sme tam videli, tak bol dosť vyvalený. V ich kancelárii prebehla platba bez problémov. Na Kamrana som zapôsobil až tak, že nám odpustil depozit za auto a platil som len za požičanie.
Prečítajte si tiež: Slaný koláč v tvare slnečnice
Baku je naozaj metropola, má približne 2 milióny obyvateľov a prezývku „The next Dubai“. Baku je mix starého a nového. Často ide o naozaj odvážne a architektonicky zaujímavé projekty svetových architektov.