Novela Tri gaštanové kone od Margity Figuli patrí k vrcholným dielam slovenského naturizmu a zaraďuje sa medzi ústredné postavy modernej slovenskej prózy prvej polovice 20. storočia. Dielo, ktoré bolo preložené do mnohých jazykov, si získalo srdcia čitateľov a stalo sa jedným z najčítanejších diel slovenskej literatúry. Ponúka klasický príbeh lásky, ktorý prekonáva prekážky, a zároveň zobrazuje silu ľudských hodnôt v kontraste s túžbou po majetku.
Život Margity Figuli
Margita Figuli sa narodila vo Vyšnom Kubíne, v tom istom dome ako Pavol Országh-Hviezdoslav. Po maturite na obchodnej akadémii v Banskej Bystrici pracovala ako korešpondentka v banke v Bratislave. Neskôr sa venovala výlučne literárnej tvorbe ako spisovateľka, prekladateľka a autorka literatúry pre deti a mládež.
Láska v kontraste s majetkom
Novela Tri gaštanové kone predstavuje malú ľúbostnú drámu, v ktorej sa láska Magdalény rozvíja medzi dvoma mužmi. Netypickým prvkom je sociálny problém majetkových rozdielov, ktorý stojí v pozadí príbehu. Postavy sú majetkovo rozlíšené: Jano Zápotočný je boháč, Peter je chudobný a Magdalénini rodičia sú krčmári. Tieto rozdiely ovplyvňujú ich vzájomné vzťahy a rozhodnutia.
Postavy sú sociálne zakotvené vo svojom prostredí. Iba postava Petra nesie znaky výraznej naturistickej postavy - nie je viazaný na jedno prostredie, na určitú časť zeme, ktorá by mu patrila. Nezaoberá sa roľníckou činnosťou ako väčšina ľudí, je kupec, chodí po okolí a skupuje drevo.
V centre pozornosti diela je psychológia postáv. Rozdelenie postáv na dobré (Peter, Magdaléna, Magdalénin otec) a zlé (Jano a Magdalénina matka) je typické pre naturizmus.
Prečítajte si tiež: Šarišský Koláč: Návrat ku Koreňom
Rozprávkové prvky a symbolika
Dielo obsahuje rozprávkové prvky, ako napríklad magické číslo 3 - tri hlavné postavy, tri gaštanové kone, tri úlohy pre Petra, tri stretnutia Petra a Magdalény, tri záchrany Magdalény. Zvieratá tiež zasahujú do deja, čo je ďalším charakteristickým znakom rozprávok.
Gaštanové kone sú v diele veľmi dôležité a tvoria rámec celého diela. Sú na jeho začiatku aj na konci. Gaštanový kôň sprevádza Petra celým dielom a symbolizuje smrť, pomstu a spravodlivosť, ale aj pomoc, perspektívu, život a šťastie. V umení gaštanový kôň symbolizuje bujnú mužskú silu.
Dve podoby lásky
Janova láska je náruživá a priveľmi zaujatá, čo ho vedie až k zločinu. Láska je v jeho ponímaní bytostná sila. Naopak, Petrova láska k Magdaléne je etická a riadi sa mravnými zásadami. Pre lásku je schopný odrieknuť vlastné potreby.
Štruktúra a rozprávanie
Dielo sa skladá z 32 kapitol, ktoré sú bez názvu a nie sú označené slovom ani číslom. Väčšina z nich sa začína opisom prírody, prostredia alebo situácie. Niektoré začínajú in medias res. Dejová línia je krátka a bez odbočení. Použité je ja-rozprávanie, kde rozprávačom príbehu je Peter (1. os.). V texte sa nachádzajú aj úvahové časti, v ktorých je vyobrazená Petrova nekonečná láska k Magdaléne. Peter si množstvo situácií predstavuje dopredu, hovorí o nich ešte predtým, ako sa stanú.
Postavy
- Peter: Kupec dreva, sirota, ktorého rodičia zahynuli pri požiari domu. Má vlastnosti typickej naturistickej postavy. Jeho láska k Magdaléne je čistá, úprimná a bezhraničná. Je odhodlaný prekonať všetky prekážky, ktoré mu stoja v ceste za svojou milovanou a vytrvalo sa snaží splniť všetko, čo Magdaléne sľúbil. Od detstva sirota, vracia sa po dlhom čase do dediny, kde zanechal milovanú Magdalénu. Vyslúžil si povesť tuláka, lebo jeho práca - skupúvanie dreva od sedliakov po dedinách, vyžadovala neustále cestovanie.
- Magdaléna: Dcéra krčmárov, ktorí sa presťahovali do Leštín. Otec je mierny, milý, láskavý a má rád Petra. Matka je však iná, zrak jej zahmlieva túžba po bohatstve. Magdaléna je ideálom milujúcej ženy. Je čistá, nevinná, nežná, citlivá, jemná a túži po skutočnej láske. Keby nebol prišiel Peter, sama by sa za ním vybrala. Pamätá si ho ako láskavého a dobrosrdečného človeka. Nevie však, či sa nezmenil, preto musí splniť podmienky, ktoré mu dala, zatiaľ čo ona bude odďaľovať svadbu s Janom. Magdaléna trpí a v zármutku sa prediera životom, no nikomu sa nesťažuje. Je pasívna a v tichosti znáša utrpenie a útrapy, ktoré jej život postavil do cesty.
- Jano Zápotočný: Prvý gazda v Leštinách. Krutý, surový, nepríjemný, ale bohatý. A to v očiach mnohých ľudí výrazne prevyšovalo jeho negatívne vlastnosti. Zápotočný je najnebezpečnejší pašerák koní. Kone však nepašuje z núdze, peňazí má ako pliev a tejto činnosti sa venuje z náruživosti. V nešťastnom manželstve začal piť a nakúpil množstvo nebezpečných koní, ktoré bije do krvi. Núti Magdalénu, aby ich chodila kŕmiť. Jeho príčinou prišla o dieťa, no i tak sa nepolepšil. Opäť týra nevinného koňa a núti svoju ženu, aby ho držala. Tento raz sa mu to však vypomstí. Petrov pravý opak, je síce bohatý, ale zato surový k zvieratám aj ľuďom, bezcitný, sebecký, neverný, nemravný, je beštia - krutý a pomstychtivý, pijan; príležitostný pašerák koní; opovrhoval Magdalénou.
- Stará Maliarička: Matka Magdy, ktorá pachtí len za peniazmi, čo ju spravili bezcitnou a bezcharakternou. Je namyslená, hašterivá a panovačná. Pokazila šťastie svojej dcére a je bezohľadná k jej citovému životu.
- Maliarik: Otec Magdy, láskavý, prispôsobivý a čestný. Je dobrák od kosti a je pod papučou.
- Sestra Zápotočného: Milá, pracovitá a bohabojná.
- Vedľajšie postavy: Farár, ujec a ujčiná Petra, mladý pán s fúzikmi, krčmár a krčmárka, Jožko Greguš (bratranec Magdalény).
Dej novely
Peter sa, idúc smerom na dolnú Oravu, chystá navštíviť svoju lásku z detstva - Magdalénu. Magdaléna sa spolu s rodinou presťahovala do Leštín, kde jej rodičia krčmárili. Šiel na gaštanovom koni, ktorého mu požičal jeden gazda. Toho tátoša mal veľmi rád. Prechádzajúc cez oravské lesy, prefrčia okolo neho pašeráci so siedmimi koňmi. Petrov kôň sa splaší a ženie sa za skupinou zvierat. Peter spoznal jedného z pašerákov - bol to Jozef Greguš z Vyšného Kubína, Magdalénin bratranec. Spytujúc sa na chlapa, ktorý je s Gregušom, zistí, že je ním Jano Zápotočný, prvý gazda v Leštinách a najnebezpečnejší pašerák koní. Dozvie sa, že Jano má rovnaké úmysly ako Peter - chystá sa požiadať Magdalénu o ruku.
Prečítajte si tiež: Analýza Ferenčuhovej poézie
Jano sa ešte naposledy chcel „rozlúčiť“ s Evou, „darovať jej jednu noc“ predtým, ako sa ožení s Magdalénou. Prikáže Petrovi a Gregušovi, aby naňho čakali. Vyčkávajú na Jana, ale jeho nikde, a tak sa vyberú na cestu bez neho. Starý Maliarik privítal Petra s jasotom, veľmi sa potešil, že ho vidí, čo Jana poriadne nadurdilo. Peter si dlho predstavoval stretnutie s Magdalénou a nakoniec ju zbadal. Vedel, že je to ona, na prvý pohľad ju poznal. Všimne si, že Magdalénu niečo trápi, ale ona mu nechce prezradiť, čo je príčinou jej útrap.
Čakajúc na Magdalénu, začuje výkrik, dupot kopýt a skokmi sa vyberie do stajne. V stajni sa stretli tri gaštanové kone - Petrov, Janov a Gregušov. Magdalénu nájde ležať pod ich nohami. Zachráni ju a zanesie materi do izby. Nepodarilo sa mu predbehnúť Zápotočného, ktorý popýtal Magdalénu o ruku. Ráno stretne Greguša a ten mu oznámi, že Janove pytačky sa vydarili. Janovo správanie je hrubé. Zamkne sa s Magdalénou v izbe, chytí jej ruky a chystá „spečatiť“ ich zásnuby, a to i napriek jej nesúhlasu.
Petra už nemá čo držať v Leštinách, a preto sa rozhodne odísť. Nakoniec ho však presvedčia, aby ostal sláviť sv. Jána a išiel s mládežou do hôr páliť svätojánske ohne. Peter ide na koni s Magdalénou a po čase sa oddelia od ostatných. Vyznajú si lásku a sľúbia si vernosť. Magdálena však nevie, či môže veriť Petrovým slovám. Potrebuje dôkaz, a tak si dáva podmienky: aby prišiel po ňu s tromi gaštanovými koňmi a aby vystaval dom, do ktorého si ju dovedie ako svoju ženu. V zelenej húština za ich chrbtami sa mihol akýsi tieň. Ukázalo sa, že ide o Jana, ktorý sa s nožom v ruke rozbehol na Petra.
Peter sa ihneď pustil do roboty, aby splnil všetko, o čo ho Magdaléna požiadala. Skončil s kupčením a začal pracovať na píle. Pracoval od svitu do mrku, drel a bojoval s prekážkami, na ktoré narazil. Útočisko našiel u ujčeka a ujčinej, kde aj býval. Neskôr mu s výstavbou pomáhala celá dedina. Vybral sa za Magdalénou, no to, čo sa dozvedel, ho zamrazilo - Magdaléna je vydatá za Jana.
Vydal sa teda do Leštín, kde mal Zápotočný svoje gazdovstvo. Došiel do krčmy, kde sa stretol s udiveným pohľadom krčmára, ktorý si ho neustále obzeral a nad niečím špekuloval. Zdôveril sa krčmárovi aj s tým, že v ten deň, keď si dali Peter s Magdalénou sľub, bol ukrytý medzi borievkami, kde všetko počúval. Doteraz vraj ľutuje, že Petra v ten deň nezabil. Peter sa opýtal aj na Magdalénu, lebo na tú bol najväčšmi zvedavý. Krčmárove slová ho ranili. Magdaléna má veľmi náročný a trpký život pri Janovi. Zápotočný ju násilnícky zneužil v ten večer, keď sa s ňou Peter rozlúčil. Zmocnil sa tej, ktorá bola taká čistá, nevinná a bezbranná. Potom ju donútili rýchlo sa zaňho vydať, pretože sa jej malo narodiť dieťa.
Prečítajte si tiež: Gaštanové pyré so šľahačkou
Peter sa rozhodol ísť za Magdalénou, aby sa s ňou porozprával. Kráčajúc dedinou, stretol chlapov, od ktorých sa dozvedel, že Magdaléna je s Janom v chotári, kde spolu obrábajú pole. Jeden z nich mu však prezradil aj čosi iné: Jano nakúpil veľa koní, najmä divé a nebezpečné. Nútil Magdalénu, aby ich chodila kŕmiť a napájať. Keď bola v šiestom mesiaci, jeden z koní jej ublížil a ona prišla o dieťa.
Kráčajúc ústraním, priblížil sa na dohľad dvojice v diaľke. Nenaskytol sa mu však nepríjemný pohľad - Jano bil, mlátil, udieral koňa hlava-nehlava, pretože mu nechcel ísť, zatiaľ čo Magdaléna držala uzdu. Kôň sa jej vytrhne, vyhodí sa vysoko do povetria a ona ostane ležať pod jeho bruchom. Peter, doletiac k nim, sotí Jana tak silno, že ostane ležať medzi brázdami v bezvedomí. Vyslobodí bezvládnu Magdalénu a zoberie ju k pramienku, aby sa prebrala z mdlôb. Magdaléna sa, otvárajúc oči, spytuje na Jana a hľadá ho po okolí. Peter nerozumel, že po tom všetkom sa oňho stále stará, no ona mu naznačí, že je jeho ženou, a preto naňho nesmie zanevrieť a musí ho nasledovať. Po chvíli sa Jano prebral, schytil do ruky kameň a zamieril priamo k Petrovi.
Magdaléna ťažko ochorela a Peter sa rozhodol, že neodíde, kým nevyzdravie. Je s ňou naozaj zle, povráva sa, že už z toho nevyjde. Peter ju chcel naposledy vidieť, no Zápotočný to nedovolil. Poradil sa preto s farárom, ktorý ho vypočul s pochopením. Pobrali sa za Magdalénou, aby jej farár udelil posledné rozhrešenie. Dedinu nakoniec obletí radostná novina - Magdalénin stav sa predsa len začína zlepšovať. Čo sa však nezlepšilo, je Janovo kruté správanie.
Pred krčmou sa strhne akási trma-vrma, sestra Zápotočného utekajúc volá o pomoc. Všetci sa náhlia hore dedinou k Janovmu domu. Opäť týra koňa, zatiaľ čo Magdalénu núti, aby ho držala. Vypaľoval mu ohnivým kutáčom na bok brucha slovo tulák. Peter sa práve snažil dostať do dvora, keď Jano pritisol rozpálený kutáč na oko koňa. Kôň zakvičal od bolesti a vyhodil sa do výšky. Zápotočný nestihol uhnúť a skončil pod kopytami zvieraťa, ktoré sa mu zaryli do pŕs. Nebolo mu pomoci, bol na mieste mŕtvy.
Peter navštívi Magdaléna, ktorá je utrápená a zmätená. Nesplnila Petrov sľub - nečakala naňho čistá a nepoškvrnené. Prezradí mu, že nemohla, pretože on ju donútil. Magdaléna sa zriekla dedičstva v prospech Janovej sestry, proti matkinej vôli sa vydala za Petra a keď skončili všetky povinnosti, rozlúčili sa s ostatnými a vybrali sa konečne do Turca, kde ich čaká šťastie, ktoré onedlho vyklíči. Cestujú v noci.
Interpretácie a vplyv diela
Krátky román Margity Figuli sa bezprostredne po vyjdení stal akýmsi meradlom, etalónom pre hodnotenie tzv. lyrizovanej prózy, pričom sa vnímal predovšetkým ako román o tzv. veľkej čistej láske, ako príbeh o ľudských vzťahoch, ktoré majú až prírodnú čírosť a nie sú narušené a filtrované civilizačnými nánosmi. Vysoko sa oceňoval aj autorkin poetický jazyk a vznešený štýl.
Po nastolení komunistickej totality a jej ideových a estetických kritérií zavládli nad dielom rozpaky. Autorka sa ich pokúsila rozptýliť prispôsobivým gestom: odstránila z textu románu jeho rámcujúce časti. Tým však vyvolala viaceré významové a estetické disproporcie, ktoré hodnotu diela znížili. Po týchto úpravách stratil román svoju pôvodnú mýtickú a transcendentálnu perspektívu a zostal z neho len kvetnato vyrozprávaný sentimentálny príbeh z dedinského prostredia.
Záver
Tri gaštanové kone sú dielom, ktoré v sebe spája prvky naturizmu, lyrizovanej prózy a rozprávky. Príbeh lásky Petra a Magdalény, ktorý prekonáva prekážky a utrpenie, je oslavou vytrvalosti, čestnosti a mravných ideálov. Aj napriek dobovým ideologickým zásahom si novela zachovala svoju hodnotu a naďalej oslovuje čitateľov svojou poetikou a silným humanistickým posolstvom.