Škoda 1203, ikona československých ciest, oslávila 55 rokov. Pre tých, ktorí ju nezažili, je ťažké pochopiť, aké to bolo jazdiť v pravom socialistickom aute. Jej príbeh je plný paradoxov, nedostatkov, ale aj nezameniteľného šarmu a praktickosti.
Zrod Legendy v Tieni Režimu
Ťažký život Škody 1203 sa začal už v 50. rokoch minulého storočia. Konkrétne v roku 1955, kedy Ministerstvo automobilového priemyslu vydalo zadanie na vývoj vozidla s trambusovou karosériou, ktorý mal vychádzať zo Škody 1200. Táto úloha pripadla Škode. Začiatok druhej polovice minulého storočia priniesol zvýšený dopyt po malých dodávkach, ktoré by boli schopné odviezť náklad, no zároveň by boli menšie ako brzdy ciest, dobové nákladné autá. Keďže vtedajší režim si nemohol dovoliť siahnuť po moderných západných dodávkach, ako Volkswagen T1 či Ford Transit a „priatelia zo Sovietskeho zväzu“ mali dosť práce s produkciou dodávok pre svoj trh, padlo rozhodnutie.
Prvé prototypy, dnes už legendárnej „tisícdvestotrojky“, vznikli krátko nato. Avšak, mali podobne veľa problémov ako finálny produkt. Hlavným z nich bol mizerný výkon, ktorý mal motor s koncepciou historického agregátu z Popularu 1100 OHV z roku 1938. Pre potreby dodávky však bola upravená prevodovka. Auto v štádiu prototypu aj tak nedosahovalo tých kvalít, ktoré sa od neho očakávali.
Vtedajší režim sa začal zameriavať predovšetkým na výstavbu novej haly v Mladej Boleslavi, kde mala prebiehať výroba nového typu auta s koncepciou všetko vzadu. Išlo o Škodu 1000 MB. Napriek avizovanému nedostatku financií chytré hlavy minulého režimu na príkaz KSČ vývoj Škody 1203 už o rok neskôr obnovili. Každému bolo jasné, že projekt bude mať finančné problémy, no cesty späť už nebolo. O dva roky neskôr boli sfinalizované prototypy s konečnou podobou a začalo sa ich testovanie. Aj keď niektorí stále požadovali dodávku s pohonom oboch náprav alebo dokonca dodávku určenú pre armádne využitie, Škoda 1203 bola len krok od sériovej výroby.
Povolenie na spustenie linky prišlo v roku 1963. Trvalo totiž ďalších 5 dlhých rokov, pokým sa podarilo prvej dodávke, s extrémne ľahkým zadkom a motorom medzi prednými sedadlami, zísť z výrobnej linky. Škoda 1203 bola týmto odsúdená na (ne)úspech.
Prečítajte si tiež: Moderné LED žiarovky BA15s
Roky Výroby a Neustále Kompromisy
Desať rokov od začatia vývoja sa Mototechna zaviazala, že ročne bude odoberať až 7-tisíc vozidiel. Nakoľko to bolo pomerne sľubné číslo, dopomohlo to k spusteniu samotnej linky. Nič to však nemenilo na tom, že v momente, keď bola prvá dodávka od Škody odovzdaná zákazníkom, bola vlastne už najmenej 13 rokov stará. Navyše, nedostatok rôznych komponentov vyriešili súdruhovia tým, že ich jednoducho prebrali zo Škody 1000 MB. Reč je napríklad o zadných svetlách, prístrojove doske, kľučkách dverí a mnohom inom.
Prvotné nadšenie, ktoré 1203-ka spôsobila na veľtrhu v Brne, vystriedali rozpačité reakcie vodičov, ktorí si ju vyskúšali. Auto, ktoré bolo dlhé 4 520 milimetrov, malo rázvor len 2 320 milimetrov, teda o 100 milimetrov menej ako Škoda Citigo. Tá ale merala o takmer meter menej. Nič to ale nemenilo na tom, že dodávka mala papierovú nosnosť až jednu tonu. S pohonom zadnej nápravy však mali mnohí problém vôbec sa pohnúť, najmä keď mali auto prázdne a boli na mokrej či zamrznutej vozovke. Naopak, pri plnom zaťažení slabučký motor nevedel, čo robiť a autu trvalo neskutočne dlho, pokým sa dostalo aspoň na rýchlosť aspoň 50 km/h. K tomu sa navyše pridala aj charakteristická kulisa radiacej páky. Vodiči si medzi prvým a tretím stupňom vyberali formou lotérie a necitlivé riadenie umožňovalo otočiť volantom o viac ako pol otáčky bez akéhokoľvek okamžitého pohybu kolies.
Od Sanitky po Pohrebák: Život v Rôznych Podobách
Rok po príchode ruských tankov sa do výroby dostali aj ďalšie vyhotovenia Škody 1203. Išlo o legendárnu sanitku, valník či dokonca 5-miestne kombi. Aby bol celý paradox doby zavŕšený, v roku 1970 sa zo sanitky stal pohrebák. Ten bolo možné dokonca zakúpiť so špeciálnou redukciou prevodovky, ktorá mu umožňovala pomalú jazdu v smútočnom sprievode. S trochou nadhľadu teda môžeme povedať, že „tisícdvestotrojka“ bola životným autom.
Postupne sa však výroba začala presúvať z Vrchlabí do Trnavy. Bolo to spôsobené potrebou priemyselnej vyrovnanosti. A tak úlohu vyrábať auto dostala fabrika Kovosmalt Trnava, ktorá dovtedy nemala s výrobou podobného produktu skúsenosti a produkovala napríklad práčky. Od roku 1968 bola paradoxne dodávateľom motorov práve pre túto dodávku. Celý prenos výroby bol zavŕšený v roku 1973.
Autá vyrábané v Trnavských automobilových závodoch (TAZ), ako sa neskôr Kovosmalt Trnava volal, kvalitou neoslňovali. Ani tá ale nepriniesla nový motor. Stále sa medzi prednými sedadlami nachádzal slabučký 1,2-litrový motorček s výkonom 33 kW (45 k). Motor bol tak slabý, že priniesol viac vrások na čele ako úsmevov z jazdy. Dokonalým príkladom bola hučiaca sanitka, ktorá brzdila premávku ako najrýchlejšie vozidlo v kolóne pri stúpaní do kopca. Prevodovka v nej bola navrhnutá skôr na jazdu po rovine, a preto sa často stávalo, že pacienti v nej počuli hlučný zvuk motora, ktorý sa snažil zdolávať stúpanie na ceste za záchranou. Pozitívom je, že aspoň personál a ošetrujúci lekár mali výhodu. Mohli sa hlavou zaprieť o strop a tak sa ochránili pred plavným štýlom jazdy. Od vanu a valníku, cez mikrobus či sanitku až k pohrebnému vozu so špeciálnou redukciou prevodovky na pomalú jazdu.
Prečítajte si tiež: Bezpečná inštalácia denného svietenia
Technické Nedostatky a Inovácie v Priebehu Výroby
Sanitka-nesanitka, moderné dvojokruhové brzdy dostala Škoda 1203 až v roku 1980. Teda celých 12 rokov po prvom vyrobenom kuse. Ak teda dovtedy niekto prešliapol brzdový pedál až na podlahu bez odozvy, mohol sa čiastočne spoľahnúť na ručnú brzdu, ktorá prebrala úlohu brzdy záchrannej.
Rok 1985 predsa len mnohých potešil. Aj po prevrate v roku 1989 sa TAZ Š-1203 (neskôr TAZ 1500) naďalej vyrábal. Na začiatku 90. rokov prišla modernizácia, ktorá opäť dodala recyklované prvky z iných modelov. Išlo predovšetkým o prístrojový štít zo Škody 125. Postupne, aj vďaka príchodu západných áut, o našu legendu záujem upadal. Nedopomohla k tomu ani laminátová nadstavba strechy z roku 1992, ktorá dokázala zvýšiť objem úložnej časti auta až na 6,35 m3. Taktiež nepomohlo ani prepracované riadenie, ktoré sa zbavilo charakteristickej črty starších áut alebo posuvné dvere, ktoré TAZ dostal v roku 1995. V roku 1998 ešte TAZ 1500 dostal lepšie plastové nárazníky či dokonca elektrický ventilátor pre chladenie benzínového motora.
Koniec Výroby a Dedičstvo
V roku 1999 aj napriek tomu prišlo definitívne ukončenie výroby v Trnave a presun niektorých častí linky naspäť do Českej republiky. Tam sa ich ujala firma Ocelot Roman Jirouš v Žacléři, ktorá postupne v malej výrobe pokračovala. Neskôr sa vyrábali už len jednotlivé komponenty a staré autá prechádzali prerábkami. Samotná sériová výroba trvala neskutočných 31 rokov. Do roku 1981 sa vyrobilo 69 727 kusov Škody 1203. Výroba pokračovala s rôznymi obmenami, čo v konečnom zúčtovaní toto číslo o niečo zvýšilo.
Napriek mnohým zlým skúsenostiam od viacerých bývalých vodičov tejto dodávky, jej cena dnes rastie. Nárast ceny je spôsobený aj tým, že mnohí majitelia sa v minulosti s radosťou jednotlivých exemplárov zbavovali čo vyvtorilo ich nedostatok.
Škoda 1203 v Kultúre a Spomienkach
Škoda 1203, TAZ Š-1203 či TAZ 1500 aj tak zostanú neodlúčiteľnou časťou našej automobilovej histórie. Niektorým pripomenú príjemné chvíle ich skoršieho života či mladosti, niekto si zase s úsmevom spomenie na útrapy, ktoré s nimi zažil. Jedno je ale isté: je to jedno z najtypickejších československých automobilov. Nesmrteľnosť mu zaistilo aj množstvo „rolí“ v československej filmovej a televíznej produkcii, od sanitného vozidla docenta psychiatrie Chocholouška z komédie Jáchyme, hoď ho do stroje!
Prečítajte si tiež: Československá Sanitka Škoda 1203
Búrlivá História a Vplyv Komunistov na Výrobu
História populárnej tisícdvestotrojky sa začína v roku 1958, kedy sa prvé kusy vo verzii pre rýchlu zdravotnícku pomoc objavili na libereckých výstavných trhoch. Prvopočiatky modelu úžitkovej Škodovky však siahajú do roku 1955, kedy automobilovým závodom zadalo objednávku vtedajšie Ministerstvo automobilového průmyslu spoločne s Podnikem zahraničního obchodu Motokov. Prototypy automobilov postavených na podvozku Škody 1200 mali názvy Škoda 979/I až /V. Následne prešli celé roky, v priebehu ktorých sa automobilové závody reštruktualizovali, menili svoje priority a stavali najmä sedany 1000 MB. V priebehu rokov sa závodom AZNP podarilo vyrobiť niekoľko rôznych modelov a prototypov úžitkových automobilov, ktoré už môžeme považovať za priamych predchodcov slávnej 1203 - celkovo ich bolo desať, od chladiarenskej dodávky, cez dva mikrobusy až po tri sanitky.
A práve vtedy sa zistilo, že sériová výroba nebude v českom Vrchlabí možná, z technologických i kapacitných dôvodov. Vedelo sa, že termín expedície prvých kusov k termínu 1. 1. 1968 nie je možný. Zakázku teda získal závod Kovosmalt v slovenskom meste Trnava, kde dovtedy vyrábali elektrospotrebiče. Príde vám to komické? Taká bola realita, na príkaz sa vtedy musel zmeniť aj celý charakter výrobného podniku. V Trnave sa najprv vyrábali motory pre Škodu a nápravy pre slávnu vétriesku Praga V3S (1963). V priebehu rokov 1968 až 1981 sa v automobilovom závode vo Vrchlabí vyrobilo celkovo 69 727 kusov úžitkových automobilov od Škody, v roku 1981 sa už celá produkcia presunula do Trnavy a model sa pomenoval Škoda TAZ. Až po tridsiatich rokoch neskôr sa výroba Škody TAZ vrátila späť do Českej republiky, kedy právo na jej produkciu získala firma Roman Jirouš - OCELOT. Zdroje uvádzajú, že úžitková Škodovka sa vyrábala až do roku 2003, avšak iba v limitovanom počte okolo sto kusov ročne. Tá pravá sériová výroba sa zastavila v revolučnom roku 1989. Na konkrétnu objednávku ju však vedia v Žacléři vyrobiť ešte aj dnes.
Sanitky Plné Nedostatkov, Ktoré Však Pomáhali
Česko aj Slovensko je plné tragikomických príbehov o tom, ako na Škode 1203 trvala jedna dvadsaťkilometrová cesta tri hodiny, ako bolo potrebné počas jazdy do kopca zastaviť a obliať motor vodou, aby sa schladil, ako mali sanitky ostré hrany v interiéri a žiadne úchopy pre personál a podobne. Tiež sa hovorilo, že ľudí toto auto sprevádzalo celý život - maminku najprv 1203 odviezla do pôrodnice ako sanitka, v priebehu života poslúžila rôznymi praktickými verziami, potom zaviezla s nálepkami Verejnej bezpečnosti pre dlhé vlasy, nakoniec sa v nej ľudia viezli na vlastný pohreb, kedy ju používali funebráci. Skoro neskutočné bolo, že automobil nemal prednú kapotu, k motoru bol priestor priamo z prednej časti interiéru. Karoséria vozidla trpela na nepresnosti a časté korózie najmä na zadných dverách. Škoda 1203 mala hrozné jazdné vlastnosti, malý výkon, prehrievajúci sa motor, zlé odstupňovanie prevodovky s priveľmi dlhou radiacou pákou, neskutočne sa triasla a bola pomalá. Aj napriek tomu však tisícdvestotrojka slúžila celé desaťročia ako sanitka, počas ktorých zachránila snáď milióny životov.