Príbeh vozidla Škoda 1203, vrátane jej sanitnej verzie, je zrkadlom špecifík centrálne riadeného hospodárstva povojnového Československa. Tento ľahký úžitkový automobil, ktorý sa stal jedným z najrozšírenejších vozidiel svojho druhu v Československu, prešiel dlhou a komplikovanou cestou od prvotných návrhov až po sériovú výrobu. Jeho osud a vplyv na československú spoločnosť sú neoddeliteľne spojené s vývojom a premenami socialistického štátu.
Zrod Legendy v Tieni Plánovaného Hospodárstva
Už v druhej polovici 50. rokov 20. storočia sa začala prejavovať potreba ľahkého úžitkového vozidla, ktoré by bolo schopné zabezpečiť prepravu osôb a materiálu pre rôzne odvetvia hospodárstva. Vývoj modelu Škoda 1203 sa rozbehol na jar 1956, no cesta k sériovej výrobe bola vinou nepružného socialistického hospodárstva neuveriteľne dlhá a dosť tŕnistá. Od začiatku sa počítalo s uplatnením bezkapotovej „trambusovej“ koncepcie karosérie, teda jednopriestorového riešenia s motorom umiestneným v blízkosti predných sedadiel. Táto dispozícia umožnila lepšie využitie obstavaného priestoru.
V rámci unifikácie výrobného sortimentu sa vo vozidle Škoda 1203 uplatnil rad osvedčených komponentov vrátane motora odvodeného z modelu 1202. Štvortaktný zážihový štvorvalec OHV dával z objemu 1 221 cm3 výkon 49 koní (39 kW). Prvky prístrojovej dosky a zadné svetlá patrili k najnápadnejším prvkom spoločným s osobným vozidlom Škoda 1000 MB.
Výroba a Dostupnosť
Sériová výroba automobilu Škoda 1203 sa rozbehla 20. novembra 1968 v zásadne rekonštruovanom závode vo Vrchlabí, po boku ďalej produkovaného predchodcu Š 1202 (čo bolo v podstate väčšie osobné kombi so zadným úžitkovým priestorom). V úvodnom roku bola „tisícdvestotrojka“ k dispozícii ako dodávka a do 31. decembra vzniklo 192 kusov - plus tri mikrobusy. Dosahoval rýchlosť 90 km/h pri základnej spotrebe 11 litrov benzínu na 100 km, vtedy merané pri ustálenej rýchlosti 60 km/h. Priestory pre posádku a náklad s objemom až 5,2 m3 boli oddelené čiastočne presklenou medzistenou. Automobily Škoda 1203 sa predávali výhradne „socialistickému sektoru“, teda štátnym či družstevným podnikom a organizáciám. Súkromní záujemcovia sa dostávali až k vyradeným ojazdeným automobilom. Okrem domáceho trhu a ďalších socialistických krajín boli tisícdvestotrojky homologované tiež pre premávku vo Francúzsku a Belgicku, zo vzdialenejších teritórií pripomeňme napríklad Egypt.
V závode vo Vrchlabí bola výroba automobilov Škoda 1203 definitívne ukončená v roku 1981 s celkovou bilanciou 69 727 kusov. Potom, až do druhej polovice 90. rokov, produkcia s radom technických úprav pokračovala v Trnave. Nielen vďaka takpovediac výlučnému postaveniu na domácom trhu ľahkých úžitkových vozidiel, trvajúcemu takmer štvrť storočia, má model 1203 vo svojej vlasti bez preháňania ikonický charakter.
Prečítajte si tiež: Moderné LED žiarovky BA15s
Sanitka Škoda 1203: Hrdina všedných dní s Množstvom Nedostatkov
Sanitka Škoda 1203 zohrávala kľúčovú úlohu v československom zdravotníctve. Aj napriek tomu však sprevádzali prevádzku sanitiek Škoda 1203 tragikomické príbehy. Hovorilo sa o dlhých cestách, prehrievaní motora a o interiéri sanitky, ktorý nemal úchopy pre personál a ostré hrany. Skoro neskutočné bolo, že automobil nemal prednú kapotu, k motoru bol priestor priamo z prednej časti interiéru. Karoséria vozidla trpela na nepresnosti a časté korózie najmä na zadných dverách. Škoda 1203 mala hrozné jazdné vlastnosti, malý výkon, prehrievajúci sa motor, zlé odstupňovanie prevodovky s priveľmi dlhou radiacou pákou, neskutočne sa triasla a bola pomalá. Aj napriek tomu však tisícdvestotrojka slúžila celé desaťročia ako sanitka, počas ktorých zachránila snáď milióny životov.
Presun Výroby do Trnavy a Ďalší Vývoj
V roku 1981 sa celá produkcia presunula do Trnavy a model sa pomenoval Škoda TAZ. Až po tridsiatich rokoch neskôr sa výroba Škody TAZ vrátila späť do Českej republiky, kedy právo na jej produkciu získala firma Roman Jirouš - OCELOT. Zdroje uvádzajú, že úžitková Škodovka sa vyrábala až do roku 2003, avšak iba v limitovanom počte okolo sto kusov ročne. Tá pravá sériová výroba sa zastavila v revolučnom roku 1989. Na konkrétnu objednávku ju však vedia v Žacléři vyrobiť ešte aj dnes.
Škoda 1203 v Kultúre a Spomienkach
Nesmrteľnosť mu zaistilo aj množstvo „rolí“ v československej filmovej a televíznej produkcii, od sanitného vozidla docenta psychiatrie Chocholouška z komédie Jáchyme, hoď ho do stroje! "Je to jedno z najtypickejších československých automobilov.
Technické Špecifikácie a Problémy
Škoda 1203 bola týmto odsúdená na (ne)úspech. Desať rokov od začatia vývoja sa Mototechna zaviazala, že ročne bude odoberať až 7-tisíc vozidiel. Nakoľko to bolo pomerne sľubné číslo, dopomohlo to k spusteniu samotnej linky. Nič to však nemenilo na tom, že v momente, keď bola prvá dodávka od Škody odovzdaná zákazníkom, bola vlastne už najmenej 13 rokov stará. Navyše, nedostatok rôznych komponentov vyriešili súdruhovia tým, že ich jednoducho prebrali zo Škody 1000 MB. Reč je napríklad o zadných svetlách, prístrojove doske, kľučkách dverí a mnohom inom.
Prvotné nadšenie, ktoré 1203-ka spôsobila na veľtrhu v Brne, vystriedali rozpačité reakcie vodičov, ktorí si ju vyskúšali. Auto, ktoré bolo dlhé 4 520 milimetrov, malo rázvor len 2 320 milimetrov, teda o 100 milimetrov menej ako Škoda Citigo. Tá ale merala o takmer meter menej. Nič to ale nemenilo na tom, že dodávka mala papierovú nosnosť až jednu tonu. S pohonom zadnej nápravy však mali mnohí problém vôbec sa pohnúť, najmä keď mali auto prázdne a boli na mokrej či zamrznutej vozovke. Naopak, pri plnom zaťažení slabučký motor nevedel, čo robiť a autu trvalo neskutočne dlho, pokým sa dostalo aspoň na rýchlosť aspoň 50 km/h. K tomu sa navyše pridala aj charakteristická kulisa radiacej páky. Vodiči si medzi prvým a tretím stupňom vyberali formou lotérie a necitlivé riadenie umožňovalo otočiť volantom o viac ako pol otáčky bez akéhokoľvek okamžitého pohybu kolies.
Prečítajte si tiež: Bezpečná inštalácia denného svietenia
Životné Auto v Rôznych Podobách
Rok po príchode ruských tankov sa do výroby dostali aj ďalšie vyhotovenia Škody 1203. Išlo o legendárnu sanitku, valník či dokonca 5-miestne kombi. Aby bol celý paradox doby zavŕšený, v roku 1970 sa zo sanitky stal pohrebák. Ten bolo možné dokonca zakúpiť so špeciálnou redukciou prevodovky, ktorá mu umožňovala pomalú jazdu v smútočnom sprievode. S trochou nadhľadu teda môžeme povedať, že „tisícdvestotrojka“ bola životným autom. Postupne sa však výroba začala presúvať z Vrchlabí do Trnavy. Bolo to spôsobené potrebou priemyselnej vyrovnanosti. A tak úlohu vyrábať auto dostala fabrika Kovosmalt Trnava, ktorá dovtedy nemala s výrobou podobného produktu skúsenosti a produkovala napríklad práčky. Od roku 1968 bola paradoxne dodávateľom motorov práve pre túto dodávku. Celý prenos výroby bol zavŕšený v roku 1973.
Autá vyrábané v Trnavských automobilových závodoch (TAZ), ako sa neskôr Kovosmalt Trnava volal, kvalitou neoslňovali. Ani tá ale nepriniesla nový motor. Stále sa medzi prednými sedadlami nachádzal slabučký 1,2-litrový motorček s výkonom 33 kW (45 k). Motor bol tak slabý, že priniesol viac vrások na čele ako úsmevov z jazdy. Dokonalým príkladom bola hučiaca sanitka, ktorá brzdila premávku ako najrýchlejšie vozidlo v koone pri stúpaní do kopca. Prevodovka v nej bola navrhnutá skôr na jazdu po rovine, a preto sa často stávalo, že pacienti v nej počuli hlučný zvuk motora, ktorý sa snažil zdolávať stúpanie na ceste za záchranou. Pozitívom je, že aspoň personál a ošetrujúci lekár mali výhodu. Mohli sa hlavou zaprieť o strop a tak sa ochránili pred plavným štýlom jazdy. Od vanu a valníku, cez mikrobus či sanitku až k pohrebnému vozu so špeciálnou redukciou prevodovky na pomalú jazdu.
Sanitka-nesanitka, moderné dvojokruhové brzdy dostala Škoda 1203 až v roku 1980. Teda celých 12 rokov po prvom vyrobenom kuse. Ak teda dovtedy niekto prešliapol brzdový pedál až na podlahu bez odozvy, mohol sa čiastočne spoľahnúť na ručnú brzdu, ktorá prebrala úlohu brzdy záchrannej.
Rok 1985 predsa len mnohých potešil. Aj po prevrate v roku 1989 sa TAZ Š-1203 (neskôr TAZ 1500) naďalej vyrábal. Na začiatku 90. rokov prišla modernizácia, ktorá opäť dodala recyklované prvky z iných modelov. Išlo predovšetkým o prístrojový štít zo Škody 125. Postupne, aj vďaka príchodu západných áut, o našu legendu záujem upadal. Nedopomohla k tomu ani laminátová nadstavba strechy z roku 1992, ktorá dokázala zvýšiť objem úložnej časti auta až na 6,35 m3. Taktiež nepomohlo ani prepracované riadenie, ktoré sa zbavilo charakteristickej črty starších áut alebo posuvné dvere, ktoré TAZ dostal v roku 1995. V roku 1998 ešte TAZ 1500 dostal lepšie plastové nárazníky či dokonca elektrický ventilátor pre chladenie benzínového motora. V roku 1999 aj napriek tomu prišlo definitívne ukončenie výroby v Trnave a presun niektorých častí linky naspäť do Českej republiky. Tam sa ich ujala firma Ocelot Roman Jirouš v Žacléři, ktorá postupne v malej výrobe pokračovala. Neskôr sa vyrábali už len jednotlivé komponenty a staré autá prechádzali prerábkami. Samotná sériová výroba trvala neskutočných 31 rokov. Do roku 1981 sa vyrobilo 69 727 kusov Škody 1203. Výroba pokračovala s rôznymi obmenami, čo v konečnom zúčtovaní toto číslo o niečo zvýšilo.
Zberateľský Kúsok s Rastúcou Hodnotou
Napriek mnohým zlým skúsenostiam od viacerých bývalých vodičov tejto dodávky, jej cena dnes rastie. Nárast ceny je spôsobený aj tým, že mnohí majitelia sa v minulosti s radosťou jednotlivých exemplárov zbavovali čo vyvtorilo ich nedostatok.
Prečítajte si tiež: Montáž svietenia pre Škodu Rapid krok za krokom