Kedysi majestátny obor Dunaja, vyza veľká, je jeseterovitá ryba, ktorá svojim vzhľadom a rozmermi pripomína bájne zviera. Kedysi sa nachádzala aj na území Slovenska, no dnes je jej návrat do našich vôd len zbožným prianím.
Charakteristika Vyzy Veľkej
Vyza veľká trávi väčšinu svojho života v mori, no počas neresenia migruje do riečnych tokov. Môže dosahovať dĺžku až 6 metrov a dožíva sa okolo 200 rokov. Najväčší známy jedinec meral až 8,5 metra. Na chrbte má ostne, ktoré pripomínajú čínskeho draka, no s vekom zanikajú. S rastúcim vekom sa mení aj jej apetít. Rozširuje sa aj spektrum jej jedálnička, čiže s vyšším vekom sa stáva mäsožravou a požiera aj menšie ryby.
História Vyzy na Slovensku
Po prvýkrát prenikla vyza na naše územie v 20. rokoch minulého storočia cez Moravu. Jej prirodzené prostredie tvorilo napríklad Česko, Slovensko či Maďarsko. V 50. rokoch sa mala vyskytovať na slovenskom území vyza, ktorá vraj dosahovala dĺžky 7,4 metra a vážila 500 kilogramov. Tieto údaje sú však chybné, pretože vyza veľká pri rozmeroch 5 metrov váži okolo jednej tony. Dnes sa už na naše územie nedostane kvôli vodnému dielu Gabčíkovo a ďalším priehradám, ktoré im stoja v ceste.
Príčiny Úbytku Vyzy Veľkej
Vyza veľká je veľmi obľúbeným cieľom pytliakov. Kedysi sa lovila pre jej mäso, ktoré bolo považované za delikatesu a najmä ho vďaka jej rozmerom bolo poriadne veľa. Práve tie sú zdrojom najkvalitnejšieho kaviáru. Na území Ruska je lov tejto ryby považovaný za trestný čin.
Snahy o záchranu jeseterov
V súčasnosti sa vyza chodí neresiť len do ruských riek Ural a Volga a na deltu Dunaja. Vedci hľadajú spôsoby, ako vrátiť vyzu späť do rieky. Chrániť jesetera znamená pokúsiť sa zreštaurovať jeho domov, rieku. Jeseter je vlajkovým druhom Dunaja, podobne ako hlucháň hôrny predstavuje dáždnikový druh slovenského lesa. Ak zachránime domov jesetera, zachránime aj množstvo ďalších druhov. Projekt odštartoval toto leto, vedci označia niektoré ryby akustickými vysielačkami a budú sledovať ich pohyb a mapovať ich prostredie. Na niektorých miestach budú umelo vysádzať pôvodné dunajské línie jeseterov.
Prečítajte si tiež: Učte deti o prírode prostredníctvom kníh o rybách
Na Dunajskom ostrove pod Viedňou sa už pred dvoma rokmi v rámci projektu LIFE Sterlet vybudovala v lodnom kontajneri chovňa jesetera malého. Je vlastne jediným druhom jesetera, ktorý prežil v slovenskej a rakúskej časti Dunaja. Do roku 2021 plánujú vedci vypustiť niekoľko tisíc mladých jedincov do úseku medzi Viedňou a Bratislavou a potom ich budú intenzívne monitorovať.
Vyzy, ako aj ostatné druhy jeseterov, tvoria veľmi starú skupinu rýb. Boli súčasníkmi dinosaurov. „Prežili dinosaury, no pravdepodobne neprežijú človeka,“ smutne konštatuje ichtyológ Pekárik a pozoruje čierneho kormorána, ako sa vlní pod hladinou Dunaja a loví.
Prečo sa vyza vracala do Dunaja?
Stále je záhadou, prečo vyzy míňali toľko energie na takmer 2-tisíc kilometrov dlhú cestu. Podľa vedcov v Panónskej nížine existovalo kedysi Panónske more, ktoré bolo prepojené s Čiernym morom. Dunaj vtedy ústil do mora pri Devíne v oblasti Devínskej brány. Panónske more ustupovalo, Dunaj sa predlžoval.
V dunajskej úžine Železné vráta na hranici medzi Srbskom a Rumunskom sa postavila v 70. a 80. rokoch minulého storočia dvojica priehrad s rovnakým menom. Železné vráta I a Železné vráta II. Poslednú vyzu videli na území Slovenska o dve desaťročia skôr. V roku 1957 pri obci Sap. Pri pozorovaní bol aj svetovo uznávaný ichtyológ Eugen Kornel Balon.
Kaviár a Vyza
Kedysi sa vyza lovila pre kožu a veľmi kvalitné mäso, ktoré sa mohlo jesť aj v čase pôstu. Dnes je mimoriadne cenným artiklom kaviár. A hoci by mal všetok pochádzať z prísne certifikovaných umelých chovov, analýzy DNA preukázali, že v mnohých konzervách sa nachádzajú aj ikry z posledných divo žijúcich rýb. Pytliactvo nevymizlo.
Prečítajte si tiež: Význam v riekankách
Vyzy podľa pozorovaní rumunských vedcov stále tiahnu hore prúdom Dunaja. A pod Železnými vrátami neúnavne hľadajú, kadiaľ by mohli prejsť. Popri vodných dielach sa zvyknú stavať rybie priechody. Sú to malé bočné kanály s prúdiacou vodou. Podľa Pekárika vieme, ako teoreticky dostať vyzu späť do stredného toku Dunaja, no zatiaľ nevieme, ako by sa mohla vrátiť nazad do mora. Aj napriek tomu sa oplatí investovať úsilie do hľadania riešenia. Nejde tu totiž len o veľké či malé ryby. Ale aj o človeka.
Význam zdravého riečneho ekosystému
„Len zdravý riečny ekosystém nám dokáže poskytovať všetky ekosystémové služby v plnej miere. Je to niečo, čo nám rieka poskytuje zadarmo,“ vysvetľuje ichtyológ. Človek si zo všetkých služieb vybral len niektoré na úkor ostatných - najmä výrobu energie. No zdravá rieka má napríklad silnú samočistiacu schopnosť. Pri riekach existuje jeden z najproduktívnejších ekosystémov na zemi - lužný les. V podmáčaných, zaplavovaných mokradiach sa nachádza najrýchlejšie rastúca biomasa. Prirodzenosť rieky má vplyv na zdroje pitnej vody.
Už sme spomenuli, že vyza je vlajkový druh Dunaja. A zreštaurovať Dunaj tak, aby sa v ňom znovu dobre cítila vyza, znamená zreštaurovať prostredie aj pre ľudí. Čo by sa vlastne stalo, ak by sa podarilo vrátiť vyzu, ak by sa podarilo aspoň čiastočne obnoviť kontinuitu Dunaja? Do svojich domovov by sa mohli vrátiť pôvodné druhy rýb, ktoré by spestrili konkurenciu v rieke.
Invázne druhy v Dunaji
Invázne druhy tvoria v slovenskom úseku Dunaja viac ako 30 percent zo všetkých rýb. Platí to aj pre Nemecko a Rakúsko. Za rýchlou inváziou je práve narušená kontinuita rieky. Dunaj sa vplyvom rôznych zásahov a priehrad predovšetkým oteplil. Priemerne o dva stupne Celzia! Nielen vplyvom klimatickej zmeny, ale najmä preto, že po vybudovaní množstva priehrad v Nemecku a Rakúsku voda tečie pomalšie, dlhšie sa zdrží na jednom mieste a slnko ju viac zohrieva. Riziko inváznych druhov rýb spočíva aj v tom, že môžu prenášať nové choroby, na ktoré domáce druhy rýb nie sú evolučne pripravené.
Podľa biológa Vladimíra Kováča už nie je šanca obnoviť Dunaj do podoby, akú mal v 19. storočí. No stojí za to znova prepojiť hlavné koryto s bočnými ramenami. Čo sa v posledných rokoch deje. Umožniť rieke, aby znovu „komunikovala“ so svojimi ramenami, je veľmi dôležité. Rybám by sa sprístupnili neresiská. Znovu by sa otvorili miesta, kde by mohli rásť mladé ryby. A najmä, zvýšilo by to celkové množstvo rýb v Dunaji, čo je ďalší vážny problém.
Prečítajte si tiež: Význam farieb v akvaristike
Potenciál Dunaja
Podľa odborníkov v súčasnosti v rieke nie je viac ako 30 percent z pôvodného množstva rýb. Inými slovami, je tu potenciál, aby sa počet rýb v Dunaji strojnásobil. Ako veľmi by sa zvýšila atraktivita územia pri Dunaji? Podľa ekológa Jána Janáka by bolo úžasné, keby bolo možné pozorovať vyzy veľké napríklad zo Starého mosta v Bratislave. Ani rybám, ani ľuďom sa nemôže páčiť domov pretkaný pustými kanálmi.
Zaujímavosti o Dunaji
- „Najmedzinárodnejšia“ rieka sveta: Dunaj je po Volge druhá najdlhšia európska rieka, no prvenstvo si drží v rámci Európskej únie.
- Najkrajšie rieky sveta: Britský Telegraph zostavil rebríček 14 najkrajších riek sveta, kde zaradil aj dve európske rieky - Rýn a Dunaj.
- Najohrozenejšia rieka Európy: Svetový fond na ochranu prírody (WWF) zaradil Dunaj ako jedinú európsku rieku do rebríčka desiatich najohrozenejších riek sveta.
- Na Dunaji sa nachádzajú najväčšie zhromaždiská vtákov, pod vodnou hladinou žije viac ako 60 druhov rýb, čo je najviac zo všetkých vodných tokov na Slovensku.
- Najvyšší prietok je v Štúrove: Najväčší dlhodobý priemerný prietok na Dunaji na našom území je pod Štúrovom, a to 2314 kubických metrov za sekundu.
- Najväčšia povodeň na Dunaji: Od 30. mája do 6. júna 2013 trvali zatiaľ najväčšie povodne na Dunaji na našom území.
V minulosti sa každý rok na jeseň konalo pri brehoch Dunaja veľkolepé prírodné divadlo - proti prúdu rieky neúnavne plávali stovky obrovských, niekoľkometrových rýb. Boli to vyzy. Z Podunajska sa vyzy vyvážali aj do Prahy, Mníchova, Krakova, ba až do Paríža. Ich mäso bolo o to cennejšie, že sa smelo jesť aj v čase pôstov, podobne ako mäso ostatných jeseterovitých rýb.
Biológia Vyzy Veľkej
Vyza je morská ryba, ale rozmnožuje sa v riekach. Proti prúdu dokáže prekonať aj stovky kilometrov. Dunaj si vyzy vyberali obzvlášť rady. Existujú jarné a jesenné línie vyzích populácií. Jarné migrujú logicky na jar, jesenné prezimujú po migrácii v dunajskej delte. Keď vyzy tiahli hore Dunajom, tlačili sa často aj do prítokov - Moravy, Váhu, Hrona či Ipľa.
Práve Železné vráta sú príčinou, prečo nemôžu ryby migrovať proti prúdu na neresiská. Je smutný pohľad najmä na migrujúce ryby, ktoré sa v pravidelných intervaloch vracajú pod priehradu a tam čakajú, lebo nedokážu prejsť touto neprekonateľnou bariérou. Ichtyológovia hľadajú spoločne s vodohohospodármi spôsoby, ako umožniť rybám prechod cez tieto prekážky.