Ružičkový kel je zelenina ideálna pre zimné obdobie, ktorá dobre znáša nízke teploty a je vhodná aj pre záhrady vo vyšších nadmorských výškach. Obsahuje množstvo vitamínov a minerálov, čím prispieva k zdravému životnému štýlu. V tomto článku sa dozviete všetko o pestovaní ružičkového kelu, od prípravy pôdy a výsevu semien až po ochranu pred škodcami a zber úrody.
Charakteristika ružičkového kelu
Ružičkový kel (Brassica oleracea convar. gemmifera) vytvára po celej dĺžke stonky listy, pri ktorých sa neskôr vyvinú malé hlávky kelu, tzv. ružičky, s veľkosťou 2 - 6 cm. Z jednej rastliny ich môžete obrať 40 - 50. Ružičkový kel znesie aj krátkodobý mráz, najlepšie mu však vyhovujú teploty okolo 20 °C.
Ružičkový kel je dvojročná rastlina. V prvom roku narastie jej listová časť, na ktorej v nasledujúcom období narastie kvetná stonka. Na nej sa neskôr vytvoria semená.
Odrody ružičkového kelu
Pri odrodách sa môže líšiť vegetačné obdobie v rámci desiatok dní, väčšinou sa však uvádza v rozpätí 110 až 180 dní. Drvivá väčšina odrôd ružičkového kelu sa pýši sivozelenou farbou, pričom vnútri bývajú hlávky svetlozelené až žltkasté. Jednotlivé odrody sa nelíšia chuťou, pri pestovaní však môžeme zvoliť odrody s rôznymi stupňami dozrievania alebo, naopak, také, pre ktoré je charakteristické súčasné dozrievanie. Takúto vlastnosť má napríklad odroda ‘Igor F1’, ktorá je ideálna pre tých, ktorí chcú zberať ružičky naraz. Väčšina odrôd sa však zbiera postupne. Aj keď sa pri ružičkovom keli nedá očakávať pestrá farebná škála, existuje jedna farebná výnimka. Vínovočerveným až temnofialovým sfarbením ružičiek sa pýši skorá odroda ‘Rubín’, ktorá tvorí kompaktné stonky vysoké len o niečo viac ako pol metra.
Aj tú si však môžeme do určitej miery určiť sami odstránením vrcholu. Ak máme na záhrade dostatok miesta, pustiť sa môžeme aj do pestovania mohutnejších odrôd, ktoré bez problémov prerastú výšku jedného metra. Medzi ne patrí napríklad produktívna ‘Casiopea’, ‘Dolores’, ‘Groniger’ alebo ‘Lunet’. Nízke odrody potešia vyššou odolnosťou proti vyvracaniu.
Prečítajte si tiež: Ružičkový kel: recepty a tipy
- ‘Dolores F1’: Skorá hybridná odroda vysoká 100 až 110 cm. Ružičky sú stredne zelené, dobre uzatvorené a vyrovnané.
- ‘Lunet F1’: Stredne skorá odroda vysokého vzrastu s nadpriemerným nárastom veľkých ružičiek tmavozelenej farby s hladkým povrchom.
- ‘Rosella’: Stredne skorá odroda stredného vzrastu. Ružičky sú veľmi pevné, na priereze žlté. V čase tvorby ružičiek vyžaduje dostatok vlahy.
- ‘Roodnerf’: Úrodná, stredne vysoká, neskorá odroda na zimný zber.
- ‘Falstaff’: V obchodoch môžete zriedkavo natrafiť aj na túto fialovomodrú odrodu. Farba sa môže počas pôsobenia mrazov zintenzívniť, pričom sa zachová aj pri varení.
- Poloneskorá výnosná odroda: Vhodná aj na prezimovanie v miernejších podmienkach (do -12 °C). Dorastá rovnomerne, ale dá sa zbierať aj postupne. Rastlina je vysoká 110 - 125 cm s väčšou vrcholovou ružicou. Tmavozelené ružičky sú menšie, husto nasadené, pevné. Odroda má dobrú odolnosť proti mrazu, padaniu a líhaniu. Môže sa pestovať zo sadby aj z priameho výsevu. Darí sa jej na hlinitých humóznych pôdach so závlahou.
Príprava na pestovanie
Stanovisko a pôda
Kel obľubuje vlhké, hlinité a stredne ťažké pôdy. Pred sadením je vhodné pôdu hnojiť maštaľným hnojom alebo kompostom. Pestovať sa dá priamo zo semena alebo z predpestovaných sadeníc a vyhovuje mu slnečné stanovisko aj polotieň. Na pestovanie vyberte miesto po špenáte, karotke, šaláte alebo cibuli. Nie je vhodné miesto, kde boli v predchádzajúcom období pestované iné hlúboviny.
Ružičkový kel je ideálnou zeleninou aj pre záhrady vo vyšších nadmorských výškach. Najlepšie sa mu darí v ťažších hlinitých pôdach, ktoré na jeseň vyhnojíme rozloženým kravským hnojom alebo kvalitným kompostom. Záhon, do ktorého kel vysievate alebo sadíte priesady, vopred výdatne pohnojte, pridajte aj kompost.
Výsev a sadenie
Semiačka sa vysievajú ideálne pod sklo v marci alebo počas apríla. S výsadbou na záhon nečakajme neskôr než do polovice júna, nezabudnime ich zasadiť o niekoľko centimetrov hlbšie.
V skleníku je možné skoré odrody kelu siať už vo februári a priesady sa sadia na záhon v apríli. Priesady zasaďte vo vzdialenosti 40 - 50 cm. Na vysádzanie priesad počkajte na druhú polovicu mája. Priesady vhodné na sadenie by mali mať 4 - 6 listov. Saďte do vzdialenosti 60 - 70 cm podľa výšky odrody.
Jednotlivé odrody ružičkového kelu môžete vysievať priamo do pôdy približne od polovice apríla. Priesady sa dajú dopestovať aj v skleníku už od februára až do apríla s presádzaním na hriadky od apríla. Mnohé odrody sú vhodné tiež na pestovanie ako následnej plodiny na uvoľnené miesto po šaláte či reďkovke. Na priesady ružičkového kelu si niekoľko dní dopredu pripravte dobre prekyprenú a pohnojenú pôdu.
Prečítajte si tiež: Zdravé Recepty s Rúžičkovým Kelom
Semiačka ružičkového kelu môžete v teplejších oblastiach vysievať priamo do pôdy zhruba od polovice apríla. V rovnakom období už vysaďte aj predpestované priesady, nič sa však nestane, ak ich vysadíte v priebehu mája - podľa veľkosti priesady. Táto cenná zelenina potrebuje dostatočný priestor, preto by ste ju mali siať do sponu aspoň 60 x 60 centimetrov.
Starostlivosť počas rastu
Záhon pravidelne odburiňujeme a udržujeme v dobrom stave - najlepšie tak, že ho namulčujeme jemne pokosenou trávou alebo netkanou textíliou. Počas leta nezabudneme ružičkový kel dôkladne polievať, práve v čase tvorby ružičiek rastliny potrebujú výdatnú zálievku. Ak sa však niekedy stane, že ružičkový kel počas leta nezačne tvoriť ružičky, možno je to aj pre nevhodné podmienky. Ide o zeleninu prvej trate, jej nároky na živiny sú pomerne vysoké. Počas vegetačného obdobia bude kel potrebovať okopávanie na prekyprenie pôdy a odburiňovanie. Je tiež náročný na dostatok vlahy. Počas vegetácie sa oplatí ružičkový kel prihnojovať dusíkatým hnojivom.
Pravidelné pletie a kyprenie pôdy zlepší zdravie rastlín a zníži riziko šírenia chorôb. Ideálne je použiť pokosenú trávu, slamu alebo netkanú textíliu. Pôda má byť stále mierne vlhká, no nie premočená. Kel kučeravý má rád vzdušnú pôdu. Počas pestovania ju preto skyprujte.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Pri pestovaní ružičkového kelu sa často stretávame s odporúčaním postupne otrhávať spodné listy, aby sa k ružičkám dostalo viac svetla. Ružičkový kel často napádajú roztočce, ktoré sa rýchlo množia práve na najstarších listoch. Po ošetrení vhodným postrekom býva aj tak nevyhnutné spodné listy odstrániť, pretože bývajú po napadnutí škodcami väčšinou poškodené.
Zo škodcov ho najčastejšie napádajú vošky, skočky, mlynárik kapustový a molice. Nebezpečenstvo predstavujú tiež hubové ochorenia. Pestovanie ružičkového kelu so sebou prináša tiež riziko výskytu škodcov a ochorení. Napadnúť ho môžu nádorovitosť koreňov hlúbovín a pleseň kapustová. Stretnúť sa môžete aj s mlynárikom kapustným, morov kapustovou, skočkami a voškami. Odporúčame bio postreky s obsahom prírodných látok (napr. cesnakový extrakt, harmančekový čaj alebo komerčné prípravky.
Prečítajte si tiež: Ako variť ružičkový kel
Ďalšie užitočné rady
- V polovici augusta je vhodné pre podporu úrodnosti odstrihnúť vrchol rastlín.
- Koncom augusta môžeme vrcholček rastliny zrezať.
- Staršie listy v spodnej časti môžu zatieniť ružičky, alebo začnú žltnúť. Robíme to postupne, nikdy nie naraz veľké množstvo.
- Ružičkový kel môže dorásť až do výšky 1 metra, preto je náchylný na polámanie vetrom. Najmä pri silnejších odrodách je opora nevyhnutná.
- Dodržujme osevný postup a rotáciu plodín.
- Po zbere odstránime všetky zvyšky rastlín.
- V sezóne trháme burinu priebežne.
- Polievame ku koreňom, ideálne skoro ráno.
Zber a skladovanie
Ružičky môžeme zbierať priebežne, väčšinou od októbra do januára. Vyberáme vždy tie najväčšie a pevné, ktoré odrežeme nožom alebo vykrútime rukou. Postupným zberom podporíme rast ostatných ružičiek. Ak sa však rozhodneme ružičkový kel zozbierať naraz, úrodu môžeme uchovať až deväť mesiacov v mrazničke.
Prvej úrody sa dočkáte zvyčajne v septembri či v októbri - podľa odrody. Výhodou však je, že na jednom hlúbe vyrastie neraz aj 40-50 ružičiek veľkosti dva až štyri centimetre. Z úrody sa môžete tešiť prakticky počas celej zimy. Prízemné mrazy kelu nielenže neublížia, ale dokonca má vďaka ním sviežejšiu chuť! Pred väčším mrazom by sme však rastliny mali chrániť, napríklad čečinou či slamou. Odrody, ktoré ste vysievali na jar, prinášajú úrodu už počas skorej jesene. Na odrodách vysievaných neskôr, až do augusta, si môžete pochutnať do zimy.
- Ružičky zberajte na priame spracovanie, v chladničke vydržia čerstvé približne týždeň.
- Na dlhé skladovanie nie je ružičkový kel vhodný.
- Ružičkový kel vám v priečinku na zeleninu vydrží v chladničke štyri až osem dní. V mrazničke ho môžete skladovať približne rok.
- Pri izbovej teplote môže ružičkový kel rýchlo zvädnúť, preto sa neodporúča skladovať ho mimo chladničky.
- Pri skladovaní je nesmierne dôležité, aby mal ružičkový kel dostatočný odstup od iných druhov ovocia a zeleniny.
- Ružičkový kel skladujte v chladničke vo vlhkej utierke a neodstraňujte hlúb.
- Ružičkový kel sa dá vynikajúco mraziť. Najprv z hlavičiek odstráňte zvädnuté listy, skráťte hlúb a ružičky dôkladne umyte.Potom ružičkový kel približne tri minúty blanšírujte vo vriacej vode. Blanšírovaním zabránite tvorbe choroboplodných zárodkov pred zamrazením.
- Spodnú stranu ružičiek do kríža narežte, aby sa vo vriacej vode rovnomerne oblanšírovali. Ak chcete skrátiť čas varenia, môžete ružičky prekrojiť na polovice alebo štvrtiny.Nakoniec ružičkový kel prudko schlaďte ľadovou vodou. Dôležité: Ružičkový kel nechajte dobre odkvapkať a až potom ho zamrazte.
- Dlhodobé skladovanie neznesú, takže ich zberajte priebežne podľa potreby. Rýchlo vädnú a strácajú kvalitu. Ak ich však pozberáte aj s hlúbom, vydržia dlhšie.
- Pomerne krátky čas môžete ružičky uchovávať v chladničke. Po dlhšom uskladnení však strácajú farbu a rozširujú sa choroby. Balením do polyetylénových fólií môžete predĺžiť ich uchovateľnosť na dvojnásobok. Konzervovať ich môžete mrazením, pričom sa dobre uchová aj ich nutričná hodnota.
Využitie ružičkového kelu v kuchyni
Ružičkový kel má svoju typickú horkasto-zemitú chuť, ktorá nemusí „sadnúť“ každému. Tepelnou úpravou sa však dá výrazne zmierniť a zjemniť. Kelové ružičky sa perfektne hodia do polievok aj ako príloha. Na masle sa dajú opekať alebo dusiť jednotlivé lístky, polovičky ružičiek alebo nastrúhané ružičky. Celé ružičky možno tiež zapekať s inou zeleninou alebo s mäsom. Pred prípravou ich však nezabudnime upraviť.
Ak ste si k ružičkám kelu doposiaľ nenašli cestu, možno to bolo tým, že ste nevyskúšali tie správne recepty. Horkosť kelových ružičiek spôsobuje špeciálna fytochemikália. Pozitívne je, že ju môžeme ovplyvniť. Nepríjemná chuť sa zintenzívňuje dlhým varením. Preto, ak si chcete ružičkový kel skutočne vychutnať, varte ho len krátko - nad parou alebo vo vode desať minút. Potom ho prípadne môžete zapiecť s inými druhmi zeleniny, syrom či mäsom. Pridajte ho do šalátov, dochuťte dresingom, citrónom či octom. Horkosť ružičkového kelu zmiernite aj dôslednou starostlivosťou o rastlinu počas rastu. Pravidelné výdatné polievanie znamená chutnejšie plody.
Zdravotné benefity ružičkového kelu
Ružičkový kel má veľa pozitív pre naše zdravie. Obsahuje kyselinu listovú, široké spektrum vitamínov, draslík, mangán, železo, vlákninu a okrem toho minimum kalórií.
Ružičkový kel je zdroj vitamínu B1, ktorý je veľmi dôležitý pre našu mentálnu sviežosť, sústredenie sa, má taktiež antistresové účinky a napomáha k lepšej fyzickej kondícii. Zvýšenú spotrebu tohto vitamínu majú najmä tehotné a dojčiace ženy, fyzicky pracujúci ľudia, deti v období vývinu i ľudia pod častým tlakom stresu.Táto zelenina je aj výrazný zdroj kyseliny listovej, ktorú do nášho tela treba neustále dopĺňať. V minulosti bola cenená spolu s kapustou tiež preto, že počas zimy slúžila ako jedna z mála čerstvých zdrojov vitamínu C.