Ružičkový kel je zdravá a vizuálne atraktívna zelenina, ktorá môže obohatiť váš jedálniček. Už 100 g ružičkového kelu obsahuje dennú dávku vitamínu C. V kuchyni sa s ním dá naozaj vyhrať, možno z neho urobiť prílohu, polievku, šalát aj hlavné jedlo. Aby ste si ho mohli vychutnať v plnej kráse, je dôležité vedieť, ako ho správne očistiť a pripraviť. Cieľom je dosiahnuť, aby sa nerozpadával, nebol horký, kašovitý alebo zhnednutý.
Čistenie ružičkového kelu
Prvým krokom k úspešnej príprave je kel pred samotnou prípravou očistiť. Z malých ružičiek treba najprv odstrániť vonkajšie a zvädnuté listy. Potom skráťte stonku, ktorá drží lupienky pokope. Pritom však treba byť opatrný, neodkrajujte zo stonky príliš veľa, inak sa ružičkový kel počas varenia rozpadne.
Varenie ružičkového kelu
Pri varení ružičkového kelu by mali byť všetky ružičky v hrnci úplne pokryté vodou. Ak nejaké ich časti z vody stále trčia, tieto kúsky môžu byť neskôr príliš tvrdé a ružičky nemusia byť rovnomerne uvarené. Urýchliť varenie môžete tak, že vodu dáte zovrieť v rýchlovarnej kanvici a ružičky ňou zalejete.
Klasika je variť ružičkový kel v osolenej vode. Ak však pridáte ďalšie prísady, zlepší sa jeho chuť a zmierni sa aj zápach počas varenia, ktorý je pre kapustoviny typický. Ten pomôže zjemniť aj trocha octu alebo cukru vo vode. Cukor tiež zabezpečí, že ružičkový kel neskôr nebude mať až takú nahorkastú chuť, ktorá je preň charakteristická. To sa dá dosiahnuť aj pridaním trochy mlieka. Horkastú chuť pomáha znížiť aj varenie v zeleninovom vývare.
Ideálny čas varenia ružičkového kelu vždy závisí od veľkosti ružičiek, preto je ťažké udať presnú cifru. V priemere by sa ružičkový kel mal variť 10 až 15 minút v hrnci s pokrievkou. Najlepší spôsob, ako otestovať či je uvarený, je pichnúť do ružičky vidličkou alebo špičkou noža. Teplota vnútri ružičiek je naďalej vysoká aj po ich uvarení.
Prečítajte si tiež: Ružičkový kel: recepty a tipy
Využitie vody z varenia
Tak ako vodu z varenia inej zeleniny, aj tú z ružičkového kelu môžete použiť napríklad ako základ omáčky, ktorou pri podávaní doplníte nielen samotný ružičkový kel, ale pokojne aj iné jedlá. Stačí urobiť zápražku z 1 PL rozpusteného horúceho masla a 1 PL hladkej múky. Potom do nej opatrne striedavo vmiešajte smotanu na šľahanie (alebo mlieko) a vývar z ružičkového kelu, kým nevznikne krémová omáčka. Podľa chuti dolaďte soľou a korením. Do omáčky môžete vmiešať aj trochu syra.
Mrazenie ružičkového kelu
Ružičkový kel patrí medzi sezónnu zeleninu, čerstvý ho v obchodoch dostať od jesene do jari. Ak vám zachutil, môžete si ho do zásoby zmraziť. Nemrazí sa však surový. Ružičky očistite a oblanšírujte - na 2 minúty ich vložte do vriacej vody a potom prepláchnite studenou. Nechajte odkvapkať na kuchynskom papieri a ružičky dobre osušte. Potom kel rozložte na tácku tak, aby sa jednotlivé ružičky nedotýkali a tácku dajte do mrazničky. Týmto postupom zabránite tomu, aby sa pri zmrazení ružičky navzájom zlepili. Zmrazený kel presypete do vrecka na mrazenie a nepriedušne uzatvorte. Bez zmeny kvality vydrží ružičkový kel v mrazničke pol roka. Keď ho budete chcieť použiť, jednoducho ho vsypte do vriacej vody.
Pestovanie ružičkového kelu
Keď sa rozhodnete pestovať ružičkový kel, nezabudnite sa vyzbrojiť poriadnou dávkou trpezlivosti. Chutné ružičky na vysokom hlúbe dozrievajú totiž poriadne neskoro. So správnymi odrodami však môžete zber úrody predĺžiť až do skorej jari. Ružičkový kel patrí medzi hlúboviny náročnejšie na výživu, preto sa v osevnom postupe pestuje v prvej trati, teda na záhone po výdatnom vyhnojení pôdy maštaľným hnojom alebo kompostom.
Ružičky sa tvoria v pazuchách listov rozmiestnených po celej dĺžke hlúbu. Dorastajú do veľkosti 2 až 4 cm a na jednej rastline ich môže byť 20 až 60. Zberajú sa podľa odrody od septembra počas celej zimy, keď dosiahnu priemer aspoň 1,5 cm. Dlhodobé skladovanie neznesú, takže ich zberajte priebežne podľa potreby. Rýchlo vädnú a strácajú kvalitu. Ak ich však pozberáte aj s hlúbom, vydržia dlhšie. Pomerne krátky čas môžete ružičky uchovávať v chladničke. Po dlhšom uskladnení však strácajú farbu a rozširujú sa choroby. Balením do polyetylénových fólií môžete predĺžiť ich uchovateľnosť na dvojnásobok. Konzervovať ich môžete mrazením, pričom sa dobre uchová aj ich nutričná hodnota.
Dobrá rada: Zapamätajte si, že rast ružičkového kelu podporíte napríklad tak, že k nemu vysadíte rozmarín, kôpor alebo borák. Vyhýbajte sa susedstvu s rajčiakmi, paprikou alebo zemiakmi.
Prečítajte si tiež: Zdravé Recepty s Rúžičkovým Kelom
Význam pre zdravie
Ružičkový kel je zdroj vitamínu B1, ktorý je veľmi dôležitý pre našu mentálnu sviežosť, sústredenie sa, má taktiež antistresové účinky a napomáha k lepšej fyzickej kondícii. Zvýšenú spotrebu tohto vitamínu majú najmä tehotné a dojčiace ženy, fyzicky pracujúci ľudia, deti v období vývinu i ľudia pod častým tlakom stresu. Táto zelenina je aj výrazný zdroj kyseliny listovej, ktorú do nášho tela treba neustále dopĺňať. V minulosti bola cenená spolu s kapustou tiež preto, že počas zimy slúžila ako jedna z mála čerstvých zdrojov vitamínu C.
Od priesady k úrode
Od vysiatia ružičkového kelu až po zber uplynie asi 165 dní. Priama sejba na záhon je možná iba v teplejších lokalitách, a to v polovici apríla. Najčastejšie sa ružičkový kel pestuje z predpestovaných priesad. Na záhon sa vysádzajú len zdravé a silné sadenice od polovice apríla do konca mája, do sponu 70 x 50 - 70 cm, nižšie a skoré odrody do sponu 60 x 60 cm. Začiatkom leta sa konečne začína predlžovať hlúb a vyrastajú aj silné modrozelené listy. Úplnú výšku a šírku dosiahne rastlina až v plnom lete. Koncom augusta sa odporúča zaštipnúť vrchol rastliny, aby sa podporila tvorba ružičiek v pazuchách listov. Nové odrody nevyžadujú tento úkon, dokonca ani zrezávanie listov na podporu tvorby ružičiek. Listy z nich totiž opadávajú postupne a ružičky sa tvoria rovnomerne. Ružičky sa zberajú podľa odrody v jeseni alebo v zime, len čo dosiahnu priemer 1,5 až 4 cm. Hlúby sa po zbere ponechávajú až do nasledujúcej jari na záhone stvrdnúť. Keď pôda rozmrzne, môžu sa vykopať.
Odrody ružičkového kelu na jesenný a zimný zber
- ‘Dolores F1’: skorá hybridná odroda vysoká 100 až 110 cm. Ružičky sú stredne zelené, dobre uzatvorené a vyrovnané.
- ‘Lunet F1’: stredne skorá odroda vysokého vzrastu s nadpriemerným nárastom veľkých ružičiek tmavozelenej farby s hladkým povrchom.
- ‘Rosella’: stredne skorá odroda stredného vzrastu. Ružičky sú veľmi pevné, na priereze žlté. V čase tvorby ružičiek vyžaduje dostatok vlahy.
- ‘Roodnerf’: úrodná, stredne vysoká, neskorá odroda na zimný zber.
- ‘Falstaff’: v obchodoch môžete zriedkavo natrafiť aj na túto fialovomodrú odrodu. Farba sa môže počas pôsobenia mrazov zintenzívniť, pričom sa zachová aj pri varení.
Ochrana kelu pred mrazom
Pri striedaní teplôt v zimnom období sa môže často úroda ružičkového kelu znehodnotiť. Drobné ružičky zmäknú a hnijú. Takýmto škodám však predídete tak, celé rastliny aj s koreňom prenesiete na severnú stranu budovy a pred slnkom chránite čečinou alebo slamou. Ružičkový kel, kučeravý kel a zimný pór je typická otužilá zelenina. Vydrží spravidla aj mrazy do -12 aj -15 stupňov a ani veľmi netrpí. Túto zeleninu však môžete pozbierať aj skôr, spracovať na polotovary a zmraziť.
Mrazenie ružičkového kelu a póru
Ružičkový kel: Ružičky očistíte od vonkajších lístkov, opláchnete ich a 4 minúty mierne povaríte v trochu osolenej vode. Ružičky zmäknú a súčasne sa zabráni nežiaducim enzymatickým procesom. Potom ich ochladíte v studenej vode a necháte v site odkvapkať. Plníme ich do mikroténových vreciek a ukladáte do mrazničky.
Pór: Podobne postupujete aj pri póre. Očistené stopky pokrájate asi na jeden cm dlhé kúsky a predvaríte. Listy kučeravého kelu zbavíme listových stopiek a hrubšieho rebra. Listy povaríme a po vychladnutí ich nasekáme nadrobno.
Prečítajte si tiež: Ako variť ružičkový kel
Hlúboviny v slovenskej záhradke
V klasickej slovenskej záhradke nikdy nechýbali hlúboviny. Kaleráb, karfiol, kapustu, hlávkový či ružičkový kel vedeli domáce gazdinky využiť na desiatky spôsobov. Rozhodne by sme nemali zabudnúť na brokolicu, ktorá ma azda zo všetkej zeleniny najsilnejší potenciál pre naše zdravie. Dokonca má schopnosti bojovať proti rakovine. I keď táto zelenina nie je veľmi obľúbená medzi deťmi kvôli špecifickému pachu, dajú sa z nej robiť rôzne pochúťky. A navyše: dá sa pestovať takmer po celý rok. Ideálne je ho pestovať na mieste, kde ste predtým pestovali šalát, skoré zemiaky či strukoviny. Potrebuje pôdu s neutrálnou reakciou. Karfiol je vhodnejšie pestovať z priesad. Ak predsa chcete siať semiačka, je to potrebné do polovice júna. Keďže karfiol je z hlúbovín najnáročnejší na živiny, treba ho hnojiť aspoň v dvoch termínoch - najprv tri týždne po výsadbe a druhýkrát na začiatku tvorby ružíc.
„Táto hlúbovina vyžaduje hnojenie organickými hnojivami, preto ho zaraďujeme do prvej trate. Ak sme na jeseň nehnojili do zásoby fosforom a draslíkom, alebo sme dodali len časť týchto živín, zvyšok doplníme pred výsadbou viaczložkovým hnojivom NPK alebo Cereritom. Karfiol je náročný na molybdén a bór. Pri ich nedostatku je ohrozený vývin rastlín, netvoria sa ružice, alebo sú nekvalitné a hnedé. Túto cennú zeleninu sadíme z priesad od apríla do konca júna, do dobre pripravenej a zavlaženej pôdy. Kaleráb patrí medzi jarné druhy zeleniny, ale môžeme ho pestovať aj v lete. Potrebuje vlhšie podnebie, pravidelnú závlahu, hnojenie organickým hnojivom. Ak chceme zberať kaleráb na jeseň, môžeme ho siať do konca júna alebo v júli vysadiť z priesad. Už aj naši prapredkovia sadili v lete neskorú kapustu vhodnú na skladovanie a spracovanie. „Priesady sadíme koncom mája až začiatkom júna do sponu 70 až 80 centimetrov x 60 centimetrov. Pestujeme ho podobne ako kapustu, priesady sadíme v máji až júni do sponu 60 x 60 centimetrov, zrelý bude na jeseň. Ak nemáme skúsenosti s pestovaním kelu, pre začiatok môžeme vyskúšať pestovať kel kučeravý, ktorý je najmenej náročný z hlúbovín. Ten znáša aj prvé mrazy. Nezabudnime na hnojenie a dostatok vlahy. Podobné podmienky potrebuje aj ružičkový kel, ktorému sa dobre darí aj vo vyšších polohách. „Ľahšie pôdy sú vhodnejšie pre skoré odrody a ťažké pre neskoré odrody. Potrebuje organické i minerálne hnojenie. Na mikroelementy je pomerne náročný.