Rozdiel medzi bielou a zelenou špargľou: pestovanie a príprava

Rate this post

Špargľa je obľúbená jarná zelenina, ktorá sa vyznačuje svojou jemnou chuťou a širokým využitím v kuchyni. Sezóna špargle trvá od polovice apríla do konca júna, čo je ideálny čas na vychutnanie si tejto čerstvej zeleniny. Pri výbere špargle v obchode alebo na trhu je dôležité venovať pozornosť jej vzhľadu a štruktúre, aby ste si zaistili, že kupujete čerstvé a kvalitné kúsky.

Rozdiely v pestovaní

Hlavný rozdiel medzi bielou a zelenou špargľou spočíva v spôsobe ich pestovania. Zelená špargľa rastie nad zemou a má prístup k slnečnému svetlu, vďaka čomu získava svoju typickú zelenú farbu. Biela špargľa sa pestuje pod zemou, kde je chránená pred svetlom, čo zabraňuje tvorbe chlorofylu a zabezpečuje jej bielu farbu. Pestovanie bielej špargle dosiahnete tým, že záhon zakryjete čiernou netkanou fóliou.

Chuťové rozdiely

Okrem farby sa biela a zelená špargľa líšia aj chuťou. Zelená špargľa má trávnatú chuť, zatiaľ čo biela špargľa je jemne horkastá s prímesou sladkosti. Fialová špargľa je na jazyku trochu oriešková a sladšia, pretože jej stonky obsahujú asi o 20 percent viac cukru.

Nutričné hodnoty

Zelená špargľa je vo všeobecnosti zdravšia ako biela, pretože obsahuje viac vitamínov a minerálov. Je plná antioxidantov, ktoré pomáhajú telu bojovať proti škodlivým voľným radikálom. Špargľa je bohatá na vitamíny skupiny B, nazývané foláty, ktoré sú dôležité najmä v období rastu, ako je tehotenstvo a dospievanie. Okrem toho je zelená špargľa skvelým zdrojom vitamínu K, ktorý je dôležitý pre zdravie kostí. V špargli sa nachádza aj veľké množstvo aminokyseliny asparagín, ktorá má diuretické účinky a pomáha vyplavovať z tela prebytočnú tekutinu a soľ.

Výber a skladovanie špargle

Pri výbere zelenej špargle by ste mali hľadať stonky s sýtozelenou farbou po celej dĺžke, okrem spodnej časti, ktorá môže byť sfarbená do biela. Stonky by mali byť rovné a pevné, nie ochabnuté. Vrásky na stonkách a matný zelený odtieň môžu naznačovať, že špargľa nie je čerstvá. Špičky špargle by mali byť uzavreté a pevné.

Prečítajte si tiež: Nebezpečenstvo otravy bedľou

Čerstvú špargľu môžete skladovať v chladničke tak, že ju postavíte vo vzpriamenej polohe do nádoby s vodou. Stačí 1 cm studenej vody na dne nádoby. Pred uskladnením odstrihnite približne pol centimetra z tvrdých koncov špargle. Nikdy ju neskladujeme vo vode, ale krátkodobo len v tieni a vlhku, najlepšie v chladničke. Voda by sa dostala za šupiny na hlavičkách, ktoré by rýchlo začali hniť a zapáchať.

Príprava špargle

Špargľu je možné pripraviť rôznymi spôsobmi, ako je varenie, dusenie, grilovanie alebo pečenie. Základom úspechu je správny čas varenia, aby špargľa nebola tvrdá ani rozvarená.

Varenie na pare

Príprava špargle na pare je jednoduchá a zdravá. Najskôr špargľu dôkladne opláchnite v studenej vode a osušte. Potom každý výhonok ohnite, aby sa odlomila tvrdá časť stonky. Do hrnca s pokrievkou umiestnite parný košík a pridajte trochu vody. Vodu varte na strednej teplote a keď zovrie, vložte do košíka špargľu. Prikryte pokrievkou a pripravujte na pare 5 až 7 minút. Po uvarení špargľu zlejte, dajte na tanier a pokvapkajte maslom alebo olivovým olejom.

Varenie vo vode

Vyberte si vysoký hrniec a nalejte doň 5 šálok vody. Vodu priveďte do varu. Medzitým si špargľu opláchnite studenou vodou a osušte. Ak vaša špargľa nie je čerstvá, ošúpte približne tri centimetre stonky pomocou škrabky. Keď voda zovrie, pridajte soľ podľa chuti a opatrne vložte špargľu do hrnca. Varte na miernom ohni v osolenej vode približne 6 až 8 minút, kým nebude krehká. Uvarenú špargľu môžete poliať olivovým olejom alebo maslom. Špargľu varíme vo zvislej polohe - v sitku či košíku špeciálneho hrnca - hlavičky pritom nesmú byť ponorené vo vode (dusia sa v pare). Bez uvedenej výbavy varíme špargľu tak, že z nej vytvoríme zväzky (po 8-10 kúskov) a vložíme ju do väčšieho hrnca s vriacou vodou s prídavkom soli a cukru. (Špargľa pripravovaná v pare je však chutnejšia a výživnejšia.) Bielu špargľu varíme cca 15-20 minút, zelenú cca 8-10 minút. Po uvarení špargľu opláchneme v horúcej slanej vode, čím sa zvýrazní jej typická vôňa.

Príprava na panvici

Umyte špargľu v studenej vode a osušte ju papierovou alebo čistou látkovou utierkou. Na panvici rozpustite maslo, pridajte cesnak a teplotu stiahnite. Potom pridajte špargľu, pričom každá stonka by sa mala dotýkať panvice. Ak máte menšiu panvicu, nesnažte sa na ňu tlačiť viac ako jednu vrstvu špargle. Pražte špargľu na panvici približne 6 až 9 minút, dokedy nezmäkne, občas ju premiešajte, aby sa prepiekla rovnomerne z oboch strán. Špargľu pripravenú na panvici osoľte, okoreňte a podávajte teplú.

Prečítajte si tiež: Sprievodca výberom steaku: Rib Eye alebo Striploin?

Grilovanie

Grilovanie špargle je jednoduché a rýchle. Stačí ju pokvapkať olivovým olejom, dochutiť soľou, čiernym korením a trochou citrónovej šťavy a grilovať približne 5 až 7 minút.

Tipy a triky

  • Ak je špargľa správne pripravená, mala by byť chutná v akejkoľvek veľkosti. Doba varenia sa, samozrejme, mierne líši.
  • Kreativite sa v kuchyni medze nekladú. Špargľu môžete servírovať k čomukoľvek, podstatné je, aby vám jedlo chutilo.
  • Ak chcete zlepšiť absorpciu vitamínu K, pokvapkajte uvarenú špargľu olivovým olejom.
  • Ak chcete, aby deti jedli špargľu, môžete ju pridať do polievok, cestovín alebo ju rozmixovať na hladké pyré.
  • Pri nákupe špargle v obchodných reťazcoch si všímajte, či je uskladnená v chladiarenskom boxe a či je čerstvá.
  • Ak je špargľa po uvarení horká, je to tým, že bola stará alebo nesprávne skladovaná.
  • Optimálne podmienky na dosiahnutie maximálnej trvanlivosti sú uskladnenie v chlade a vo vlhku.

Pestovanie špargle v záhrade

Pestovanie špargle môže byť výzvou, ale s trochou trpezlivosti a starostlivosti si môžete vypestovať vlastnú úrodu tejto lahodnej zeleniny. Špargľa je trvalka, ktorá na jednom stanovišti vydrží aj dvadsať rokov. Plnohodnotnú úrodu môžete očakávať od tretieho roku.

Výber stanovišťa a príprava pôdy

Špargľa preferuje slnečné stanovište chránené pred vetrom a ľahké hlinitopiesočnaté pôdy s pH 6 až 6,5. Pôdu je vhodné pripraviť už na jeseň, rigolovať ju do hĺbky 50 - 90 cm a pridať kompostovú zeminu zmiešanú s maštaľným hnojom. Kyslejšiu pôdu upravte vápnením.

Výsadba

V marci až apríli vysaďte sadenice špargle do brázd 30 cm hlbokých a 40 až 60 cm širokých. Odporúča sa vysádzať samčie sadenice triedy A (najmenej s piatimi koreňmi) v počte 4 až 5 rastlín na meter. Sadenice zasypte niekoľkými centimetrami kompostovej zeminy a mierne pritlačte. Dodržujte pravidelnú závlahu a prihnojujte kompostom s prímesou minerálnych hnojív s obsahom dusíka, horčíka a síry. Sadenice pravidelne okopávajte a odstraňujte burinu.

Starostlivosť v ďalších rokoch

V druhom roku pridajte k rastlinám preosiaty kompost a spoločne so zeminou ho prihrňte do výšky až 30 cm a šírky približne 40 cm. Nezabudnite špargľu okopávať, polievať a odstraňovať burinu. Na začiatku vegetačného obdobia ju prihnojujte. Čiastočne môžete začať zbierať úrodu už v tomto roku, odporúča sa však len z 30 až 50 %, aby sa rastlina nevyčerpala.

Prečítajte si tiež: Všetko o dlhozrnnej a guľatej ryži

V treťom roku nahrňte nad riadkami 50 cm vysoké a široké kopčeky, vrcholy pritlačte, alebo celé rady pokryte čiernou, netkanou textíliou. Asi koncom apríla sa začne povrch zeme alebo fólie nadvihovať. Potom môžete odhrnúť pôdu a výhonok v dĺžke 25 až 30 cm odrezať. Kopček opäť prihrňte. Takto môžete zbierať úrodu až do konca júna. Potom zber ukončite rozhrnutím kopčekov. Ďalšie výhony nechajte voľne rásť až do jesene, aby rastliny nabrali silu. Celý čas sa o špargľu starajte - prihnojujte, okopávajte a polievajte.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Najväčším nepriateľom špargle je špargľovník obyčajný alebo špargľovník dvanásťbodkovaný. V prípade premnoženia môžete odstraňovať vajíčka alebo ručne zbierať larvy aj chrobáky. Chrobáky, ktoré prezimujú, zničte spálením starých stoniek na konci sezóny. Ďalšími škodcami sú slimáky, ktoré sa živia mladými sadenicami. Rast a kvalitu špargle môže v menej priepustných pôdach významne ovplyvniť hniloba koreňov. V teplom a vlhkom počasí je väčšie nebezpečenstvo šírenia hubových chorôb, ako je hrdza špargľová a botrytída.