V kontexte hospodársko-finančnej a daňovo-účtovnej praxe vzniká neustále množstvo otázok, najmä z oblasti zdaňovania. Cieľom tohto článku je komplexne preskúmať problematiku reprezentačných výdavkov z daňového hľadiska na Slovensku, s ohľadom na zákon o dani z príjmov a zákon o dani z pridanej hodnoty (DPH).
Úvod do Reprezentačných Výdavkov
Z hľadiska účtovania a uplatňovania daňových a nedaňových výdavkov (nákladov) musíme rozlišovať medzi výdavkami na reprezentáciu, výdavkami na reklamu, na reklamné predmety a osobitné postavenie má aj obchodná vzorka. Všeobecne ich môžeme charakterizovať ako výdavky, ktoré zvyšujú prestíž a imidž podnikateľského subjektu, ich cieľom je propagácia spoločnosti a budovanie vzťahov s obchodnými partnermi. Medzi typické reprezentačné náklady patria:
- Pohostenie (občerstvenie, nákup kávy, alko aj nealko nápojov, čaju, ovocia a pod.).
- Dary (pri obchodných rokovaniach a firemných oslavách, s výnimkou reklamných predmetov do určitej hodnoty).
- Výdavky spojené s návštevou a rokovaním obchodného partnera.
Podobne ako v prípade reklamných predmetov, tak ani náklady na reprezentáciu nie sú v národných predpisoch nikde podrobne špecifikované. S reprezentačnými nákladmi sa možno stretnúť v legislatíve upravujúcej dane. Pod pojmom náklady (výdavky) na reprezentáciu, resp. reprezentačné náklady (výdavky) môžeme rozumieť výdavky vynaložené na účely pohostenia, občerstvenia, dary poskytované na obchodných rokovaniach, firemných oslavách, podujatiach a iné. Spoločným znakom je, že zvyšujú prestíž podnikateľského subjektu. Výdavky na reprezentáciu je však potrebné vždy starostlivo posudzovať, pretože sa môže stať, že v rámci jedného subjektu je určitý výdavok klasifikovaný ako náklad na reprezentáciu a rovnaký výdavok môže byť v inom subjekte daňovo uznaným nákladom.
Daňová Uznateľnosť Reprezentačných Výdavkov
Najfrekventovanejším problémom z hľadiska dane z príjmov sa javí už veľa rokov rôznosť názorov na to, či zaplatený produkt (služba, výrobok) možno alebo nemožno zaúčtovať medzi daňové výdavky v zmysle § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Iné si o tom istom môže myslieť daňový subjekt (zamestnávateľ - pracovisko), iné daňový poradca a iné daňová kontrola. Ak má dokázať daňový subjekt na trhu (právnická osoba, napríklad eseročka alebo fyzická osoba - podnikateľ, napríklad živnostník alebo samostatne zárobkovo činná osoba) alebo v spoločnosti (občan - nepodnikateľ) správne zdaňovať túto problematiku, je dôležité naučiť sa sformovať účinnú prevenciu tak, aby ste sa vyhli zbytočným chybám a daňovým rizikám.
Zákon o dani z príjmov
Z hľadiska dane z príjmov, § 21 ods. 1 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov stanovuje, že výdavky na reprezentáciu nie sú daňovo uznateľné. To znamená, že tieto náklady zvyšujú základ dane. Náklady tzv. reprezentačného na úhradu útraty za občerstvenie (jedlo a nápoje) patria podľa zákona o dani z príjmov medzi nedaňové výdavky, t. j. do ustanovenia § 21 zák. Ak firma dostane pracovnú návštevu kľúčového dodávateľa (odberateľa) zo zahraničia a pozve túto delegáciu na pracovný obed alebo obchodnú (biznis) večeru - je síce slušné a korektné túto útratu za hostí zaplatiť, ale nie je to možné zahrnovať a nárokovať si to ako daňový výdavok. Márna je diskusia o tom, že bez slušného obeda alebo večere by sa obchod nemusel podariť.
Prečítajte si tiež: Všetko o prestávke na obed
Zákon o DPH
Zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH síce nepozná pojem výdavky na reprezentáciu, ale v § 49 ods. 7 písm. a) sa uvádza, že platiteľ nemôže odpočítať daň pri kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy. Tým pádom, keď túto daň nemožno odpočítať, bude celková suma výdavkov na reprezentáciu vrátane DPH predstavovať nedaňový výdavok a zvyšovať výsledok hospodárenia pri zisťovaní základu dane z príjmov.
V niektorých prípadoch sa môže stať, že na reprezentáciu je použitý materiál, tovar, výrobky alebo aj nakupované či vlastné služby, pri ktorých kúpe alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola DPH odpočítaná, pretože v tom čase nebolo možné vedieť, že ich určitá časť bude použitá na reprezentáciu. Bezodplatné poskytnutie takého predmetu, pri ktorom bola DPH odpočítaná sa bude podľa § 8 ods. 3 zákona o dani z pridanej hodnoty považovať za dodanie tovaru za protihodnotu a bude podliehať daňovej povinnosti. Pre neplatiteľa DPH, bude vždy celková suma výdavkov na reprezentáciu vrátane DPH predstavovať nedaňový výdavok.
Príklady Reprezentačných Nákladov
Príklad nákladov na reprezentáciu: Spoločnosť pri príležitosti 10. výročia svojho vzniku usporiadala oslavu pre všetkých svojich súčasných i bývalých zamestnancov a ich rodiny. Všetky náklady s tým spojené boli hradené spoločnosťou. Tieto náklady - pohostenie, oslavy a pod. sú typickými nákladmi na reprezentáciu.
Medzi ďalšie typické príklady reprezentačných nákladov môže patriť:
- Pracovný obed s obchodným partnerom.
- Letenka alebo ubytovanie pre obchodného partnera.
- Firemné oslavy, bankety.
- Výdavky na vzdelávanie, ktoré nesúvisí s predmetom činnosti firmy.
- Obrazy, kvety, hudba na pracovisku alebo oddychová zóna.
- Výdavky na osobnú ochranu podnikateľa a podobne.
Príklad z praxe
Spoločnosť viedla v poslednom období náročné rokovania s potenciálnym obchodným partnerom. Výsledkom rokovaní bol nakoniec významný obchodný kontrakt na niekoľko rokov. Po jeho uzatvorení išli zmluvné strany na spoločnú večeru, ktorá bola hradená z finančných prostriedkov spoločnosti. Tieto výdavky sú jednoznačne klasifikované ako výdavky na reprezentáciu (pohostenie, občerstvenie), pretože neboli vynaložené na dosiahnutie príjmov, ale odzrkadľujú len prestíž a imidž firmy, ktorá týmto pozvaním obchodného partnera na večeru prezentuje svoje postavenie.
Prečítajte si tiež: Ako riešiť dilemu zmeškaného obeda
Celá večera konateľov oboch spoločností bola v hodnote 120,- eur, z toho predstavovala daň z pridanej hodnoty 20,- eur. DPH z obchodnej večere si táto spoločnosť nebude môcť odpočítať, pretože ide o výdavok na reprezentáciu. Preto bude celková hodnota večere vrátane DPH predstavovať výdavok, ktorý nie je daňovo uznateľný.
Reklamné predmety a ich daňová uznateľnosť
Za daňovo uznané sa považujú reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za kus. Za reklamný predmet sa nepovažuje tabakový výrobok a alkoholický nápoj okrem vína (ak ich podnikateľ sám nevyrába), ide o nedaňové výdavky. Ak platiteľ DPH nakúpi reklamné predmety, ktoré spĺňajú podmienku ceny do 17 eur bez DPH, t. j. môže odpočítať DPH. Ak sa však rozhodne ich dodať na obchodné účely bezodplatne, považuje sa to za dodanie tovaru za protihodnotu a podnikateľ je povinný odviesť DPH na výstupe.
Podnikatelia (platitelia DPH) môžu bezodplatne poskytnúť obchodné vzorky. Zákon však stanovuje podmienku, aby skutočne šlo o primerané obchodné vzorky. Primeranosť posudzuje každý podnikateľ individuálne, zohľadňuje najmä obvyklú cenu. Dôležité je vedieť, že pri darčekových košoch, kde je viacero položiek, sa nesleduje cena za položku, ale za celý darčekový kôš. Ak je víno napr. súčasťou darčekového koša, posudzuje sa samostatne a mali by súvisieť s obchodnou činnosťou podnikateľa.
Príklad
Spoločnosť nakúpila 60 kusov dresov v cene 15,50 eur bez DPH za kus a šortky v cene 12,50 eur bez DPH za kus. Ak je cena za futbalový set (dres + šortky) 28 eur bez DPH, spoločnosť si nemôže uplatniť odpočet DPH.
Alkohol a jeho daňové hľadisko
Alkoholický nápoj je definovaný v § 4 ods. 3 zákona č. 530/2011 Z. z. ako pivo, víno a ovocné víno, ostatné fermentované nápoje a medziprodukty. Víno zahŕňa tiché víno, šumivé víno, tichý fermentovaný nápoj, šumivý fermentovaný nápoj, teda všetky druhy tichého vína aj šampanské. V prípade nákupu tvrdého alkoholu, resp. iného alkoholu, ako vymedzuje § 4 ods. 3 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, ide vždy o nedaňový výdavok, ak nejde o podnikateľa, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti.
Prečítajte si tiež: Recepty na obed pre zhadzovanie kíl
Špecifické prípady a ich daňové posúdenie
Káva, obed a alkohol
Je možné uznať výdavky podnikateľov na kávu, obed a alkohol ako daňové výdavky, čiže také, ktoré reálne znižujú základ dane? Vo všeobecnosti platí, že ide o výdavky podnikateľa na reprezentáciu a podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. ide o nedaňové výdavky. To však neznamená, že podnikateľ ich nemôže „zahrnúť do účtovníctva“, resp. nemôže zaplatiť firemnou kartou a odložiť bloček pre účtovníka. Tieto výdavky síce neznížia základ dane, znížia iba jej čistý zisk (nejde o tzv. daňový výdavok).
Pracovný obed s klientom je rovnako jednoznačne charakterizovaný ako výdavok na reprezentáciu, čiže nedaňový výdavok. V tomto prípade však existuje spôsob, ako si môže podnikateľ uznať aspoň určitú sumu stravného, na ktoré má nárok. Uplatnenie stravného do daňových výdavkov upravuje § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov. Živnostník si môže uplatniť do daňových výdavkov stravné maximálne v rozsahu a vo výške ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín. Rovnako si nemôže živnostník uznať ani stravné viackrát za deň ako kompenzáciu za iný deň.
Pracovné cesty
Konzultačno-poradenská firma podniká aj v investičnom poradenstve a v tej súvislosti vykonáva časť jej konzultantov aj veľa pracovných ciest nielen autom doma, ale i v zahraničí. Nie vždy je ich akvizícia potenciálnych investorov - získavaných klientov, úspešná. To znamená, že nie vždy sa zakončí kontraktom, a teda aj zdaniteľným príjmom. Firma má dilemu v tom, či všetky náklady na pracovné cesty, t. j. aj vrátane týchto z hľadiska obchodu neúspešných, a teda ekonomicky neefektívnych, sú daňovo uznateľné? Je možné ich zaradiť medzi daňové výdavky pre účel zníženia dane z príjmov? V kontexte charakteristiky predmetu vášho podnikania považujeme za výdavok každú realizovanú pracovnú cestu v zmysle ustanovenia § 19 zákona o dani z príjmov. Rozhodujúcim kritériom v danej situácii je schopnosť preukaznosti skutočnej pracovnej cesty (t. j. nie či boli pracovníci pri ceste na rokovaní úspešní, ale či cestu skutočne aj vykonali). Toto dokumentujete napríklad správou z pracovnej cesty, záznamníkom o prevádzke motorového vozidla.
Pobyt obchodného partnera
Firma dostala návštevu bohatého klienta, ktorý prišiel k nej na 2-dňové rokovanie, lebo prejavil záujem stať sa jedným z kľúčových odberateľov jej výrobkov určených na export do zahraničia. Tento obchodný partner bol zo Španielska a rokovanie i pobyt sa konal v SR v hlavnom meste. Môže firma za obchodných partnerov zo Španielska zaplatiť výdavky za hotelový dvojdňový kompletný účet za pobyt (strava, nocľah, parkovné, telefóny z hotela) v Bratislave, ktoré musela pre úspech kontraktu vynaložiť z daňového hľadiska? Výška sumy a priori nerozhoduje, kľúčový je charakter nákladu (výdavku). Preto predpokladáme, že nejde o daňový výdavok uznateľný podľa § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Určitú malú šancu a rámcový predpoklad uznania takéhoto postupu za výdavok na dosiahnutie zdaniteľných príjmov by sme videli v dôslednej rekvalifikácii - zmene názvu a titulu u predmetnej nákladovej položky. Odlíšiť časť nákladov za „reprezentačné“ ako nedaňový výdavok od časti „nájom rokovacích priestorov v hoteli v rámci prenájmu obchodného salóna“ ako daňový výdavok. Právne formulácie musia byť dôsledné a vysvetlivky k zmluvám a účtom presné, aby plne naplnili ustanovenie § 19 zákona o dani z príjmov.
Lobbing
V neistej dobe dneška a náročnej dikcii trhu nie je možné existovať bez kontaktov, za ktoré sa platí. Buď sú to úplatky načierno (korupcia), alebo oficiálne platby za lobbing pri získavaní zákaziek alebo podielu na trhu. Je možné tieto náklady, pokiaľ ich fakturujeme, považovať za daňové náklady (výdavky) bez toho, aby to daňový úrad pri možnej následnej kontrole správneho vyčíslenia dane neuznal ako nedovolené sprostredkovanie? Podľa nášho názoru sú náklady za lobbing vždy logickejšie, ako napríklad náklady na racketing (výpalné, vydieračstvo pod rúškom tzv. „platieb za ochranu“), ktoré sú na Slovensku už niekoľko rokov veľmi rozšírené, aj keď ide o protizákonnú aktivitu. V prípade presnej formulácie „náklady lobbingu“ na faktúre vždy čo najpresnejšie opísať, čoho presne a kedy sa týkali a podporiť to masou dôkazov, lebo daňová kontrola sa k tejto forme výdavku bude stavať zásadne apaticky a antagonisticky. Ak máte známych právnikov medzi zamestnancami alebo dodávateľmi, podporte svoj názor aspoň dvoma expertízami na tento pojem alebo priamo zmluvou (dohodou) o lobbingu, kde dôslednou právnou formuláciou vylúčite možnosť pojmovej zámeny so sprostredkovateľskou činnosťou, vychádzajúc z princípu, že lobbovať znamená podporiť, intervenovať a pomôcť.
Buďte však pripravení, že pri aplikácii termínu lobbing platia v SR skôr negativistické nálady. Je ich viac ako pozitivistických, čo súvisí logicky s vysokou mierou korupcie a čiernej ekonomiky v súčasnosti.
Čistiace služby
Pre pracovný systém i dobrý podnikateľský rytmus je potrebný nielen racionálny pracovný rozvrh dňa (tzv. time-manager), ale aj poriadok v dokladoch, v účtoch, v administratíve a čistota, hygiena a kultúra pracoviska. Domnievame sa, že vždy si do daňových výdavkov môže daňový subjekt nárokovať, zaradiť a neskôr pri možnom spore s daňovou kontrolou aj obhájiť akékoľvek druhy výdavkov (nákladov) za priame (napr. upratovanie) i nepriame (napr. technické služby na čistiaci cieľ. Opäť podstatou pre daňový subjekt, je schopnosť dodávateľa služieb uvedený servis zabezpečiť. Obsah by mal dominovať nad formou aj v prípade čistiaceho servisu. V extrémnom prípade šetrenia si daňový subjekt môže čistiaci servis vykonať bezplatne aj sám. V danom prípade si však môže do daňových výdavkov (nákladov) zahrnúť aj účty za primerane nevyhnutné čistiace náradie a prostriedky. Aj platný zákon o účtovníctve v znení neskorších predpisov ukladá účtovné doklady daňového subjektu (účtovnej jednotky) zabezpečiť proti strate, zničeniu a poškodeniu, t. j. na zachovanie zdravia a dobrej koncentrácie na prácu je nutné pracovať v čistom pracovnom prostredí, aby sa chránili zmysly.
Bezpečnostné služby
Ak firma podniká v obchode a kvôli niektorým vyhraneným problémom časti konkurencie a rivality pri akvizíciách a obsadzovaní trhu si objedná ako obranu proti rivalom aj služby ochranky - tzv. Zaujímavé je to vedieť aj preto, lebo bezpečnostné služby - služby za ochranu, sa v § 19 zákona o dani z príjmov medzi daňovými výdavkami necitujú. Zákon nemôže citovať presne možné daňové výdavky (náklady) taxatívne, preto ich uvádza len v príkladoch. V danom prípade je predpoklad, že daňová kontrola bude skúmať presné dôvody, prečo sa tradičné trhové komerčné aktivity firmy, ak sú na legitímnej báze, nezaobídu aj bez služby v štýle security. Bezpečnostné služby sú na trhu aj v SR už roky odskúšaným a osvedčeným produktom. Hrana zákona by mohla v danom prípade pôsobiť kontroverzne a polemicky v tom, aby bol jasne a nespochybniteľne preukázaný dôvod a účel platieb za ochranu.
Klimatizácia
Globálne otepľovanie zemegule má za následok v posledných rokoch nárast teploty počas letných horúčav, pričom tento trend sa má do budúcnosti prehlbovať. Predpokladajme, že firma vlastní aj poradenskú ekonomickú firmu, kde zamestnáva tucet pracovníkov, pričom hlavné sídlo má v Bratislave v centre mesta. Vzhľadom na náročnú duševnú prácu a potrebu vysokého stupňa presnej koncentrácie sa rozhodla v roku 2012 investovať do rekonštrukcie interiérov vlastnej budovy nemalú čiastku. Spočívala v tom, že celú kancelársku časť budovy (know-how firmy) dala vybaviť klimatizáciou v úhrnnej sume za 100-tisíc eur. Teraz zbiera odborné názory na posúdenie predmetnej investície, či mala alebo nemala charakter daňového výdavku. Či to bude vnímané zo strany daňovej kontroly ako nutný výdavok, alebo skôr ako luxusná nepotrebnosť. Samozrejmosťou vybavenia kancelárií a iných „office-zariadení“ moderných firiem (akciové spoločnosti, holdingy, eseročky, štátne podniky) daňových subjektov z radov právnických osôb je aj určitá časť interiéru v podmienkach Slovenska zatiaľ ešte neštandardného, a preto aj nazývaného v daňovej praxi ako „náklady s charakterom tzv. pracovného komfortu“. Tak to bolo najmä v 90. rokoch, medzitým doba dozrela, modernizácia pokročila a trh i spôsob života priniesol pre Slovensko nielen viac búrok a záplav, ale aj zdravšie názory na nutné opatrenia proti evidentnej postupnosti trendu klimatických zmien. Vybavenie kancelárie pracovníkov (nielen podnikateľov, majiteľov a šéfov, ale aj výkonných zamestnancov), napríklad z radov tzv. Jednoduchou formou klimatizácie je napríklad prenosný alebo zabudovaný väčší alebo menší ventilátor. Zložitejšou formou sú výkonnejšie klimatizačné jednotky. Dobre vetraná miestnosť je nutná nielen kvôli ľahkému dýchaniu a prevencii voči ochoreniu (napr. pre odstránenie baktérií, bacilov a prašnosti a roztočov v ovzduší), ale aj kvôli kvalitnému okysličovaniu mozgu a podpore aktívneho, invenčného a kreatívneho mysle…
Praktické Príklady a Otázky
- Otázka: Spoločnosť Alfa s.r.o. pozvala niektorých svojich obchodných partnerov na obed v reštaurácii, kde témou ich rozhovorov boli aj možnosti ich ďalšej spolupráce. Sú tieto výdavky daňovo uznateľné?
- Odpoveď: Nie. Ide o reprezentačné výdavky, ktoré nie sú daňovo uznateľné.
- Otázka: Spoločnosť Beta s.r.o. nakúpila 30ks reklamných predmetov - peňaženiek v hodnote 20 eur/ks, ktoré bude rozdávať svojim verným zákazníkom. Sú tieto výdavky daňovo uznateľné?
- Odpoveď: Nie. Reklamné predmety, ktorých jednotková cena presiahne sumu 17 eur, nie sú daňovým výdavkom v plnej výške.
- Otázka: Spoločnosť Delta s.r.o. poskytla finančný dar vo výške 10000 eur občianskemu združeniu Slniečko. Sú tieto výdavky daňovo uznateľné?
- Odpoveď: Nie.
- Otázka: Právnická osoba, platiteľ DPH, ktorej hlavným predmetom činnosti nie je výroba vína, poskytla svojim najväčším odberateľom reklamné predmety vo forme fľaše vína, a to 30 ks za 20 eur/1ks bez DPH, s DPH 24 eur/1ks a 100 ks za 16 eur/1ks bez DPH, s DPH 19,20eur/1ks. Na r. 301 daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby daňovník vykázal základ dane vo výške 20000 eur. Sú uvedené výdavky uznaným daňovým výdavkom?
- Odpoveď: Reklamné predmety, ktorých jednotková cena presiahne sumu 17 eur nie sú daňovým výdavkom v plnej výške. V tomto prípade daňovník sumu 600 eur (30ksx20eur ) uvedie na r. 16 TAB A (je súčasťou r. Ďalších 100ks spĺňa podmienku reklamného predmetu, pretože jeho hodnota za jeden predmet bez DPH nepresahuje 17 eur. Reklamné predmety vo forme vína však môže daňovník poskytnúť najviac do výšky 5% zo základu dane uvedeného na r. 301 DP, čo je v tomto prípade 1000 eur. Čiastka 600 eur je pripočítateľnou položkou k základu dane na r.
- Otázka: Spoločnosť je výrobcom vína. Môže si spoločnosť uplatniť do daňových výdavkov víno ako reklamné predmety?
- Odpoveď: Spoločnosť, u ktorej výroba vína je hlavným predmetom činnosti, môže ako reklamné predmety uplatniť do daňových výdavkov víno bez povinnosti limitovania týchto výdavkov základom dane (za predpokladu, že hodnota jedného predmetu nepresahuje limit 17 eur).
- Otázka: Spoločnosť má ako hlavný predmet činnosti uvedenú výrobu alkoholických nápojov. Môže si spoločnosť uplatniť do daňových výdavkov ako reklamné predmety, ktoré obstarala od iných osôb, alkoholické nápoje?
- Odpoveď: Spoločnosť, u ktorej výroba alkoholických nápojov (vrátane vína) je hlavným predmetom činnosti, môže uplatniť do daňových výdavkov ako reklamné predmety, ktoré obstarala od iných osôb, len víno v hodnote do 17 eur za jeden predmet, a to len do výšky 5 % zo základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie.
Ako Znížiť Základ Dane Legálnymi Spôsobmi
Náklady spoločnosti znižujú zisk a základ dane, z ktorého sa platí daň. Do nákladov spoločnosti je možné zahrnúť všetko čo súvisí s dosiahnutím, alebo udržaním zdaniteľných príjmov. Často sa stáva, že si klient chce pridať do predmetov podnikania napr. záhradkárske práce, lebo si chce kúpiť kosačku v domnení, že si ju bude môcť dať do nákladov. Kosačkou nedosahuje zdaniteľné príjmy, preto nemôže byť uznaná ako daňový náklad. Asi najbežnejšia forma ako znižovať základ dane v s.r.o. je motorové vozidlo. Vozidlo môžete byť z pohľadu nákladov buď majetok, kedy je nákladom odpis vozidla (¼ z kúpnej ceny ročne) plus reálne spotrebované pohonné látky. Druhou možnosťou je používať súkromné vozidlo na podnikanie, kedy je nákladom cestovné podľa zákona o cestovných náhradách. To sa vypočíta ako súčet koeficientu 0,193 a spotreby (cena pohonných látok * priemerná spotreba z technického preukazu) vynásobená preukázateľne najazdeným počtom kilometrov.
Ak chcete rýchlo určiť čo sa Vám viac oplatí, porovnajte trhovú hodnotu vozidla v eurách (napr. 20.000 €) s počtom najazdených kilometrov ročne na podnikanie (napr. 10.000 km). Ak je vyššia hodnota v eurách tak sa Vám viac oplatí auto do firmy kúpiť, ak je vyššia hodnota kilometrov, viac sa Vám oplatí používať súkromné auto na podnikanie. Je to samozrejme len orientačné. V prípade ak máte kanceláriu nájomné je nákladom. Existuje ale možnosť dať si do nákladov sumu do 500€ ročne ak máte napríklad sídlo vo vlastnej nehnuteľnosti. Fyzická osoba má príjem z prenájmu do výšky 500€ oslobodený, t.j. neuvádza ho vôbec v daňovom priznaní. V prípade, že nehnuteľnosť, kde je umiestnené sídlo vlastnia manželia viete si takto oslobodiť 2x 500€. Klasickými nákladmi pri podnikaní je elektronika a kancelárske potreby. Takmer vždy sa jedná o sumy do 1700€, čiže a pohľadu účtovníctva sa jedná o spotrebný materiál prípadne drobný hnuteľný majetok, ktorý sa neodpisuje a je nákladom v plnej výške.
Existuje špeciálna kategória nákladov, ktoré je možné využívať aj na súkromné využitie (motorové vozidlo, počítač, telefón, televízor, sedacia súprava, nábytok a iné). Zákon o dani z príjmov dáva možnosť si pri takýchto nákladoch uplatniť 80% daňových nákladov v prípade ak viete preukázať že sa využili aspoň 1x na podnikanie. V prípade ak by ste si chceli uznať 100%, je potrebné dokazovať v prípade kontroly, že boli naozaj používané len na podnikanie ako je to pri klasických nákladoch. Z pohľadu dane z pridanej hodnoty je ale situácia iná, tam sa vždy skúma skutočné využitie na firemné účely.
Neštandardné Výdavky a Daňová Kontrola
Nie každý náklad je daňovo uznateľný. Do účtovníctva si ho dať môžete ale zákon o dani z príjmov ho neuznáva. Príkladom môžu byť reprezentačné náklady, ktoré sú v účtovníctve a znižujú základ dane pred úpravami ale pri vypracovávaní daňového priznania navyšujú základ cez pripočítateľné položky všeobecne. Medzi nedaňové náklady patria napríklad aj pokuty, výdavky osobnej spotreby, pohonné látky neuznané za daňové výdavky (20% z PHM pri nerobení knihy jázd, prípadne nadspotreba). Špeciálnou kategóriu daňových nákladov sú náklady uznateľné až po zaplatení. Sem patrí napríklad nájomné, právne a účtovné služby, marketingové štúdie. V prípade daňovej kontroly a neuznania nákladov je možné rozlišovať 2 prístupy. V prípade ak sa daňový úrad nestotožní s tvrdením daňového subjektu a neuzná nejaký náklad doplatí sa daň a zaplatí sa pokuta a penále. V prípade ak daňový úrad ale skonštatuje, že sa jednalo o vedomé a jednoznačné porušenie zákona, resp.