Prestávky v práci predstavujú jednu z povinností zamestnávateľa. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť prestávky v práci. Tento článok sa zameriava na analýzu právnych aspektov prestávok na obed v kontexte slovenského Zákonníka práce a súvisiacich predpisov. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov v súvislosti s touto témou.
Základné ustanovenia Zákonníka práce
Zákonník práce upravuje prestávky v práci v ustanovení § 91. V zmysle § 91 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Mladistvému zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako štyri a 1/2 hodiny, je zamestnávateľ povinný poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút.
Prestávky na jedenie a odpočinok sa nezapočítavajú do pracovného času. Počas prestávky v práci na jedenie a odpočinok zamestnancovi neprislúcha mzda ani náhrada mzdy. V priebehu prestávky v práci zamestnanec nie je povinný plniť pokyny zamestnávateľa s výnimkou dodržiavania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, rovnako ani nie je povinný zdržiavať sa na pracovisku.
Ak ide o práce, ktoré sa nemôžu prerušiť, Zákonník práce v § 91 ods. 1 ustanovuje, že zamestnávateľ musí zamestnancovi aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie. Uvedené sa vzťahuje na práce, pre ktoré je charakteristické, že ich z objektívnych, prevádzkových dôvodov nie je možné prerušiť. V danom prípade, primeraný čas na odpočinok a jedenie je povinný zamestnávateľ započítať do pracovného času.
Rozsudok NS ČR, sp.zn.: „Prácami, ktoré nemôžu byť prerušené a pri ktorých musia byť zamestnanci aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zaistená primeraná doba na oddych a jedlo, ktorá sa započítava do pracovného času, sú práce, ktoré nemožno v priebehu smeny objektívne prerušiť z dôvodov daných technológií výroby, pracovným procesom či výkonom práce, ktoré vyžadujú priebežnú kontrolu alebo inú aktivitu zamestnanca.“
Prečítajte si tiež: Generická preskripcia
Predĺženie prestávky na obed a interný predpis
V prípade, ak by zamestnávateľ mal záujem zamestnancom predĺžiť prestávku v práci na jedenie a odpočinok, musel by sa tak dohodnúť so zástupcami zamestnancov. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov o predlžení prestávky v práci na jedenie a odpočinok môže rozhodnúť aj sám zamestnávateľ.
Ak zamestnávateľ určí zamestnancom prestávku v práci na obed, tak táto prestávka v práci je záväzná pre všetkých zamestnancov, ktorým bola stanovená. Zamestnávateľ má vo vzťahu k zamestnancom informačnú povinnosť. Je teda povinný oznámiť zamestnancom prestávky v práci najmenej týždeň vopred s platnosťou najmenej na týždeň. Zákonník práce ustanovuje aj formu a obsah tohto oznámenia. Oznámenie musí mať písomnú formu a musí byť k dispozícií na mieste, ktoré je zamestnancom prístupné.
Podrobnejšiu úpravu využívania prestávok v práci dohodne zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov, zvyčajne vo forme interného predpisu. Interný predpis zamestnávateľa však môže určitým spôsobom regulovať aktivity zamestnanca napr. povinnosť zdržiavať sa na určitom mieste ( t.j. napr. aj zákaz opustiť pracovisko), zákaz fajčenia v priestoroch zamestnávateľa a pod.
Prestávky pre vodičov motorových vozidiel
Nariadenie (ES) č. 561/2006 o časoch jazdy, prestávkach a dobách odpočinku ustanovuje, že vodiči motorových vozidiel majú právo na bezpečnostnú prestávku po uplynutí štyroch a pol hodín vedenia vozidla v trvaní najmenej 30 minút, ak nenasleduje nepretržitý denný odpočinok alebo nepretržitý odpočinok v týždni po vykonanej práci. Pričom bezpečnostnú prestávku možno rozdeliť na niekoľko častí v trvaní najmenej 15 minút.
Rovnako ako ostatné kategórie zamestnancov majú vodiči motorových vozidiel najneskôr po šiestich hodinách trvania pracovnej zmeny prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Ak celková pracovná zmena u vodičov motorových vozidiel trvá dlhšie ako deväť hodín, majú nárok na prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní najmenej 45 minút, pričom táto prestávka môže byť rozdelená na dve časti v trvaní najmenej 30 minút a 15 minút.
Prečítajte si tiež: Platnosť predpisu na okuliare
Bezpečnostné prestávky a prestávky na dojčenie
Na rozdiel od prestávok v práci na jedenie a odpočinok, ktoré sa nezapočítavajú do pracovného času, prestávky poskytované z dôvodov zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci, tzv. bezpečnostné prestávky, sa do pracovného času započítavajú. Povinnosť zamestnávateľa zamestnancovi poskytnúť bezpečnostnú prestávku v práci ustanovuje osobitný právny predpis, ako napríklad Nariadenie (ES) č. Bezpečnostná prestávka v práci by sa nemala čerpať počas prestávky v práci na jedenie a odpočinok.
Zákonník práce v § 170 ustanovuje, že matke, ktorá dojčí svoje dieťa, je zamestnávateľ povinný poskytnúť okrem prestávok v práci osobitné prestávky na dojčenie. Oprávneným subjektom je teda matka dojčiaca svoje dieťa, t.j. fyzická osoba. Nemôže ňou byť iná osoba dojčiaca dieťa.
Matke, ktorá pracuje na určený týždenný pracovný čas, patria na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky v práci na dojčenie a v ďalších šiestich mesiacoch jedna polhodinová prestávka v práci na dojčenie za pracovnú zmenu. Na rozdiel od prestávok v práci na jedenie a odpočinok, prestávky v práci v zmysle § 170 ods. sa započítavajú do pracovného času a zamestnankyni za ne patrí náhrada mzdy.
Práca so zobrazovacími jednotkami
V súčasnosti je pracovným činnostiam s použitím zobrazovacích jednotiek venovaná veľká pozornosť, preto je potrebné optimalizovať pracovné podmienky a ochranu zdravia zamestnancov na pracoviskách. Pri práci so zobrazovacími jednotkami v rámci prevencie zdravotného poškodenia zamestnancov na týchto pracoviskách sa musí zaistiť vhodné technické riešenie pracovného miesta a dobrá viditeľnosť obrazovky, je potrebné zaistiť optimálne osvetlenie, zabrániť odrazom, oslneniu alebo inému zhoršeniu podmienok pre rozlíšenie potrebných informácií a organizovať pracovnú činnosť, jej dĺžku, striedanie a začlenenie prestávok na oddych s vhodnou náplňou ku kompenzácii pracovného zaťaženia zamestnancov.
Nariadenie vlády SR č.276/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami podrobnejšie ustanovuje ďalšie povinnosti zamestnávateľa, pričom jednou z nich je aj povinnosť zabezpečiť pravidelné prerušovanie práce so zobrazovacou jednotkou najneskôr po 4 hodinách nepretržitej práce. Táto povinnosť sa týka pracovísk, kde zamestnanci pracujú napr. pri počítači.
Prečítajte si tiež: Čokoláda v USA: Sprievodca potravinárskymi predpismi
Teplotná záťaž na pracovisku
Slovenský zväz zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZ ZaSS) vníma s veľkou nevôľou navrhovanú zmenu v rámci novely zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. V súčasnosti je zamestnávateľ povinný po dohode so zástupcom zamestnancov (odborovou organizáciou) upraviť vnútorným predpisom zabezpečovanie opatrení pri nadmernej záťaži teplom a chladom pri práci. V návrhu novely zákona sa táto povinnosť pre zamestnávateľa vypúšťa.
Podľa vyhlášky MZ SR č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci si zástupcovia zamestnancov v súčasnosti môžu so zamestnávateľom dohodnúť vhodné opatrenia na ochranu pracovníkov. Ide najmä o úpravu pracovného času, poskytnutie vhodných pracovných a ochranných odevov (prírodné a savé materiály, vzdušné, ľahké odevy), zabezpečenie pitného režimu, predĺženie prestávky na obed, zavedenie bezpečnostných prestávok, tienenie okien, klimatizácia atď.
Riešenie problémov v praxi
V praxi sa môžu vyskytnúť situácie, kedy zamestnávateľ svojvoľne predĺži prestávku na obed bez udania dôvodu a súhlasu zamestnancov. V takom prípade je dôležité poznať svoje práva a možnosti. Podľa § 91 ods. 2 ZP podrobnejšie podmienky poskytnutia prestávky vrátane jej predĺženia zamestnávateľ dohodne so zástupcami zamestnancov.
Ak zamestnávateľ neurčil zamestnancom povinnosť zdržiavať sa počas prestávky na odpočinok a jedenie na určitom mieste, je na rozhodnutí zamestnanca, či využije svoju prestávku naozaj na stravovanie alebo na iný účel, t. j. aj na fajčenie. Ohľadom zákazu fajčenia na pracovisku len upozorňujeme na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 6 ods. 5 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zamestnávateľ je povinný vydať zákaz fajčenia na pracoviskách, na ktorých pracujú aj nefajčiari, a zabezpečiť dodržiavanie tohto zákazu, ako aj zákazu fajčenia na pracoviskách.
Možnosti zamestnancov
Ak zamestnanci nie sú spokojní s podmienkami prestávok na obed, majú niekoľko možností, ako situáciu riešiť:
- Založenie odborov alebo zamestnaneckej rady: Odbory alebo zamestnanecká rada môžu efektívne zastupovať záujmy zamestnancov a rokovať so zamestnávateľom o lepších podmienkach.
- Apelovanie na dodržiavanie Zákonníka práce: Zamestnanci môžu apelovať na zamestnávateľa, aby dodržiaval Zákonník práce a súvisiace predpisy.
- Pátranie po internom predpise: Zamestnanci by mali pátrať po internom predpise, ktorý môže regulovať aktivity zamestnanca počas prestávky.
- Obrátenie sa na inšpektorát práce: V prípade porušovania práv zamestnancov sa môžu obrátiť na inšpektorát práce.