Koreň je podzemný orgán rastliny, ktorý neprodukuje listy, ale zohráva kľúčovú úlohu v jej živote. Medzi hlavné funkcie koreňa patrí upevňovanie rastliny v pôde (mechanická funkcia), zabezpečovanie príjmu vody a živín (vyživovacia funkcia), metabolická aktivita (syntéza látok) a ukladanie zásob.
Koreňová sústava a jej časti
Súhrn všetkých koreňov jednej rastliny tvorí koreňovú sústavu. Na vrchole koreňa sa nachádza koreňová čiapočka, ktorej vonkajšie bunky sa odlupujú a slizovatejú, čo uľahčuje prenikanie koreňa medzi pôdne častice. Koreňová čiapočka sa tiež podieľa na regulácii pozitívneho geotropického rastu koreňa, teda rastu smerom nadol.
Anatomická stavba koreňa
Anatomická stavba koreňa sa delí na primárnu a sekundárnu. Primárna stavba koreňa zahŕňa:
- Pokožka koreňa (rizoderma): Je to jednovrstvové pletivo bez kutikuly a prieduchov. Z pokožkových buniek vyrastajú koreňové vlásky, ktoré sú tenkostenné, dlhé a úzke. Koreňové vlásky majú krátku životnosť a sú neustále nahradzované novými. Rizoderma je tvorená tesne k sebe priliehajúcimi bunkami.
- Primárna kôra: Nachádza sa pod pokožkou a oddeľuje vodivé pletivá od ostatnej kôry. Tvoria ju parenchymatické bunky.
- Pericykel: Je vrstva buniek nachádzajúca sa pod endodermou. Z pericykla vyrastajú bočné korene.
- Stredný valec: Obsahuje radiálny cievny zväzok, stržeň a stržňové lúče.
Radiálny cievny zväzok
Radiálny cievny zväzok je charakteristický pre korene rastlín. Cievny zväzok zabezpečuje transport vody a živín v rastline.
Zloženie cievneho zväzku:
- Drevná časť (xylém): Vedie vodu a anorganické látky z koreňa do listov (transpiračný prúd). Xylém tvoria cievy (odumreté bunky) a cievy.
- Lyková časť (floém): Vedie organické látky (asimiláty) z listov na miesto spotreby alebo uloženia do zásoby (asimilačný prúd). Floém tvoria sitkovice (živé bunky).
Podľa usporiadania dreva voči lyku sa cievne zväzky delia na koncentrické, kolaterálne, bikolaterálne a radiálne (lúčovité).
Prečítajte si tiež: Koreň zeleru: cievny zväzok
Sekundárne hrubnutie koreňa
Sekundárne hrubnutie koreňa je charakteristické pre nahosemenné a dvojklíčnolistové rastliny. Je výsledkom činnosti sekundárnych meristémov - kambia a felogénu.
- Kambium: Zakladá sa v cievnom zväzku medzi vnútornou časťou lyka a vonkajšou časťou dreva. Smerom do stredu koreňa oddeľuje bunky sekundárneho dreva a smerom k obvodu bunky sekundárneho lyka. Aktivita kambia je podmienená sezónnymi zmenami a faktormi vonkajšieho prostredia.
- Felogén: Obyčajne sa tvorí z parenchýmu pericykla. Smerom k obvodu produkuje bunky korku, ktoré pretrvávajú najmä v dlho žijúcich koreňoch. Produkciou sekundárneho lyka a dreva sa porušuje primárna pokožka, ktorá sa nestíha prispôsobovať zväčšenému povrchu.
Funkcie koreňa
Koreň plní v živote rastliny niekoľko dôležitých funkcií:
- Mechanická funkcia: Upevňuje rastlinu v pôde a zabezpečuje jej stabilitu.
- Vyživovacia funkcia: Absorbuje vodu a minerálne látky z pôdy, ktoré sú nevyhnutné pre rast a vývoj rastliny.
- Metabolická funkcia: Syntetizuje rôzne organické látky, ktoré sú potrebné pre rastlinu.
- Zásobná funkcia: Ukladá zásobné látky, ako sú škrob, cukry a tuky, ktoré môže rastlina využiť v období nedostatku živín.
- Vegetatívne rozmnožovanie: Niektoré rastliny sa môžu rozmnožovať vegetatívne pomocou koreňových výhonkov alebo koreňových hľúz.
Tvary a metamorfózy koreňov
Z hľadiska tvaru existuje niekoľko typov koreňov, napríklad niťovitý, srdcovitý, valcovitý, kužeľovitý, hľuzovitý a repovitý.
Premeny (metamorfózy) koreňa:
- Vzdušné korene: Umožňujú epifytickým rastlinám prijímať vlhkosť zo vzduchu.
- Koreňové hľuzy: Slúžia na ukladanie zásobnych látok.
- Symbiotické korene: Vytvárajú symbiotické vzťahy s mikroorganizmami, napríklad s baktériami fixujúcimi dusík.
- Haustóriá: Sú korene parazitických rastlín, ktoré prenikajú do tela hostiteľa a čerpajú z neho živiny.
- Barlovité korene: Upevňujú rastlinu v bahnitej pôde trópov.
Význam a využitie koreňov
Korene majú veľký význam pre človeka. Mnohé korene, ako napríklad mrkva, petržlen, zeler a cukrová repa, sú dôležitým zdrojom potravy. Cukrová repa sa využíva na výrobu cukru. Niektoré korene sa používajú v medicíne pre svoje liečivé účinky.
Rastlinné pletivá
Rastlinné pletivá sú súbory buniek, ktoré sa tvarovo podobajú, majú rovnaký pôvod a vykonávajú rovnaké špecifické funkcie. Jednotlivé bunky sú pospájané vláknami (plazmodezmami). Histológia je vedná disciplína, ktorá študuje pletivá a tkanivá.
Prečítajte si tiež: Ako sa zbaviť áft na jazyku
Delenie pletív:
- Delivé pletivá (meristémy): Umožňujú rast rastlinného tela.
- Trváce pletivá: Sú tvorené diferencovanými bunkami, ktoré vykonávajú určitú špecifickú funkciu.
Trváce pletivá sa delia na:
- Krycie pletivá: Pokrývajú povrch rastlinného tela a chránia rastlinu pred škodlivými vplyvmi vonkajšieho prostredia.
- Vodivé pletivá: Zabezpečujú transport vody a živín v rastline.
- Základné pletivá: Vyplňujú priestory medzi krycími a vodivými pletivami a plnia rôzne funkcie, napríklad asimilačnú, zásobnú alebo vylučovaciu.
Kultivácia in vitro
Kultivácia in vitro (v skle) je kultivácia rastlinných explantátov v umelých (riadených a sterilných) podmienkach. Rastlinný explantát je časť rastlinnej bunky, celá bunka, skupina buniek, pletivo, časť alebo celý rastlinný orgán. Technológie in vitro poskytujú teoreticky neobmedzené možnosti propagácie rastlín a umožňujú uplatniť aj techniky, ktoré sú v podmienkach in vivo neštandardné a nemožné. Základom in vitro kultúry je kultivačná nádoba s kultivačným médiom, obsahujúca rastlinný explantát. Všetko vovnútri nádoby je sterilné. Riadené je osvetlenie (intenzita, kvalita, dĺžka), teplota, prísun biogénnych prvkov a ich množstvo, osmotický tlak, hladiny hormónov a teda hormonálne riadené procesy.
Prečítajte si tiež: Ako sa zbaviť pupienkov na koreni jazyka?