Slovenská elektro-indie-popová kapela Puding pani Elvisovej (PPE) už takmer 20 rokov patrí k pilierom slovenskej hudobnej scény. Za ten čas posunuli svoju tvorbu a celú slovenskú elektronickú hudbu tým správnym smerom. Ich hudba je neustálym hľadaním niečoho nového, vymýšľaním pesničiek a objavovaním hudby s pocitom, akoby to robili prvýkrát. Vydali nový album s názvom Ahoj po deväťročnej odmlke.
Transformácia hudby a života
Čo znamená heslo „Transform Today” v živote a kariére kapely? Neustále hľadajú v hudbe niečo nové. Vymýšľajú pesničky a objavujú hudbu s pocitom, akoby to robili prvýkrát. Všetko, čo tvoria, robia pre hudbu a pre radosť z nej. Proces tvorby je vzrušujúca cesta objavovania. Myšlienkou „Transform Today“ je vziať budúcnosť do vlastných rúk a meniť ju. Dobrá hudba má moc v momente zmeniť vnímanie človeka.
Kapela si je plne vedomá svojej dlhoročnej autorskej odmlky, ktorá pramenila hlavne z rodičovských povinností a pandémie. Aktuálne sú s menšími prestávkami už rok v štúdiu, kde pracujú na novom albume.
Tajné recepty na tvorbu
Ako tvorí Puding pani Elvisovej? Tvorba je kolektívna, ale každý sa do kreatívneho procesu dostáva individuálne. Tajný recept je zmesou tabaku, niekedy iného fajčiva, lokálneho piva a červeného vína v absolútnom pomere. V rámci kreatívnej spolupráce s Absolut vytvoria aj jedinečné dielo. Prezradia len jedno: vytvoria niečo, čo ešte doteraz nevytvorili. A to ich baví najviac!
Kreatívny proces prebieha priebežne v ich skúšobni, kde sa stretávajú pomerne pravidelne. Trénujú, cvičia, nahrávajú. Zároveň sa vydali do Demänovskej Doliny, kde si prenajali dve chatičky. Strávili tam asi päť intenzívnych dní, ktoré im zefektívnili prácu a napísali viac pesničiek ako za celý rok, keď sa stretávajú v skúšobni raz za týždeň.
Prečítajte si tiež: Vývoj PPE
Nový album Ahoj a turné
Puding pani Elvisovej vydala v piatok 22. novembra po dlhej deväťročnej pauze nový album s názvom Ahoj. Predstaví ho na turné, ktoré sa začína už budúci týždeň v Banskej Bystrici. Album nemá jednu zjednocujúcu tému, nie je to koncepčný album v pravom zmysle slova. Každá skladba má vlastnú tému a v každom texte sa snažili ísť do hĺbky.
Fanúšikovia museli čakať dlhých deväť rokov. Za ten čas sa kapela rozrástla o štyri deti a jedného nového člena na klávesové nástroje - Martina Krajčíra a.k.a. Isobutane. Na novom albume majú viacero hostí. Okrem Milana Caisa z Tata bojs (Polooblačná) na ňom spieva i Valentína Vlková z kapely Meowlau x Val (Šťastie) a v piesni Čím skôr účinkuje talentovaná speváčka SJU.
Názov albumu vznikol ako posledný. Oslovili Kristínu Uhrákovu, ktorá používa veľkoformátové písmena na celú plochu, že hľadajú jednoslovný názov, ktorý sa môže skladať maximálne z troch-štyroch písmen - aby sa vošiel na obal a bol čitateľný. Z rôznych verzií ako Hurá, Vata, Čau im nakoniec najviac sedel názov AHOJ. Nový album je po obsahovej stránke presne ako jeho obal - veselý, výrazný a pozitívny. To sú totiž tie najzákladnejšie ingrediencie tajného receptu Pudingu pani Elvisovej.
Prvý koncert Ahoj turné sa uskutoční už 29. novembra v Banskej Bystrici. Následne sa kapela presunie do Žiliny, Prahy, Brna a Bratislavy.
Polooblačná a inšpirácia od Yoko Ono
Nedávno im vyšiel singel Polooblačná, ktorú inšpiroval list od Yoko Ono pre Johna Lennona. Je veľmi jednoduchý, má len dve vety: „Som mrak. Aj z jej strany je to krásny signál, že je stále s ním, aj keď s ním fyzicky nie je. Snažili sa túto myšlienku posunúť ďalej a rozviť tieto dve vety do kompletného textu.
Prečítajte si tiež: Fenomén Puding pani Elvisovej
Návrat k slovenčine a dôraz na texty
Ten prvý singel je skôr taký klasický Puding, to sme aj chceli, keď sme tvorili skladby a keď sme videli, ako sa vyvíjajú, tak táto znela tak najviac rádiovo. Zároveň sa veľmi tešia, že medzi tými ostatnými skladbami majú aj také, ktoré troška vybočujú z takých klasických 'pudingáčskych' mantinelov. Keďže chceli touto skladbou sa vrátiť a dostať ju do čo najväčšieho množstva médií, tak sa im zdalo, že táto by bola vhodná. Hlavne aj textovo, keďže sa už primárne orientujú na slovenčinu, tak si dali viac záležať na textoch. Sedeli nad nimi oveľa dlhšie, každé slovíčko prešlo kontrolou všetkých členov, kým neboli na sto percent spokojní. Keď tvoria, tak sa snažia o čo najväčšiu dokonalosť, a niekedy sa v tom natoľko zamotajú, že prejde aj niekoľko rokov. Zároveň sa stali rodičmi, čím sa ich tvorivé skúšky zredukovali na minimum.
Videoklipy a DIY prístup
V poslednom čase si začali točiť videoklipy sami. Má to veľa výhod, jednak je to lacnejšie, jednak sa vedia rýchlejšie dohodnúť na tom, čo tam chcú mať, a zároveň sa počas toho, ako to robia, stále zlepšujú. Dovolím si tvrdiť, že každý videoklip je lepší a lepší. Na jar plánujú vydať videoklip k pesničke Šťastie.
Inšpirácia detstvom a obľúbené jedlá
Začnime menším gurmánskym dotazníkom. Tvarohové guľky s grankom a maslom. To bolo jedlo, ktoré mi v detstve najčastejšie robila babička a zároveň jedlo, ktoré som sa ako prvé naučila variť, pretože doň ide iba tvaroh, vajce a trošku krupice. Pamätám si úplne presne, ako som ležala na gauči u babičky, prikryla ma dekou ako vždy a priniesla mi tie jednoduché, a pritom famózne guľky. Nosila mi ich v obrovských dávkach, pretože som bola podvyživené dieťa (smiech). A zatiaľ čo som jedla, sledovala som v televízii Milana Kňažka v smiešnej čapici a pád socialistického režimu a čudovala sa, čo sa to deje. To je moja úplne prvá chuťová spomienka. Tvarohové guľky pre mňa nie sú obyčajné jedlo, ale nostalgia.
Pochádzam z chudobnej záhoráckej rodiny. Bolo nás veľmi veľa a keď sme sa stretli, všetci kričali, dohadovali sa, potom sa udobrili a do toho všade koláče a hory jedla. Nad tým všetkým trónil babičkin vývar. Môžem odprisahať, že som si naštudovala všetky možné kuchárske knihy, ale doteraz som takú dobrú polievku, ako bola tá babičkina, neurobila. Jej čaro určite tkvelo v nejakej tajnej prísade, o ktorej nám nepovedala (úsmev). Babička polievku varila v obrovskom hrnci, dávala do nej aj vnútornosti, servírovala ju s pečeňovými knedličkami. Vďaka tomu vývaru držala a tiahla celú rodinu, všetci sme si naň chodili. Dnes na vývare „frčím“ s deťmi. Keď sa vrátime zo zimnej prechádzky, dáme si ho do pohárov a štrngneme si.
Na našom webe sme mali článok, v ktorom čitatelia popisovali, aké je ich najobľúbenejšie jedlo z detstva. Rovnako nestíhajú ani mamičky a kuchárske umenie sa často redukuje len na základné recepty, špagety s paradajkami, čo však samozrejme nikomu nevyčítam, času ani peňazí nie je často nazvyš. To už dnes nie je, babičky idú do dôchodku pomaly v sedemdesiatke a nič nestíhajú. Mňa babička vychovávala, pretože ženy vtedy chodili skôr do dôchodku a mohli pomáhať svojim dcéram a nevestám pri starostlivosti o deti. Myslím si však, že by sme sa mali vracať k jedlám, ktoré poznáme z detstva, uctievať tie tradície overené rokmi. Staré recepty dnes umierajú, ale jedlá podľa nich uvarené máme stále pod kožou a mali by sme ich obnoviť. Dojala ma slečna, ktorá mi napísala, že jej zomrela mamička a ona na mojom webe našla recepty, ktoré jej už mama nestihla predať… Dnes nie je jednoduché nájsť blog o varení, kde by bolo všetko dokonale vysvetlené. Som inak úplne rovnaká ako moja cieľová skupina. Obyčajná mama, ktorá sa síce nikdy veľmi nepropagovala, ale veľa ľudí si ma aj tak našlo a máme spolu silné puto. Robím web už sedem rokov, nevzdávam to, hoci niekedy som si kládla otázku, či neprestať. Preto si aj so všetkými receptami dávam veľmi veľa práce a presne popisujem postup. Priznám sa, že som ten typ, ktorý keď nevie na otázku odpovedať dokonale, neodpovie vôbec. Keď si spomíname na obľúbené jedlá z detstva, často nás napadajú obyčajné, jednoduché jedlá.
Prečítajte si tiež: Puding pani Elvisovej - Astória: Hudobná recenzia
Až keď som mala svoju kuchyňu. Mama a babičky ma do kuchyne nepustili, maximálne tak umyť riad, inak si tam svoje zázraky pripravovali samé - a hlavne tam poohovárali všetkých chlapov a svokry (smiech). Známe sú tiež pod menom bobáľky či opekance. Tie si robíme len na Vianoce. Milujem vajíčka, skúšam rôzne recepty. Mám rada obyčajné jedlá. Môj nový hit je vajíčka rozmixovať, vliať na panvicu, zabaliť okraje a usmažiť. No a deti zbožňujú, keď im dám na večeru knedľu vo vajíčku s kyslou uhorkou. Experimentujem aj s mojou ďalšou vášňou - chlebom. Mám kváskové aj obyčajné recepty s droždím. Milujem vianočné pupáky, len tak s makom a cukrom.
Rozhodla som sa preto založiť si cateringovú firmu. S mužom sme sa začali snažiť o dieťa, ale nedarilo sa nám. Povedala som si, že stresu bolo dosť a cateringovú firmu som opustila. Keďže som ale tvorivý človek a nevydržím sedieť na zadku, vymyslela som si Bonvivánov. Vráťme sa o sedem rokov dozadu, kedy ste sa rozhodli založiť web s receptami, na ktoré si asi takmer všetci pamätáme z detstva. Mala som rozbehnutú kariéru vedkyne, pôsobila som vo Fínsku, kde som vyučovala študentov molekulárnu biológiu. Chýbalo mi však to naše, a tak som sa vrátila, znovu do Prahy, kde som študovala vysokú školu. Raz ku mne prišli na návštevu členovia skupiny Puding pani Elvisovej. Upiekla som im slané koláče kiše a išli sa z nich zblázniť. Rozhodla som sa, že recepty, ktoré som zdedila od mamy a babičky, tieto neoceniteľné vedomosti, ponúknem aj ostatným. Postupom času sa aj bez propagácie vytvorila prirodzená komunita, s ktorou navzájom súznime, pretože sme rovnakí. A najlepšie je, že už v tejto komunite radia staršie gazdinky tým mladším, za to som nesmierne vďačná. Je tam jednoducho cítiť to srdiečko.
Ľudia na Bonvivánoch hľadajú najmä bežné, všetkým dobre známe jedlá, na ktoré sme však možno časom trochu pozabudli. Po revolúcii sa u nás začali veľmi presadzovať talianska, indická, čínska kuchyňa, ktoré prenikli aj do bežných kuchýň. Bolo pochopiteľné, že ľudia chceli vyskúšať niečo nové, veď aj u mňa by ste našli krevety či ustricovú omáčku. Myslím ale, že presne teraz je ten čas, aby sme sa vrátili domov, ku poctivej slovenskej kuchyni. Pretože niečo na nej naozaj je. Vidím to aj na svojich deťoch, ktoré sú najšťastnejšie, keď im urobím halušky či hovädzie s omáčkou. Samozrejme nie je nutné ovládať dokonale celú slovenskú kuchyňu, stačí pár základných receptov. Každá slovenská gazdinka by mala vedieť uvariť dobrú polievku, omáčku a zopár jedál z kysnutého cesta - chlieb, rožky, koláč. Skutočne nestačí. Každá žena by zároveň mala vedieť, ako v kuchyni hospodáriť, ako uchovávať jedlo, ako zbytočne nevyhadzovať. Aj takéto rady chcem dať do knihy, ktorú pripravujem. Bude obsahovať výber tých najlepších receptov z Bonvivánov s dôrazom na presné postupy pri varení.
Naše mamy a babičky mali zopár osvedčených receptov, ktoré neustálym opakovaním vyladili do dokonalosti. Nič nového nevymýšľali. Vezmime si, ako sa varí dnes. Recepty sa gúglia na internete, ale prečítať si recept, to nestačí. Pri mnohých chýba presný postup, ako jedlo pripraviť, čo je tá najzásadnejšia vec. Keď sa recept nepodarí - a on sa na prvýkrát často nepodarí - žena to vzdá. Lenže treba skúšať, pretože iba opakovanie robí majstra. Spomínali ste, že vaša babička pri varení svojho vývaru čarovala a vám sa ešte nepodarilo rozlusknúť, v čom to tajomstvo spočívalo. Mne sa zasa nikdy nepodarí urobiť napríklad rovnakú vianočnú kapustnicu, akú pripravuje moja mama, a to presne dodržím postup a mám i rovnaké suroviny. Na to boli naše babičky. Každá praktická žena, mama by tiež mala týždeň dopredu premýšľať, čo uvarí. Práve takéto rady by som chcela dávať v streamoch (živé vysielanie na internete) z mojej kuchyne, ktoré pripravujem. Trošku sa toho síce obávam, ale myslím si, že keď začnem rozprávať o jedle, tréma odíde. Ľudia tiež konečne uvidia, v akej kuchyni varím. Že je malá a úplne obyčajná. Rovnaká, akú majú možno aj oni sami. Poraďte, ako si nájsť viac času na varenie a zdokonaľovanie kuchárskeho umenia. Treba o jedle začať viac premýšľať. Napríklad rozdeliť si kilo múky na dve časti, z jednej urobiť sladké jedlo, z druhej slané. Idem si to svoje a moji čitatelia práve to oceňujú. Sú to obyčajní, úprimní ľudia, ktorí na moje recepty reagujú s vďačnosťou a za to som nesmierne rada.
Na východe Slovenska pripravujú na Vianoce mačanku, čo je jedlo zo šťavy z kyslej kapusty a húb. Je výborná. Napríklad trdelník. Málokto vie, že ten bol v niektorých regiónoch tradičným vianočným jedlom. Hovoríme spolu najmä o tradíciách, ale pustili ste si na vianočný stôl aj nejakú novinku? Nie a nie a nie! (smiech) Urobím si pekne po starom grilážky, punčové rezy, oblíž prst alebo venčeky. Samozrejme nesmú chýbať medovníčky, vanilkové rožky. Vianoce nie sú časom na experimentovanie, na to máme celý rok. Mám ale i zdravšie varianty vianočného pečiva, ktoré robím, napríklad mrkvové guľky mojej mamy. Nastrúhanú mrkvu spečiete na cukre, pridáte trošku citrónovej a pomarančovej kôry, cukor, rozdrvené piškóty a všetko spojíte. Veľká dobrota!
Emília Gondorová pochádza z Malaciek, žije v českej obci Štěchovice pri Prahe. Je mamou dvoch synov, Andreja (9) a Adama (7). Do Česka odišla študovať molekulárnu biológiu a génové inžinierstvo. Vďaka vedeckým úspechom - objavila mutácie DNA - žila tri roky vo Fínsku, kde prednášala študentom.
Recepty Emílie Gondorovej: Oblíž prst
Oblíž prst je jeden z mojich najobľúbenejších zákuskov. Zamilovala som sa do neho po prvom zahryznutí. Šťavnatý, ľahučký a sladučký. Tento recept musíte vyskúšať. Pripravíme korpus: Žĺtky vyšľaháme s …