Úvod do poznávacích procesov a mysle
Ľudská myseľ je komplexná a fascinujúca oblasť, ktorá neustále podnecuje zvedavosť vedcov aj bežných ľudí. Hoci mnohé otázky zostávajú nezodpovedané, neustále sa snažíme odhaliť tajomstvá mozgu a mysle. V tomto článku sa pozrieme na niektoré zaujímavosti poznávacích procesov, anatómie ľudského mozgu a princípy myslenia.
1. Mozog človeka - najzložitejšia štruktúra vesmíru
Človek, vďaka rozsiahlym kôrovým oblastiam čelových lalokov, je jedinečný tvor schopný plánovať, organizovať, predvídať, byť motivovaný a mať ambície. Na rozdiel od reflexívneho a pudového konania, človek koná premyslene a plánovito, pričom sa dokáže vzdať okamžitého uspokojenia v prospech vyšších a dlhodobejších cieľov. Mozgová kôra dospelého človeka sa brázdi jedinečným spôsobom, aby sa zmestila do lebky.
Na základe klinických a experimentálnych poznatkov sa mozgová kôra považuje za sídlo unikátne ľudského procesu poznávania a myslenia. Bez nej by sme boli slepí, hluchí, neschopní akéhokoľvek vôľou riadeného pohybu a nepovedali by sme žiadnu súvislú vetu. Mnohé schopnosti a osobnostné črty dedíme po našich predkoch rovnako, ako dedíme farbu očí alebo stavbu tela. Mozgové bunky - neuróny, ako výkonné jednotky mentálnej činnosti, sa vyvíjajú od veľmi včasného embryonálneho štádia. Už v štvrtom týždni života embrya sa tvoria rýchlosťou štvrť milióna buniek za jednu minútu.
Okolo polovice gravidity má dieťa vytvorené všetky neuróny, ktoré v ďalšom období dozrievajú a presúvajú sa na miesta, kde budú vykonávať svoje poslanie, napríklad do mozgovej kôry záhlavných lalokov, kde analyzujeme zrakové podnety. Tu vytvárajú spojenia s inými neurónmi a organizujú sa do neurónových okruhov.
1.1 Anatómia ľudského mozgu
Ľudský mozog je zložený z niekoľkých dielov:
Prečítajte si tiež: Poruchy príjmu potravy a psychológia
- Predný mozog (telencephalon)
- Medzimozog (diencephalon)
- Stredný mozog (mesencephalon)
- Zadný mozog
- Predĺžená miecha
1.1.1 Predný mozog (telencephalon) - sídlo rozumu, predstavivosti a tvorivosti
Predný mozog tvorí najväčšiu časť mozgu a obsahuje dve mozgové pologule (hemisféry), oddelené hlbokým zárezom.
1.1.2 Medzimozog (diencephalon) - „brána do vedomia“
Medzimozog je pomerne malá časť mozgu, obklopená hemisférami predného mozgu. Tvoria ho dve časti:
- Lôžko (talamus): Dôležitá „prepájacia cesta“, kde sa križujú všetky senzitívne dráhy, ktoré vedú do mozgovej kôry. Prichádzajúce podnety lôžko prepustí do mozgovej kôry alebo ich utlmí, čím sprostredkúva reakcie na rozličné podnety. Preto sa mu hovorí aj „brána do vedomia“.
- Podlôžko (hypotalamus): Najvýznamnejší regulátor organizmu, ktorý udržuje stálu vnútornú telesnú teplotu a rovnováhu tekutín. Meria množstvo glukózy a soli v krvi, navodzuje pocit hladu či smädu. Tieto regulácie umožňuje endokrinná žľaza - hypofýza, ktorá je stopkou pripojená na spodnú časť hypotalamu. Hypofýza vysiela signály aj do nadobličiek, ktoré produkujú hormóny ako adrenalín a nonadrenalín, čím môže vyvolať pocit stresu.
1.1.3 Stredný mozog (mesencephalon)
Je to najmenšia časť mozgu, kde sa nachádza centrum zrakových a zvukových nepodmienených reflexov. Zo stredného mozgu vystupujú nervy, ktoré inervujú okohybné svaly.
1.1.4 Zadný mozog - „primitívny mozog“
Zadný mozog bol prvou zo súčastí mozgu, ktoré sa vyvinuli na vrchole miechy. Patrí k nemu:
- Mozoček (cerebellum): Tvorený z dvoch pologúľ, ktorého povrch kryje kôra. Koordinuje napätie kostrových svalov, zabezpečuje vzpriamenú polohu tela a súhrne pohyby svalov. Pri opitosti je mozoček poškodený, čo spôsobuje typické „tackanie“ opitého. Mozoček je schopný zapamätať si rôzne pohybové aktivity (bicyklovanie, lyžovanie, písanie,…) a bez problémov dovolí tieto aktivity kedykoľvek zopakovať.
2. Spracovávanie informácií
Väčšina kapacity ľudského mozgu je venovaná spracovávaniu informácií, ktoré doň neustále prichádzajú zo zmyslových orgánov, a rozhodovaniu, ako by malo telo na tieto informácie reagovať: aké chemické látky vylúčiť, ktorou končatinou pohnúť, ktoré tvárové svaly stiahnuť a podobne. V ľudskej mysli na rozdiel od mozgu ostatných živočíchov prebieha ešte ďalšie spracovanie informácií.
Prečítajte si tiež: Ľubica Balážová a psychológia varenia
Okrem úlohy, ktorú mozog plní pri riadení fyziologických funkcií nášho tela, podieľa sa na zapamätávaní a vybavovaní informácií, myslení, reči, a emóciách, poskytuje nám vedomie vlastnej jedinečnosti a prirodzené vlastné vedomie. Pozoruhodné sú aj úlohy, ktoré mozog nepretržite vykonáva v rýchlom slede za sebou. Napríklad v zvukových vlnách prijímaných sluchom ihneď rozpoznáme zmysluplnú reč. Príležitostne si však uvedomujeme jeho aktivitu pri spracúvaní informácií - napr. keď sa snažíme spomenúť si na nejaké meno alebo vyriešiť matematickú úlohu.
3. Princípy myslenia
Princípom práce našej mysle sú pocity, myšlienky a predstavy, ktoré tvoria uzavretý kruh. Ak vytrénujeme svoju všímavosť, dokážeme si to uvedomiť. Pracujú v uzavretom systéme, podmieňujú sa jeden druhého navzájom v kruhovom pravidle. V praxi to znamená, že pocity sa dokážu meniť na myšlienky, myšlienky sa dokážu meniť na predstavy a predstavy sa dokážu meniť na pocity.
Môžu nastať dve varianty:
- pocity » predstavy » myšlienky » pocity
- pocity » myšlienky » predstavy » pocity
Tieto vzťahy sa prejavujú, ak naša myseľ funguje podľa zákonitostí sveta protikladov, teda vtedy, ak sme presvedčení, že dualita je jediným funkčným systémom vesmíru. Nastáva nasledovný spôsob nášho vnímania, pri ktorom vzniká JEDNA VARIANTA: pocity + predstavy + myšlienky = VIEM. Nie je tu postupnosť. Všetky tri vnímame naraz v jednom momente, v jednom priestore a čase a to je to, čomu vravíme „viem“. Jednu a tú istú informáciu vidíme ako predstavu, cítime ako pocit a napadne nás aj ako myšlienka.
Toto zosúladenie vytvára pocit tichej jemnej radosti a uvedomenie si toho, že: „viem, že viem“. V meditácii pri prechode z dualitného vnímania do vnímania trojjednotného, keď sa do určitej miery mení naše vnímanie, môžu niekedy vyskytnúť prechodné TRI VARIANTY fungovania mysle:
Prečítajte si tiež: Lahodné tvarohové koláče
- pocit » predstava
- pocit » myšlienka
- pocit /samotný/
4. Vedomé a nevedomé myslenie
Myslenie sa zhruba delí na vedomé a nevedomé. Vedomé myslenie je len zlomkom toho, čo sa deje v našom mozgu - je to to, čo si v danej situácií uvedomujeme, a preto je mimoriadne obmedzené. Nevedomé myslenie neustále prebieha v pozadí vedomého myslenia a determinuje väčšinu nášho správania. Vedomé myslenie má sklon k logiku, postupnosti a pomalému riešeniu - spracúvaniu informácií. Je štruktúrované v zmysle príčiny a následku a priamo súvisí s „tu a teraz“.
Naproti tomu je nevedomé myslenie intuitívne, nesekvenčné, rýchle, nevysvetliteľné, ľahšie vytvára asociácie medzi rôznymi informáciami.
5. Racionálne myslenie
Tento termín sa zvyčajne vzťahuje na rozhodovanie a zvažovanie. Dospieť k racionálnemu záveru je mnohokrát omnoho ťažšie, ako sa zdá. Potrebujeme k tomu dostatok informácií o predmete alebo o možnostiach prichádzajúcich do úvahy, ako aj dostatok času na logický úsudok. Ľudia často neuvažujú racionálne. Niektorí veria, že vyhrajú v lotérii, hoci pravdepodobnosť je 1 ku 14 miliónom. Iní odmietajú letieť po nedávnej leteckej nehode aj keď vedia, že ide o zriedkavú udalosť.
Výskumy ukazujú, že keď sa ľudia snažia niečo dosiahnuť, majú tendenciu vyhýbať sa riziku, avšak v prípade, že by mali niečo stratiť, idú do rizika bez akýchkoľvek problémov. Máme sklon vyhľadávať dôkazy na podporu svojho postupu a neberieme do úvahy to, čo svedčí proti nemu. Zvláštne je, že ak sa snažíme zistiť či niekto porušil pravidlá alebo nejakým spôsobom podvádzal, uvažujeme triezvejšie.
Mnohí odborníci sú toho názoru, že mechanizmus na „odhaľovanie podvodu“ máme vrodený, kým iní si myslia, že túto schopnosť získavame dospievaním.
6. Tvorivé myslenie
Proces, ktorým ľudia prichádzajú na nové a užitočné nápady, sa považuje za vrchol ľudského myslenia. Hodnotné tvorivé myšlienky nachádzame vo všetkých oblastiach života: napríklad vynájdenie telefónu alebo kolesa, Picassove majstrovské diela a iné. Tvorivé myslenie má niekoľko fáz: vedomé myslenie, inkubácia (problém sa odloží bokom), náhla inšpirácia, rozvíjanie a prehodnocovanie nápadu. Možno v nej dochádza k nevedomému spracovávaniu problému, zavrhujú sa postupy, ktoré nikam nevedú, alebo sa postupne aktivuje sklad dlhodobej pamäti, až sa napokon nájde dôležitá informácia. Pri mnohých vedeckých objavoch zohrali významnú úlohu náhodné udalosti. Niektorí umelci sa na ňu spoliehajú - ako americký spisovateľ William Burroughs, ktorý rozstrihal noviny, náhodne zostavil ich kúsky a vytvoril pozoruhodnú kombináciu slov.
Podľa niektorých prognóz sa spoločnosť bude čím ďalej spoliehať na techniku a zopár expertov sa zhoduje v tom, že väčšina z nás už nebude potrebovať niečo tvoriť. Čím väčší dôraz sa kladie na racionálne myslenie, tým je svet menej tvorivý. Ľudstvo sa však musí snažiť využívať tvorivú silu nevedomia, aby dokázalo reagovať na všetky výzvy, s ktorými sa stretáva.
7. Ako si zachovať fungujúcu myseľ?
Celková životná pohoda je závislá od fyzickej a psychickej stimulácie. Dobrá telesná kondícia pozitívne ovplyvňuje telesné zdravie, človek menej podlieha únave. Zhoršením pamäti trpí po päťdesiatke takmer polovica ľudí, po sedemdesiatke už tri štvrtiny. Problémy s pamäťou ale majú občas aj mladšie osoby, vrátane žiakov a študentov.
Bunky našich svalov a nervové bunky sa správajú rovnako, potrebujú byť v činnosti, inak stratia svoju výkonnosť. Primeraná a pravidelná mentálna námaha spôsobuje, že mozgové bunky doslova "kvitnú", pretože každá aktivita podnecuje tvorbu nových výbežkov a spojení medzi bunkami. Ak sa jej budeme vyhýbať a len pasívne prežívať každodenný život, bunky zoslabnú a nakoniec zahynú.
Dnes vieme, že pravdepodobne jediným účinným preventívnym prostriedkom proti predčasnému starnutiu mozgu je tréning poznávacích funkcií. On totiž buduje "duševnú rezervu". Tréning pamäti má dôležitý význam preto, že udržiava mozog aktívny a zdravý. Okrem dobrej pamäti pomáha uvoľňovať určité chemické látky, ktoré sú dôležité pri fungovaní imunitného systému, čím sa chráni mozog pred ochorením a poškodením.
Precvičovanie mozgu je potrebné robiť v každej životnej etape, no najmä vtedy, keď začne človek starnúť. Každý deň si nájdime čas na aktivity, ktoré udržiavajú náš mozog v pohotovosti. Môže to byť čítanie kníh, lúštenie krížoviek, hry ako scrabble, bridž alebo pexeso, vzdelávanie sa v problematike, ktorá nás zaujíma, komunikovanie - rozhovory s inými ľuďmi.
Skupinový tréning pamäti môže byť príjemnou zábavou medzi rovesníkmi, spôsobom ako si zdvihnúť sebavedomie, užitočnou prevenciou prirodzeného zhoršovania pamäti, ktoré prichádza vekom, resp. prevenciou Alzheimerovej choroby.
8. Pravák alebo ľavák?
Pravá a ľavá strana mozgu majú úplne rozdielnu funkciu.
Väčšina pravákov zistí, že hovorením zhoršuje výkonnosť ich pravej ruky, ale nie ľavej. Prečo? Jazyk a schopnosť používať pravú ruku sa nachádza v tej istej hemisfére a táto strana mozgu je preťažená súčasným rozprávaním a používaním ruky. Ľaváci môžu mať jazykové centrum v niektorej z hemisfér alebo v obidvoch z nich.
9. Tréning pamäte
Mnohí z tých, ktorí si svoje mozgové bunky cielene pestujú, pracujú na aktivite, ktorá sa volá jogging pamäte. Tento pojem priviedol na svet psychológ Siegfried Lehrl, predseda Spoločnosti pre precvičovania pamäti. Keď pred dvadsiatimi rokmi s touto metódou prišiel, označil ju skratkou MAT - Tréning mentálnej aktivity. Je to súbor malých úloh, ktoré dokážu mozog udržiavať v maximálnom stave vedomia.
Po zahrievacích cvičeniach je mozog schopný vstrebávať všetky tvorivé aktivity dňa, tréningom sa krátkodobo zvyšuje pozornosť a stúpa rýchlosť spracovania informácií. Pritom sa nepriamo zlepšuje nielen pamäť, ale aj celkový pracovný výkon.
10. Pomáha aj spánok
Myšlienkové pochody citeľne ovplyvňuje nedostatok spánku a nadmiera stresu. Kým v hlbokom spánku sa upevňuje to, čo sme naštudovali, nedostatok spánku negatívne pôsobí na výkon učenia. Ten, kto je príliš stresovaný, máva často v hlave blok, za ktorý môžu stresové hormóny. Za zábudlivosťou a zníženou schopnosťou koncentrácie sa často skrýva depresia - mimochodom preto označujú psychiatri problémy súvisiace s ťažkou depresiou ako pseudodemencia.
Poškodzovať mozog, a tak znižovať jeho tvorivé schopnosti, môže tiež vysoký tlak či vysoká hladina cukru v krvi.
10.1 Myslíme v spánku?
Pri snívaní sú aktívne zrakové oblasti mozgu, napríklad oblasti, ktoré sú sídlom základných emócií, zatiaľ čo oblasti súvisiace s racionálnym myslením a pozornosťou odpočívajú. Tým možno vysvetliť, prečo v snoch „vidíme“, prečo sú také emočné, nesúvislé a nelogické. Niektoré štúdie naznačujú, že snívanie podporujú naše tvorivé myslenie tým, že v sne sa spájajú nápady, ktoré by nás v bdelom stave ani nenapadli.
11. Dôležitosť pohybu
Na zobrazovacích prístrojoch, ku ktorým patrí napríklad počítačová tomografia alebo magnetická rezonancia, sa ukazuje, že spracovanie informácií v mozgu je vďaka telesnému pohybu ďaleko účinnejšie. Mozog sa viac prekrvuje, vytvárajú sa nové cievy rovnako ako spojenie nervových buniek. Športové aktivity a intelektuálne precvičovanie sú prevenciou aj Alzheimerovej choroby. K preventívnemu balíčku patrí ešte vyvážená životospráva.
Táto strava obsahuje veľa ovocia a zeleniny, dosť strukovín a celozrnného pečiva.
12. Aspekty individuality
Osobnosť je to, čo stojí za odlišnými spôsobmi reagovania ľudí na ich životné skúsenosti. Inteligencia zahŕňa celý rad faktorov - od umeleckej tvorivosti po matematickú zdatnosť a od priestorovej predstavivosti po dobré verbálne spôsobilosti. Väčšina ľudí má vynikajúce schopnosti vo všetkých týchto oblastiach.
Veľmi dôležitým faktorom ovplyvňujúcim i to, akí sme, je aj naše vnímanie vlastného pohlavia a to, kto nás priťahuje, nehovoriac o tom, v akom súlade sú tieto veľmi osobné charakteristiky s normami spoločnosti, v ktorej žijeme.
13. Gény a výchova
Individualita človeka sa zakladá na kombinácií génov (prirodzenosti), životnej skúsenosti (výchovy) a náhody. Gény rozhodujú o stavbe nášho tela, stavbe mozgu, nervových dráh, vďaka nim máme inštinkt reči, celú škálu emócií a veľkú časť osobnosti. Skúsenosť potom buduje na týchto základoch, spôsobí, že nepoužívané nervové dráhy v mozgu vyhasínajú a vytvárajú sa nové nervové spojenia. V minulosti sa často diskutovalo na tému - „gény“ alebo „výchova“? Tieto dve zložky sú však neoddeliteľne spojené, a preto ich odlučovanie nie je možné. Väčšina našej osobnosti, rodovej identity, inteligencie či sexuálnej orientácie je ovplyvnená geneticky. Takže gény skutočne ovplyvňujú naša IQ alebo napríklad to, nakoľko sme spoločenskí a či sa rozlúčime ľahko alebo ťažko. Taktiež veľkú úlohu zohráva aj výchova.
V období, keď sa formujeme, nás výrazne ovplyvnia ľudia okolo nás spolu so životom. Nevyhnutnou zložkou interakcie je komunikácia, t. j. proces, ktorým sa oznamujú a prijímajú určité informácie. Vo všeobecnosti treba komunikáciu považovať za jednu z podmienok existencie spoločnosti, pretože prepojenie jej štruktúr, účinnosť riadenia, koordinácia i spätná väzba sa zabezpečuje vzájomným prepojením procesom komunikácie.
#