Na Slovensku sa často hovorí o "depke" pri náročných úlohách alebo po vyčerpávajúcom týždni. Avšak, kedy sa skutočne jedná o depresiu? Depresia je závažné ochorenie, ktoré negatívne ovplyvňuje pocity a spôsobuje stratu záujmu o veci, ktoré predtým prinášali radosť. Postihuje milióny ľudí na celom svete, bez ohľadu na vek či pohlavie, a ovplyvňuje každodenné fungovanie. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že depresiou trpí viac ako 264 miliónov ľudí a patrí medzi najčastejšie zdravotné postihnutia vo svete.
U každého piateho človeka sa aspoň raz za život objaví klinicky významná depresia. Odhaduje sa, že postihuje 5 - 12 percent obyvateľov Slovenska nezávisle na veku. Depresii sa hovorí aj „rakovina vôle“. Je to ochorenie, ktoré postihuje všetky časti života. A teraz si skúste predstaviť, že depresívny človek si svoju vážne a ťažko „pohnutú dušu“ nelieči.
Anhedónia: Keď život stráca farby
Život je plný farieb, zvukov a zážitkov, ktoré nám prinášajú radosť, spokojnosť a naplnenie. Čo sa však stane, keď tieto farby vyblednú a zvuky stíchnu? Keď to, čo nás kedysi tešilo, prestane mať akýkoľvek význam? Mnohí z nás sa stretli s pocitmi smútku či prechodnej apatie, no existuje stav, pri ktorom dochádza k hlbokej a pretrvávajúcej strate schopnosti prežívať potešenie.
Anhedónia nie je len obyčajná strata záujmu o koníčky alebo sociálne aktivity. Je to fundamentálna neschopnosť cítiť radosť, či už z jedla, hudby, blízkych vzťahov alebo úspechov. Je to stav, ktorý môže značne ovplyvniť kvalitu života a často je kľúčovým príznakom vážnejších duševných porúch.
Pojem anhedónia pochádza z gréckych slov "an" (bez) a "hedoné" (potešenie), čo doslova znamená "bez potešenia". Nejde len o občasný pocit nudy alebo prechodnú melanchóliu. Anhedónia je klinický príznak, ktorý sa vyznačuje pretrvávajúcou neschopnosťou cítiť radosť alebo potešenie z činností, ktoré boli predtým príjemné alebo z potenciálne príjemných situácií.
Prečítajte si tiež: Alergie na kravské mlieko
Tento stav sa často vyskytuje ako jeden z hlavných príznakov depresie, ale môže byť prítomný aj pri iných duševných poruchách, ako je schizofrénia, posttraumatická stresová porucha (PTSD) alebo poruchy príjmu potravy. Anhedónia zásadne ovplyvňuje motiváciu, medziľudské vzťahy a celkovú kvalitu života.
Osoba s depresiou často nie je schopná venovať sa činnostiam, ktoré ho bežne bavia. Pacientom často komplikuje návrat k bežnému životu jav, ktorý sa považuje za jeden zo základných príznakov depresie. Anhedónia je neschopnosť tešiť sa z duševných i fyzických pôžitkov, neschopnosť prežívať pozitívne emócie, ale aj negatívne emócie a cítiť zadosťučinenie z príjemných udalostí.
Skrátka, nemožnosť užívať si život a skutočne žiť. Pre zotavujúcu sa psychiku človeka je tento stav ďalšou náročnou skúškou. Pacienti sami seba opisujú ako stroje. Žijú mechanicky, nedokážu sa tešiť ani plakať, nevedia precítiť emócie. Cítia sa plochí, prázdni a to ich mnohokrát môže uvrhnúť späť do depresie. Anhedónia má neurobiologickú podstatu.
Príznaky anhedónie
Identifikovať anhedóniu môže byť zložité, pretože jej príznaky anhedónie sa často prekrývajú s inými prejavmi duševných porúch, najmä depresie. Avšak existujú špecifické znaky, ktoré poukazujú na túto neschopnosť cítiť radosť:
- Celková strata záujmu o aktivity, ktoré boli predtým zdrojom radosti.
- Nedostatok motivácie. Anhedónia neovplyvňuje len schopnosť prežívať potešenie, ale aj očakávať ho. To vedie k tomu, že človek stráca záujem o plánovanie budúcich príjemných udalostí alebo o dosahovanie cieľov, ktoré by inak prinášali uspokojenie.
- Emocionálna otupenosť: Neschopnosť prežívať silné emócie, či už pozitívne alebo negatívne.
Typy anhedónie
Hoci sa anhedónia často vníma ako jednotný jav, odborníci rozlišujú dva hlavné typy, ktoré sa líšia v tom, ako ovplyvňujú prežívanie potešenia a motiváciu:
Prečítajte si tiež: Zmena uloženia do zbierky listín
- Kognitívna anhedónia: Tento typ anhedónie sa týka neschopnosti cítiť radosť alebo očakávať potešenie z budúcich udalostí. Človek s kognitívnou anhedóniou môže vedieť, že určitá aktivita by mala byť príjemná, ale nedokáže si s ňou spojiť žiadne pozitívne emócie ani motiváciu k jej vykonaniu. Napríklad, hoci vie, že dovolenka by ho mala tešiť, nedokáže sa na ňu tešiť ani ju plánovať.
- Fyzická anhedónia: Fyzická anhedónia sa prejavuje ako neschopnosť cítiť radosť z priamych, senzorických zážitkov v prítomnom okamihu. To znamená, že človek nedokáže prežívať potešenie z jedla, dotyku, hudby, sexu alebo iných fyzických vnemov, ktoré sú pre väčšinu ľudí príjemné. Napríklad, obľúbené jedlo, ktoré kedysi miloval, už nemá žiadnu chuť, alebo hudba, ktorá ho kedysi rozveselila, znie len ako obyčajný hluk.
Je dôležité poznamenať, že tieto dva typy sa môžu vyskytovať spoločne. Človek môže prežívať nedostatok motivácie k plánovaniu budúcnosti (kognitívna anhedónia) a zároveň neschopnosť prežívať potešenie z prítomných zážitkov (fyzická anhedónia).
Príčiny anhedónie
Anhedónia nie je samostatná choroba, ale skôr príznakom, ktorý môže mať rôzne príčiny. Jej pôvod je často komplexný a zahŕňa kombináciu biologických, psychologických a sociálnych faktorov:
- Neurobiologické faktory: Predpokladá sa, že anhedónia súvisí s dysfunkciou dopamínového systému v mozgu, ktorý hrá kľúčovú úlohu v systéme odmeňovania a motivácie. Poruchy v produkcii, uvoľňovaní alebo receptorech dopamínu môžu viesť k neschopnosti cítiť radosť.
- Psychologické faktory: Anhedónia je často spojená s depresiou, kde je jedným z kľúčových diagnostických kritérií. Chronický stres, trauma, úzkostné poruchy a určité osobnostné črty (napríklad perfekcionizmus alebo extrémna introverzia) môžu zvýšiť riziko vzniku anhedónie.
Diagnostika anhedónie
Diagnostika anhedónie je zložitý proces, pretože ide o príznak, nie o samostatnú diagnózu. Lekár alebo psychológ sa zameria na dôkladnú anamnézu, aby zistil, kedy sa neschopnosť cítiť radosť objavila, aké sú jej prejavy a ako ovplyvňuje každodenný život pacienta.
Dôležité je odlíšiť anhedóniu od bežnej únavy, smútku alebo apatie, ktoré môžu byť prechodné. Kľúčovou súčasťou diagnostiky je vylúčenie fyzických príčin, ako sú neurologické ochorenia, hormonálne dysbalancie alebo nedostatok vitamínov. Preto je často potrebné vykonať aj krvné testy a iné lekárske vyšetrenia.
Liečba anhedónie
Liečba anhedónie je komplexná a často si vyžaduje multidisciplinárny prístup:
Prečítajte si tiež: Tipy a triky na potlačenie chuti do jedla
- Farmakoterapia: Antidepresíva, najmä tie, ktoré ovplyvňujú dopamínový systém (napr. bupropión), môžu pomôcť obnoviť schopnosť prežívať potešenie.
- Psychoterapia: Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) je veľmi účinná pri zmene negatívnych myšlienkových vzorcov a správania, ktoré prispievajú k anhedónii. Terapia zameraná na aktiváciu správania (Behavioral Activation - BA) pomáha pacientom postupne sa zapájať do príjemných aktivít, aj keď necítia počiatočnú motiváciu.
- Neurostimulačné metódy: V prípadoch rezistentnej anhedónie, najmä ak je súčasťou ťažkej depresie, môžu byť zvážené metódy ako transkraniálna magnetická stimulácia (TMS) alebo elektrokonvulzívna terapia (ECT).
Proces zotavenia môže byť dlhý a vyžaduje trpezlivosť a angažovanosť. Je dôležité, aby pacienti s anhedóniou hľadali odbornú pomoc a nevzdávali sa nádeje na znovunájdenie radosti zo života.
Stratégie a tipy pre život s anhedóniou
Žiť s anhedóniou je nesmierne náročné. Neschopnosť cítiť radosť a pretrvávajúci pocit prázdnoty môžu viesť k hlbokej izolácii a zhoršeniu kvality života. Avšak existujú stratégie a tipy, ktoré môžu pomôcť zmierniť príznaky anhedónie a podporiť proces zotavovania:
- Behaviorálna aktivácia: Hoci nedostatok motivácie je silný, je dôležité nútiť sa k aktivitám, ktoré kedysi prinášali potešenie, alebo k novým, potenciálne príjemným činnostiam. Aj keď spočiatku necítite žiadnu radosť, samotný akt vykonávania týchto činností môže postupne stimulovať mozgový systém odmeňovania.
- Práca s očakávaniami: Nečakajte okamžité pocity radosti. Namiesto toho sa zamerajte na proces a na to, že robíte niečo pre seba. Zapisujte si aj tie najmenšie pozitívne pocity alebo momenty, kedy ste sa cítili o niečo menej prázdni. Tieto malé víťazstvá môžu posilniť motiváciu pokračovať.
- Sociálne kontakty: Hoci je strata záujmu o sociálne interakcie častá, udržiavanie kontaktu s blízkymi je dôležité. Nemusí ísť o veľké stretnutia, stačí krátky telefonát alebo káva s dôveryhodnou osobou.
- Mindfulness a meditácia: Tieto techniky môžu pomôcť zvýšiť povedomie o prítomnom okamihu a znížiť pretrvávajúce negatívne myšlienky.
- Vzdelávanie sa o anhedónii: Pochopenie, čo sa s vami deje, môže znížiť pocit bezmocnosti.
- Profesionálna pomoc: Pravidelná spolupráca s terapeutom alebo lekárom je neoddeliteľnou súčasťou zvládania anhedónie.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Rozpoznať, kedy je čas vyhľadať odbornú pomoc, je kľúčové pre úspešnú liečbu anhedónie a prekonanie straty chuti do života. Vyhľadať pomoc by ste mali, ak sa u vás objavia nasledujúce príznaky:
- Strata záujmu o koníčky, sociálne aktivity alebo medziľudské vzťahy.
- Nedostatok motivácie a energia.
- Problémy so spánkom a chuťou do jedla.
- Negatívne myšlienky o sebe, svete a budúcnosti.
- Myšlienky na sebapoškodzovanie alebo samovraždu: Toto je naliehavá situácia.
Pamätajte, že vyhľadanie pomoci nie je znakom slabosti, ale naopak, znakom sily a zodpovednosti voči sebe samému. Čím skôr sa začne s liečbou anhedónie, tým lepšie sú vyhliadky na zotavenie. V mnohých prípadoch je anhedónia prejavom depresie alebo iných duševných porúch, ktoré sú liečiteľné.
Nechutenstvo: Keď jedlo stráca svoju príťažlivosť
Určite poznáš tie chvíle, keď nedokážeš odolať svojim chutiam a najradšej by si zjedol všetko, čo vidíš. Potrápiť ale dokáže aj opačný problém - obdobie, kedy do úst nie si schopný vložiť ani sústo.
Stav, pri ktorom človek nemá chuť do jedla, sa nazýva nechutenstvo. Trpia ním dospelí i deti a môže mať rovnako fyzické, ako aj psychické príčiny. Nechuť do jedla je úplne bežná pri tráviacich ťažkostiach, ako je napríklad žalúdočná nevoľnosť.
V medicíne je nechutenstvo nešpecifický symptóm, ktorým sa môže prejaviť akékoľvek ochorenie. Často sa označuje aj ako strata chuti do jedla, strata apetítu alebo znížená chuť do jedla. Odborným termínom je anorexia (pozor, porucha príjmu potravy sa nazýva anorexia nervosa).
Človek v období nechutenstva stráca záujem o jedlo, alebo je jeho záujem výrazne znížený. Zvyčajne nepociťuje hlad, chuť na konkrétne jedlo ani potrebu prijímať potravu ako takú. Nastať môže aj úplný odpor k jedlu, kedy sa človek cíti zle už pri pomyslení na to, že by mal niečo zjesť. Nepríjemné pocity sa môžu týkať aj pitia obyčajnej vody.
Ak takáto situácia pretrváva, môže viesť k podvýžive a k ďalším problémom spätým s hladovaním. Negatívny dopad má nielen nedostatočný príjem kalórií, ktorý vedie k strate hmotnosti, ale tiež nedostatok živín. Telo nedostáva vitamíny a minerály, ktoré potrebuje na správne fungovanie.
Príznaky nechutenstva
Hlavným príznakom nechutenstva je úplná alebo čiastočná strata chuti do jedla. Znížená chuť do jedla, ktorá trvá iba niekoľko dní, nemusí mať výrazný dopad na tvoje zdravie. Dlhšie obdobie nechutenstva ale môže sprevádzať niekoľko ďalších zdravotných príznakov:
- Únava a malátnosť
- Nedostatok energie
- Problémy so spánkom
- Zlá nálada a podráždenosť
- Nervozita a nepokoj
- Nepríjemná chuť v ústach
- Strata hmotnosti
- Ďalšie symptómy spojené s nedostatkom konkrétnych živín
Príčiny vzniku nechutenstva
Strata chuti do jedla často spočíva v stave tráviaceho systému, v celkovej zdravotnej kondícii alebo v psychickom stave človeka. Vyvolávať ju môžu aj niektoré lieky. Nechutenstvo môže byť spôsobené bakteriálnymi, vírusovými, plesňovými alebo inými infekciami na akomkoľvek mieste v tele. Príkladom je infekcia horných dýchacích ciest, zápal pľúc, gastroenteritída alebo rôzne kožné infekcie. Po vyliečení choroby sa v tomto prípade vráti späť aj chuť do jedla.
Znížený záujem o jedlo majú často aj tí, ktorí sú vystavení veľkej psychickej záťaži. Príčinou nechutenstva môže byť stres, smútok, depresia aj úzkosť. Množstvo ľudí zažíva krátkodobú stratu chuti do jedla v prípade nervozity a trémy, napríklad pred verejným vystupovaním.
Chuť do jedla znižujú tiež niektoré liečivá. Patria sem nelegálne drogy ako kokaín, heroín a amfetamíny, ale aj lieky na predpis - niektoré druhy antibiotík aj antidepresív, kodeín, morfín a chemoterapeutické lieky.
Nechutenstvo u špecifických skupín
- Nechutenstvo u detí: Deti sú obzvlášť citlivé na chorobné zmeny v organizme, preto sa u nich nechutenstvo môže vyskytovať pomerne často. Veľakrát súvisia s bolesťou brucha, zubov, objavuje sa pri zápaloch v ústnej dutine alebo pri bolesti hrdla. Nezáujem dieťaťa o jedlo môže taktiež spôsobiť nepravidelné stravovanie, nútenie do jedla, rozptyľovanie pri jedle hračkami alebo rozprávkami. Pokiaľ dieťa nie je choré a napriek tomu nechce jesť, bude potrebná úprava stravovacích návykov.
- Nechutenstvo v tehotenstve: Nechutenstvo v tehotenstve je pomerne bežný jav. Dokonca môže byť jedným z prvých príznakov tehotenstva. Vyskytuje sa hlavne v období rannej nevoľnosti, zvyčajne v prvom trimestri. Dôvodom je hlavne príval hormónov, s ktorými sa ženské telo musí vysporiadať. V neskoršom štádiu tehotenstva môže nechutenstvo zapríčiniť aj zmena polohy žalúdka a ďalšie zmeny v tráviacom systéme.
- Nechutenstvo u seniorov: U seniorov môže byť čiastočná strata chuti do jedla prirodzeným príznakom starnutia organizmu. Týka sa najmä spomalenia metabolizmu a hormonálnych zmien vo vyššom veku. Nechutenstvo sprevádza aj niektoré ochorenia nervového systému. Hlavne u starších ľudí je to napríklad Alzheimerova choroba, demencia alebo Parkinsonova choroba.
Nechutenstvo a psychika
Nezáujem o jedlo je jedným z možných príznakov stresu, úzkosti, depresie a mnohých ďalších psychických porúch. Ľudia prechádzajúci náročným psychickým obdobím často strácajú záujem o činnosti, ktoré kedysi robili radi, čím môže byť ovplyvnená aj radosť z prípravy alebo jedenia jedla. Stres a úzkosť sa rovnako môžu prejavovať gastrointestinálnymi príznakmi, ako je nevoľnosť alebo bolesť brucha, čo taktiež spôsobuje stratu chuti do jedla.
Poruchy príjmu potravy
Nezáujem o jedlo sa spája s poruchami príjmu potravy, akými je napríklad anorexia nervosa alebo bulimia nervosa. V takomto prípade je nechutenstvo spôsobené duševným ochorením, neustálou snahou schudnúť alebo kontrolovať svoje stravovanie. V prípade porúch príjmu potravy môže nechutenstvo vyvolať aj podráždenie tráviaceho systému výdajom potravy, či už vyvolaním vracania alebo nadmerným požívaním laxatív.
Diagnostika nechutenstva
Základným predpokladom stanovenia diagnózy je rozhovor lekára s pacientom, teda anamnéza. Pred návštevou je ideálne viesť si záznamy o jednotlivých jedlách dňa. Na základe stravovacieho denníka bude ľahšie posúdiť nutričný príjem a rozsah zníženej chuti do jedla. Hoci neexistuje žiadny test na zistenie nechutenstva, užitočné môžu byť rôzne fyzické vyšetrenia, psychologické vyšetrenia a laboratórne testy. Lekár ich zvyčajne naordinuje v prípade, že nechutenstvo nemá súvis s iným diagnostikovaným ochorením.
Medzi možné testy patrí:
- Fyzické vyšetrenie, počas ktorej lekár skontroluje výšku, hmotnosť a vitálne funkcie
- Laboratórne testy vrátane kompletného krvného obrazu, testy funkcie pečene, obličiek a štítnej žľazy
- Ultrazvuk brucha
- Röntgenové snímky a EKG
- Psychologické vyšetrenie zamerané hlavne na stravovacie návyky a celkový psychický stav
Liečba nechutenstva
Liečba nechutenstva závisí hlavne od príčiny jeho vzniku. Ak je vinníkom bakteriálna alebo vírusová infekcia, zvyčajne nebudete potrebná špecifická liečba symptómu, pretože po vyliečení infekcie sa chuť do jedla rýchlo vráti.
Ak je nechutenstvo spôsobené chronickým ochorením alebo má pôvod v psychike, vyvolanie záujmu o jedlo môže byť veľmi ťažké. Pomôcť však môže niekoľko tipov pre domácu liečbu a úpravu stravovacích návykov.
Liečivá stimulujúce chuť do jedla
Pri nechutenstve sú jednou z možností liečby perorálne lieky na stimuláciu chuti do jedla. Lekár môže predpísať napríklad cyproheptadín (Peritol), digestíva alebo prokinetiká - lieky, ktoré normalizujú alebo zlepšujú a urýchľujú pohyb čriev (napríklad Aketon alebo Progit). Lieky vždy užívaj podľa pokynov svojho lekára.
Doplnky stravy
Na podporu chuti do jedla môže poslúžiť celý rad prírodných látok, bylinných čajov, extraktov a silíc. Pri ich užívaní je potrebné dávať pozor na odporúčané dávkovanie. Ak užívaš aj iné lieky, poraď sa o doplnkoch stravy s lekárom.
- CBD: CBD alebo kanabidiol patrí medzi kanabinoidy, látky vyskytujúce sa v rastlinách konope. Môžu byť účinné pri potláčaní nechutenstva a znižovaní úbytku hmotnosti.
- B-komplex: Hlavne vitamín B6 môže u niektorých ľudí zvýšiť chuť na jedlo, čo je v prípade nechutenstva priaznivým účinkom.
- Bylinné čaje: Na zvýšenie chuti do jedla sa tradične používajú viaceré druhy bylín a korenín. Medzi najznámejšie patrí rebríček obyčajný, benedikt lekársky, zemežlč lekárska, koriander a zázvor.
- Probiotiká: Nechutenstvo môže byť príznakom tráviacich ťažkostí spôsobených narušenou črevnou mikroflórou.
Ako podporiť chuť do jedla?
Okrem liekov a doplnkov stravy môžeš podporiť chuť do jedla aj tým, že upravíš svoje stravovacie návyky. Domáca starostlivosť zahŕňa malé ale účinné zmeny, ktoré pomôžu v prípade nechutenstva:
- Stravuj sa s rodinou a priateľmi
- Rozdeľ si jedlo na menšie porcie
- Jedz to, na čo máš chuť
- Zacvič si
Čo jesť, ak nemám chuť do jedla?
Pri zníženom záujme o jedlo je vhodné konzumovať potraviny s vyšším obsahom kalórií a bielkovín. Potrebné vitamíny a minerály môžeš dostať do tela v podobe ovocnej šťavy, smoothies alebo doplnkov výživy. Ak sa s nechutenstvom spája aj žalúdočná nevoľnosť, je lepšie konzumovať ľahké jedlá, ktoré nebudú zaťažovať žalúdok. Dôležitý je tiež pitný režim, ktorý môžeš doplniť bylinkovými čajmi.
Kedy navštíviť lekára
Nakoľko nechutenstvo môže mať viacero závažných príčin, nie je dobré tento príznak dlhodobo ignorovať. Pokiaľ nie si inak chorý a nevieš, čo by mohlo zníženú chuť do jedla spôsobiť, obráť sa na svojho lekára. Ak nechuť trvá dlhší čas a vedie k výraznému úbytku hmotnosti, chronickej únave alebo ďalším telesným ťažkostiach, je vhodné vyhľadať lekára.
Nechutenstvo a infekčné ochorenia
Nádcha, prechladnutie a chrípka sú časté ochorenia, ktoré môžu spôsobiť stratu chuti do jedla. Vaša chuť do jedla sa nemusí vrátiť, kým sa vírus nedostane z vášho systému. Lekár vám môže predpísať špecifické antivírusové lieky. Najlepšou obranou proti chrípke sú preventívne opatrenia. Umývajte si často ruky horúcou vodou a mydlom. Keď nie je k dispozícii voda, používajte dezinfekčné prostriedky na ruky. Dezinfikujte bežne používané predmety ako sú kľučky dverí, pracovné dosky a toalety. Vyhnite sa kontaktu s chorými ľuďmi, zostaňte doma, ak máte teplotu.
Strata čuchu a chuti pri COVID-19
Strata čuchu a chuti je typickým príznakom COVID-19. Porucha čuchu znamená aj zmenu vnímania jedla. Pacienti, ktorí ochoreli na COVID-19, často uvádzajú aj to, že nepretržite cítia nepríjemné pachy, napríklad pach spáleného jedla. Čuchové bunky pri tomto ochorení nefungujú normálne, čo však neznamená, že by nefungovali vôbec. Impulzy do mozgu stále prichádzajú, ale dostanú sa k nemu len čiastočne. Mozgová kôra je zo signálov čuchu úplne zmätená. Preto ich mozog môže vyhodnotiť ako zápach spáleniny alebo iné nepríjemné zápachy.
Prechladnutie a nádcha
Prechladnutie sa prenáša kvapôčkami či už zo vzduchu alebo z tých, ktoré priľnú na predmetoch. S najväčšou pravdepodobnosťou to budú rhinovíry. Okrem nich za prechladnutím môžu stáť aj koronavírusy (teda vírusy rovnakého druhu ako pôvodca choroby Covid-19). Ďalej môže ísť o adenovírusy, respiračný syncytiálny vírus, vírusy parainfluenzy alebo enterovírusy.
Ako zastaviť začínajúce prechladnutie? Pri prvých prejavoch prechladnutia sa môžete brániť liekmi posilňujúcimi imunitu. Skúste napríklad tie s obsahom zinku alebo vitamínu C. Zinok je minerál, s ktorým imunita pracuje. Jednou z jeho funkcií je, že podporuje v imunitnom systéme tvorbu interferónov na boj s vírusmi a bráni vstupu vírusov do bunky. Prechladnutie sprevádza bolesť v krku najrôznejšej intenzity. Od skoro nevinného škrabania až po naozaj silnú bolesť v krku. Úľavu prinesú pastilky, spreje alebo kloktadlá s protizápalovými alebo antiseptickými liečivými látkami.
Tehotenstvo je úplne špecifické obdobie života. Pokiaľ jeho pokojný priebeh naruší prechladnutie, je nutné vybrať starostlivosť šetrnú pre mamičku aj jej vyvíjajúce sa bábätko. Ak ste tehotná a trápi vás prechladnutie, konzultujte problémy so svojím lekárom.
Nechutenstvo a onkologické ochorenia
Nádorové ochorenie a jeho liečbu sprevádza často nechutenstvo. Znížená chuť do jedla, prípadne strata chuti do jedla môže mať viacero príčin. Zväčša ide o súbor viacerých faktorov, ktoré u pacienta vplývajú na príjem stravy.
Nechutenstvo môže spôsobovať samotný nádor pôsobiaci na organizmus, ale aj nežiaduce účinky protinádorovej liečby (chemoterapie, rádioterapie). Chemoterapia môže navodiť nevoľnosť a zvracanie, nechutenstvo/zvýšenú chuť do jedla, poškodenie slizníc v ústnej dutine. Pridružiť sa môžu v dôsledku chemoterapie alebo rádioterapie (cielenej do oblasti hlavy a krku) aj suchosť v ústach (xerostomia), sťažené prehĺtanie, či zmeny chutí a vône jedál (dysgeuzia) - jedlo je „ako bez chuti“, „mdlé“, horké, s kovovou príchuťou, menej sladké alebo slané - ktoré bývajú tiež príčinou zníženého príjmu jedla, pretože vnímanie chutí a vône jedál je dôležitý motivačný predpoklad príjmu stravy.
Nechutenstvo (v onkológii nazývané anorexia) sa často spája aj s iným „tichým“ symptómom, ktorým je včasná sýtosť (early satiety). Pacient - na rozdiel od nechutenstva - pociťuje síce chuť do jedla, no pocit plnosti žalúdka mu znemožňuje optimálny príjem stravy. Cíti sa „prejedený“ už pri príjme malého objemu jedla. Stres z ochorenia, ktorý pociťuje väčšina pacientov, môže taktiež viesť k fyziologickým prejavom vo forme straty chuti do jedla. Zvlášť, ak prechádza do úzkosti (anxieta) či depresie, ktoré neraz náročnú životnú situáciu vážneho ochorenia sprevádzajú.
#