Kravské mlieko je už dlho súčasťou ľudskej stravy, no jeho zloženie a účinky na zdravie sú predmetom mnohých diskusií. Tento článok si kladie za cieľ preskúmať zloženie kravského mlieka, zmeny, ktorými prechádza počas spracovania, a rôzne názory na jeho konzumáciu.
Mýty o mlieku a fakty o jeho zložení
Uverejnené utorok, 15. Mýty o mlieku mnohých zdravých ľudí odrádzajú od jeho zaradenia do svojej životosprávy. Slovenská aliancia moderného obchodu oslovila prof. Ing., aby objasnila niektoré z týchto mýtov.
Mýtus: Jedálniček obsahuje dostatok vápnika a človek ho nemusí dopĺňať mliekom
Konzumácia mlieka je sprevádzaná vysokou spotrebou živočíšnych bielkovín. Mlieko a mliečne výrobky sú z hľadiska príjmu vápnika celkom nezastupiteľné. Rôzne potraviny ho síce obsahujú veľké množstvo, ale náš organizmus je schopný vstrebať z neho len malú časť. Navyše v detstve a dospievaní sa zužitkuje približne päťdesiat percent celkovo prijatého vápnika, v dospelosti je to však už len dvadsať percent. Z mliečnych výrobkov je ako zdroj vápnika najvhodnejšie polotučné mlieko či polotučný jogurt. Odborníci na metabolizmus sa zhodujú v názore, že využiteľnosť vápnika z mlieka a mliečnych výrobkov je vysoká. Mlieko totiž neobsahuje látky, ktoré viažu vápnik do nevstrebateľnej formy, a tým znemožňujú jeho využitie.
Spracovanie mlieka a jeho vplyv na zloženie
Mlieko dodávané do obchodnej siete je ošetrované v súlade s potravinárskymi štandardmi: obsah jednotlivých zložiek mlieka je daný potravinárskymi normami pre jednotlivé stupne odstredenia (plnotučné 3,5 %, polotučné 1,5 %, odstredené 0,5 %). Mlieko predávané v maloobchodnej sieti prechádza niekoľkými stupňami spracovania: čerstvé mlieko v mliekarni najprv prejde „separáciou a štandardizáciou“, pri ktorej je odstránená časť tuku a dosiahnutá tak požadovaná tučnosť mlieka. Odstránený tuk je potom následne použitý na výrobu ďalších mliečnych produktov. Takto upravené mlieko je následne homogenizované. Homogenizácia je proces, pri ktorom sú kvapky tuku rozložené na podstatne menšie tukové jednotky, ktoré sú v mlieku rovnomerne rozptýlené a nevytvárajú zhluky a neusadzujú sa. Nasleduje tepelné ošetrenie metódou UHT (trvanlivé mlieko) alebo metódou pasterizácie (pasterizované mlieko). Voda sa teda v žiadnom prípade k mlieku nepridáva, rovnako tak ako sa nepridávajú žiadne konzervačné látky.
Mýtus: Čerstvé mlieko je zdravšie než trvanlivé
Obsahy proteínov, vitamínov a minerálnych látok sa takmer nelíšia! Tepelným ošetrením sa z mlieka stráca maximálne 10 % výživných látok. Tepelne neošetrené (čerstvo nadojené) mlieko môže navyše obsahovať mikroorganizmy.
Prečítajte si tiež: Súvis psychiky so stratou chuti do jedla
Mýtus: Trvanlivé mlieko obsahuje konzervanty
Pri výrobe trvanlivého mlieka sa v žiadnom prípade do mlieka prídavné látky nedávajú. Trvanlivosť je dosiahnutá výlučne vďaka tepelnému ošetreniu - v prípade trvanlivého mlieka metóde UHT („ultra heat treatment“) a potom tiež vďaka špeciálnemu zloženiu obalu, ktorý zabraňuje prístupu svetla a vzduchu. Ani v prípade výroby čerstvého pasterizovaného mlieka nie sú používané akékoľvek konzervanty.
Mýtus: Mlieko nie je pre človeka vhodné
Človek je živočíšnym druhom, ktorého stravovanie sa od iných cicavcov podstatne líši a je jediným, ktorého mláďa vyžaduje veľmi dlhú starostlivosť. Ľudský druh vstrebáva potrebné množstvo vápnika práve a najľahšie z kravského mlieka, a to po celý život. Pokiaľ má človek ťažkosti s trávením kravského mlieka, ide o anomáliu jednotlivca, nie ľudského druhu. Táto tzv. „laktózová intolerancia“ sa vyskytuje v priemere len asi u 8 - 10 % slovenskej populácie. Výskumy navyše dokazujú, že ľudská evolúcia za posledných päť tisíc rokov urobila najväčší skok v ľudskej histórii a veľmi sa zrýchlila. „Genetické zmeny pritom súvisia s celým radom ľudských charakteristík. Mlieko vytvára na sliznici tráviaceho traktu ochranný film (emulzia tuku a vody), ktorý sa po veľmi krátkom čase trávením rozkladá na základné živiny. Lekári upozorňujú, že vápnik, ktorého nenahraditeľným zdrojom sú mliečne výrobky, je nevyhnutný pre pohyb svalov, prenos signálov v nervovom systéme, umožňuje zrážanie krvi a je na ňom závislý napríklad aj pohyb spermií. Okrem toho mlieko obsahuje tiež celý rad vitamínov A, D, B12, alebo B1. Mlieko rovnako obsahuje selén, ktorý spomaľuje proces starnutia a prispieva k ochrane imunitného systému. Priaznivci mlieka preto tvrdia, že napríklad fermentované výrobky upravujú poruchy trávenia, chránia pred infekciami alebo trebárs zlepšujú pleť.
Kvalita a bezpečnosť mlieka
Odborníci preukázali, že mlieko kráv liečených antibiotikami neobsahuje ani stopy týchto látok. Rozsiahly výskum na túto tému spracovali napríklad britskí lekári z Oxfordu a výsledky zverejnilo BBC. Slovenská republika sa riadi všeobecne platnými legislatívnymi požiadavkami na kvalitu surového mlieka, ktoré sú uvedené v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004, ktorými sa stanovia zvláštne hygienické pravidlá pre potraviny živočíšneho pôvodu. Prítomnosť hormónov v kravskom mlieku vedci nepopierajú, ale argumentujú tým, že ide o minimálne množstvo. Obsah tuku v mlieku závisí od stupňa odstredenia mlieka. Obsahy proteínov, vitamínov a minerálnych látok sa takmer nelíšia v mlieku „priamo od kravy“ a v mlieku, ktoré si zakúpite v obchode. Tepelným ošetrením sa totiž z mlieka stráca maximálne 10 % výživných látok. Čerstvo nadojené mlieko od kravy môže však obsahovať veľa mikroorganizmov, pritom veľmi záleží na podmienkach jeho získavania, prvotnom ošetrení a zodpovedajúcej úschove v prvovýrobe. S ohľadom na možné riziko následnej mikrobiálnej kontaminácie, vrátane kontaminácie mikroorganizmami, je potrebné krátko po zvoze do mliekarne mlieko tepelne ošetriť pasterizáciou, aby sa celkový počet mikroorganizmov maximálne eliminoval. Mliekarenská výroba je pod dozorom štátnych veterinárnych a potravinových inšpektorov. Mlieko predávané v maloobchodnej sieti je ošetrené podľa platných noriem tak, aby bolo bezpečné, nemôže teda obsahovať žiadne rizikové mikroorganizmy. Pri predaji surového mlieka z automatov sú kupujúci upozorňovaní pokynom umiestneným na automate na nutnosť tepelného ošetrenia mlieka napr.
Alergia na kravské mlieko (AKM)
Alergia na kravské mlieko (AKM ) je najčastejšia potravinová alergia, ktorá sa vyskytuje u malých detí, no zároveň nie je až taká častá v dospelosti. Alergia je abnormálnou odpoveď imunitného systému tela na mlieko a na produkty, ktoré mlieko obsahujú. Keďže ide o imunologickú odpoveď na bielkoviny kravského mlieka, ktorá môže, ale aj nemusí byť sprostredkovaná imunoglobulínom E (IgE), môže sa tento typ alergie prejaviť širokou škálou klinických príznakov. Do AKM nepatria nežiadúce reakcie na mlieko, ako je napr. laktózová intolerancia, pretože táto nie je sprostredkovaná imunitne, ale je navodená chýbaním enzýmu (laktázy) spracovávajúceho mliečny cukor (laktóza). Odhaduje sa, že AKM postihuje asi 2% detí do 4 rokov, pričom medzi jednotlivými národmi sú pozorované rozdiely. Častejšie je pozorovaná u chlapcov a je zodpovedná až za 90% alergii v detstve. U dospelých sa AKM vyskytuje asi u 0,1-0,3%. Predpokladá sa, že sa nejde o „prenesenú“ AKM z detstva, ale ide o nanovo získanú alergiu. Častejšie postihuje ženy.
Ako alergia na mlieko vzniká?
Akútna alergická odpoveď na mlieko vzniká následkom IgE (imunoglobulíny sú špeciálne bielkoviny, ktoré sú vytvorené v tele ako odozva na cudzie látky), pričom tieto sú „namierené“ voči rôznym alergénom prítomným v mlieku. Potenciálne sú všetky bielkoviny v mlieku alergény. Kravské mlieko obsahuje kazeín (alfa-, beta-, kapa-kazeín…), ktorý sa nachádza v zrazenom mlieku alebo tvarohu a srvátku (alfa-laktalbumín, beta-laktalbumín, beta-laktoglobulín…), ktorá sa nachádza v tekutej časti mlieka, tá ostane po zrazení. Väčšina pacientov je citlivá na viacero mliečnych bielkovín, pričom kazeín, beta-laktoglobulín a alfa-laktalbumín sú hlavné mliečne alergény. Existuje aj precitlivelosť na iné bielkoviny, ktoré kravské mlieko obsahuje. Niekedy je veľmi ťažké sa vyhýbať mliečnym produktom, lebo mliečne bielkoviny sa môžu nachádzať aj rôznych v spracovaných jedlách. Varenie oslabuje alergénnosť srvátkových bielkovín, pravdepodobne následkom denaturácie (zbaví bielkovinu o jej prirodzené vlastnosti) teplotne labilných bielkovín čo vysvetľuje, prečo značné ohriate mlieka (napr. mlieko v pečených potravinách) je lepšie tolerované. Podobne je to aj s jogurtovými kultúrami ktoré tým, že fermentujú a okysľujú mlieko, znižujú množstvo neporušených bielkovín v mlieku, následkom čoho môžu byť lepšie tolerované.
Prečítajte si tiež: Zmena uloženia do zbierky listín
Aké sú príznaky alergie na mlieko?
Klinické príznaky AKM vznikajú počas prvých mesiacov života, často dni alebo týždne po zavedení kravského mlieka do diéty. Boli popísané aj prípady, kedy deti kravskému mlieku vystavené neboli, boli iba kojené a napriek tomu mali AKM (pravdepodobne následkom diéty matky sa cez materské mlieko dostali bielkoviny aj ku dieťatku). Príznaky AKM sú rôzne, od pacienta k pacientovi a podľa toho či sú alebo nie sú sprostredkované. IgE sa buď vyskytnú do niekoľko minút po požití mlieka, resp. mliečnych výrobkov alebo až niekoľko hodín po vypití mlieka, prípadne po zjedení mliečnych prípravkov.
Okamžité príznaky zahŕňajú:
- Žihľavku
- Dýchavičnosť
- Pocit svrbenia alebo tŕpnutia okolo perí a úst
- Opuch perí, jazyka alebo hrdla
- Kašeľ alebo skrátený dych
- Zvracanie
Príznaky, ktoré nastanú až po určitom čase sú:
- Hnačka
- Kŕče v bruchu (u detí kolika)
- Z nosa a očí
- Prerušovaný kašeľ
- Vyrážky na koži
- Neschopnosť prosperovať (pomalý nárast hmotnosti a výšky)
Laktózová intolerancia nie je alergia
Ako som už uviedol, laktózová intolerancia nie je alergia a jediné čo má s AKM spoločné sú niektoré príznaky, ako napr. nafukovanie, plynatosť a hnačka po konzumácií mlieka alebo mliečnych produktov. AKM vie v krajnom prípade spôsobiť tzv. anafylaxiu, čo je život ohrozujúca reakcia, pri ktorej dochádza k zúženiu dýchacích ciest, ktoré môže viesť až k zablokovaniu dýchania.
Ako sa anafylaxia prejavuje?
Prečítajte si tiež: Ako si vyrobiť tvaroh doma
- Zúženie dýchacích ciest vrátane opuchnutého hrdla a úst, čo spôsobuje ťažkosti pri dýchaní
- Začervenanie tváre
- Svrbenie
- Šok s významným poklesom tlaku krvi
Anafylaxia si vyžaduje okamžitý zásah v podobe podania adrenalínovej injekcie a čo najrýchlejší prevoz na urgentný príjem. Aj preto treba všetky prejavy alergie na mlieko konzultovať s lekárom. Práve on potrebuje vstupné informácie na to, aby správne diagnostikoval stav a v prípade potreby pacientovi odporučí spomínané adrenalínové injekcie, ktoré by mal pri sebe vždy nosiť a použiť ihneď ich už pri prvých príznakoch anafylaxie.
Čo spôsobuje alergiu na mlieko?
Podobne ako ostatné alergie na jedlo, aj alergia na mlieko je spôsobená zlým fungovaním imunitného systému, ktorý v prípade AKM identifikuje určité bielkoviny mlieka (kazeín, srvátka) ako škodlivé a spustí proti nim produkciu IgE protilátok s cieľom neutralizovať bielkovinu. A práve tu narušený systém vyhodnotí ako alergén. Ak dôjde k opätovnému kontaktu s bielkovinou mlieka, IgE protilátky imunitného systému ju ihneď rozpoznajú ako cudziu a imunitnou reakciou dôjde k vylúčeniu histamínu a iných chemikálií, ktoré spôsobia alergické prejavy a príznaky.
Ako delíme príznaky alergie na mlieko?
Podľa spôsobu imunitnej odpovede možno príznaky rozdeliť na IgE sprostredkované, zmiešané a IgE nesprostredkované. IgE sprostredkované reakcie vzniknú väčšinou ihneď, to značí v priebehu pár minút alebo maximálne do 2 hodín po zjedení, resp. vypití produktov kravského mlieka. Reakcia môžu nastať na koži, v ústno-krčnej oblasti, v horných alebo dolných dýchacích cestách, v tráviacom trakte alebo sú príznaky v srdcovocievnom systéme. Reakcie môžu byť mierne až život ohrozujúce (spomínaná anafylaktická reakcia). Náhodné vdýchnutie mlieka, resp. výparov z mlieka (kvapôčky mlieka) počas jeho prípravy v kuchyni, môžu spôsobiť dýchacie ťažkosti. Kontakt dotykom zase môže navodiť kožné príznaky (lokalizovaná urtikária). Zmiešané a IgE nesprostredkované reakcie sa môžu prejaviť akútnymi alebo chronickými príznakmi. IgE nesprostredkované reakcie majú neskorší nástup príznakov ako 2 h. Mlieko je aj jedným z hlavných alergénov navodzujúcich tzv. alergickú eozinofilnú ezofagitídu, chorobu charakterizovanú eozinofilným zápalom pažeráka. Pacienti s touto chorobou síce majú príznaky podobné pacientom s refluxovou chorobou pažeráka, ale na rozdiel od nich na bežne používanú antirefluxovú liečbu nereagujú. U detí sa časom vo väčšine prípadov vytvorí tolerancia na bielkoviny kravského mlieka. IgE nespostredkované reakcie pritom ustúpia rýchlejšie. IgE sprostredkovaná AKM naopak môže pretrvávať až do dospelosti.
Rizikové faktory a komplikácie alergie na mlieko
Rizikové faktory pre vznik alergie na mlieko sú prítomnosť inej alergie, atopická dermatitída a rovnako aj alergia na mlieko, ktorá sa už v rodine vyskytuje. Komplikácie AKM môžu byť vznik alergie na iné potraviny (ako napr. vajcia, oriešky alebo sója), ako aj vznik sennej nádchy.
Diagnostika alergie na mlieko
Diagnóza sa stanovuje na základe klinických ťažkostí a laboratórnych nálezov. V prípade podozrenia na alergickú reakciu je presné určenie konkrétnej potraviny, ktorá alergiu vyvoláva, niekedy veľmi ťažké. V krvi sa totiž dajú zistiť iba IgE sprostredkované AKM a to stanovením mliečnych špecifických IgE. V prípade, že príznaky nie sú navodené IgE, je samozrejme vyšetrenie špecifických IgE z krvi negatívne. Súčasťou stanovenia diagnózy býva aj tzv. eliminačný test (diéta), pri ktorom sa na niekoľko dní (týždňov) vysadí zo stravy mlieko, všetky výrobky z neho a sledujú sa príznaky. Ak postupne miznú a po znovu nasadení mlieka a mliečnych výrobkov sa objavia, diagnóza je jasná. Iné testy (kožné testy, expozičné testy pri ktorých sa podávajú potraviny obsahujúce mlieko alebo mliečne produkty) treba realizovať cestou imunoalergologickej ambulancie, nakoľko pri nich môže dôjsť k vyvolaniu vážnych alergických reakcií. Manažment AKM sa nelíši od manažmentu iných potravinových alergií. Vyžaduje si vždy starostlivé poučenie pacienta a monitorovanie.
Liečba alergie na mlieko
Najpriamejšou cestou v liečbe akejkoľvek potravinovej alergie, je úplne vyhýbanie sa vyvolávajúcemu činiteľovi. V prípade alergie na mlieko teda ide o vylúčenie mlieka a mliečnych produktov zo stravy. Je to jediná cesta, ktorou sa dá preventívne zabrániť aby nevznikla alergická reakcia. Úplné vylúčenie kravského mlieka z diéty však môže byť pomerne ťažké a teoreticky vie mať aj výživové následky, nakoľko kravské mlieko je alebo často býva prísadou v rôznych pečených jedlách, cereáliách, čokoládach, cukrovinkách, vaječných krémoch, pudingoch, údeninách, šalátových dresingoch, polievkach, cestovinách… Uvedené má často aj za následok, že môže dôjsť k náhodnému vystaveniu sa mliečnemu alergénu. Preto je potrebné, najmä ak ide o pacienta s predchádzajúcou anafylaktickou reakciou, poučiť ho o možnosti „znečistenia“ jedla malými prísadami mlieka, čo sa môže udiať kdekoľvek (napr. použitím jedného noža na krájanie mliečnych výrobkov a mäsa…). U každého potravinového výrobku je dôležité starostlivo si prečítať štítok informujúci o prísadách. Taktiež treba hľadať v informáciách o jedle, či konkrétna potravina neobsahuje kazeín alebo mliečne deriváty. Tieto totiž možno nájsť na najmenej očakávaných miestach, ako napr. konzervovaný tuniak, klobása alebo iné nemliečne produkty. V reštaurácií je dobré už pri objednávaní sa opýtať na každý chod, či nebol pripravovaný za pomoci mlieka, resp. mliečnych produktov (napr. či nepripravujú steak na masle alebo pred varením nenamáčajú ryby do mlieka…).
A čo iné druhy mlieka?
Väčšina pacientov s alergiou na kravské mlieko, má aj skríženú reaktivitu čo znamená, že netolerujú mlieko ani z oviec, kozy, vysokej zvery alebo z byvola. Niektorí pacienti s AKM ale tolerujú mlieko z cicavcov, ako sú napr. ťava, prasa, sob, kôň alebo somár. Taktiež niektorí pacienti s AKM vedia tolerovať mlieko v upravenej forme, ako napr. prípravou v horúcej peci alebo ako jogurt. Väčšina pacientov s IgE sprostredkovanou AKM toleruje sóju. Keďže je kravské mlieko dôležitým zdrojom tukov a bielkovín, vhodné je pridať do stravy jeho náhradu vo forme ktorú uvádzam aj na záver v tabuľke. Taktiež je potrebné myslieť aj na neočakávané zdroje mlieka, ako sú napr. lieky, poprípade kozmetika, ktoré môžu obsahovať zložky z kravského mlieka.
Zdroje mliečnych bielkovín, ktoré spôsobujú alergie:
- Mlieko (aj nízkotučné)
- Smotana
- Cmar
- Maslo
- Jogurt
- Zmrzlina
- Syr alebo čokoľvek čo syr obsahuje
Prítomnosť mlieka je niekedy ťažké identifikovať, najmä ak je použité ako prísada pri tvorbe spracovaných jedál. Treba preto vylúčiť potraviny s obsahom:
- Žinčice, srvátky
- Kazeínu
- Prísady, ktoré majú predponu „lakto“, ako napr. laktóza, laktát…
- Cukrovinky, ako napr. čokoláda, nugát a karamel
- Proteínové prášky
- Umelé príchute do masla
- Umelé príchute do syra
Čítať, čítať, čítať
Jediná cesta, ako neurobiť chybu, je naozaj pozorne čítať zloženie potravy, ktorú kupujeme. Pacienti s AKM by mali byť vždy obozretní, nakoľko boli opísané prípady, kedy potravina bola označená ako „nemliečna“, ale napriek tomu obsahovala malé časti mliečnych bielkovín. Čiže napriek takémuto „nemliečnemu“ označeniu sa odporúča vždy dôkladne preštudovať celý príbalový leták, kde sú jednotlivé prísady vypísané. Ak napriek starostlivo stráženej diéte dôjde k požitiu mlieka alebo mliečnych prípravkov a dostaví sa mierna alergická reakcia, namieste je podanie antihistaminík.
Alergia na celý život?
Ak má niekto IgE nesprostredkovanú alergiu, môže sa pokúsiť opatrne a pomaly o zjedenie alebo vypitie malého množstva kravského mlieka v spracovanej forme (najmä pečenej, ako napr. mafin). Uvedené je vhodné realizovať pod dozorom ošetrujúceho imunoalergológa. Pacienti s AKM by sa mali strániť spracovanému mlieku vo forme pudingov, jogurtov alebo mliečnych čokolád, pokiaľ samozrejme tieto nevyskúšali a dokážu ich tolerovať. Ak nie je úplne jasné či pri ťažkostiach po požití mliečnych produktov išlo o ozajstnú alergickú reakciu, je nápomocné asistované (pod kontrolou imunoalergológa) zavedenie spracovaných mliečnych potravín. Pacienti s IgE sprostredkovanou reakciou majú zvýšené riziko vzniku ťažších reakcií (tabuľka č. 2), ktorých závažnosť je rôzna od reakcie ku reakcii. Je preto dobré aby takýto pacient mal vždy so sebou adrenalínovú injekciu a v prípade začínajúcej reakcie ju aj ihneď použil a následne sa čo najrýchlejšie dostavil na urgentný príjem. Ide najmä o pacientov, ktorí už raz mali anafylaktikú reakciu na mlieko. V takomto prípade sa odporúča pacientom aby v peňaženke alebo mobile nosili informáciu o tom, že majú potravinovú alergiu.
Tabuľka č. 1: Živiny, ktoré je potrebné nahradiť pri bezmliečnej diéte a náhradné diétne zdroje
| Živiny v kravskom mlieku | Alternatívne diétne zdroje |
|---|---|
| Bielkovina | Mäso, ryby, hydina, vajcia, sójové produkty, iné strukoviny, orechy, semienka |
| Tuk | Zeleninové oleje, margarín, avokádo, mäso, ryby, hydina, orechy, semienka |
| Vápnik | Obohatené náhradné "mliečne" nápoje (sója, ryža, ovos, mandle, atď.), vápnikom obohatené tofu, vápnikom obohatený džús |
| Vitamín D | Obohatené náhradné "mliečne" nápoje, obohatený margarín, obohatené náhradné jogurty, rybie oleje, losos a iné mastné ryby |
| Vitamín B12 | Mäso, ryby, hydina, vajcia, obohatené náhradné "mliečne" nápoje |
| Vitamín A | Žĺtok z vajca, obohatený mararín, tmavo zelená listnatá zelenina, tmavo oranžové ovocie a zelenina, obohatené náhradné "mliečne" nápoje |
| Pantoténová kyselina (vitamín B5) | Mäso, zelenina, vajcia, celozrnné potraviny, strukoviny, ryby |
| Riboflavín | Tmavozelená listnatá zelenina, obohatené a celozrnné produkty |
Tabuľka č. 2: Príznaky a známky anafylaxie
| Kategória | Príznaky a známky |
|---|---|
| Kožné | Pocit tepla, začervenanie, svrbenie, žihľavka, opuch v podkoží a „zlezené“ chlpy |
| Ústne | Svrbenie alebo tŕpnutie pier, jazyka alebo podnebia, Opuch pier, jazyka, kovová chuť |
| Dýchacie | Nos - svrbenie, opuch sliznice, výtok z nosa a kýchanie, Hrdlo - svrbenie a pocit "tesného" hrdla, sťažené hovorenie, zachrípnutie, chrčanie až piskot, Dýchacie cesty - skrátený dych, „napätie“ hrudníka, kašeľ, piskoty a modrofialové sfarbenie kože (cyanóza) |
| Tráviace | Nutkanie na zvracanie, bolesť brucha, zvracanie, hnačka a ťažkosti pri prehĺtaní |
| Srdcovocievne | Pocit of slabosti, závrate, strata vedomia, zmenený stav vedomia, bolesť na hrudníku, búšenie srdca, zrýchlená činnosť srdca, spomalená činnosť srdca, poruchy rytmu srdca, nízky tlak krvi, zástava srdca |
| Neurologické | Strach, úzkosť, záchvaty, bolesť hlavy, zmätenosť, zmeny správania |
| Očné | Svrbenie, začervenanie, opuch, slzenie a začervenanie spojoviek |
| Iné | U žien kŕče v maternici |
Alternatívy kravského mlieka
Existuje mnoho dôvodov, prečo si rodičia želajú zmeniť dojčenské mlieko. Bábätko kŕmené náhradnou mliečnou dojčenskou výživou môžu trápiť rôzne problémy. Veľmi častá je zápcha, hnačka, zvracanie alebo nadúvanie. Nech už je váš dôvod na zmenu dojčenského mliečka akýkoľvek, odporúčame dodržiavať nasledujúce pravidlá, aby ste svojmu bábätku prechod na novú výživu čo najviac uľahčili. Niektoré bábätká veľmi ochotne prijmú nové mlieko, iné budú potrebovať trochu viac času, aby na novú výživu postupne prešli. Pomalá zmena dojčenského mlieka je ideálna. Náhly prechod na nový typ výživy môže viesť k odmietaniu mlieka. Zmena dojčenského mlieka by mala byť čo najplynulejšia a najpohodlnejšia hlavne pre vaše bábätko. Pri zavádzaní mlieka s inými bielkovinami (napr. prechod z formule z kravského mlieka). Začnite zavedením jednej fľaštičky s Našim mliekom, hneď pri prvom rannom kŕmení, po noci bývajú bábätká hladné. Tiež ráno ponúknuté mlieko s novým zložením môže znížiť riziko potenciálnej nepríjemností večer. Medzi 6. - 7. Prvý deň podajte svojmu bábätku pôvodné dojčenské mlieko, 2. a 3 deň podávajte 75 % pôvodného mlieka a 25 % nového mlieka, 4. a 5. deň bude fľaštička obsahovať 50 % pôvodného mlieka a 50 % nášho mlieka, 6. a 7. deň dajte už iba 25% pôvodného mlieka a 75% kozieho mlieka do fľaštičky. 8. deň si váš drobček naplno vychutná Naše mlieko. Pri všetkých denných aj nočných kŕmeniach postupujte týmto spôsobom. Dojčenské, pokračovacie aj batoľacie mlieka vyrábame v Čechách z plnotučného kozieho mlieka, bez surovín z kravského mlieka. Bielkoviny - bielkovinový profil kozieho mlieka je podobný bielkovinám materského mlieka. Bielkoviny kozieho mlieka sú ľahko a rýchlo stráviteľné.
#