Slovensko, krajina s bohatou prírodou a kultúrnym dedičstvom, čelí v súčasnosti viacerým environmentálnym a sociálnym výzvam, ktoré ovplyvňujú kvalitu života jej obyvateľov a udržateľnosť jej rozvoja. Tieto problémy sú často prepojené a vyžadujú si komplexný prístup a aktívnu spoluprácu všetkých zainteresovaných strán.
Konflikt človeka a prírody: Prípad medveďa hnedého
Kedysi symbol slovenskej prírody, dnes kontroverzná téma. Zatiaľ čo v roku 2021 považovalo medveďa hnedého za prírodné bohatstvo Slovenska 61 % ľudí, aktuálne je to len 33 %. Vyplýva to z celoslovenského prieskumu DEKK Inštitútu, ktorý sa venoval téme v štúdii s názvom Medvede na Slovensku, medzi faktami a emóciami. Autormi štúdie sú Dušan Janák z Katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a zoológ Michal Haring, bývalý člen Zásahového tímu pre medveďa hnedého. Aktuálne dáta potvrdzujú, že pohľad na medveďa hnedého, jeho význam a potenciálne konflikty s ľuďmi nie je v našej spoločnosti jednotný. Zároveň je zrejmý výrazný nárast medializácie problematiky medveďa hnedého na Slovensku. Podľa údajov Technickej univerzity vo Zvolene bolo v roku 2011 v slovenských médiách publikovaných iba 25 článkov venovaných tejto téme. V roku 2022 ich počet narástol na 848 a v roku 2023 dosiahol až 1 449. "Téma pekne ilustruje, čo sa stane so štandardným problémom, ak sa masívne politizuje," uviedol Pavol Kosnáč, hlavný výskumník a riaditeľ DEKK Inštitútu. Odhady populácie medveďa hnedého na Slovensku sa pohybujú okolo tisíc jedincov. Štúdia Technickej univerzity vo Zvolene z roku 2014 odhadla počet na 1 256, zatiaľ čo Karlova univerzita v Prahe v roku 2021 uviedla odhadovaný počet 1 056 jedincov. Počet útokov medveďov na ľudí vykazuje od roku 2020 mierny nárast. V rokoch 1985 a 1987 bolo medveďmi zranených priemerne deväť ľudí ročne. V roku 2023 bolo zastrelených 10 medveďov. V roku 2024 však toto číslo stúplo až na 93, napriek tomu počet útokov neklesol.
Environmentálne výzvy: Od odpadu po odlesňovanie
V priebehu rokov sa naše životné prostredie začalo meniť - nanešťastie k horšiemu. Na druhú stranu, Slovensko nebojuje s tak intenzívnymi problémami ako iné krajiny sveta. Medzi najvýraznejšie environmentálne problémy patrí:
- Nekontrolovaná urbanizácia: Rozširovanie "betónových džunglí" negatívne vplýva na životné prostredie. Nové budovy v mestách developeri stavajú v rekordnom čase. Nie je teda žiadnym prekvapením, keď vám pred nosom za niekoľko mesiacov vyrastie nové nákupné centrum.
- Odlesňovanie: Rapídne zásahy do prírody ovplyvňujú prirodzený cyklus vody a bránia jej absorbovaniu do pôdy. Dôsledkom sú časté záplavy, dokonca aj v mestách, ktoré by mali byť zabezpečené dobrou kanalizáciou. Čím menej prírody sa v krajine nachádza, tým väčšiu ranu životné prostredie dostáva. Až 15 % skleníkových plynov nepochádza z áut či priemyslu - ale z deforestácie, čiže odstraňovania lesov. Predpokladá sa, že do roku 2030 nám zostane už len 10 % dažďových pralesov. Zvyšok má byť vyrúbaný kvôli drevu alebo budovaniu priemyslu. Dodávame, že viac ako 70 % zvierat a živočíšnych druhov žije práve v týchto pralesoch. Tie prirodzene strácajú svoje prostredie na život a ekosystémy vymierajú. Aj u nás sa stretávame s týmto problémom - k výrubu lesov dochádza nielen mimo chránených oblastí, ale aj v národných parkoch. Dôvodom sú, prirodzene, ekonomické záujmy. Riešenie tohto problému je zdanlivo jednoduché - je nutné zabrániť výrubu lesov.
- Hromadenie odpadu: Je jednoduché vyhodiť odpad len tak do koša. Bežne sa človek nezamýšľa nad tým, kde jeho odpadky končia. Teda až pokiaľ sa náhodou neocitne zoči voči skládke miestneho odpadu, ktorú je cítiť na kilometre. Tento odpad najčastejšie končí na dvoch miestach. Buď je to skládka alebo príroda. Hromadenie odpadu neškodí len životnému prostrediu, ale aj človeku. Najlepší odpad je teda taký, ktorý vôbec nevznikne. Vyberajte si recyklovateľné produkty a rovnako recyklujte aj obaly výrobkov.
- Znečistenie: Znečistenie prichádza v rôznych formách. Vzduch, pôda aj voda sú v súčasnej ekonomike výrazne ohrozované chemickými látkami z odpadu. Znečistenie predstavuje hrozbu pre súčasné aj budúce generácie. Ľudské telo môže byť výrazne ovplyvnené vodou, ktorú pijeme, aj vzduchom, ktorý dýchame.
Mnohí ľudia si myslia, že je ťažké začať žiť ekologickejším životom. Nejde však o nič iné, len o vykonávanie zodpovedných rozhodnutí a zavedenie malých, no významných zmien. Planéte pomôžete aj podporou ľudí a projektov, ktorým životné prostredie nie je ľahostajné.
Regionálne disparity: Delenie Slovenska na "západ" a "východ"
Rozdelenie Slovenska na „rozvinutý západ“ a „zaostávajúci východ“ vzniklo veľmi rýchlo na konci 90. rokov 20. storočia a už zhruba 25 rokov je stabilné. Čo to pre nás znamená? Článok je súčasťou rubriky Veda, výskum - naša šanca. Rozdiely a disparity. Pojem „disparity“ sa na rozdiel od pojmu „rozdiely“ vzťahuje na dôležité vlastnosti regiónov, najčastejšie na úroveň ich ekonomiky a sociálneho života. O „regionálnych disparitách“ začneme hovoriť až vtedy, keď sú rozdiely medzi regiónmi veľké, hrozia sociálne nepokoje a zaostávajúce regióny už nie sú schopné tieto rozdiely riešiť samostatne. Na Slovensku hodnotíme regionálne rozdiely najčastejšie na úrovni krajov a okresov. Odpoveď na otázku, prečo regionálne rozdiely vznikajú, je jednoduchá. V trhovej ekonomike je rozvoj ekonomiky v štáte výsledkom pôsobenia trhových síl. Jednotlivé podnikateľské subjekty sa snažia získať výhody proti konkurentom. Dôležitou súčasťou tejto ich snahy je, aby čo najlepšie umiestnili svoje firmy na území krajiny, kde idú podnikať. Ak priznáme, že „kvalita“ regiónov Slovenska je z hľadiska ponuky pre podnikanie rozdielna (najmä história, poloha, prírodné podmienky, rozmiestnenie veľkých miest, dopravné podmienky a obyvateľstvo), a to teda je, potom je logické, že firmy si pre svoje pôsobenie vyberajú najlepšie regióny. Rozdiely v regionálnej štruktúre Slovenska by sme preto mali prijať. V určitej výške sú aj pre ekonomiku akceptovateľné. Sú teda na Slovensku regionálne disparity? A ako vyzerajú? Jednoduchá odpoveď: áno, regionálne disparity tu máme. Keď porovnávame 8 krajov, tak výrazne najrozvinutejší je bratislavský, štyri západné (trnavský, trenčiansky, nitriansky a žilinský) sú na tom celkom dobre a tri na východe, banskobystrický, košický a prešovský zaostávajú. Geograficky to síce nie je celkom správne, ale keď tu budeme hovoriť o troch krajoch na východe, budeme myslieť na tri uvedené. Porovnaním uvedených vybraných ekonomických a sociálnych ukazovateľov v tabuľke vidíme, že bratislavský kraj dominuje vo všetkých troch, najviac v „klasickom“ ekonomickom ukazovateli „HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily“. Jeho hodnota je viac ako dvojnásobne vyššia ako priemer Slovenska. Zabudnime však na negatívne výrazy „bratislavocentrizmus“, „pažravá na Dunaji“ i iné, ktoré „prichádzajú“ často z východu. Pre pestrú ekonomiku, dobrú polohu, dobrý ľudský kapitál, dobré dopravné spojenie a pozíciu hlavného mesta, priťahuje Bratislava po roku 1993 domácich a zahraničných investorov a tvorivých odborníkov zo všetkých oblastí ekonomiky. Bratislava je nielen kľúčový ekonomický pól, ale aj motor rozvoja ekonomiky Slovenska. Rozdelenie Slovenska na „rozvinutý západ“ a „zaostávajúci východ“, teda disparity na úrovni okresov, môžeme vidieť na obrázku. Okresy, kde bola v roku 2018 nezamestnanosť vyššia ako 50 % priemeru Slovenska, vytvorili súvislé územie na východe a okresy s hodnotou nižšou ako 50 % zase súvislé územie na západe. Takéto rozdelenie Slovenska vzniklo veľmi rýchlo na konci 90. rokov 20. storočia a už zhruba 25 rokov je stabilné. Čo vlastne spôsobilo po roku 1993 na Slovensku tieto rozdiely? Keby sme mali stručne a jasne odpovedať na túto otázku, tak uvedieme dva hlavné faktory: poloha regiónov a globalizácia. A poznámku, že vysvetlenie regionálnych rozdielov na Slovensku nemôže byť úplné bez poznania histórie.
Prečítajte si tiež: Delikátna večera: Kuracie rezance
História územia Slovenska od 70-tych rokov 19. storočia
Zhruba od 70. rokov 19. storočia, po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867, začala v Uhorsku priemyselná revolúcia. Predtým boli na území dnešného Slovenska prevažne poľnohospodárske aktivity. Regionálne rozdiely v rozmiestnení obyvateľstva a hospodárstva boli vtedy malé. Bolo tu 120 až 150 vyrovnaných „mini regiónov“, ktoré sa sformovali okolo malých centier do 5 tisíc obyvateľov. Od 70. rokov 19. storočia začali rozdiely medzi regiónmi rásť, pretože viac priemyslu prichádzalo na západ. Obyvateľstvo „išlo“ za pracovnými príležitosťami do miest s priemyslom. Už pred prvou svetovou vojnou pozorujeme predbiehanie hospodárskeho rozvoja regiónov na západe Slovenska. Obdobie do prvej svetovej vojny sa vyznačovalo veľkým vysťahovalectvom. Od roku 1869 do roku 1914 odišlo zo Slovenska, hlavne z východných málo priemyselných oblastí, asi 650 000 obyvateľov. Obdobie medzi dvomi svetovými vojnami neprinieslo zmeny do vývoja regionálnej štruktúry Slovenska, ktoré už existovalo v rámci Československa. Historici aj ekonómovia hodnotia toto obdobie ako stagnáciu hospodárstva (priemyslu) Slovenska, pričom východ stále zaostával. Začiatok veľkých zmien v regionálnej štruktúre Slovenska priniesol až rok 1948. V Československu boli v roku 1948 veľké rozdiely medzi priemyselne rozvinutým Českom a zaostávajúcim poľnohospodárskym Slovenskom. V rámci Slovenska zaostával východ za západom. Po víťazstve komunistov v roku 1948 sa jednou z priorít štátu stalo vyrovnávanie životnej úrovne Slovenska s českými krajinami a v rámci Slovenska vyrovnávanie medzi východom a západom. Toto sa dalo, podľa vtedajších ekonómov, dosiahnuť jedine vyrovnaním priemyslu. Približne od 60. rokov 20. storočia začína veľká výstavba priemyslu na Slovensku, samozrejme aj na východe. Priemysel sa tu stáva základom rozvoja jednotlivých miest a regiónov. V rokoch 1951-1989 „opustilo“ české krajiny 494,4 mld. Kčs, z nich 327,0 mld. „prijalo“ Slovensko a 167,4 mld. Kčs išlo do zahraničného obchodu. Tento vyrovnávací proces do určitej miery brzdil rast efektívnosti československej ekonomiky ako celku. Medzinárodné porovnania v roku 1989 ukázali, že medzi európskymi komunistickými krajinami malo Československo najvyrovnanejšiu hospodársku regionálnu štruktúru. Vyrovnanie životnej úrovne medzi východom a západom Slovenska sa však udialo v umelých podmienkach spoločného trhu komunistických krajín a centrálneho plánovania, čo sa ukázalo po páde komunizmu ako veľký problém priemyslu na východe. A potom prišla nežná revolúcia, demokracia, trhová ekonomika, globalizácia a zmeny v regionálnej štruktúre Slovenska, ktoré dopadli nepríjemne najmä východné Slovensko s „umelým“ priemyslom.
Vplyv polohy regiónov
Jeden múdry človek povedal, že hlavným zdrojom veľkých regionálnych rozdielov, nešťastia a chudoby v dnešnom svete sú zlé vlády a zlá geografická poloha. Má pravdu. V prípade vplyvu geografickej polohy na regióny Slovenska to určite platí. O vplyve vlády škoda hovoriť. Pozor, rozdiely v polohe je potrebné chápať širšie, nielen z „priestorového“ pohľadu, z pohľadu vzdialenosti. Ide aj o rozdiely sociálno-kultúrne, dopravné a sídelné, formované dlhodobým vývojom. Už v tom 19. storočí bola výhoda polohy západu Slovenska pre priemysel a podnikanie, v porovnaní s východom, zrejmá. Išlo najmä o blízkosť centier monarchie Viedne a Budapešti, kde bol nielen dostatok investícií pre podnikanie, ale súčasne to bol aj veľký trh pre odbyt výroby. No išlo aj o hustú sieť železníc na západe. Poloha regiónov na východe bola hneď od roku 1993 ich veľkým hendikepom. Nevýhodná poloha k rozvinutým oblastiam západnej Európy a k Bratislave ako hlavnému mestu štátu a susedstvo s menej rozvinutými regiónmi okolitých štátov, Poľska, Maďarska a Ukrajiny, sa zreteľne prejavili najmä po roku 1998, keď reformy Dzurindovej vlády urobili Slovensko atraktívne pre zahraničný kapitál. Zahraničný kapitál lákali na západné Slovensko aj veľké mestá a dobrá dopravná sieť. Negatívny vplyv faktora polohy výrazne zvyšuje na východe aj absencia diaľničného spojenia s Bratislavou a rozvinutým západom. Diaľnica určite nie je zárukou rozvoja týchto regiónov, ale rozhodne je jeho dôležitým predpokladom. Od začiatku moderného priemyslu na Slovensku v 70. rokoch 19. storočia, s výnimkou 40 rokov komunizmu, „vďaka“ polohe východ zaostáva za západom.
Globalizácia a jej vplyv
Globalizácia, spochybňovaná a nenávidená, ale pre ekonomiku Slovenska, „chvalabohu“ už 30 rokov prítomná. Pozor, budeme hovoriť iba o ekonomickej globalizácii, hoci pozornosť by si zaslúžili aj politická, kultúrna a environmentálna. Len stručne: „Pojmom ekonomická globalizácia rozumieme voľný globálny pohyb finančného kapitálu, tovarov a služieb cez hranice štátov a stále väčšie ovládanie národných ekonomík globálnymi finančnými trhmi a nadnárodnými spoločnosťami.“ Súčasná tretia etapa ekonomickej globalizácie začala v 80. rokoch 20. storočia. Áno, globalizácia znížila mieru suverenity prakticky všetkých krajín a obmedzila schopnosť ich vlád určovať podmienky vlastného ekonomického a regionálneho rozvoja. Všetci ekonómovia majú ku globalizácii v zásade rovnaký postoj: „Globalizácia pôsobí priamo s prírodnou nevyhnutnosťou a treba na ňu pozerať s určitou dávkou „neodarvinizmu“. Štáty a regióny, ktoré majú rozvojový potenciál a prispôsobia sa jej, budú z nej profitovať. Štáty a regióny, ktorých rozvojový potenciál je nízky, budú z hry vyradené.“ Toto hodnotenie globalizácie je pre Slovensko a jeho regióny veľmi „trefné“. Dôležitou črtou globalizácie je príchod zahraničných nadnárodných spoločností a prílev priamych zahraničných investícií (PZI) do štátu. Ekonomická výkonnosť Slovenska a jeho regiónov bola najmä od roku 1998 výrazne ovplyvňovaná prílevom PZI. Tieto sa stali akcelerátorom rozvoja regiónov. Po prijatí zákona o rovnej 19 %-nej dani „Dzurindovou vládou“ a vstupe Slovenska do Európskej únie v roku 2004, nastal zvýšený záujem o podnikanie na Slovensku. PZI napomohli rozvoju ekonomiky Slovenska, čo vyvrcholilo nevídaným doteraz jediným dvojčíselným medziročným rastom HDP v dejinách Slovenska, ktorý dosiahol v roku 2007 hodnotu 10,4 %. „Tieňom“ prílevu PZI bol fakt, že sa u nás výrazne podpísali pod vznik regionálnych rozdielov. Vplyvom polohy, ale aj spomínanej dopravy a veľkými mestami, oveľa viac PZI prichádzalo na západ Slovenska. Podľa krajov to z celkového prílevu PZI do roku 2020 vyzeralo takto (v %): bratislavský 68,4, žilinský 7,7, trnavský 6,2, nitriansky 5,3, košický 4,7, trenčiansky 4,4, banskobystrický 1,9 a prešovský 1,4. Diskusie, ktoré sa objavili po Covide-19 a začiatku vojny na Ukrajine, poukazujúce na možný koniec globalizácie, sú síce na mieste, ale o konci globalizácie nemôže byť ani reči. Možno sa jej intenzita mierne zníži, možno príde nejaká jej pozmenená podoba, možno nastane určité geopolitické rozdelenie svetovej ekonomiky, ale globalizácia tu naďalej bude, aj so svojím vplyvom na vývoj ekonomiky a regionálnej štruktúry Slovenska.
Ďalšie faktory ovplyvňujúce rozvoj regiónov
Niektoré ďalšie faktory limitujúce rozvoj východného Slovenska len heslovite:
- Politický: Je logické, že nekompetentnosť národnej a regionálnych vlád viac postihuje menej rozvinuté regióny.
- Ekonomický: Malá firemná hustota a nedostatok investícií sú charakteristiky hlavne východných regiónov.
- Demografický: Vysoký počet obyvateľov rómskeho etnika v troch východných krajoch (346 555 z celkového počtu 417 535 podľa výsledkov Atlasu rómskych komunít 2019, t. j. 83,14 % z celkového počtu) predstavuje pre tieto kraje určitý problém pri hospodárskom rozvoji.
- Sociálny: Chýbajúca silná stredná sociálna vrstva sa výraznejšie prejavuje na východe ako na západe.
- Prírodný: Podunajská nížina je už takmer 200 rokov považovaná za „kmeňovú oblasť“ sídelného a hospodárskeho rozvoja Slovenska.
Možnosti riešenia regionálnych disparít
Dá sa s tými regionálnymi rozdielmi niečo robiť? Prvé, čo mi príde na um je, že nedá. Znižovať regionálne rozdiely sa totiž odporúča v čase, keď sú priaznivé tri skutočnosti: a) konsolidované verejné financie, vrátane štátneho dlhu a deficitu štátneho rozpočtu; b) priaznivá globálna politická a ekonomická situácia podporujúca rozvoj ekonomiky; c) „pri moci“ je rozhľadená vláda, ktorá „nevládne“ v časovom horizonte len 4 volebných rokov. Priznajme si, takáto situácia na Slovensku za uplynulých 30 rokov ešte nenastala. Na Slovensku je výrazne sformovaný tzv. „west - east gradient“, čo môžeme preložiť ako pokles atraktivity územia pre podnikanie od západu na východ. V Česku takéto niečo nepozorujeme, keďže hlavné mesto Praha leží v strede krajiny a krajina je obklopená zo všetkých strán rozvinutými oblasťami okolitých štátov. Ale napr. v Taliansku je výrazne sformovaný „north - south gradient“ a tam si s tým nevedia poradiť už veľmi dlho. Ale. Politické strany si do svojich programov ako jeden z cieľov často dávajú vyrovnávanie regionálnych rozdielov. Aj pred voľbami v septembri 2023 jedna strana ako dôležitý cieľ, keď bude vo vláde, uviedla, že do 15 rokov odstráni túto „dlhé roky trvajúcu nespravodlivosť“. Takže ochota by bola. Tých 15 rokov je však určite nereálny čas. Prečo nereálny. Vláda a politické strany musia reagovať na častú otázku: „Musíme ukrižovať rast národnej ekonomiky, aby sme zaistili väčšiu regionálnu ekonomickú spravodlivosť?“ Väčšina ekonómov hovorí, že áno. Za uprednostnenie „menšieho koláča pred väčším“ však hovorí požiadavka zníženia sociálneho napätia v spoločnosti, čo je už dnes na Slovensku aktuálne. Komunisti ten väčší koláč obetovali. Bude to schopná pre zmiernenie regionálnych rozdielov urobiť aj vláda Slovenska v tomto stave verejných financií? Ekonomika Slovenska už asi 7-8 rokov stagnuje. Vyčerpali sme zdroje rastu založené na PZI a exporte a z nízkej úrovne sme ekonomiku dostali na strednú. Teórie regionálneho rozvoja upozorňujú, že jedinou záchranou sú v tejto situácii pre štát a jeho regióny znalostná ekonomika, inovácie, vedomostne a kapitálovo náročná produkcia. Tu ale Slovensko veľmi zaspalo. Neviem, či sme dnes pripravení a ochotní efektívne investovať do rozvoja ľudského kapitálu, do univerzitného vzdelávania, základného výskumu a do infraštruktúry dlhodobo väčšie percento finančných zdrojov s tým, že reálne výsledky je možné očakávať najskôr v horizonte 15-20 rokov a nie do tých 4 rokov volebného obdobia. Ako regionálny geograf musím poznamenať, že polovica terajších krajov na Slovensku bola v roku 1997 územne vymedzených zle a asi 20-25 okresov nemalo byť vôbec ustanovených. Nad územno-správnym členením Slovenska sa treba zamyslieť.
Prečítajte si tiež: Príprava hovädzej roštenky
Sociálna ekonomika ako nástroj riešenia sociálnych problémov
Sociálna ekonomika predstavuje inovatívny prístup k ekonomickej činnosti, ktorý kladie dôraz na sociálne a environmentálne ciele pred maximalizáciou zisku. Na Slovensku sa sociálna ekonomika opiera o legislatívny rámec, finančnú podporu a aktívne subjekty, ktoré sa snažia riešiť spoločenské problémy a zlepšovať kvalitu života obyvateľov.
Definícia a charakteristika sociálnej ekonomiky
Sociálna ekonomika zahŕňa širokú škálu ekonomických aktivít a organizácií, ktoré uprednostňujú sociálne a environmentálne ciele pred ziskom. Tvoria ju rôzne subjekty, ako napríklad družstvá, občianske združenia, nadácie, sociálne podniky a chránené dielne. Primárnym účelom týchto subjektov nie je dosahovanie zisku, ale skôr plnenie sociálnych cieľov, pričom sú riadené na základe solidarity. Podľa §3 Zákona o sociálnej ekonomike (112/2018 Z. z.) je sociálna ekonomika definovaná ako: "Súhrn produktívnych, distribučných alebo spotrebiteľských aktivít vykonávaných prostredníctvom hospodárskej činnosti alebo nehospodárskej činnosti nezávisle od štátnych orgánov, ktorých hlavným cieľom je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu."
Medzi hlavné charakteristiky sociálnej ekonomiky patrí:
- Orientácia na sociálny vplyv: Prioritou je dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ktorý je definovaný v § 2 ods. 4 zákona č. 112/2018 Z. z.
- Reinvestovanie zisku: Väčšina zisku je reinvestovaná do podnikania alebo do plnenia sociálnych cieľov.
- Legislatívne prostredie: Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch vytvára legislatívny rámec pre fungovanie sociálnych podnikov a celého sektora sociálnej ekonomiky.
- Finančná podpora: Štát poskytuje finančnú podporu sociálnym podnikom vo forme investičných dotácií a kompenzačných príspevkov.
- Subjekty sociálnej ekonomiky: Rôzne subjekty, ako sú sociálne podniky, občianske združenia, nadácie a družstvá, aktívne prispievajú k rozvoju sociálnej ekonomiky na Slovensku.
Legislatívna úprava sociálnych podnikov
Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ktorý je účinný od 1. mája 2018, upravuje postavenie sociálnych podnikov, definuje ich činnosť a upravuje správu sektora sociálnej ekonomiky. Tento zákon definuje sociálny podnik ako dôležitú hnaciu silu inkluzívneho rastu, ktorá podporuje vysokú zamestnanosť a sociálnu súdržnosť. Sociálne podniky zohrávajú kľúčovú úlohu pri riešení viacerých spoločenských výziev.
Čo je sociálny podnik?
Pojem sociálny podnik je definovaný v zákone č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Sociálny podnik je podnik, ktorý vykonávaním hospodárskej činnosti alebo inej činnosti poskytuje spoločensky prospešnú službu definovanú v § 2 ods. 1 písm. a) až h) zákona o sociálnej ekonomike. Spoločensky prospešná služba je zameraná na uspokojovanie potrieb spoločnosti, ochranu životného prostredia, rozvoj vzdelávania, vedy a výskumu, podporu kultúry a umenia, ochranu zdravia a poskytovanie sociálnej pomoci. Zisk sociálneho podniku nesmie byť primárnym cieľom jeho činnosti a nemôže byť rozdelený medzi individuálnych vlastníkov. Zisk musí byť použitý na dosahovanie spoločensky prospešného cieľa podniku prostredníctvom poskytovania spoločensky prospešnej služby. Medzi hlavné rozdiely medzi sociálnym podnikom a klasickým podnikom patrí oblasť manažmentu, zamestnávania a prerozdeľovania zisku. V sociálnom podniku sa zamestnávanie uskutočňuje predovšetkým na základe profesijnej a kvalifikačnej spôsobilosti, s dôrazom na zamestnávanie znevýhodnených a zraniteľných osôb.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie na bravčové karé
Registrovaný sociálny podnik
Subjekt sociálnej ekonomiky sa môže rozhodnúť stať sa registrovaným sociálnym podnikom (r. s. p.). Štatút registrovaného sociálneho podniku prináleží len registrovaným sociálnym podnikom a je podmienkou pre prístup k niektorým formám podpory, napríklad k realizácii vyhradenej zákazky. Postup pri priznávaní štatútu registrovaného sociálneho podniku je upravený v § 5 ods. 3 zákona č. 112/2018 Z. z. Existujú rôzne druhy registrovaných sociálnych podnikov, napríklad integračný podnik, sociálny podnik bývania alebo všeobecný registrovaný sociálny podnik. Registrovaný sociálny podnik je povinný v písomnom styku uvádzať označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r. s. p.“.
Druhy registrovaných sociálnych podnikov
Zákon o sociálnej ekonomike rozlišuje tri druhy registrovaných sociálnych podnikov:
- Integračný podnik: Zameriava sa na zamestnávanie znevýhodnených a zraniteľných osôb.
- Sociálny podnik bývania: Zabezpečuje spoločensky prospešné nájomné bývanie pre oprávnené osoby.
- Všeobecný registrovaný sociálny podnik: Vykonáva inú spoločensky prospešnú činnosť a spĺňa podmienku dosahovania merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu.
Podmienky pre priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku
Žiadateľ o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku musí spĺňať podmienky stanovené v § 6 ods. 1 zákona č. 112/2018 Z. z. Medzi tieto podmienky patrí:
- Hlavný cieľ žiadateľa musí byť zameraný na dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu.
- Žiadateľ sa zaväzuje použiť percentuálnu časť zisku po zdanení na dosiahnutie hlavného cieľa.
- Žiadateľ má vypracovaný projekt činnosti registrovaného sociálneho podniku vo vzťahu k činnosti, ktorou dosahuje merateľný pozitívny sociálny vplyv, a vo vzťahu k hospodárskej činnosti.
#