Tento článok poskytuje komplexný prehľad o prílohách námietok podpísaných advokátom, ich vzoroch a dôležitých aspektoch, ktoré je potrebné zvážiť v kontexte slovenského právneho systému. Zameriame sa na proces podávania, náležitosti, elektronickú komunikáciu s úradmi a ďalšie relevantné informácie, ktoré vám pomôžu efektívne uplatňovať vaše práva.
Zastúpenie advokátom pred Ústavným súdom
Podľa § 34 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ak navrhovateľ nie je advokát, musí byť v konaní pred Ústavným súdom zastúpený advokátom. Ak je navrhovateľ advokátom, zastúpenie nie je povinné. Ústavný súd môže ustanoviť právneho zástupcu navrhovateľovi, ktorý o to požiada, ak to odôvodňujú jeho majetkové pomery a ak nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Toto neplatí, ak je možné ustanoviť právneho zástupcu postupom podľa zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Dôkazné bremeno preukázania majetkových pomerov zaťažuje navrhovateľa. Ustanovený právny zástupca následne môže odstrániť prípadné nedostatky pôvodného návrhu na začatie konania. Podmienky poskytovania právnej pomoci upravuje zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii.
Fyzická osoba sa môže so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci obrátiť aj na Centrum právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (www.centrumpravnejpomoci.sk).
Podanie na Ústavný súd: Všeobecné náležitosti
Podanie je úkon určený Ústavnému súdu a každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Ak zákon o Ústavnom súde nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. "Podanie" je obsahovo najširším pojmom pre označenie úkonu určeného ústavnému súdu, pod ktorý možno zahrnúť napr. návrh na začatie konania.
Forma a rovnopisy podania
Podľa § 40 ods. 3 zákona o Ústavnom súde, podanie v listinnej podobe je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami. Jeden rovnopis s prílohami sa zakladá do súdneho spisu a každý ďalší účastník a zúčastnená osoba musí dostať jeden rovnopis s prílohami. V podateľni v Bratislave je limitované množstvo podaní na najviac 9 podaní od jedného navrhovateľa v jeden úradný deň.
Prečítajte si tiež: Nekonečné možnosti šošovicovej polievky
Elektronické podanie
Podanie v elektronickej podobe možno podať a doplniť prostredníctvom eFormulárov po prihlásení sa na webovom sídle ústavného súdu v sekcii „Informácie pre navrhovateľov“ v podsekcii „Elektronické služby“ alebo na portáli www.slovensko.sk. Pri elektronickej komunikácii prostredníctvom portálu www.slovensko.sk je potrebné zvoliť poskytovateľa služby Kancelária Ústavného súdu SR. Plné využívanie týchto elektronických služieb je prístupné pre tých užívateľov, ktorí majú eID kartu, t. j. občiansky preukaz s integrovaným čipom. Aj bez prihlásenia je možné eFormulár použiť ako vzor, ktorý po vytlačení doručíte ústavnému súdu iným spôsobom (napr. poštou).
Podľa § 40 ods. 2 zákona o ústavnom súde podanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente (jednoduché elektronické podanie) je potrebné ústavnému súdu dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa zákona o e-Governmente; ak sa dodatočne nedoručí ústavnému súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Orgány verejnej moci svoje elektronické podania autorizujú kvalifikovaným elektronickým podpisom vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, ku ktorým sa pripojí kvalifikovaná elektronická časová pečiatka (§ 23 ods. 1 prvá veta zákona e-Governmente). Súkromné osoby (fyzické a právnické osoby) svoje elektronické podania autorizujú podľa § 23 ods. 1 druhej vety zákona o e-Governmente.
V konaní pred ústavným súdom je v súčasnosti jediným fakticky možným a vykonateľným spôsobom autorizácie elektronického podania súkromnej osoby autorizácia kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou podľa § 23 ods. 1 druhej vety písm. V konaní pred ústavným súdom je potrebné autorizovať kvalifikovaným elektronickým podpisom tie podania, v ktorých sa dotknutá osoba vyjadruje vo veci samej alebo si uplatňuje určité procesné práva. Ak je predmetom podania výlučne doplnenie určitých listín prevedených do elektronickej podoby, ktoré majú slúžiť v konaní pred ústavným súdom ako dôkaz, postačuje, aby elektronicky autorizované bolo len samotné sprievodné podanie - listiny prevedené do elektronickej podoby nie je potrebné autorizovať.
Podľa § 25 ods. 3 zákona o e-Governmente sa prílohy k elektronickému podaniu pripájajú vždy ako samostatný elektronický dokument, pričom ak príloha existuje len v listinnej podobe, je potrebné vykonať jej konverziu. Ak osobitný predpis vyžaduje predloženie listinnej prílohy aspoň v úradne osvedčenej kópii, pripojí sa k elektronickému podaniu ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou (§ 35 ods. V prípade, ak podanie podáva právny zástupca v mene svojho klienta, je potrebné, aby splnomocnenie právneho zástupcu, ktoré má tvoriť prílohu podania, bolo už pred priložením k formuláru podania podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom klienta.
Návrh na začatie konania
Podanie, ktorým sa začína konanie pred Ústavným súdom, je návrhom na začatie konania. Každý návrh na začatie konania pred Ústavným súdom musí spĺňať všeobecné náležitosti, ktoré sa týkajú formy a obsahu návrhu. K návrhu na začatie konania podanému navrhovateľom, ktorý musí byť zastúpený advokátom, musí byť pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom.
Prečítajte si tiež: Tipy pre varenie s červenou šošovicou
Zverejňovanie návrhov a ďalší priebeh konania
Podľa § 5 ods. 7 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, Ústavný súd je povinný zverejniť doručené návrhy na začatie konania podľa čl. 125 až 126 a čl. 127a až 129 ústavy. Ak sudca spravodajca zistí, že nejde o návrh na začatie konania, podanie odloží. Podanie, ktoré sudca spravodajca vyhodnotí ako návrh na začatie konania, Ústavný súd predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa (§ 56 ods.
Pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti Ústavný súd návrh na začatie konania uznesením odmietne, ak je daný niektorý z dôvodov uvedených v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde, alebo ju podľa § 56 ods. Ak Ústavný súd rozhodne o prijatí návrhu na ďalšie konania aspoň v nejakej časti, rozsah, v ktorom prijíma návrh na ďalšie konanie, vymedzí vo výrokovej časti uznesenia o prijatí.
Vo veci samej Ústavný súd rozhoduje nálezom, ak zákon o Ústavnom súde v § 224, § 239 ods. 1 alebo § 241 ods. 3 alebo ods. 4 neustanovuje inak. V ostatných veciach Ústavný súd rozhoduje uznesením. Rozsudkom Ústavný súd rozhoduje len v konaní podľa čl. 129 ods.
Potvrdenie o podaní a elektronické služby
Pri osobnom podaní návrhu na začatie konania v listinnej podobe do podateľne Ústavného súdu, pracovník podateľne vydá podávajúcemu písomné potvrdenie obsahujúce údaj o dátume doručenia návrhu a o pridelenom evidenčnom čísle spisu. Ústavný súd zasiela do elektronickej schránky právneho zástupcu navrhovateľa alebo navrhovateľovi bez právneho zástupcu do jeho elektronickej schránky Potvrdenie o podaní návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.
Využiť možno aj eFormulár, ktorý sa nachádza na webovom sídle ústavného súdu v časti „Informácie pre navrhovateľov“ v podsekcii „Elektronické služby“ alebo na portáli www.slovensko.sk. Plné využívanie týchto elektronických služieb je prístupné pre tých užívateľov, ktorí majú eID kartu, t. j. občiansky preukaz s integrovaným čipom. Aj bez prihlásenia je možné eFormulár použiť ako vzor, ktorý žiadateľ po vytlačení doručí ústavnému súdu iným spôsobom (napr. poštou).
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť pučené zemiaky
Informácie o pridelení sudcu spravodajcu a rozhodnutiach
Kancelária Ústavného súdu zverejňuje informáciu o pridelení návrhov na začatie konania sudcom spravodajcom na webovom sídle Ústavného súdu v sekcii „Informácie pre navrhovateľov v podsekcii „Elektronické prideľovanie spisov“ dostupnej aj na hlavnej stránke webového sídla Ústavného súdu. Informácia o pridelení návrhov na začatie konania sudcom spravodajcom obsahuje údaje o dátume doručenia návrhu; o pridelenom evidenčnom čísle spisu; označenie navrhovateľa, pričom ak ide o fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá nie je zároveň orgánom verejnej moci, označenie navrhovateľa sa uvádza v anonymizovanej podobe; označenie právneho zástupcu navrhovateľa a meno sudcu spravodajcu.
Ústavný súd zatiaľ neposkytuje účastníkom konaní službu „Elektronický súdny spis“, preto tento spôsob získavania informácií o konaní aktuálne nie je možný.
Ústavný súd informuje o rozhodnutiach pléna Ústavného súdu bezodkladne po jeho zasadnutí. O rozhodnutiach senátov Ústavný súd informuje verejnosť prostredníctvom tlačových správ zverejňovaných spravidla do niekoľkých dní po zasadnutiach senátov. Ústavný súd zverejňuje právoplatné rozhodnutia, ktorými sa končí konanie, rozhodnutia o dočasnom opatrení a odložení vykonateľnosti napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia [t. j.
Súdny poplatok a trovy konania
V konaní o ústavných sťažnostiach, ak ide o skutkovo a právne obdobné veci, o ktorých už Ústavný súd v minulosti rozhodol a v ktorých navrhovateľ nebol úspešný, uloží Ústavný súd uznesením navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za jedenástu a každú ďalšiu ústavnú sťažnosť, ktorá bola tým istým navrhovateľom podaná na Ústavnom súde v jednom kalendárnom roku. Ak je v jednom podaní obsiahnutých viacero vecí, s ktorými sa fyzická osoba alebo právnická osoba obracia na ústavný súd podľa čl.
Podľa § 73 zákona o Ústavnom súde trovy konania pred Ústavným súdom, ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania. Trovy konania pred Ústavným súdom, ktoré vzniknú zúčastnenej osobe, uhrádza zúčastnená osoba. Ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
Opravné prostriedky a medzinárodné právo
Podľa čl. 133 ústavy proti rozhodnutiu Ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. Ktorýkoľvek jednotlivec, mimovládna organizácia alebo skupina osôb, ktoré sa považujú za poškodené v dôsledku porušenia práv priznaných Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „dohovor“) alebo jeho protokolmi jednou z Vysokých zmluvných strán (t. j. štátov), môžu podľa čl.
Podľa čl. 35 ods. 1 dohovoru Európsky súd pre ľudské práva môže prejednávať vec až po vyčerpaní všetkých vnútroštátnych prostriedkov nápravy, podľa všeobecne uznávaných pravidiel medzinárodného práva a v lehote štyroch mesiacov odo dňa, keď bolo prijaté konečné rozhodnutie. Ústavná sťažnosť podľa čl. 127 ods.
Lehota na podanie ústavnej sťažnosti
Podľa § 124 zákona o Ústavnom súde možno ústavnú sťažnosť podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti už nemôže ústavnú sťažnosť dopĺňať alebo rozširovať o nové námietky porušenia základných práv alebo slobôd. Táto lehota je zachovaná, ak je ústavná sťažnosť podaná v posledný deň lehoty osobne v podateľni ústavného súdu alebo na poštovú prepravu (rozhodujúci je dátum na poštovej obálke).
Podľa pravidiel na počítanie lehôt sa lehota určená podľa mesiacov končí uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Zmeškanie dvojmesačnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti neumožňuje zákon o ústavnom súde odpustiť, pričom ide o zákonom ustanovený dôvod na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene [§ 56 ods. 2 písm.
Náležitosti ústavnej sťažnosti
Medzi základné náležitosti ústavnej sťažnosti patrí:
- označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,
- akej veci sa týka,
- ktoré základné práva alebo slobody boli podľa tvrdenia sťažovateľa porušené.
Katalóg základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplýva predovšetkým z ústavy, ako aj z medzinárodných zmlúv, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom (napr. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd).
Je potrebné zdôrazniť, že Ústavný súd nemá vo vzťahu k všeobecným súdom postavenie nadriadeného súdu, teda nie je súdom poslednej inštancie a jeho úlohou nie je preskúmavať samotnú správnosť či zákonnosť napadnutých rozhodnutí.
- odôvodnenie,
- akého rozhodnutia sa sťažovateľ domáha (petit sťažnosti), pričom v petite sťažnosti musí sťažovateľ označiť konkrétne právo alebo slobodu, ktorých vyslovenia porušenia sa domáha, a tiež musí označiť právoplatné rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah orgánu verejnej moci, ktorým malo k porušeniu označeného práva alebo slobody dôjsť.
Z petitu sťažnosti musí byť tiež zrejmé, akej nápravy sa sťažovateľ dovoláva (§ 133 zákona o Ústavnom súde), t. j. či žiada, aby Ústavný súd prikázal vo veci konať tomu, kto právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, alebo aby Ústavný súd napadnuté právoplatné rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alebo aby porušovateľovi práva zakázal pokračovať v porušovaní práva alebo slobody, prípadne aby porušovateľovi prikázal obnoviť stav pred porušením práva alebo slobody, alebo či sťažovateľ žiada priznať za porušenie práva alebo slobody primerané finančné zadosťučinenie.
Ústavný súd ústavnú sťažnosť, ktorú prijal na ďalšie konanie, prerokuje na ústnom pojednávaní. Konanie vo veciach ústavných sťažností je verejné, ak Ústavný súd verejnosť z účasti na celom pojednávaní alebo jeho časti nevylúči.
Odmietnutie ústavnej sťažnosti
Ústavný súd môže odmietnuť ústavnú sťažnosť napríklad:
- pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí − ak ústavná sťažnosť nemá všetky zákonom požadované náležitosti, Ústavný súd môže sťažovateľa vyzvať, aby tieto nedostatky odstránil, prípadne aby sťažnosť v ním určenej lehote doplnil.
- o ochrane základných práv a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný súd alebo ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd. (§ 132 ods. 1 zákona o Ústavnom súde). Za právne prostriedky sa považujú riadne opravné prostriedky (odvolanie, sťažnosť, odpor a pod.), ako aj mimoriadne opravné prostriedky (dovolanie), na ktorých podanie je sťažovateľ oprávnený p…
Podnet prokurátorovi
Podľa § 31 ods.1 Zákona o prokuratúre Prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v rozsahu ustanovenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. Podnet sa podáva písomne, ústne do zápisnice, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami. Podnet musí obsahovať, komu je určený, akej veci sa týka, kto ho podáva, proti komu smeruje, čoho sa podávateľ podnetu domáha a odôvodnenie podnetu. Podnet musí byť datovaný a podpísaný podávateľom podnetu alebo jeho zástupcom. Ak sa podávateľ podnetu domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia, k podnetu priloží aj napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie a uvedie dôvody, pre ktoré považuje toto rozhodnutie alebo opatrenie za nezákonné.
Vyššie uvedené ustanovenia stanovujú, čo presne musí podnet obsahovať a rovnako aj to, akým spôsobom je ho možné podať. Odpoveď na Vašu otázku je teda, že podnet musí obsahovať okrem iného aj to, čoho sa domáhate. Musí byť najmä dobre odôvodnený.
Príklady podnetov a odpovede advokátov
- Podnet na stavebný úrad: Vo veci môžete podať podnet na stavebný úrad o skutkovom stave, že ste názoru, že prístavba nebola vykonaná v súlade s ustanoveniami stavebného poriadku a preto žiadate jej odstránenie, keďže vy ste mali byť v zmysle stavebného poriadku účastníkom stav.
- Podnet prokuratúre: Ak chcete podať podnet prokuratúre je potrebné s podnetom predložiť aj rozhodnutie, územné rozhodnutie obce, resp.
- Podnet na vykonanie dozoru prokurátora: Podnet na prokuratúru, konkrétne podnet na vykonanie dozoru prokurátora je možné, len ak sa vedie trestné stíhanie. Ak sa viedlo priestupkové konanie a bolo rozhodnuté, potom je rozhodnutie definitívne.
Zápis zmien do Obchodného registra
Zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov zakotvuje zoznam údajov, ktoré sa u jednotlivých podnikateľských subjektoch zapisujú do obchodného registra. Pokiaľ dôjde k zmene niektorého zo zapísaných údajov, zakotvuje zákon o obchodnom registri povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov do obchodného registra. Návrh je možné podať od 1.10.2020 len elektronicky.
Rozsah údajov, ktoré sa zapisujú do obchodného registra je vymedzený v ustanovení § 2 zákona o obchodnom registri a záleží od právnej formy zapísaného subjektu. Medzi zapisované údaje patrí napr. obchodné meno, identifikačné číslo, predmet podnikania, právna forma, osobné údaje osôb, ktoré sú štatutárnymi orgánmi alebo členmi štatutárnych orgánov a iných orgánov spoločnosti, osobné údaje spoločníkov, adresa sídla alebo miesta činnosti zapísaného subjektu atď. S účinnosťou od 01.10.2020 sa do obchodného registra už nezapisujú žiadne fyzické osoby, bez ohľadu na to, či sú Slováci alebo cudzinci. Fyzické osoby zapísané do obchodného registra do októbra 2020, budú postupne z obchodného registra vymazávané.
K zmene zapísaných údajov môže dôjsť z rôznych dôvodov, jednak rozhodnutím spoločníkov alebo príslušného orgánu zapísaného subjektu (napr. zmena sídla, zmena konateľa, zmena predmetu podnikania a pod.), alebo zo zákona (napr. zmena priezviska). U zapísanej fyzickej osoby je návrh na zápis zmeny do obchodného registra povinná podať zapísaná fyzická osoba. U zapísaných právnických osôb sú povinnosťou podať návrh na zápis zmeny do obchodného registra viazané fyzické osoby, ktoré sú oprávnené konať v mene zapísanej právnickej osoby, napr. konateľ.
Vzory tlačív sú ustanovené vo Vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 25/2004 Z. z. ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť. Okrem tlačiva musia byť súčasťou návrhu ako prílohy aj dokumenty, z ktorých vyplývajú údaje, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať, prípadne vymazať. Pri elektronickom podaní návrhu na zápis zmeny do obchodného registra je potrebné vyplniť tlačivo prístupné na stránke Ministerstva spravodlivosti SR pre podania v elektronickej podobe. Po vyplnení tlačiva je potrebné vygenerovať súbor a podpísať ho zaručeným elektronickým podpisom.
Poplatky za zápis zmien
Výška poplatkov za zápis zmien do obchodného registra je zakotvená v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
Poznámky k poplatkom:
- V jednom poplatku podľa písmena c) tejto položky je zahrnutý akýkoľvek počet návrhov na zápis zmeny alebo doplnenie údajov týkajúcich sa jednej zapísanej osoby, ktoré sú obsiahnuté v jednom návrhu na zápis.
- V poplatkoch podľa písmen a), b) a c) tejto položky je zahrnutý aj poplatok za zverejnenie zapísaných údajov v Obchodnom vestníku.
- Zmenou zápisu sa rozumie výmaz pôvodného údaja a zápis nového údaja.
- Poplatok podľa písmena c) tejto položky sa neplatí, ak ide o návrh na doplnenie údajov o konečnom užívateľovi výhod alebo o návrh na zápis zmeny údajov o konečnom užívateľovi výhod.
- Poplatok podľa písmena c) tejto položky sa neplatí, ak ide o návrh na zmenu priezviska zapísanej osoby po uzavretí manželstva.
- Poplatok podľa písmena c) tejto položky sa neplatí, ak ide o návrh na zápis, ktorým sa potvrdzujú zapísané údaje o podniku zahraničnej právnickej osoby alebo organizačnej zložke podniku zahraničnej právnickej osoby a o organizačnej zložke podniku slovenskej právnickej osoby v obchodnom registri podľa osobitného zákona, ktorý bol podaný fyzickou osobou oprávnenou konať v mene zapísanej právnickej osoby do 30. júna 2021 na tlačive podľa osobitného predpisu.
- Poplatok podľa písmena c) tejto položky sa neplatí, ak ide o návrh na zápis, ktorým sa výlučne dopĺňajú identifikačné údaje o osobách podľa osobitného zákona postupom podľa osobitného zákona.
- Ak sa má vykonať zápis do obchodného registra na registrovom súde príslušnom pre organizačnú zložku podniku, ktorého adresa umiestnenia je mimo obvodu registrového súdu príslušného pre právnickú osobu, o ktorej organizačnú zložku podniku ide, poplatok sa vyberie len raz na súde príslušnom pre právnickú osobu.
- Námietka proti odmietnutiu vykonania zápisu, odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd rozhodol o zamietnutí námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu, a odvolanie v konaniach vo veciach obchodného registra podľa § 278 až 303 Civilného mimosporového poriadku poplatku nepodliehajú.
Po prijatí návrhu na zápis zmien registrový súd preverí, či podanie spĺňa zákonom stanovené podmienky. Pokiaľ neboli splnené zákonné podmienky, registrový súd zápis zmeny zapísaných údajov nevykoná a navrhovateľovi vydá oznámenie o odmietnutí vykonania zápisu, proti ktorému je možné podať námietky v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Účinky zápisu a sankcie
Zápis v obchodnom registri môže mať konštitutívny alebo deklaratórny účinok. Konštitutívny účinok nadobúda zápis do obchodného registra vtedy, ak určitá skutočnosť vzniká samotným zápisom (konštitutívne sú napr. účinky zápisu splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločností). Deklaratórny účinok má taký zápis, ktorý potvrdzuje určitú skutočnosť, ktorá existuje nezávisle od zápisu v obchodnom registri.
Pre nesplnenie povinnosti podať návrh na zápis zmien vo vyššie uvedenej lehote 30tich dní, predpisuje zákon o obchodnom registri ako sankciu za nesplnenie povinnosti pokutu vo výške do 3 310,- EUR. Od konkrétnej zmeny, ktorá sa má do obchodného registra zapísať záleží, aké prílohy je k návrhu na zápis potrebné priložiť pre preukázanie zmien, ktorých zápis sa navrhuje. Pokiaľ dôjde k rozšíreniu predmetu podnikania je potrebné doplnenie novej činnosti / predmetu podnikania do obchodného registra.
V prípade elektronického podania sa po podaní zašle navrhovateľovi platobný výmer na zaplatenie súdneho poplatku. Správa o platobných podmienkach príde do schránky navrhovateľa na portáli www.slovensko.sk. Približne o dva pracovné dni sa pridelí vyšší súdny úradník, ktorý má od pridelenia vyššie spomínanú lehotu dvoch (2) pracovných dní.
Zmeny v Obchodnom registri od 1. októbra 2020
Podľa právnej úpravy účinnej od 1. októbra 2020 popísaných v § 768s zákona č. 390/2019 Z. osoby, ktoré sa podľa predpisov účinných od 1. osoby, ku ktorých zápisu do obchodného registra došlo podľa predpisov účinných od 1. januára 2002 a ktoré sa v obchodnom registri vedú podľa § 768 ods. osoby, ktoré vstúpili do likvidácie pred 1. osoby, ktoré si nesplnili povinnosť premeny menovitej hodnoty vkladov a menovitej hodnoty základného imania zo slovenskej meny na euro podľa osobitných predpisov ani do 1. podniky zahraničných právnických osôb, organizačné zložky podnikov zahraničných právnických osôb, organizačné zložky podnikov slovenských právnických osôb, ktoré do 30.
Povinnosť vykonať premenu menovitej hodnoty vkladov a menovitej hodnoty základného imania zo slovenskej meny na euro bola uložená v lehote od 1. januára 2009 do 31. decembra 2009. Dodnes však sú v obchodnom registri zapísané subjekty, ktoré základné imanie majú uvedené v slovenských korunách. Ak teda do 01.12.2020 zmenu nevykonajú, hrozí im výmaz o obchodného registra. Podľa „Pri zapísaných osobách podľa odseku 2 písm. To, či výmaz hrozí, si vie subjekt overiť v zozname, ktorý vypracuje Ministerstvo spravodlivosti.
Do obchodného registra sa tak od 01.10.2020 budú v zmysle § 27 ods. Registrátor (notár) preverí splnenie podmienok pre zápis údajov do obchodného registra s výnimkou podmienky zaplatenia súdneho poplatku. Splnenie podmienok osvedčí registrátor vo forme notárskej zápisnice a vykoná zápis. Ak nie sú splnené podmienky, registrátor zápis nevykoná.