Tento článok sa zameriava na podrobný rozbor prílohy č. 1 Zákona o dani z príjmov, ktorá sa týka odpisových skupín. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad a vysvetlenie pre široké spektrum čitateľov, od študentov až po profesionálov v oblasti účtovníctva a daní. Dátum publikácie tohto článku je 15. januára a právny stav zohľadňuje obdobie od 1. januára do 31. decembra daného roka.
Úvod do problematiky odpisovania majetku
Výdavky, ktoré firma vynaloží na obstaranie dlhodobého majetku, ako sú budovy alebo autá, obvykle nie je možné zahrnúť do nákladov jednorazovo. Namiesto toho sa uplatňuje postup odpisovania, ktorý rozloží náklady na dlhšie obdobie. Postupné opotrebenie majetku v peňažnom vyjadrení predstavujú odpisy.
Daňové vs. Účtovné odpisy
Existujú dva hlavné typy odpisov: daňové a účtovné. Pri daňovom odpise si firma postupne uznáva určitú časť z ceny majetku do daňových výdavkov, čím si každoročne znižuje daň z príjmov. Zákon o dani z príjmov presne určuje dobu, za akú sa konkrétny hmotný majetok odpíše z daňového hľadiska (od 2 do 40 rokov). Daňové odpisy je možné na jedno alebo viac období prerušiť, čím sa doba odpisovania predlžuje.
Na druhej strane, do nákladov v účtovníctve vstupujú účtovné odpisy. Tie zohľadňujú skutočné opotrebenie majetku bez ohľadu na to, do akej odpisovej skupiny daný majetok zaraďuje zákon o dani z príjmov. Účtovné odpisy si teda firma stanoví sama vo svojom odpisovom pláne. Vo všeobecnosti upravuje, čo pri tom zohľadniť, zákon o účtovníctve. Štandardne sa účtovný odpis nerovná daňovému odpisu. Pre daňovníkov účtujúcich v jednoduchom účtovníctve (napr. SZČO) a daňovníkov nezriadených na podnikanie (napr. občianske združenia) platia špecifické pravidlá.
Odpisovaný majetok
Je dôležité vedieť, ktorý majetok je potrebné odpisovať. Najčastejšie odpisovaným majetkom je dlhodobý hmotný majetok - napríklad autá, výrobné linky či budovy. O dlhodobý majetok ide vtedy, ak doba použiteľnosti tohto majetku je dlhšia ako jeden rok. V prípade hnuteľných vecí, napríklad notebooku či nábytku, ktorých vstupná cena je do 1 700 eur vrátane, ale doba jeho použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok, sa môže účtovná jednotka rozhodnúť, či ho zaradí do dlhodobého majetku a bude ho odpisovať (podľa účtovných pravidiel), alebo ho zahrnie do nákladov naraz pri jeho obstaraní. Nie každý dlhodobý majetok sa odpisuje. Odpisovanie sa týka aj dlhodobého nehmotného majetku.
Prečítajte si tiež: Nekonečné možnosti šošovicovej polievky
Odpisové skupiny a zaradenie majetku
Zákon o dani z príjmov upravuje pre dlhodobý hmotný majetok v súčasnosti 7 odpisových skupín (od 0 do 6). V prvom roku odpisovania sa hmotný majetok zaradí do jednej z odpisových skupín. Kľúčová je v tomto smere príloha č. 1 Zákona o dani z príjmov, ktorá obsahuje jednotlivé druhy majetku a ich zaradenie do príslušných odpisových skupín. Pri zatrieďovaní hmotného majetku okrem budov a stavieb sa vychádza z kódu štatistickej klasifikácie produktov podľa činností a pri budovách a stavbách z kódu Klasifikácie stavieb podľa Vyhlášky Štatistického úradu SR č. 323/2010 Z. Pri používaní budovy na niekoľko účelov je na zaradenie tejto budovy do odpisovej skupiny rozhodujúce jej hlavné využitie určené z celkovej úžitkovej plochy.
Špeciálne prípady a výnimky
Samotné budovy určené pre ubytovanie alebo šport sa budú môcť odpisovať rýchlejšie. Ako „iný majetok“ (oddelený od budovy) sa bude dať daňovo odpisovať úhrn technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budove alebo na stavbe využívaných na ubytovanie alebo šport, pokiaľ ich hodnota dosiahne aspoň 10 % vstupnej ceny budovy.
Zvýhodnené podmienky v odpisovaní má mikrodaňovník. Pre tento typ daňovníka platí, že majetok zaradený do odpisových skupín 0 až 4 (s výnimkou luxusných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac) môže odpisovať v ním určenej výške najviac do výšky vstupnej ceny, maximálne počas doby odpisovania stanoveného pre príslušnú odpisovú skupinu.
Nehmotný majetok sa na rozdiel od hmotného majetku nezaraďuje do odpisových skupín, ale daňovo sa odpisuje v súlade s účtovnými odpismi (s výnimkou goodwillu a záporného goodwillu).
Metódy odpisovania
Okrem doby odpisovania je dôležitá aj metóda odpisovania.
Prečítajte si tiež: Tipy pre varenie s červenou šošovicou
Rovnomerné odpisovanie
Pri rovnomernom odpisovaní sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny hmotného majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu.
Zrýchlené odpisovanie
Druhou metódou, ktorou je zrýchlené odpisovanie, je možné odpisovať len hmotný majetok zaradený do odpisovej skupiny 2 a 3. Pre metódu zrýchleného odpisovania sa spravidla rozhodne daňovník, ktorý očakáva v nasledujúcich rokoch vysoký zisk a uplatnením zrýchlených odpisov ho môže znížiť v prvých rokoch viac, ako by mu umožňovali rovnomerné odpisy.
Výpočet daňového odpisu
Ako teda vypočítať daňový odpis? Pri rovnomernom odpisovaní sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny hmotného majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu. Dôležité je tiež spomenúť, že v prvom roku odpisovania hmotného majetku sa uplatní len pomerná časť z ročného odpisu vypočítaného v závislosti od počtu mesiacov, počnúc mesiacom jeho zaradenia do užívania do konca tohto zdaňovacieho obdobia. Ak sa napríklad kancelársky stroj zaradí do dlhodobého hmotného majetku v decembri roku 2026, jeho odpisy sa uplatnia v roku 2026 len za jeden mesiac (nie celá jedna štvrtina ceny stroja).
Príklad z praxe
Firma Odpisujeme, s. r. o. kúpila v septembri 2024 osobný automobil za 36 000 eur. Osobný automobil sa podľa zákona o dani z príjmov zaradí do 1. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 4 roky. Ročný daňový odpis teda bude 9 000 eur (36 000 eur/4). Rovnako však platí, že v prvom roku odpisovania hmotného majetku sa uplatní len pomerná časť z ročného odpisu v závislosti od počtu mesiacov, počnúc mesiacom jeho zaradenia do užívania do konca tohto zdaňovacieho obdobia. V našom príklade sa teda v roku 2024 uplatní daňový odpis len za 4 mesiace (od septembra do decembra). Výška daňového odpisu za rok 2024 bude 3 000 eur (4 mesiace x 9 000 eur/12 mes.). Čo sa týka účtovných odpisov, tie majú zohľadňovať skutočné opotrebenie auta. Ak by firma predpokladala, že auto bude využívať do najazdených 250 000 km a v roku 2026 by prejazdila napríklad 30 000 km, účtovne by za rok 2026 odpísala 4 320 eur (36 000 eur/250 000 km x 30 000 km). Podľa počtu najazdených kilometrov by pokračovala aj v ďalších rokoch, príp. mohla prehodnotiť svoj odpisový plán.
Komponentné odpisovanie
Dlhodobý hmotný majetok, ktorým sú samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí, je možné rozložiť na jednotlivé oddeliteľné súčasti dlhodobého hmotného majetku (komponenty), ak vstupná cena každej jednotlivej oddeliteľnej súčasti je vyššia ako 1 700 eur. To neplatí pre budovy a stavby, kde je možné vyčleniť pre samostatné odpisovanie len tie jednotlivé súčasti, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1. Pri komponentnom odpisovaní sú vykázané vyššie náklady na odpisy pri odpisovaní po častiach (komponentoch) majetku, ako pri odpisovaní majetku ako celku. Ak napr. spoločnosť vlastní rozsiahly stroj, ktorého niektoré súčasti majú kratšiu životnosť, je možné ich odpisovať samostatne.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť pučené zemiaky
Vplyv na daňové priznanie
Údaje o odpisoch je potrebné správne uvádzať v daňovom priznaní. Tlačivo daňového priznania sa skladá zo záhlavia a šiestich častí. Údaje do tlačiva sa vypĺňajú paličkovým písmom podľa stanoveného vzoru, písacím strojom alebo tlačiarňou, a to čiernou alebo tmavomodrou farbou. Číselné údaje sa zarovnávajú vpravo, ostatné údaje sa píšu zľava. Vysvetlivky a poznámky uvedie daňovník na osobitnej prílohe.
Záhlavie a identifikácia daňovníka
V záhlaví na riadku 01 a 02 daňovník uvádza svoje daňové identifikačné číslo a IČO. Na riadku 03 sa uvádza trojmiestny kód právnej formy podľa „Výberu z číselníka numerických kódov právnej formy daňovníka“, ktorý je súčasťou poučenia na vyplnenie priznania. Na riadku 04 sa uvedie kód SK NACE podľa vyhlášky Štatistického úradu SR č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností. Kód možno nájsť na internetovej stránke www.statistics.sk. V kolónke „Hlavná, prevažná činnosť“ uvedie daňovník názov činnosti, z ktorej v zdaňovacom období dosiahol najvyšší príjem. V I. časti sa uvedú podľa predtlače údaje o daňovníkovi. Okrem obchodného mena, aktuálneho sídla v deň podania daňového priznania a údajov o účte sa vyznačí v tejto časti daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ekonomické alebo personálne prepojenie so zahraničnými osobami a údaje o stálej prevádzkarni na území Slovenskej republiky u daňovníka, ktorý nemá sídlo na našom území.
Výsledok hospodárenia a úpravy základu dane
V III. časti tlačiva sú tabuľky pomocných výpočtov a doplňujúcich údajov. Na riadku 100 sa uvádza výsledok hospodárenia pred zdanením (zisk alebo strata) zistený v účtovníctve. U daňovníkov účtujúcich v podvojnom účtovníctve podľa účtovej osnovy a postupov účtovania pre podnikateľov (opatrenie MF SR č. 23 054/2002-92 v znení neskorších predpisov) sa zistí ako rozdiel výnosov zaúčtovaných na účtoch účtovej triedy 6 - Výnosy a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5 - Náklady s výnimkou účtov 591, 592, 593, 594 a 595 a účtov vnútroorganizačných výnosov a nákladov. Daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva, ktorý pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza z výsledku hospodárenia zisteného v účtovníctve podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov, vyplní pomocnú tabuľku F - Doplňujúce údaje. Rozdiel riadka 1 (súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov) a riadka 2 (súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov) sa uvedie na riadku 3 a musí nadväzovať na údaj na riadku 100.
Pre subjekty vymedzené v § 17a zákona o účtovníctve je povinne určený spôsob vykazovania výsledku hospodárenia podľa individuálnej účtovnej závierky v súlade s medzinárodnými štandardmi pre finančné výkazníctvo. Daňovník vykazujúci výsledok hospodárenia podľa medzinárodných štandardov pre finančné účtovníctvo uvedie na riadku 100 výsledok hospodárenia upravený podľa § 17 ods. 1 písm. Tabuľku G1 - Výsledok hospodárenia vykázaný v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné účtovníctvo vyplní daňovník, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo podľa § 17a zákona o účtovníctve a základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. c) zákona. Na r. 1 uvedie takýto daňovník výnosy z bežnej činnosti a ostatné výnosy podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem a Nariadenia Komisie (ES) č. 1725/2003 z 25. septembra 2003 o prijatí určitých medzinárodných účtovných noriem v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002. Na r. 2 sa uvedú náklady v zmysle vyššie uvedených predpisov. Na r. Tabuľku G2 - Výsledok hospodárenia vykázaný podľa evidencie v rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva podľa § 4 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. vyplní daňovník, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo podľa § 17a zákona o účtovníctve a pri zisťovaní základu dane vychádza z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva. Tento daňovník už nevypĺňa tabuľku F. Na r. 1 sa uvedie súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov, na r. 2 súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov a na r. 3 výsledok hospodárenia vykázaný podľa evidencie v rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva podľa § 4 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. Tabuľku G3 - Úpravy výsledku hospodárenia vykázaného v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo vyplní daňovník, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo podľa § 17a zákona o účtovníctve a upravuje tento výsledok hospodárenia podľa vyššie uvedeného opatrenia MF SR. Na r. 1 sa uvedie výsledok hospodárenia vykázaný v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné účtovníctvo, na riadkoch 2 a 3 položky zvyšujúce a znižujúce výsledok hospodárenia podľa opatrenia MF SR a na r. 4 upravený výsledok hospodárenia.
Prehľad úprav podľa opatrenia MF SR v rámci transformácie výsledku hospodárenia vykázaného podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo na upravený výsledok hospodárenia sa uvedie v časti V. Ostatné daňové subjekty uvádzajú na r. Ak je hospodárskym výsledkom zisk alebo ak rozdiel medzi príjmami a výdavkami je kladný, označí sa riadok 100 znamienkom plus (+). Vo verejnej obchodnej spoločnosti a v komanditnej spoločnosti sa na r. U daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (právnická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto skutočného vedenia), ktorý časť svojej činnosti vykonáva na území iného štátu prostredníctvom stálej prevádzkarne, je súčasťou výsledku hospodárenia uvedeného na riadku 100 aj výsledok hospodárenia tejto stálej prevádzkarne.
Postup pri vyčíslení základu dane je upravený v § 17 ods. Ak daňovník vykázal podľa daňovej legislatívy platnej v krajine zdroja príjmu za stálu prevádzkareň kladný základ dane alebo ak vykázal daňovú stratu, ktorú si nemôže odpočítať od základu dane v krajine zdroja príjmu, účtovný výsledok hospodárenia stálej prevádzkarne zahrnutý vo výsledku hospodárenia na r. Tento postup neuplatní u výdavkov, ktoré je daňovník povinný uhrádzať podľa právnych predpisov platných v štáte, v ktorom je zdroj príjmu, ktoré možno uplatniť do daňových výdavkov v rozsahu ustanovenom v týchto právnych predpisoch. Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne, zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 zákona. Tento základ dane nemôže byť nižší, ako by bol dosiahnutý, keby stála prevádzkareň ako nezávislá osoba vykonávala rovnaké alebo podobné činnosti nezávisle od jej zriaďovateľa. Do zdaniteľných príjmov stálej prevádzkarne sa zahŕňa príjem dosiahnutý jej činnosťou. Do daňových výdavkov možno zahrnúť aj náklady preukázateľne vynaložené zriaďovateľom na účely tejto stálej prevádzkarne vrátane nákladov na vedenie a všeobecných správnych výdavkov, bez ohľadu na miesto ich vzniku za podmienok bližšie určených v § 17 ods. 7 zákona o dani z príjmov. Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou môže v zdaňovacom období poberať viac druhov zdaniteľných príjmov so zdrojom na území SR, ktoré nie sú zdaňované zrážkou, tiež môže v zdaňovacom období vykonávať svoju činnosť prostredníctvom viacerých stálych prevádzkarní umiestnených na území SR. Zákon o dani z príjmov v § 17 ods. 27 uvádza, že základ dane takéhoto daňovníka sa vypočíta ako súčet základov dane a daňových strát jednotlivých stálych prevádzkarní a základu dane z tých druhov príjmov, ktoré nie sú súčasťou základu dane stálej prevádzkarne a z ktorých sa daň nevyberá zrážkou, resp. z ktorých vybraním dane zrážkou nie je splnená daňová povinnosť. Vychádzajúc zo skutočnosti, že subjektom práva a zdanenia je nerezidentská právnická osoba, podá táto jedno daňové priznanie. Jednotlivé základy dane (daňové straty) stálych prevádzkarní je potrebné uviesť v V.
Špecifické tabuľky a ich vyplňovanie
Tabuľku C2 - Rozdiel príjmov a výdavkov vykázaný daňovníkom, ktorý nie je zriadený alebo založený na podnikanie, účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva podľa opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky, vyplnia daňovníci účtujúci podľa opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16. decembra 2002 č. MF/22602/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení niektorých položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené za účelom podnikania v znení neskorších predpisov. Na riadku 1 sa uvedie rozdiel príjmov a výdavkov spolu z nezdaňovanej a zdaňovanej činnosti, ktorý je súčtom rozdielu príjmov a výdavkov z nezdaňovanej činnosti (riadok 2) a zo zdaňovanej činnosti (riadok 3). Akciová spoločnosť GLOBUS Bratislava vykázala vo výkaze Úč POD 2-01 výsledok hospodárenia (stratu) za účtovné obdobie r. 2009 vo výške 29 476 eur. Súčet výnosov z hospodárskej činnosti, finančných výnosov a mimoriadnych výnosov bol 409 015 eur a súčet nákladov na hospodársku činnosť, finančných nákladov a mimoriadnych nákladov bol 438 491 eur. Spoločnosť časť svojej činnosti vykonávala prostredníctvom stálej prevádzkarne v Českej republike. Zisk tejto prevádzkarne je súčasťou výsledku hospodárenia. Spoločnosť uvedie na r. 100 výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške - 29 476 eur. V tabuľke F - Doplňujúce údaje uvedie na riadku 1 sumu 409 015,00 eur a na r.
Transakcie so zahraničnými závislými osobami
V prípade, ak daňovník uskutočnil v zdaňovacom období transakcie so zahraničnými závislými osobami, ktoré ovplyvnili výšku výsledku hospodárenia, vyplní k riadku 100 tlačiva priznania aj pomocnú tabuľku H - Transakcie zahraničných závislých osôb. Na riadku 1 uvedie sumu výnosových úrokov z poskytnutých úverov a pôžičiek (stĺ. 1), resp. nákladových úrokov z prijatých úverov a pôžičiek (stĺ. 2). Na riadku 2 uvedie sumu výnosov z predaja služieb (stĺ. 1), resp. nákladov na nákup služieb (stĺ. 2). Na riadku 3 v stĺ. 1 uvedie daňovník sumu výnosov z poskytnutých licenčných práv (ak nebudú na riadku 4), v stĺ. 2 sumu nákladov z prijatých licenčných práv. Na riadku 4 sa uvedie suma výnosov z predaja nehmotného majetku v stĺ. 1 a v stĺ. 2 úhrnná suma obstarávacích cien nakúpeného nehmotného majetku počas zdaňovacieho obdobia. Na tomto riadku sa uvádza len nehmotný majetok, pri ktorého predaji, resp. nákupe dochádza k prevodu všetkých majetkových a dispozičných práv k tomuto majetku. Riadok 5 je určený na uvedenie sumy výnosov z predaja hmotného majetku (stĺ. 1) a obstarávacích cien nakúpeného hmotného majetku počas zdaňovacieho obdobia (stĺ. 2). Na riadku 6 sa uvedie suma výnosov z predaja finančného majetku (stĺ. 1), resp. suma obstarávacích cien nakúpeného finančného majetku počas zdaňovacieho obdobia (stĺ. 2). Na riadku 7 daňovník uvedie sumu výnosov z predaja materiálu, výrobku alebo tovaru (stĺ. 1) a úhrnnú sumu obstarávacích cien nakúpených zásob materiálu, výrobkov alebo tovaru počas zdaňovacieho obdobia (stĺ.
Úpravy výsledku hospodárenia podľa Zákona o dani z príjmov
Podľa § 17 ods. 2 zákona o dani z príjmov sa výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami pri zisťovaní základu dane upraví o položky vymenované v písmenách a) až c). Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa zákona o dani z príjmov sú zahrnované do základu dane [§ 17 ods. 2 písm. Na tomto riadku sa v nadväznosti na ustanovenie § 17 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov uvedú sumy, ktoré neoprávnene skrátili príjmy vrátane rozdielu podľa § 17 ods. Podľa § 2 písm. Osobitne vymedzený predmet dane majú daňovníci, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie. Príjmom sa podľa § 2 písm. Podľa § 17 ods. Podľa § 17 ods. Za sumy neoprávnene skracujúce príjmy sa podľa § 17 ods. 5 u zahraničnej závislej osoby [§ 2 písm. Spoločnosť v roku 2009 ukončila nájomnú zmluvu s nájomcom, ktorý na prenajímanej budove vo vlastníctve spoločnosti vykonal s jej súhlasom nad rámec povinností dohodnutých v nájomnej zmluve technické zhodnotenie. Počas trvania nájomného vzťahu spoločnosť preniesla právo odpisovania na nájomcu. Zostatková cena technického zhodnotenia vypočítaná pri použití rovnomerného odpisovania vo výške 3 983 eur nebola spoločnosťou uhradená. Podľa § 17 ods. 22 písm. b) z…
Mikrodaňovník a jeho špecifiká
V súlade s definíciou mikrodaňovníka uvedenou v § 2 písm. w) ZDP je mikrodaňovníkom aj daňovník, ktorý je právnickou osobou, ktorého zdaniteľné príjmy (výnosy) za zdaňovacie obdobie neprevyšujú sumu 49 790 € ustanovenú v § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v z. n. p. Zákonom č. 530/2023 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, s účinnosťou od 1. 1. 2024 sa v ZDP z dôvodu jednoznačného určenia hranice pre použitie statusu mikrodaňovníka podľa § 2 písm. w) ZDP stanovuje pevná suma zdaniteľných príjmov 60 000 €. V tejto súvislosti sa vypúšťa aj poznámka pod čiarou k odkazu 2a - § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v z. n. Podľa prechodného ustanovenia § 52zzz ods. 1 ZDP sa suma zdaniteľných príjmov 60 000 € pre použitie statusu mikrodaňovníka použije prvýkrát v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1. 1. 2024, t. j. má možnosť tvoriť daňové opravné položky k nepremlčaným pohľadávkam podľa § 20 ods.