Slovensko, podobne ako iné krajiny bývalého východného bloku, ktoré vstúpili do EÚ, prešlo za posledných 20 rokov transformáciou spotrebiteľských návykov aj pokiaľ ide o konzumáciu zemiakov. Bezproblémová dostupnosť zemiakov vyústila takisto k takmer úplnému vylúčeniu samozásobenia. Poďme sa teda pozrieť na súčasnú situáciu v oblasti dovozu a vývozu zemiakov na Slovensku, spotrebiteľské trendy a výzvy, ktorým čelia slovenskí pestovatelia.
Dovoz a vývoz zemiakov na Slovensku
Dovoz potravín na Slovensko neutícha. Za trištvrte roka sme k nám doviezli potraviny a nápoje za 4,8 miliardy eur. Vlani za rovnaké obdobie to bolo 4 a pol miliardy eur. Dovoz zemiakov je stabilný a pohybuje sa v rozmedzí 65 až 70 tisíc ton. Na Slovensko sa dovážajú zo zahraničia predovšetkým skoré zemiaky. V tomto roku ich na slovenský trh prišlo len približne 1 500 až 2 000 ton.
Surových čerstvých zemiakov sa k nám najviac doviezlo z Francúzska 29,3 % (18 874,5 t), z Českej republiky 28,9 % (18 623,9 t), z Holandska 11,0 % (7 088,2 t) a z Nemecka 8,8 % (5 690 t). Ďalšie zemiaky boli dovezené z Poľska, Talianska a Veľkej Británie.
V hospodárskom roku 2018-19 sa vo výrobkoch a polotovaroch doviezlo na Slovensko po konverznom prepočte 97,2 tis. t zemiakov (okrem zemiakov na výrobu škrobu), čo je medziročný pokles o 2,8 % (o 2,7 tis. t). Výrazne sa zvýšil dovoz výrobkov v prepočítaných surových zemiakoch, najmä vo forme zemiakovej múky, krupice, či prášku a varených zemiakov. Zároveň klesol dovoz zemiakov rezaných, neupravených ako aj smažených a pečených, pričom najvyššie záporné saldo z uvádzaných výrobkov sa dosiahlo so smaženými zemiakovými lupienkami.
Na Slovensko je v súčasnosti zakázaný dovoz zemiakov zo všetkých krajín, okrem členských štátov EPPO (Európska a stredozemská organizácia ochrany rastlín), v ktorých sa vyskytuje bakteriálna krúžkovitosť a hnedá hniloba zemiakov. V rámci Európy tak ostáva len Slovinsko a Taliansko.
Prečítajte si tiež: História a technológie pečenia chleba
Pri nedostatku zemiakov na domácom trhu môže ministerstvo pôdohospodárstva SR povoliť na nevyhnutne potrebný čas ich dovoz. Podmienkou sú však garancie fytoslužby z krajiny vývozu, že zemiaky pochádzajú z miesta produkcie bez výskytu CMS, a kuratórne rozbory na každú zásielku, ktorá deklaruje neprítomnosť choroby.
Vývoz dosahuje výrazne nižšie čísla ako dovoz. Navyše, za hranice smerujú často základné produkty, zatiaľ čo k nám prichádzajú už spracované potraviny. Vývoz surových zemiakov sa medziročne v hodnotenom období zo Slovenska zvýšil o 8,1%.
Na základe toho môžu slovenskí pestovatelia vyvážať do EÚ konzumné zemiaky. Priestor na vývoz sa totiž otvára najmä pestovateľom sadbových zemiakov. „Tých sa však vyviezlo málo, pretože máme odrody, o ktoré v zahraničí nie je záujem,“ dodáva.
Postavenie Slovenska ako "čistej krajiny"
Slovensko a Slovinsko sú dvoma krajinami v Európe, v ktorých doteraz nebola zistená bakteriálna krúžkovitosť zemiakov. Slovensko ho získalo vďaka tomu, že sa mu zatiaľ vyhla jedna z najrozšírenejších chorôb zemiakov - bakteriálna krúžkovitosť (CMS). V oblastiach, kde sa táto choroba zistí, je počas piatich rokov pestovanie zemiakov zakázané.
Naši pestovatelia si zatiaľ poriadne neuvedomili, čo znamená, že sme proti bakteriálnej krúžkovitosti čistá krajina. Z podniku, v ktorom sa CMS vyskytla, je možné vyviezť zemiaky len v prípade, ak má vyčlenený samostatný hospodársky úsek s organizačne a technologicky oddelenou poľnohospodárskou technikou a zariadením na úpravu a skladovanie zemiakov.
Prečítajte si tiež: Kukurica, pšenica a olejniny
Spotreba a pestovanie zemiakov na Slovensku
Spotreba zemiakov na Slovensku klesá. Z vyše 80 kilogramov spadla k 50 kilám na obyvateľa a rok. Cestoviny či pizza nahradili vo výžive zemiaky, čo, mimochodom, podnietilo na Slovensku pestovanie tvrdej pšenice, ktorú nakupujú talianski obchodníci.
Tohto roku ich pestujú poľnohospodári na ploche 5 644 hektárov, na plnú sebestačnosť by museli túto výmeru zdvojnásobiť. Istý pozitívny medziročný vzostup plôch však predsa len vidno - oproti vlaňajšku pestovateľské plochy narástli o desať percent.
Polovica zemiakov sa dnes pestuje na juhozápadnom Slovensku, najmä v okrese Senec, kde sa sústreďujú najproduktívnejší zemiakari. Najciteľnejšie ustúpili z pozície tradičných producentov zemiakov pestovatelia na východnom Slovensku. „Podpísali sa pod to aj medializované krádeže úrod, no predovšetkým málo investícií do osiva, sadiva a chémie,“ vysvetľuje F. Hrdina.
Výzvy a príležitosti pre slovenských pestovateľov
Rozvoj trhu so zemiakmi je na Slovensku podľa F. Hrdinu limitovaný aj tým, že chýbajú dokonale klimatizované sklady. „Determinujúcim faktorom sú sklady, skladovacie priestory, lebo veľa vecí vieme vypestovať, ale nevieme ich preskladniť. Samozrejme závlahy. Závlahy sú intenzifikačný faktor, bez ktorého sa už naozaj nedá pestovať vo väčšine lokalít,“ vysvetľuje Šumichrast.
Predaj a možný vývoz sadbových zemiakov je predovšetkým príležitosťou pre poľnohospodárov zo severu a východu Slovenska, ktorí dosahujú nižšie hektárové úrody ako ich konkurencia z južných regiónov. Sadbové zemiaky sa môžu pestovať len od nadmorskej výšky 450 metrov. Najideálnejšie podmienky majú Liptov, Spiš, Turiec, ale aj Bardejovský, Žilinský, Prešovský a Košický okres.
Prečítajte si tiež: Plyn alebo indukcia?
Podpora pre pestovateľov zemiakov
Zemiakari mali na mysli predovšetkým to, že dostali podporu 327 eur na každý zemiakmi vysadený hektár. Okrem toho sa doťahujú projektové podpory, ktoré by mali vyústiť v priebehu dvoch rokov do vybudovania nových skladových kapacít s objemom 40-tisíc ton. Pestovaniu zemiakov by malo tiež pomôcť zmŕtvychvstanie š. p. Hydromeliorácie, ktorý by mal po rokoch žitia v chudobe, ale aj devastácie a rozkrádania majetku dostať milióny eur na investičnú obnovu.
Rezort avizuje, že už čoskoro prídu ďalšie. „Prvé výzvy budú vyhlásené začiatkom budúceho roka. Na závlahy pôjde 32 miliónov eur. Čo sa týka skladovacích kapacít, pripravujeme výzvu v objeme 280 miliónov eur, z ktorej bude možné čerpať peniaze aj na budovanie skladov,“ informovala hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva Veronika Daničová.
Minister Richard Takáč povedal, že nemieni za žiadnych okolností tento podnik privatizovať. Nazdáva sa, že partnerstvá medzi štátnou firmou a poľnohospodárskymi podnikmi by mali viesť k efektívnemu využívaniu celej závlahovej sústavy. Kľúčom k dobrým úrodám zemiakov je nepochybne dostatok vody najmä v čase sucha.
Trendy v spotrebe zemiakov
Silnie napríklad dôraz na lokálnu produkciu, vyhľadávanejšie sú zemiaky v biokvalite, alebo aspoň také, ktoré sú zabalené v biodegradovateľných obaloch. O pozornosť tiež začínajú usilovať aj menej tradičné druhy zemiakov, napríklad s farebnou dužinou. Stále náročnejší zákazníci žiadajú od obchodníkov už aj ponuku zemiakov podľa spôsobu použitia.
V obľube sú lúpané alebo predvarené zemiaky, tiež rôzne veľkosti zemiakových hľúz (baby zemiaky a pod.), zemiaky v šupke, či balenia zemiakov do mikrovlnnej rúry s pridanými koreninami. Experimentuje sa aj s rôznymi baleniami, ktoré by napríklad okrem zemiakov zahŕňali aj ďalšie čerstvé zeleniny a tento mix by bol určený pre prípravu konkrétnych jedál. Lákavé pre zákazníkov môže byť aj vyzdvihnutie sezónnej produkcie zemiakov na predajnej ploche, povedzme v rámci určitých príležitostí (Vianoce, Veľká noc). Prípadne aj spolu s inými sezónnymi produktami.
Štatistiky dovozu a vývozu zemiakov
V hospodárskom roku 2018-19 záporné saldo zahraničného obchodu so surovými zemiakmi medziročne kleslo o 12,4 % v tonách, ale zvýšilo sa o 52,7 % vo finančnom vyjadrení. Dôvodom bola podľa vyjadrenia J. Šumichrasta vyššia jednotková cena dovozu nad cenou, za ktorú sa zemiaky vyviezli a to o 28,7 %. Podľa údajov Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) sa v hodnotenom období, doviezlo 64,5 tis. t surových zemiakov, spolu v hodnote 35,0 mil. €, čo bolo v porovnaní s predchádzajúcim obdobím menej o 8,7 % (t. j. o 6,2 tis. ton).
Z celkového dovezeného objemu zemiakov bolo 6,9 tis. t skorých zemiakov, oproti predchádzajúcemu obdobiu ide o zvýšenie o 60,5 %. Ostatných zemiakov sa doviezlo, 52,3 tis. ton (pokles o 17,0 %) a sadiva zemiakov, 5,2 tis. ton (pokles o 1,9 %). Najvyššie záporné saldo bolo dosiahnuté s ostatnými zemiakmi ( -22 226,7 tis. €), nasledovali zemiaky na sadenie (-3 714,0 tis. €), zemiaky nové a skoré (-3 347,0 tis.
Priemerná spotreba zemiakov na Slovensku predstavovala v roku 1993 na osobu a rok 89 kg. V roku 2018 to už bolo len 49,8 kg. Z toho spotreba skorých zemiakov na jedného obyvateľa bola 3,55 kg. Medziročne išlo o zvýšenie o 15,5%.
„Výmera pestovateľských plôch, na ktorých sú vysadené zemiaky na konzumáciu, u nás osciluje každoročne na úrovni približne 8000 ha. V roku 2018 sme na Slovensku vypestovali 14.626 t skorých zemiakov a 147.726 t ostatných, konzumných zemiakov. Aktuálne sa u nás pestuje 60 - 80 zemiakových odrôd. Najčastejšie ide o odrody Columba, Marabel, Gala, Mozart, Riviera, Monique, Georgina a Franceline.
Žiadny pestovateľ si však v súčasnosti nemôže vysadiť veľké množstvo jednej odrody, pretože tieto sa v jednotlivých rokoch a v rôznych pôdach správajú inak. Najviac zemiakov sa na Slovensku pestuje, ako ďalej vysvetľuje, okolo Senca, či Trnavy, kde sa na 20% plochy zemiakov vypestuje až 38% celkového množstva. Pestovatelia sa nachádzajú aj v okolí západoslovenských Trakovíc, niekoľko ich pôsobí na juhu Slovenska, tradiční pestovatelia sú tiež na Liptove a zopár je ich na východe Slovenska.
Sezóna už začala, na Slovensku máme dostatok zemiakov a preto nebude podľa slov J. Šumichrasta treba minimálne šesť mesiacov žiadne dovážať.
Firmy zaoberajúce sa dovozom a vývozom zemiakov na Slovensku
Na Slovensku existuje množstvo firiem, ktoré sa zaoberajú dovozom a vývozom zemiakov a osív. Medzi ne patria:
- ALCHEM spol. s r.o., Senica
- SAATBAU Slovensko, s.r.o., Trnava
- TOMATA s.r.o., Kolárovo
- KWS Semena, s.r.o., Bratislava
- AGROTRANS, spol.s.r.o., Šamorín
- Seva Slovensko, s.r.o., Bratislava
- Strube SK, spol. s r.o., Trnava-Modranka
- FINAGRO spol. s r.o., Bratislava
- ENGO, s.r.o., Trnava
- MERKANT družstvo, Nitra
- ŠEDIVÝ s.r.o., Bratislava
- TRIANA spol. s r.o., Bratislava
- AGRONA, spol. s r.o., Lodno
Otázka skladových priestorov
Za posledných 20 rokov sa spotrebiteľské návyky Slovákov výrazne zmenili. Od samopestovania a konzervovania v domácnosti sme prešli na úplné kupovanie zeleniny v obchodoch od pestovateľov. Malooobchodné reťazce zareagovali na tento dopyt spoluprácou so slovenskými pestovateľmi. Ukázalo sa však, že tí nedokážu dlhodobo dodávať potrebné množstvo zeleniny. Reťazce sa tak, pochopiteľne, obrátili na zahraničie.
V súčasnosti však vieme, že túto zahraničnú produkciu by sme boli schopní s niektorými druhmi zeleniny úplne a pri určitých čiastočne, nahradiť produkciou od našich slovenských pestovateľov. Dôvodov, prečo sa tak nedeje, je viac. Nízky objem produkcie, slabé investície do nových technológií, či nedostatok moderných skladov.
„Podpora pri investícii do nových skladovacích priestorov na ovocie a zeleninu by mohla výrazne pomôcť celému sektoru ovocia a zeleniny. Množstvo pestovateľov má veľké problémy s uskladnením svojej produkcie, čo spôsobuje to, že ju buď musia umiestniť na trh v čase, kedy sú ceny nízke, alebo ju za nemalé poplatky skladujú v zahraničí,“ vysvetľuje Jozef Šumichrast, riaditeľ Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska (ZZZS).
Situáciu z pohľadu obchodných reťazcov popisuje Richard Bendík, riaditeľ nákupu spoločnosti Kaufland: „Počas sezóny jednotlivého ovocia a zeleniny na Slovensku sa snažíme, aby gro našej ponuky bolo práve od slovenských farmárov. Keďže je však často vyšší dopyt ako ponuka, a my pre našich zákazníkoch chceme neustále zabezpečiť široký výber, musíme požadované množstvá dopĺňať aj z dovozu.“
V roku 2017 predstavoval dovoz zeleniny na Slovensko 270 241 ton, vývoz iba 37 412 ton. Najviac bolo importovanej mrkvy, ktorej podiel na dovoze predstavuje 18,6 %, nasleduje kapusta s 15,2 % podielom. Práve pri tak bežnej zelenine, akou je mrkva, chýbajú zeleninárom skladové priestory na 25 500 ton. Celková slovenská spotreba mrkvy je 59 000 ton, pričom len 29 500 ton sú zeleninári schopní posunúť ďalej bez potreby skladovania. Súčasné kapacity postačujú na uskladnenie najviac 4 000 ton.
Podpora pre vybrané druhy zeleniny
Predmetom diskusie sú aj druhy zeleniny, ktorých pestovanie by malo byť na Slovensku podporované. Podľa ZZZS by podporu od štátu mali získať najmä tie druhy zeleniny, ktoré vplývajú na zdravú výživu obyvateľstva SR alebo majú uplatnenie v našom spracovateľskom priemysle.
Najväčší potenciál vidí Zväz zeleninárov a zemiakarov v produkcii koreňovej zeleniny, cibule a zemiakov, kde predpokladá rastúci dopyt aj z okolitých krajín. V roku 2017 tvorila zberová plocha koreňovej zeleniny tvorila 440 hektárov a produkcia predstavovala 8 056 ton.
„Ide o zeleninu, ktorú si, na rozdiel od potenciálu Slovenska, naši priami susedia nie sú schopní vypestovať v celom objeme domáceho dopytu. Napríklad do Českej republiky a Maďarska bolo v minulom roku zo Slovenska exportovaných 10 000 ton cibule do Maďarska zemiaky v objeme minimálne 12 000 ton,“ upresňuje Šumichrast.
Kaufland úzko spolupracuje so ZZZS s cieľom zabezpečiť odbyt kvalitnej čerstvej zeleniny doma na Slovensku. Spoločnosť zo svojej pozície vníma odbyt domácej produkcie, ako i potrebu podporiť slovenských zeleninárov a zemiakarov. Len v roku 2017 ponúkol Kaufland viac ako 50 000 ton čerstvého ovocia a zeleniny zo Slovenska od približne 200 domácich dodávateľov.
Slovenskí pestovatelia zeleniny, ale i ovocia, si uvedomujú, že cez obchodné reťazce sa odbytuje podstatná časť ich produkcie.
Snahy o oživenie odvetvia a budúcnosť zemiakov na Slovensku
Čo vláda, to pokus o oživenie odvetvia. Necelých 50 kíl zemiakov na hlavu, taká je priemerná ročná spotreba zemiakov, o ktorých sme zvykli hovoriť, že sú druhým chlebíkom. Už dávno ním nie sú a ak sú slovenským, tak len spolovice, pretože každé druhé kilo, ktoré zjeme, pochádza z dovozu zo západnej Európy. Čo vláda, to pokus o oživenie odvetvia. Merané konkrétnymi výsledkami: boli doteraz mizerné. Krajina úplne zmeškala zemiakarský rýchlik a je úplne odkázaná na dovozy. V časoch socializmu sme sebestačnosť dosahovali vyložene extenzívnym spôsobom. Pestovateľská plocha sa v roku 1989 vyšplhala k 55-tisícom hektárom a úrodu, bolo to ani nie 14 ton na hektár, pomáhali zbierať študenti. Zemiakov bolo viac než dosť, ale veľa ich pohnilo počas skladovania, či už pestovateľom, obchodníkom, alebo aj ľuďom v panelákoch. Transformácia poľnohospodárstva, ale aj obchodu priniesla to, čo málokto očakával - totálny rozpad pôvodnej pestovateľskej infraštruktúry v klasických zemiakarskych oblastiach, akými boli Liptov, Turiec, Spiš a Šariš. Máme tu desať pestovateľov, ktorí vysádzajú zemiaky na ploche viac ako 100 hektárov, nad 50 hektárov ich je pätnásť a od 5 do 50 hektárov je sto farmárov. Slovenská trhová produkcia zemiakov je nedostatočná. Ročne sa musí doviezť 270 tisíc ton.
Najlepší pestovatelia ukazujú, že by to nemal byť žiaden veľký problém. V skutočnosti to však problém je, pretože zemiakarstvo je roztrieštené, chýba mu istota rozvoja, pozornosť vlád a peniaze. Tieto podniky vytvorili odbytové združenia a ich zemiaky sa predávajú aj vo veľkých obchodných reťazcoch. Možno ich však spočítať na prstoch dvoch rúk. Na druhej strane je veľká skupina producentov, ktorým chýba práve technologické zázemie, ako pestovateľské, tak aj na finalizáciu produkcie. Keď pred mesiacom nastúpil do funkcie nový minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan, rýchlo pochopil, aké sú reálne možnosti oživenia sebestačnosti. Závisia od zdrojov jednak Európskej únie, jednak od podpôr, ktoré dá do produkcie vlastných potravín národná vláda. Treba sa teda sústrediť na to, kde je celkom reálne rýchlo dosiahnuť zmenu. Keď nový šéf zemiakarskeho a zeleninárskeho zväzu Jozef Šumichrast analyzoval aktuálny stav, upozornil na to, že ročne dovezieme zeleninu a zemiaky za 230 miliónov eur, čo tvorí takmer 12 percent záporného salda v obchode s agrokomoditami. Jednou z mála položiek, kde sa darí naprávať veci, je produkcia rajčín. Vlčan vidí možnosti obnovenia sebestačnosti tam, kde sa dajú formovať ucelené výrobkové vertikály. K takým patria rajčiny s dobre fungujúcimi odbytovými združeniami a mohli by patriť aj zemiaky. Pravda, na rozbeh potrebujú zdroje. Poľnohospodárom by sa ľahšie dýchalo, keby napríklad zemiaky boli zaradené medzi komodity s tzv. Jedným z prvých krokov ministra bolo, že na rokovaní rady Agrifish otvorene vyjadril nespokojnosť s vyňatím konzumných zemiakov z viazanej podpory. Našiel spojencov medzi Bulharmi a Rumunmi. To kľúčové a hlavné musí urobiť Slovensko samo, jeho ministerstvo, samospráva a profesionálne zväzy. „Musíme viac spolupracovať a koordinovať svoju činnosť,“ povedal v tejto súvislosti predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho. Chlieb sa bude lámať na konkrétnych riešeniach. Šéf zväzu Jozef Šumichrast vidí priestor ako pre malých, tak aj pre veľkých producentov zemiakov. Ich partnermi môžu byť hoci aj školy, nemocnice, domovy dôchodcov, reštaurácie.