Koncentračný tábor Osvienčim, symbol holokaustu, bol miestom nepredstaviteľného utrpenia a smrti. Medzi tými, ktorí prežili toto peklo, bola aj Magdaléna Sternová z Košíc. Jej príbeh, plný optimizmu a súdržnosti s rodinou, je svedectvom o sile ľudského ducha v tých najťažších podmienkach.
Detstvo a mladosť v Košiciach
Magdaléna Sternová sa narodila v roku 1919 v Košiciach ako druhé dieťa v židovskej rodine Sternovcov. Rodičia dbali na vzdelanie detí a Magda študovala na reálnom reformnom gymnáziu, kde sa učila latinčinu, nemčinu a francúzštinu. Maturovala v roku 1938, krátko predtým, ako južné časti Slovenska pripadli Maďarsku na základe Viedenskej arbitráže.
Zhoršujúca sa situácia Židov
V roku 1939 sa situácia Židov v Košiciach začala zhoršovať. Sternovci prišli o povolenie na spracovanie rýb a museli rozpredávať svoju fabriku. Neskôr sa otec spojil s nemeckým inžinierom a vyrábali margarín, no aj túto možnosť im po čase odobrali. Mama rozpredávala šperky, aby rodina mala z čoho žiť.
Magda sa v marci 1940 vydala za Andreja Zadoru, aby odľahčila rodinný rozpočet. Manžel pochádzal z dobre situovanej rodiny z Užhorodu, a tak Magda pendlovala medzi Užhorodom a Košicami. Rok po svadbe Andrej odišiel do Ruska a Magda sa vrátila do Košíc k rodine.
Situácia Židov sa neustále zhoršovala. Nemohli chodiť do kina, cukrárne ani na kúpalisko. V marci 1944 vytvorili z niekoľkých košických ulíc getá, do ktorého patril aj dom Sternovcov. Nasťahovali k nim rodinu so štyrmi deťmi.
Prečítajte si tiež: Energetická rovnováha pre výkon
Tehelňa - zberný tábor
- apríla 1944 musela rodina Sternovcov odísť do tehelne, kde bol zriadený zberný tábor. Magda sa snažila zachovať chladnú hlavu a zariadila všetko potrebné pre odchod. Ušila paplóny a ruksaky z obrusov. Do tehelne sa odviezli na fiakri, pretože mali veľa vecí. Tam im však všetko zobrali.
Po dvoch dňoch za nimi dorazil aj brat Miklós s jednou zo sestier, ktorí sa predtým chceli skryť. V tehelni strávili štyri týždne. Ostrihali ich dohola a dali im letné handry.
Transport do Osvienčimu
- mája 1944 odišla rodina Sternovcov tretím transportom z Košíc do Osvienčimu. Magda si ukryla hodinky, ktoré dostala od tety, no pri príchode do tábora o ne prišla.
Po príchode do koncentračného tábora si museli všetko vyzliecť. Pri rozdeľovaní poslal Mengele Magdu a dve mladšie sestry na jednu stranu, Magda so staršou sestrou Alicou išli na druhú. Magda zavolala Juditu k nim a tak ju zachránila. Mamu a Martu už nikdy viac nevideli.
V Osvienčime vládli neľudské podmienky. Dostávali malý kúsok chleba s marmeládou alebo olomouckými syrečkami na celý deň. Magda ho zjedla hneď večer. Dostávali aj polievku zo žihľavy.
Život v Osvienčime
V Osvienčime boli od júna do septembra 1944. Počas pobytu ich stále prerieďovali. Spali na posteli štyri - tri sestry a bratova snúbenica. Cez deň pracovali, nosili kamene.
Keď Alica ochorela na zápal pľúc, lekárke sa podarilo zohnať ultraseptil. Vyliečila sa, ale dostala tuberkulózu do kolena.
Prečítajte si tiež: Ako vypočítať množstvo jedla
Gleiwitz: Pracovný tábor
V septembri, keď sa blížili Rusi, nacisti začali vyprázdňovať Osvienčim. Potrebovali dievčatá s peknými očami a šikovnými rukami. Prihlásili sa a zobrali ich, okrem Judity. Magda ju chcela ísť zavolať, ale dozorkyňa ju udrela do tváre. Judite sa ale podarilo prejsť k nim.
Päťdesiat žien presunuli do tábora v Gleiwitzi, kde v Gasrusswerke vyrábali sadzu na pušný prach. Podmienky boli lepšie ako v Osvienčime. Dostali pruhované väzenské oblečenie a vytetovali im čísla. Strava bola prijateľnejšia. Pracovali v 12-hodinových zmenách.
Alicu s chorou nohou nechali robiť vonku. Magda požiadala o ich vzájomnú výmenu, aby bola sestra v teple. Vyhoveli im.
Vlaky smrti a Ravensbrück
V Gleiwitzi boli do 19. januára. Naložili ich do otvorených vagónov a viezli ich vlakmi smrti. Podarilo sa im dostať sa do skladov a zobrať si oblečenie i chlieb. Priviazali hrnčeky a vyhodili ich von z vagóna, aby nazbierali sneh na vodu.
Išli cez Ostravu, Prahu, v Benešove im Česi hodili chlieb. Vlak potom stál niekoľko dní pri Mauthausene, ale tábor bol plný. Napokon ich vyložili v Ravensbrücku. Edita, ktorá tam už bola dávnejšie, sa dozvedela o ich príchode. Doniesla im svoj denný prídel stravy.
Prečítajte si tiež: Gastronomická scéna
Sestry pokračovali do menšieho lágra. Odtiaľ ich každé ráno vozili na letisko, kde planírovali plochu. Tu Magda ochorela na zápal pohrudnice.
Sloboda a návrat do Košíc
Koncom apríla alebo začiatkom mája ich opäť zoradili a mali sa presunúť zas inam. Počas pochodu ale zrazu zistili, že sú samy, všetci Nemci sa kamsi stratili. Vošli do prvého opusteného domu. V ňom už boli politickí väzni - nemeckí komunisti. Tí zabili prasa a ponúkli aj ich. Judita z toho ochorela, dostala hnačky. Pomohli im francúzski väzni, ktorí zohnali ryžu a vývar z nej Juditu vyliečil.
Švédsko ponúkalo možnosť odísť žiť do ich krajiny. Štyri sestry sa však rozhodli pre návrat do Košíc. Mali informácie, že otec a brat žijú. Dom našli v takmer rovnakom stave, ako ho opustili. Dozvedeli sa ale, že obaja muži len pár dní pred oslobodením zahynuli.
Magda sa stretla s manželom, ktorý pricestoval z Budapešti. Tam sa potom spoločne vrátili, aby začali nový život.
Povojnový život
Magde sa v roku 1946 narodil syn, neskôr pracovala v administratíve. Koncom 50. rokov viacerí z rodiny odišli do Izraela. Ona s manželom ostala, aby predali dom i dom svojho švagra, a potom mali vycestovať za nimi. Odísť sa im však už nepodarilo.
Sila prežitia a odkaz
Príbeh Magdalény Sternovej a jej sestier je silným svedectvom o prežití holokaustu. Napriek nepredstaviteľnému utrpeniu si dokázali zachovať optimizmus, súdržnosť a nádej. Ich príbeh je dôležitým mementom pre budúce generácie, aby sa podobné hrôzy už nikdy neopakovali.
Osvienčim v kontexte holokaustu
Koncentračný tábor Osvienčim (Auschwitz) bol najväčším nacistickým vyhladzovacím táborom. Vznikol na základe rozkazu Heinricha Himmlera v roku 1940 neďaleko mestečka Osvienčim v okupovanom Poľsku. Postupne sa rozrastal o ďalšie časti - Brezinka (Birkenau) a Monowice (Monowitz).
Už v septembri 1941 sa stal Osvienčim miestom masového zabíjania, keď v plynovej komore prvýkrát vyskúšali vražedné účinky cyklónu B. Neskôr postavili v Brezinke ďalšie štyri veľké plynové komory.
Do Osvienčimu prúdil transporty Židov z celej Európy. Po príjazde sa konala selekcia, v rámci ktorej dôstojníci SS rozhodovali o živote a smrti väzňov. Tí, ktorí boli zaradení na prácu, boli odsúdení na "Vernichtung durch Arbeit" (vyhladenie prácou). Ostatní putovali priamo do plynových komôr.
Z Osvienčimu sa podarilo utiecť celkovo 667 väzňom, no väčšinu z nich stráže chytili a popravili. K najznámejším útekom patrí útek Waltera Rosenberga (Vrbu) a Alfreda Wetzlera, ktorí svetu priniesli správu o hrôzach Osvienčimu.
V januári 1945, keď sa k táborom blížila Červená armáda, nariadilo velenie SS evakuáciu väzňov. Približne 60-tisíc ich bolo donútených k pochodu smrti do iných táborov. Asi štvrtina z nich počas cesty zomrela.
- januára 1945 dorazili do tábora vojaci 60. armády 1. ukrajinského frontu a našli v ňom posledných 7 650 zbedačených ľudí.
Odhaduje sa, že v Osvienčime zahynulo 1,1 až 1,6 milióna ľudí, väčšinou Židov.