Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku a vo svete je komplexná téma, ovplyvnená mnohými faktormi. Popredný odborník na mliekarstvo, Ing. Karol Herian, CSc., ktorý pôsobil 35 rokov ako riaditeľ Výskumného ústavu mliekarenského v Žiline, sa dlhodobo venuje tejto problematike. V tomto článku sa pozrieme na príčiny poklesu spotreby mlieka, rozdiely v spotrebe medzi Slovenskom a svetom, ako aj na špecifiká produkcie a spotreby kozieho a ovčieho mlieka.
Spotreba mlieka na Slovensku v porovnaní so svetom
Spotreba mlieka na Slovensku výrazne zaostáva za priemerom Európskej únie. Zatiaľ čo v krajinách EÚ je priemerná spotreba vyše 320 kg na osobu a rok a v Českej republike 280 kg, na Slovensku je to iba 160 kg na osobu a rok. Tento rozdiel je alarmujúci a poukazuje na potrebu analyzovať príčiny tohto stavu a hľadať spôsoby, ako zvýšiť spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov.
Kniha "Spracovanie mlieka pre farmárov a v domácnostiach"
Ing. Karol Herian, CSc., napísal knihu „Spracovanie mlieka pre farmárov a v domácnostiach“ na základe požiadaviek malých spracovateľov mlieka, farmárov, družstevníkov a ľudí v domácnostiach, ktorí majú záujem o výrobu jednoduchých a zdravých mliečnych výrobkov. Kniha sa zameriava na jednoduché rady a princípy výroby kvalitných mliečnych výrobkov. Autor zdôrazňuje, že hoci je v obchodných reťazcoch široká paleta mliečnych výrobkov, nie všetky sú ľahko stráviteľné s plným biologickým využitím. Najmä dlho zrejúce syry a probiotické kyslomliečne výrobky sú pre výživu ľudí to najlepšie.
Spotreba ovčieho a kozieho mlieka
Spotreba pravých ovčích a kozích mliečnych výrobkov rastie, ale v porovnaní s potravinársky a gastronomicky vyspelými krajinami sme iba na začiatku cesty. V krajinách Európy, kde je rozšírený chov oviec a kôz, je spotreba vyše 100 kg mlieka na osobu a rok a spotreba syrov je vyše 6 kg ovčieho a kozieho syra na osobu a rok. Na Slovensku je to iba 1,6 kg ovčieho i kozieho syra na osobu a rok. Vzhľadom na výživné vlastnosti kozieho a ovčieho mlieka by ich spotreba mala podstatne stúpnuť, čo si vyžaduje úsilie v oblasti pomoci štátu a silnej propagácie spotreby.
Produkcia kozieho mlieka na Slovensku a vo svete
Na Slovensku sa oficiálne chová okolo 17-tisíc kôz, ale v skutočnosti je ich počet podľa odhadov dvojnásobne vyšší. Odhaduje sa, že ročne sa vyprodukuje 1,3-tisíc ton kozieho mlieka. Svetová produkcia mlieka všetkých druhov je 650 mil. ton, pričom podiel ovčieho mlieka predstavuje 1,3 % a kozieho mlieka 1,9 %. Na Slovensku tvorí podiel ovčieho mlieka iba 1,1 % a kozieho mlieka ešte menej, a to 0,13 %. Najväčšia produkcia ovčieho a kozieho mlieka je v krajinách Ázie a Európy. Najviac kôz sa chová v Grécku, Španielsku a Francúzsku.
Prečítajte si tiež: Napichnuté ďasno: všetko, čo potrebujete vedieť
Výnimočnosť kozieho mlieka
Kozie mlieko je biologicky cenný nápoj, ktorý obsahuje minerálne soli vápnika, horčíka, sodíka, draslíka a fosforu, soli stopových prvkov, vitamíny a kyselinu listovú. Množstvo bielkovín je vyššie ako v kravskom mlieku a organizmus niektorých ľudí znáša kozie mlieko podstatne lepšie ako mlieko kravské. Lepšia stráviteľnosť je spôsobená rozmermi a zložením tukových častíc, ktoré sa podobajú materskému mlieku. Tuk kozieho mlieka je prirodzene homogénny a tým ľahšie stráviteľný. Kyselina kaprylová a kaprínová pomáhajú činnosti žliaz s vnútornou sekréciou a pri liečení intestinálnych koronárnych porúch.
Kozie syry
Kozie syry sa stávajú postupne aj u nás vyhľadávanou pochúťkou. Najviac sú rozšírené mäkké, čerstvé kozie syry, a to buď vo forme jemného kozieho tvarohu, alebo ako klasický hrudkový syr. Mnohí malovýrobcovia robia aj parené kozie syry a kozie jogurty. V zahraničí je veľmi rozšírená výroba kozích syrov s bielou plesňou, ale i syry rôzne ochutené bylinkami. Rozbehla sa aj výroba zrejúcich kozích syrov, ktoré sú unikátne svojou výbornou chuťou i konzistenciou a dosiahli najvyššie ocenenia i na svetových výstavách.
Osobitá vôňa kozieho syra
Kozia vôňa, ak je čistá a mlieko sa uchováva v čistom prostredí, nie je nepríjemná, ale krásne voňavá a sladká. Syry z kozieho mlieka nemajú nepríjemnú chuť, ale sú chuťovo bohatšie a iba nepatrne pikantnejšie, a aj to až po dlhšom čase zrenia. Súčasní chovatelia kôz produkujú krásne, čisté a voňavé mlieko.
Syrárske špeciality
Výroba syrárskych špecialít je vecou našej tradície a prestíže. Treba podporovať a obnovovať tradičné výrobky, remeslá i folklór. V súčasnosti, pokiaľ za syrárske špeciality považujeme ovčie, kozie a vybrané špeciality z kravského mlieka, tak možno povedať, že minimálne tretinu spotreby syrov na Slovensku tvoria syrárske špeciality. Význam syrárskych špecialít je veľmi rozsiahly.
Duálne vzdelávanie v poľnohospodárstve
Do poľnohospodárskeho odvetvia potrebujeme dostať mladých a vzdelaných ľudí, ktorí budú radi, že pracujú v potravinárskom odvetví. Duálny systém vzdelávania existoval už aj v minulosti a je potrebné ho vrátiť do starých koľají a vychovať žiakov, ktorí po skončení strednej školy budú mať aj prax.
Prečítajte si tiež: Prevencia pokazenia vajec
Krátkodobý výhľad pre poľné plodiny, mlieko a mäso v EÚ
Ceny poľnohospodárskych komodít ovplyvňuje spomalenie rastu HDP v rozvojových krajinách, pokles kurzu niektorých hlavných konkurenčných svetových mien a nižšia cena ropy. V oblasti živočíšnej výroby narastajú zásoby produktov tak v EÚ, ako aj vo svete, pričom ide hlavne o sektor mlieka. Export EÚ je stabilný. Vysoké zásoby obilnín znižujú ceny rastlinných komodít okrem cukru, ktorého je na svetovom trhu nedostatok.
Ceny a deformácie trhu s mliekom
Výkupné ceny mlieka na Slovensku sú v porovnaní s inými európskymi štátmi nízke a nepokrývajú ani polovicu výrobných nákladov. Príčin je viacero, vrátane zavedenia eura, nižšej DPH na potraviny v okolitých krajinách, dlhodobého poklesu spotreby mlieka a jeho nadprodukcie. Deformáciu trhu s mliekom spôsobujú aj dotácie z EÚ a rozdiely v podpore medzi starými a novými členskými štátmi. Jednou z príčin nadprodukcie bolo aj zrušenie exportných náhrad.
Kto sa nabaľuje na mlieku?
Finančný rozdiel medzi nákupnou a spracovateľskou cenou mlieka zahŕňa náklady na zvoz, spracovanie, zabalenie, skladovanie a rozvoz mlieka a mliečnych výrobkov do obchodu a prípadný zisk. Pokles cien je na úrovni prvovýroby, spracovania aj obchodu, ale rozdiely tam sú. Nákupná cena mlieka poklesla, ale odbytová marža spracovateľov poklesla menej a obchodná marža obchodníkov stúpla.
Prečo prvovýrobcovia neznižujú výrobu?
Nie je jednoduché znížiť výrobu mlieka, pretože dojnicu nemožno vypnúť. Ak by farmár zlikvidoval svoje kravy a ak by sa dopyt po mlieku znova zvýšil, on dostane od novej kravy mlieko až po troch rokoch. Napriek tomu prvovýrobcovia mlieka reagujú na klesajúci dopyt a znižujú produkciu mlieka. Objem predaného mlieka bol nižší ako v predchádzajúcom období. Pokles produkcie mlieka je spôsobený aj poklesom stavov dojníc, čo je nevratný proces.
Prečo si prvovýrobcovia nevyrábajú mliečne produkty sami?
Prvovýrobcovia nevlastnia technológie na spracovanie mlieka a navyše je to investične náročná záležitosť. Orientujú sa predovšetkým na vylepšovanie technického vybavenia samotnej agrárnej produkcie.
Prečítajte si tiež: Príčiny vlčieho hladu
Pôjde mlieko za hranice?
Pri spomínanom proteste sa farmári vyhrážali mliekarom, že ak im nedajú férové ceny mlieka, budú ho predávať za hranice. V súčasnosti je v Európe veľký prebytok mlieka, takže predaj mlieka do zahraničia je síce možný, ale o jeho trvácnosti a spoľahlivosti sa pochybuje.
Najvážnejšia situácia v štátoch s menšou vlastnou spotrebou
Najvážnejšia situácia je v štátoch, kde vlastná spotreba tvorí len menšiu časť samotnej produkcie mliečnych výrobkov. Ide najmä o veľkých exportérov ako sú Holandsko, Nemecko, Dánsko alebo Írsko. Na slovenský trh sa pritom tlačí aj prebytková zahraničná produkcia.
Nárast produkcie mlieka v roku 2025
V roku 2025 zažili hlavní svetoví producenti mlieka výrazný nárast produkcie, čo vytvorilo optimálne podmienky pre rozvoj mliekarenského sektora. Tento rast podporila kombinácia faktorov, ako napríklad zníženie obmeny stád, menší tepelný stres u kráv, efektívnejšie krmivá a modernizácia chovných systémov.
Problémy slovenského mliekarenského sektora
Na svetovom trhu stále prevláda prebytok mlieka, ktorý tlačí ceny surového mlieka smerom nadol. Slovenskí mliekari upozorňujú, že pokles cien mliečnych výrobkov na domácom trhu nie je možný, pretože slovenský mliečny sektor je investične podvyživený a čelí zvýšeným nákladom, poplatkom, odvodom a daniam.
Kríza konkurencieschopnosti v potravinárskom sektore
Zväz zároveň upozorňuje na zásadnú krízu konkurencieschopnosti v potravinárskom sektore, ktorá vznikla najmä v dôsledku konsolidácie trhu a rastúcich nákladov. Táto situácia môže ohroziť finančné príjmy rodín pracujúcich v mliekarenskom a širšom potravinárskom odvetví, znížiť ich odolnosť voči ekonomickým výkyvom a spomaliť modernizáciu výrobných procesov.
Dôsledky krízy na spotrebiteľov
Znížená kúpyschopnosť obyvateľstva vedie k šetreniu a znižovaniu spotreby potravín, čo vytvára domino efekt naprieč celou produkčnou vertikálou. Dlhodobé šetrenie domácností môže tiež ohroziť domáci odbyt mliečnych výrobkov a spomaliť investície do modernizácie mliekarní.
Potravinová sebestačnosť Slovenska
Tento trend predstavuje riziko aj pre potravinovú sebestačnosť Slovenska. Tá je kľúčová pre stabilitu krajiny v prípade výkyvov na medzinárodnom trhu. Menej stabilný domáci sektor znamená väčšiu závislosť na dovoze a zahraničných cenách, čo môže zvýšiť zraniteľnosť Slovenska voči externým šokom.
Podpora mliekarom
Je kľúčové, aby vláda a odborné organizácie poskytli cielenú podporu mliekarom. Od investícií do modernizácie výroby, cez daňové úľavy a dotácie, až po stimulovanie odbytových možností na domácich aj zahraničných trhoch. Takéto opatrenia by mohli zlepšiť konkurencieschopnosť, posilniť stabilitu trhu a podporiť dlhodobý rast sektora.
Ceny mlieka a kríza
Do konca tohto roka dôjde na Slovensku k poklesu ceny za surové kravské mlieko, čo súvisí s celkovým znižovaním cien v sektore mlieka na európskej úrovni. Slovenský mliečny sektor však nemôže kopírovať klesajúce ceny v európskom meradle, a to najmä z dôvodu konsolidačných opatrení. Ceny mlieka padajú na celom svete a bolestne to cítia aj slovenskí farmári. Kríza sa neskončí o mesiac ani o dva, ale potrvá možno ešte celý rok. Stáva sa už nielen vecou poľnohospodárov, ale aj politiky.
Možnosti Slovenska
Slovensko si môže udržať výrobu mlieka a dokonca ju zvýšiť, pokiaľ bude efektívnejšie a viac sa zapojí do svetového obchodu. Šancou je čínsky trh. Dôležité je skonsolidovať mliečne farmy, aby v normálnych podmienkach vyrábali mlieko čo najefektívnejšie a obstáli vo svetovej konkurencii. Farmári by sa nemali príliš tešiť, keď dostávajú za mlieko vysokú cenu, ako to bolo posledné dva roky, a nemali by vyplakávať, keď ceny padnú ako dnes.
Spoločná poľnohospodárska politika
Chceme, aby dotácie smerujúce do výroby mlieka v štátoch Európskej únie zaručovali rovnosť šancí. Mliečne výrobky, ktoré sa dostávajú na slovenský trh, nesúťažia len cenou, ktorá vyjadruje um a schopnosti farmárov tej-ktorej krajiny, ale aj rôznu mieru podpôr. Nech je Spoločná poľnohospodárska politika naozaj spoločnou a rovnakou pre všetkých.
Budúcnosť mlieka na Slovensku
Slovensko je schopné vyrobiť aj dvojnásobok súčasnej produkcie mlieka. Nielen automobilky, ale aj mlieko dokáže ponúknuť nové pracovné miesta, a to nielen priamo, ale aj sekundárne. Číňania sondovali a sondujú slovenský trh s mliekom a majú záujem na Slovensku urobiť veľkú základňu na výrobu sušeného mlieka, ktoré budú voziť do Číny.
Genetika hovädzieho dobytka
Slovensko bolo kedysi čistým dovozcom genetiky hovädzieho dobytka, dnes sme sa stali jej vývozcami. Na svetovom trhu sa nedá súťažiť cenou, možno súťažiť len špičkovou kvalitou. Uplatnením nových vedeckých postupov vrátane genomického hodnotenia zvierat.
Investície do budúcnosti
Na ekonomiku výroby mlieka sa treba pozerať v dlhších časových súvislostiach. Dnes je najlepšie obdobie na investovanie do budúcnosti. Najlepší čas na investíciu nie je vtedy, keď sa mlieko predáva za vysoké ceny, ale vtedy, keď je depresia.