Vzory skloňovania podstatných mien v slovenskom jazyku

Rate this post

Slovenský jazyk, ako každý iný, má svoje pravidlá a zákonitosti, ktoré sa týkajú aj skloňovania podstatných mien. Správne skloňovanie je kľúčové pre zrozumiteľnú a gramaticky správnu komunikáciu. Tento článok poskytuje prehľad základných skloňovacích vzorov podstatných mien v slovenskom jazyku, pričom sa zameriava na mužský, ženský a stredný rod. Cieľom je uľahčiť orientáciu v tejto zložitej oblasti a poskytnúť praktické príklady pre lepšie pochopenie.

Skloňovacie vzory podstatných mien mužského rodu

Podstatné mená mužského rodu sa delia na životné (osobné) a neživotné (neosobné). Každá skupina sa skloňuje podľa špecifických vzorov.

Životné podstatné mená mužského rodu

Životné podstatné mená mužského rodu sa skloňujú podľa vzorov chlap a hrdina.

Vzor chlap

Podľa vzoru chlap sa skloňujú podstatné mená, ktoré sú zakončené na spoluhlásku a samohlásku -o (dedo, Jožo, Botto, Krasko). Rovnako sa podľa tohto vzoru skloňujú aj zvieracie podstatné mená v jednotnom čísle (kôň) a cudzie podstatné mená zakončené na ó, u, ú, ou, au (Lásló, Landau). V nominatíve plurálu je variantná prípona okrem -i, ešte -ia, -ovia. Napríklad: s chlapom s chlapmi, s ekonómami, so svedkami, s hosťami.

Medzi ďalšie príklady podstatných mien skloňovaných podľa vzoru chlap patria:

Prečítajte si tiež: Placky alebo chlieb?

  • mužské osobné substantíva končiace na spoluhlásku: otec, herec, sused, Švéd, filozof, žiak, génius…
  • substantíva v nominatíve singuláru zakončené na samohlásku -o: všeobecné substantíva (dedo, strýko, otecko…), rodné mená (Jano, Vlado, Paľo, Jožo…), priezviská cudzieho pôvodu (Michelangelo, Marco Polo, Hugo, Picasso…), mená rozprávkových bytostí (Lomidrevo, Miesiželezo…).
  • v singulári zvieracie substantíva mužského rodu zakončené na spoluhlásku: holub, sob, pes, medveď, mravec, krab, vlk, orol… (v pluráli sa skloňujú podľa vzoru dub alebo stroj). Zvieracie substantíva zakončené na -o v singulári aj pluráli (maco, pejo…). Substantíva vták, vlk, pes v pluráli (vtáci/vtáky, vlci/vlky, tí psi/tie psy). Zosobnené zvieracie substantíva v pluráli (smelí orli, moji holúbkovia, pekní vtáčkovia…).
  • grécke a latinské substantíva zakončené na -as, -es, -os, -us: Anaxagoras, Archimedes, anofeles, Herodotos, génius, brontosaurus… V genitíve a ostatných pádoch singuláru sa odsúva koncové -as, -es, -os, -us (génius - génia, Herodotos - Herodota, Ovídius - Ovídia…).

V nominatíve plurálu je základná prípona -i. Pred príponou -i sa kmeňové spoluhlásky k, ch striedajú so spoluhláskami c, s: úradník - úradníci, sedliak - sedliaci, mních - mnísi, Čech - Česi… Variantné prípony v nominatíve plurálu sú -ovia, -ia.

Príponu -ovia majú:

  • všetky substantíva zakončené na spoluhlásky h a g: boh - bohovia, dramaturg - dramaturgovia, chirurg - chirurgovia…
  • všetky zdrobneniny na -ček, -ek, -ik, -čik: ujček - ujčekovia, synáčik - synáčikovia, chlapček - chlapčekovia…
  • slová so zakončením na -ok: predok - predkovia, svedok - svedkovia, výrastok - výrastkovia
  • niektoré slová, označujúce príbuzenský vzťah: otec - otcovia, syn - synovia, svokor - svokrovia, švagor - švagrovia…
  • mená (najmä jednoslabičné) národov a kmeňov: Ink - Inkovia, Azték - Aztékovia, Frank - Frankovia…
  • cudzie slová na -ch: šach - šachovia…
  • niektoré domáce slová: duch - duchovia, zloduch - zloduchovia, člen - členovia…
  • apelatíva na -o: dedo - dedovia, ujo - ujovia, strýko - strýkovia…
  • cudzie apelatíva na -us, -es, ak sa -us, -es odtrháva: nuncius - nunciovia, génius - géniovia…
  • rodné mená a priezviská: Jozef - Jozefovia, Ján - Jánovia, Pasteur - Pasteurovia…
  • mnohé cudzie slová na -f a -m (najčastejšie pojmy z náboženskej oblasti a tituly osôb): mím - mímovia, šéf - šéfovia, elf - elfovia, džin - džinovia, emir - emirovia, moslim - moslimovia, princ - princovia…

Príponu -ia majú:

  • substantíva zakončené na -teľ: učiteľ - učitelia, chovateľ - chovatelia, priateľ - priatelia…
  • apelatíva i propriá s príponou -an/-čan: občan - občania, mešťan - mešťania, Slovan - Slovania, Angličan - Angličania…, ale názvy osôb, odvodené od slovies príponou -an majú v nominatíve plurálu príponu -i: trhan - trhani, pijan - pijani, furman - furmani…
  • niektoré slová na -ič: rodič - rodičia, dedič - dedičia
  • slová brat - bratia, manžel - manželia, sused - susedia, Žid - Židia

V inštrumentáli plurálu sú tvary s príponou -mi a s príponou -ami. Pádová prípona -mi je:

  • pri substantívach, ktorých kmeň sa končí na jednu spoluhlásku (okrem m): prekladateľ - prekladateľmi, Bratislavčan - Bratislavčanmi, šéf - šéfmi…
  • pri substantívach, ktorých kmeň sa končí na skupinu zvučnej a šumovej spoluhlásky: pacient - pacientmi, Ind - Indmi, policajt - policajtmi…

Pádová prípona -ami je:

Prečítajte si tiež: Ako sa vyrába chlieb?

  • pri substantívach, ktoré končia na -m: ekonóm - ekonómami, mím - mímami, bohém - bohémami…
  • pri substantívach s pohyblivými samohláskami e, o, i: poslanec - poslancami, blázon - bláznami, svedok - svedkami…
  • pri substantívach zakončených na -o: šašo - šašami, ujo - ujami, Dunčo - Dunčami…

Vzor hrdina

Podľa vzoru hrdina sa skloňujú podstatné mená mužského rodu životné, zakončené na samohlásku -a (starosta, huslista, kolega, sudca). Variantná prípona v nominatíve je -i. Napríklad: N hrdina hrdinovia, huslisti, G z hrdinu z hrdinov, D hrdinovi hrdinom, A hrdinu hrdinov, L o hrdinovi o hrdinoch, I s hrdinom s hrdinami, s poetmi.

Medzi ďalšie príklady patria:

  • mužské osobné substantíva zakončené v nominatíve singuláru na -a: darca, dozorca, sprievodca, vládca, anarchista, prednosta, sluha, Mácha, Tatarka, Chalupka, Fulla…
  • priezviská, končiace na -o podľa vzoru chlap, ale aj hrdina: Krasko - Kraska/Krasku, Lenčo - Lenča/Lenču, Jurčo - Jurča/Jurču

V nominatíve plurálu je základná prípona -ovia. Variantná prípona -i: slová cudzieho pôvodu zakončené v nominatíve singuláru na -ta, -ista, -ita: fantasta - fantasti, slavista - slavisti, turista - turisti, kozmopolita - kozmopoliti… Domáce slová zakončené na -ta majú príponu -ovia: starosta - starostovia, mešťanosta - mešťanostovia… Substantíva s príponou -ca majú v nominatíve plurálu príponu -i popri prípone -ovia v slovách: výherca - výherci/výhercovia, záujemca - záujemci/záujemcovia. Pri ostatných slovách na -ca je prípona -ovia: darca - darcovia, výpravca - výpravcovia, dôchodca - dôchodcovia

V inštrumentáli plurálu je základnou príponou -ami.

Neživotné podstatné mená mužského rodu

Neživotné podstatné mená mužského rodu skloňujeme podľa vzorov dub a stroj.

Prečítajte si tiež: O stravovaní a zábave v histórii

Vzor dub

Podľa vzoru dub skloňujeme tie, ktoré sú zakončené na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku. V genitíve singuláru je variantná prípona -u - a. Prípona „u“ je po spoluhláskach h, ch, k, g. V lokáli singuláru je variantná prípona -e -u -i. Prípona „i“ je po r, l. V nominatíve plurálu všeobecné i vlastné, cudzieho pôvodu, životné, zvieracie zakončené na samohlásku: -i, -í, y, -e, -é, -ě, -ä, -ö, -ü : Verdi, Fándly, grizly, Goethe, Garibaldi, abbé, pony, kivi (nočný vták, žije iba na Novom Zélande, veľký je skoro ako sliepka, má dlhý zobák, nelieta) N kuli kuliovia Fándly Mikovíni, G z kuliho z kuliov z Fándlyho z Mikovíniho, D kulimu kuliom Fándlymu Mikovínimu, A kuliho kuliov Fándlyho Mikovíniho, L o kulim o kulioch o Fándlym o Mikovínim, I s kulim s kuliami s Fándlym s Mikovínim.

Medzi ďalšie príklady skloňovania podľa vzoru dub patria:

  • neživotné substantíva mužského rodu zakončené v nominatíve singuláru na tvrdé a obojaké spoluhlásky: plot, klobúk, vzduch, obed, hrad, film, proces, krk, Hamburg, Leopoldov…
  • niektoré pluráliá tantum: zálety, hody, fašiangy, dostihy, Kúty, Karpaty…
  • cudzie neživotné substantíva gréckeho a latinského pôvodu zakončené v nominatíve singuláru na -us, -os, -es: realizmus - realizmu, rytmus - rytmu, Sírius - Síria, pri mnohých substantívach sa koncové prípony neodsúvajú: trolejbus - trolejbusu, cirkus - cirkusu, pátos - pátosu, kolos - kolosu
  • v pluráli zvieracie substantíva, ktorých kmeň sa končí na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku: krt - krty, havran - havrany, sup - supy, páv - pávy…

V genitíve singuláru sú tvary s príponou -a a s príponou -u. Pádová prípona -a je najmä:

  • pri substantívach, ktoré javia nejakú súvislosť so životnými substantívami: a) slová odvodené rovnakými príponami ako životné substantíva (-ík, -ák/iak, -ok a zdrobnené substantíva s príponami -ík, -ek, -ček, -štek, -žtek, -ok): rýchlik - rýchlika, slovník - slovníka, padák - padáka, zemiak - zemiaka, rožok - rožka… b) osobné alebo zvieracie substantíva, ktorými sa označujú neživé veci: koníček - koníčka, Martin - Martina, kohútik - kohútika…
  • pri iných konkrétnych substantívach označujúcich jednotlivé predmety: kút - kúta, uzol - uzla, prst - prsta, granát - granáta, inkubátor - inkubátora…

Pádová prípona -u je najmä:

  • pri abstraktných substantívach: pozdrav - pozdravu, úkryt - úkrytu, vrh - vrhu, začiatok - začiatku, dotyk - dotyku…
  • pri zložených substantívach, ktorých druhá jednoslabičná časť je deverbatívna: ďalekohľad - ďalekohľadu, vodovod - vodovodu, vodopád - vodopádu, teplomer - u/a
  • pri látkových a hromadných substantívach: vosk - vosku, cukor - cukru, hmyz - hmyzu, ľud - ľudu, med - medu…, ! ale syr - syra, chlieb - chleba, ovos - ovsa.
  • pri nezdomácnených cudzích slovách: interval - intervalu, senát - senátu, festival - festivalu, sufix - sufixu, kódex - kódexu…
  • pri niektorých domácich slovách na rozdiel od tvarov genitívu singuláru substantív iných rodov: diel - dielu (ale dielo - diela), druh - druhu (ale druh - druha)
  • pri apelatívach zakončených na -m bez ohľadu na ich pôvod a pri niektorých iných domácich slovách: dom - domu, strom - stromu, vrch - vrchu, breh - brehu

Mnohé slová majú v genitíve singuláru dvojtvary: kaktus - kaktusa/u, trolejbus - trolejbusa/u, bok - boka/u, Alžír - Alžíra/u… Slovo kolok má v kolkárstve v genitíve singuláru tvar kolka, na listine kolku. Slovo rok má príponu -a vo výrazoch z roka na rok, vyše roka, pol roka. Inde sa používa tvar roku: z roku 1918, toho roku…

V lokáli singuláru je okrem základnej prípony -e aj prípona -u a -i. Prípona -u je: a) v slovách, ktorých kmeň sa končí na -k, -g, -ch, -h: bok - na boku, epilóg - v epilógu, prach - v prachu, roh - na rohu… b) v cudzích slovách zakončených na -ius, -eus: Sírius - na Síriu, Pireus - v Pireu

V lokáli singuláru majú príponu -i a v nominatíve a akuzatíve plurálu príponu -y prevzaté slová na -el a niektoré slová na -er (aj domáce), v ktorých -e- nie je pohyblivé, ďalej slová na -ér, väčšina slov na -ál, ako aj slová Alžír, klavír, apríl, jún, júl. akvarel - o akvareli - akvarely, apel, Brusel, duel, epitel, flanel, hotel, tunel, Izrael, karamel, model, naturel, pastel; cícer, éter, Gemer, poker, revolver, zeler; arzenál, ceremoniál, duál, chorál, inštrumentál, integrál, kapitál, kryštál, lokál, manuál, materiál, memoriál, metál, minerál, opál, originál, personál, piedestál, plurál, regál, rituál, signál, tribunál, vokál, žurnál; ateliér, buldozér, exteriér, interiér, likér, malér, štartér, transportér…

Pravidelne podľa vzoru dub sa v lokáli singuláru skloňujú slová na -ar, -ir, -yr, -ýr, -or, v ktorých - slová na -er s pohyblivým -e-: ker - na kre - kry - slová na -or s pohyblivým -o-: cukor - v cukre - cukry, vietor, víchor,

V genitíve plurálu je bežná prípona -ov: strom - stromov, dub - dubov. Pri vlastných pomnožných substantívach je typická nulová prípona, pričom posledná kmeňová slabika sa predlžuje: - slová zakončené na -any: Chynorany - Chynorian, Rudňany - Rudnian, Lipany - Lipian, Vojany - Voján… - slová s príponami -íky, -áky, -iaky: Topoľníky - Topoľník, Smrdáky - Smrdák, Diviaky - Diviak…

V inštrumentáli plurálu sú tvary s príponou -mi a s príponou -ami. Prípona -mi je: a)pri substantívach, ktorých kmeň sa končí na jednu spoluhlásku (okrem m): sad - sadmi, stĺp - stĺpmi, motúz - motúzmi… b) pri substantívach končiacich na x: sufix - sufixmi, index - indexmi c) pri substantívach, ktorých kmeň sa končí na skupinu zvučnej a šumovej spoluhlásky: parlament - parlamentmi, konsonant - konsonantmi, moment - momentmi

Prípona -ami je: a) pri substantívach, ktorých kmeň sa končí na spoluhlásku m: program - programami, dom - domami, rytmus - rytmami… b) pri substantívach s výsuvnými samohláskami e, o, i, á: gombíček - gombíčkami, následok - následkami, chrbát - chrbtami c) pri substantívach zakončených na -o: zajko - zajky - zajkami d) pri substantívach zakončených v nominatíve singuláru na -ius, -eus: skarabeus - skarabey (N. a A. pl.) - skarabeami e) pri niektorých

Vzor stroj

Podľa vzoru stroj sa skloňujú podstatné mená neživotné zakončené na mäkkú spoluhlásku. Variantné prípony sú v genitíve singuláru: -a, -u., + pomnožné zakončené na -e, + zvieracie v množnom čísle. Napríklad: D stroju strojom, A stroj stroje, L o stroji o strojoch, I so strojom so strojmi, s dňami, s dažďami.

Medzi ďalšie príklady patria:

  • neživotné substantíva mužského rodu zakončené v nominatíve singuláru na mäkké spoluhlásky: plášť, dážď, kmeň, Kriváň, rubeľ, Ipeľ, hostinec, Tisovec, lúč, bridž, flyš, guláš, rúž, nôž, Paríž, zdroj…
  • pomnožné podstatné mená: Ladce, Sliače, Tlmače, rezance, kríže…
  • niektoré neživotné substantíva zakončené v nominatíve singuláru na -r a -l: september, pulóver, púder, motocykel, nikel, artikel
  • slovo peniaz
  • v pluráli niektoré zvieracie substantíva, ktorých kmeň sa končí na mäkkú spoluhlásku: medveď - medvede, kôň - kone, jelene, mravce, hraboše, svište, mrože, papagáje…

Skloňovacie vzory podstatných mien ženského rodu

Podstatné mená ženského rodu sa skloňujú podľa vzorov žena, dlaň, kosť a gazdiná.

Vzor žena

(Text nedefinuje ako sa skloňuje vzor žena)

Vzor dlaň a kosť

Podľa vzoru dlaň a kosť sa skloňujú podstatné mená ženského rodu zakončené na spoluhlásku: hus - husi, kosť- kosti- sú to mäkké vzory, vždy píšeme „i“.

Vzor gazdiná

Podľa vzoru gazdiná sa skloňujú podstatné mená ženského rodu, ktoré sú odvodené od podstatných mien mužského rodu, ide vždy o pomenovanie osôb. Podľa tohto vzoru sa skloňujú slová: švagriná (švagor), ujčiná, stryná, kňažná, kráľovná, cisárovná, cárovná, šľachtičná, princezná, gazdinká, švagrinká, testiná(svokra), - toto sú všetky slová, ktoré sa podľa vzoru gazdiná skloňujú, nové slová sem nepribúdajú, je to neproduktívny typ (tesť, testiná, svokor, svokra, ujčiná - teta), dnes sa používajú skrátené tvary: gazdinka, švagrinka, strynka - vzor žena N gazdiná gazdiné, G z gazdinej z gazdín/ od strýn, kráľovien, od švagrín, D gazdinej gazdinám, A gazdinú gazdiné, L o gazdinej o gazdinách, I s gazdinou s gazdinami.

Podstatné mená pani a mať (mati, mater) majú nepravidelné skloňovanie. ženského rodu. Podst. m. pani sa skloňuje, iba keď stojí samostatne. N pani panie, G z panej z paní, D panej paniam, A paniu panie, L o panej o paniach, I s paňou s paniami. N mať, mati, mater matere, G z matere z materí, D materi materiam, A mať, mater matere, L o materi o materiach, I s materou s materami.

Skloňovacie vzory podstatných mien stredného rodu

Podstatné mená stredného rodu sa skloňujú podľa vzorov dievča, srdce, mesto, vysvedčenie.

Vzor mesto

Podľa vzoru mesto sa skloňujú mená stredného rodu zakončené na -um (gymnázium, múzeum, štúdium), -on epiteton N mesto mestá/chlapčiskovia, oči, oká, uši, uchá, G z mesta z miest - θ , z gymnázií, z rádií, z jabĺk, D mestu/chlapčiskovi mestám, A mesto mestá, L v meste/v oku/v nebi v mestách v bruchu, v Kongu, v publiku, I s mestom s mestami.

Skloňovanie slova EURO (mena zavedená od 1. 1. Podstatné mená stredného rodu zakončené na - um sa skloňujú podľa vzoru mesto, koncovka -um pri tom vypadáva: N mesto gymnázium mestá gymnáziá, G z mesta z gymnázia z miest z gymnázií, D mestu gymnáziu mestám gymnáziám, A mesto gymnázium mestá gymnáziá, L o meste o gymnáziu o mestách o gymnáziách, I s mestom s gymnáziom s mestami s gymnáziami.

Vzor srdce

Podľa vzoru srdce sa skloňujú mená stredného rodu zakončené na -e (more, pole), pomnožné zakončené na - ia/-a (prsia, pľúca) N srdce srdcia/líca, G zo srdca zo sŕdc - θ /z morí, polí, ojí, z líc, z pliec, vajec, z citosloviec, D srdcu srdciam/lícam, A srdce srdcia/líca, L o srdci o srdciach/lícach, I so srdcom so srdcami.

Vzor vysvedčenie

Podľa vzoru vysvedčenie sa skloňujú mená zakončené I s vysvedčením s vysvedčeniami

Vzor dievča

Podľa vzoru dievča skloňujeme: p. m. str. rodu zak.

Skloňovanie zvieracích podstatných mien

Podstatné mená, ktoré pomenúvajú zvieratá, sa v jednotnom čísle skloňujú podľa vzoru chlap a v množnom čísle podľa vzoru dub (slony, kohúty) alebo podľa vzoru stroj (medvede, jelene). pes, vlk, vták môžu mať v N. pl. Pekní vtáci pekné vtáky Dvaja psi (životné, ľudia, vrhli sa na mňa dvaja psi) dva psynarukovali poslední bažanti,(mladí vojaci) driečni sokoli (urastení mládenci) Na dvore sa bijú dvaja psi (bitkári). ale: Tí ľudia boli krutí ako psy. Vy ste takí pomalí slimáci, pyšní kohúti, falošní hadi, mladí bažanti, ťarbaví medvedi, smelí orli, leniví tuleni.

Používanie skrátených tvarov zámen

Nominálne slovné druhy - Ladislav Navrátil (2009): "Používanie skrátených tvarov (zámen) -ňho/-ň závisí od rodu a životnosti. V strednom rode sa používajú iba tvary s -ň: naň, doň, oň, poň, zaň (starať sa oň: o dieťa; nastúpiť doň: do auta; ísť si poň: po pero). V mužskom rode pri osobách sa používa tvar -ňho: naňho, doňho, oňho, poňho, zaňho (starať sa oňho: o syna; čakám naňho: na priateľa; choď poňho: po otca; schovaj sa zaňho: za brata). pán samostatne, má tvar v singulári D a L tvar: pánovi: Povedal to staršiemu pánovi. mená zakončené na -ea, -ua, -oa ( idea, Andrea, Nikaragua, Kórea, Odysea, orchidea, Lea, aloa, slov. názov, spisovný: aloa pravá, lat. žen. roduzakončené na -a, pred ktorým je mäkká spoluhláska (prémia, poézia, encyklopédia) večera pomnožné p. m. zakončené na -e, -ie ( husle, sane, Vianoce, Košice, dvere, konope, financie, reálie) cudzie p. m. zak. N ulica ulice, G z ulice ulíc, ruží, z večerí, D ulici, večeri uliciam, A ulicu ulice, L o ulici, po večeri o uliciach, I s ulicou s ulicami.