Slovenské poľnohospodárstvo čelí v súčasnosti viacerým výzvam, ktoré ovplyvňujú jeho konkurencieschopnosť a schopnosť zabezpečiť dostatok kvalitných potravín pre obyvateľov. Medzi tieto výzvy patrí roztrieštenosť pozemkového vlastníctva, zmena klimatických podmienok, nedostatok pracovnej sily a rastúce ceny vstupov. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z týchto problémov a na to, ako sa ich snaží riešiť štát a samotní poľnohospodári.
Novela zákona o pozemkových úpravách a jej ciele
Národná rada Slovenskej republiky schválila novelu zákona o pozemkových úpravách, ktorá má prispieť k zrýchleniu a zefektívneniu pozemkových úprav. Cieľom novely je odstrániť niektoré prekážky, ktoré bránili rýchlejšiemu usporiadaniu pozemkového vlastníctva a zabezpečiť lepšie podmienky pre poľnohospodárske hospodárenie.
Zmeny, ktoré prináša novela:
- Zánik pôvodných a vznik nových pozemkov: Novela explicitne vyjadruje skutočnosť, že nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o schválení projektu pozemkových úprav zanikajú pôvodné pozemky a vznikajú nové pozemky a s nimi súvisiace vecné práva.
- Opatrovník pre mŕtveho vlastníka: V prípade úmrtia vlastníka pozemku stanovuje novela opatrovníka, ktorý bude určený z okruhu blízkych osôb poručiteľa. Ak nebude možné splniť túto podmienku, za opatrovníka bude vyhlásená obec.
- Definícia trvalých porastov: Novela zavádza novú definíciu vlastného trvalého porastu a trvalého porastu na cudzom pozemku.
- Kvalifikačný predpoklad pre vedúcich projektov: Novela zavádza osobitný kvalifikačný predpoklad pre vedúcich projektov pozemkových úprav, ktorý bude možné získať skúškou pred skúšobnou komisiou, ktorú zriadi ministerstvo.
Ciele novely:
- Zrýchlenie procesov pozemkových úprav
- Zníženie nákladov na pozemkové úpravy
- Rozšírenie dôvodov na vykonanie pozemkových úprav
- Reakcia na zmenu klimatických podmienok zabezpečením zadržiavania vody v krajine
- Odstránenie nesúladu zákona o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, a súčasnej podoby zákona o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách.
Ministerstvo pôdohospodárstva si od týchto zmien sľubuje zrýchlenie procesov za nižšie náklady. Pripravuje aj zavedenie úplne nového registra užívacích vzťahov k pôde.
Pozemkové úpravy v praxi
Proces pozemkových úprav je komplexný a zdĺhavý. Podľa ministerstva pôdohospodárstva trvajú pozemkové úpravy v priemernom katastrálnom území zhruba päť rokov. Jednotlivé projekty sa skladajú z troch častí, pri komplexných pozemkových úpravách nasleduje ešte štvrtá časť - samotná realizácia spoločných zariadení a opatrení naplánovaných v projekte pozemkových úprav.
Vlastník je počas konania o pozemkových úpravách pravidelne informovaný o celom priebehu konania a dostáva do vlastných rúk tri najdôležitejšie dokumenty - výpis z registra pôvodného stavu, návrh zásad umiestnenia nových pozemkov a výpis z návrhu registra nového stavu, ktoré môže pripomienkovať.
Prečítajte si tiež: Rajčinová polievka z pretlaku
Sebestačnosť v produkcii potravín a jej význam
Otázka sebestačnosti v produkcii potravín je v súčasnosti veľmi aktuálna. Slovensko sa v minulosti vyznačovalo vysokou mierou sebestačnosti, transformácia poľnohospodárskej výroby však priniesla pokles v niektorých komoditách.
Príklady sebestačnosti v produkcii potravín:
- Cukor: Z dvoch súčasných cukrovarov máme takmer 100 % sebestačnosť.
- Zemiaky: Transformácia poľnohospodárskej výroby priniesla 40 % sebestačnosť.
- Hrozno a víno: Máme len 40 % sebestačnosť v produkcii hrozna, a teda aj vína.
Podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Marián Šolty nastolil otázky, či chceme, dokážeme, môžeme a smieme zaistiť sebestačnosť. Pýta sa, či je sebestačnosť zdôvodniteľná a potrebná, a či je obmedzená na jednu osobu, rodinu, produkujúcu potraviny, alebo aj na rodiny neprodukujúce potraviny.
Ovocinárstvo na Slovensku a jeho perspektívy
Ovocinárstvo má na Slovensku dlhú tradíciu a potenciál pre ďalší rozvoj. Podmienky na Slovensku pre pestovanie ovocia sú stále veľmi dobré, zmena klímy však prináša aj nové výzvy.
Výzvy ovocinárstva:
- Častejší výskyt krupobitia, víchríc, prívalových dažďov a období dlhšie trvajúceho sucha
- Nedostatok pracovnej sily
- Ekonomické tlaky na produkciu vzhľadovo bezchybného ovocia
Perspektívy ovocinárstva:
- Možnosť pestovať ovocie typické skôr pre juh Európy
- Uplatňovanie systému integrovanej ochrany rastlín
- Zvýšenie miery sebestačnosti v produkcii ovocia
Vypracovali sme Koncepciu rozvoja ovocinárskej výroby na Slovensku do roku 2027 s výhľadom do roku 2035. V tomto roku odhadujeme len v produkcii jabĺk okolo 30 až 35-tisíc ton. S čím nemôžeme byť vôbec spokojní je významný pokles výmery ovocných sadov, každý rok o 200 až 300 hektárov.
Zdražovanie potravín a jeho príčiny
Stúpajúca inflácia sa odráža prakticky na všetkých tovaroch, vrátane potravín. Výrobcovia potravín už nedokážu vyrovnávať rastúce náklady a množstvo z nich pristupuje k zdražovaniu.
Prečítajte si tiež: Kukurica a paradajkový pretlak v kuchyni
Príčiny zdražovania potravín:
- Stúpajúce ceny surovín (slnečnicový olej, kukurica, pšenica)
- Vyššie náklady v živočíšnej výrobe (kŕmne zmesi)
- Vyššie náklady na dopravu a spracovanie
- Vývoj na trhu s energiami
Problém majú aj dodávatelia do veľkých obchodných sietí, ktorým sa do zdražovania nechce, a preto stále vyjednávajú.
Územné plány obcí a ich význam pre stavebníkov
Stavebné pozemky sú vyznačené v územných plánoch obcí a miest, ktoré ich zverejňujú na svojich webových stránkach. Ak sa rozhodnete kúpiť pozemok, stavať rodinný dom alebo chatu, overte si ešte predtým, aké má zastupiteľstvo plány s využitím okolitého územia. Odpoveď vám dá územný plán.
Podľa zákona by sa mali územné plány aktualizovať každých päť rokov. Realita je však podľa architekta Buráka taká, že niekde sa aktualizujú aj každý rok.
Prečítajte si tiež: Využitie popraskaných paradajok v kuchyni