Mnohí záhradkári sa stretávajú s problémom, keď im zemiaky nekvitnú. Hoci kvety na zemiakoch sú pekné, ich absencia nemusí vždy znamenať zlú úrodu. V skutočnosti, niektoré odrody zemiakov ani nekvitnú a napriek tomu produkujú bohatú úrodu. Dôležité je vedieť, prečo sa tak deje a ako zabezpečiť, aby ste zo svojich zemiakov získali maximum.
Sadenie zemiakov koncom leta: Tajomstvo úspešnej úrody
Mnohí si myslia, že sadiť zemiaky koncom leta je bláznovstvo, no vôbec tomu tak nie je. Sadíme klasicky do zeme, do riadkov po cibuli, takto sme zvyknutí robiť to roky. A vždy máme bohatú úrodu, koncom októbra zberáme krásne zdravé zemiaky. A susedia sa nestačia diviť, že sa nám to vždy takto podarí. Tento rok sa chystajú sadiť aj oni, nie však do zeme, ale do slamy. To môže byť tiež veľmi zaujímavý nápad a určite stojí za vyskúšanie.
Ešte jeden dôvod, prečo sadiť zemiaky koncom leta - budete mať omnoho menší problém so škodcami. Takéto pestovanie je naozaj celkom bez starostí, len zasadíte a poznačíte v kalendári čas 60 dní! Základom je vybrať odrodu zemiakov, ktorá je veľmi skorá, skorá alebo stredne skorá. Takto máte istotu, že zemiaky môžete zberať 2x do roka. Ja odporúčam každému odrodu ADORA. Ide o zemiaky s výbornou chuťou, pestujú sa bez starostí a nech vás nemýli, že niekedy ani len nekvitnú. Odpočítajte si jednoducho 60 dní a zberajte, to je moja zaručená metóda. Inak nemusíte riešiť žiadne mandelínky, ani špeciálnu starostlivosť. Úrodu máte koncom októbra.
Odrody vhodné na sadenie v auguste
Ďalšie odrody vhodné na vysadanie ešte v auguste, odskúšané slovenskými záhradkármi:
- Carrera: Je vysokoúrodná veľmi skorá odroda zemiakov. Je varný typ AB. Vyznačuje sa veľkými oválnymi hľúzami so žltou šupkou a žltou farbou dužiny. Sadivo je potrebné sadiť o 3-4 cm hlbšie ako zvyčajne, pretože Carrera zakladá hľuzy pomerne plytko v pôde.
- Monika: Je to veľmi skorá odroda. Varný typ B, po uvarení je pevnej konzistencie a netmavne.
- Victoria: Výkonná odroda zemiakov typu Agria, ale s vyrovnanejšími hľúzami, ktoré neprerastajú a netrpia dutosťou. Oválne až dlhooválne hľuzy majú žltú šupku a žltú dužinu. VICTORIA je rezistentná voči rakovine zemiaka rase D1 háďatku zemiakovému Ro1,4. Je stredne náchylná na chrastavitosť a pleseň na vňati. Výborne sa skladuje.
- Talentine: Špeciálna luxusná šalátová odroda. Odroda má dlhú dobu dormancie a pred výsadbou sa odporúča sadivo pripraviť - zohriať.
Prečo zemiaky nekvitnú: Hlavné príčiny
Existuje niekoľko dôvodov, prečo zemiaky nemusia kvitnúť. Niektoré z nich súvisia s odrodou, iné s podmienkami pestovania.
Prečítajte si tiež: Ako správne zavárať džem: Trik s prevrátením
Genetika odrody
Niektoré odrody zemiakov sú šľachtené tak, aby produkovali hľuzy efektívnejšie než kvety. Tieto odrody často ani nevytvárajú kvety alebo ich vytvárajú len veľmi málo. Ak pestujete takúto odrodu, absencia kvetov by vás nemala znepokojovať.
Klimatické podmienky
Extrémne teploty, či už príliš vysoké alebo príliš nízke, môžu ovplyvniť kvitnutie zemiakov. Zemiaky preferujú mierne teploty a pri extrémnych výkyvoch sa môžu sústrediť na prežitie namiesto kvitnutia.
Nedostatok slnečného svetla
Zemiaky potrebujú dostatok slnečného svetla na optimálny rast a kvitnutie. Ak sú zemiaky vysadené v tieni, môžu mať nedostatok energie na tvorbu kvetov.
Nadmerné hnojenie dusíkom
Príliš veľa dusíka v pôde môže podporiť rast listov na úkor kvetov. Zemiaky potom investujú energiu do tvorby zelenej hmoty namiesto kvetov a hľúz.
Stresové faktory
Rôzne stresové faktory, ako napríklad sucho, choroby alebo škodcovia, môžu negatívne ovplyvniť kvitnutie zemiakov. Rastlina sa v takýchto prípadoch sústredí na prežitie a tvorba kvetov ide do úzadia.
Prečítajte si tiež: Benefity cestovín z červenej šošovice
Ako podporiť kvitnutie zemiakov (a úrodu)
Hoci absencia kvetov nemusí vždy znamenať problém, existujú kroky, ktoré môžete podniknúť na podporu kvitnutia a celkovej úrody zemiakov.
Výber vhodnej odrody
Ak chcete, aby vaše zemiaky kvitli, vyberte si odrodu, ktorá je známa svojím kvitnutím. Niektoré odrody sú na to náchylnejšie než iné.
Optimálne podmienky pestovania
Zabezpečte zemiakom dostatok slnečného svetla, mierne teploty a primeranú zálievku. Vyhnite sa extrémnym výkyvom počasia a zabezpečte dobrú drenáž pôdy.
Vyvážené hnojenie
Používajte hnojivo s vyváženým pomerom živín. Vyhnite sa nadmernému hnojeniu dusíkom a radšej sa zamerajte na hnojivá bohaté na fosfor a draslík, ktoré podporujú tvorbu kvetov a hľúz.
Ochrana pred stresom
Pravidelne kontrolujte zemiaky na prítomnosť chorôb a škodcov a včas zasahujte. Zabezpečte im dostatočnú zálievku, najmä v obdobiach sucha.
Prečítajte si tiež: Riziká konzumácie zeleného hovädzieho mäsa
Japonský trik s pilinami
Na prípravu prírodného hnojiva potrebujete trochu pilín, horúcu vodu a hlbokú nádobu alebo vedro. Začnite tým, že piliny nasypete do polovice nádoby. Celé to zalejte horúcou vodou, aby boli zakryté. Odstavte a počkajte, kým zmes vychladne. Po vychladnutí ju opatrne roztlačte, aby sa vytvorili malé kúsky. Prikryte uhorky pilinovým hnojivom v hrúbke asi 10 cm. Piliny sú skvelým materiálom na mulčovanie rastlín. Majú priaznivý vplyv na vlhkosť a tepelné vlastnosti pôdy.
Ďalšie tipy pre úspešné pestovanie zemiakov
- Striedanie plodín: Nestriedajte na rovnakom mieste zemiaky každý rok. Striedanie plodín pomáha predchádzať chorobám a škodcom. Tak, ako v prípade zeleniny, ani pri pestovaní ovocných stromov by ste na rovnaké miesto nemali sadiť ten istý druh. Znamená to, že ak odstránite starú jabloň, určite po nej znova nesaďte jabloň, ale radšej kôstkovinu. Úplne ideálne, ale, je, nájsť výpestku úplne nové miesto.
- Hĺbka výsadby: Významný vplyv na rodivosť má aj hĺbka vysadenia stromu. Vždy by ste mali dbať na to, aby miesto štepenia zostalo 10 až 15 cm nad povrchom pôdy. Príliš hlboká výsadba môže viesť k tomu, že naštepená odroda začne zakoreňovať sama a postupne preberá funkciu podpníka, čo nie je žiaduce.
- Pestovanie v slame: Tento rok sa chystajú sadiť aj oni, nie však do zeme, ale do slamy. To môže byť tiež veľmi zaujímavý nápad a určite stojí za vyskúšanie.
- Pripravte sadivo: Talentine - špeciálna luxusná šalátová odroda. Odroda má dlhú dobu dormancie a pred výsadbou sa odporúča sadivo pripraviť- zohriať.
Záhradnícka výroba: Ovocinárstvo, zeleninárstvo, kvetinárstvo a sadovníctvo
Záhradnícka výroba je intenzívny úsek rastlinnej výroby, ktorá sa spoločne so živočíšnou výrobou podieľa na vytvorení poľnohospodárskej výroby. Záhradnícka výroba sa delí na štyri odvetvia. Každé z týchto odvetví zahŕňa iný úsek výroby.
- Ovocinárstvo: Je špeciálne výrobné odvetvie v rámci záhradníckej výroby, ktoré zabezpečuje výrobu ovocinárskeho sadiva a ovocia. Vlastné ovocie (jablká, hrušky, marhule, slivky, višne, jahody a pod.) sa pestuje v ovocných sadoch. Sadenice ovocných rastlín produkujú ovocné škôlky. Ovocné škôlky sú miesta (firmy, podniky), kde sa rozmnožujú a pestujú ovocné rastliny. Ovocnou rastlinou z hľadiska typu rastliny môže byť strom (jabloň, orech a pod.), ker (ríbezľa, egreš), poloker (malina, černica) alebo bylina (jahoda).
- Zeleninárstvo: Je špeciálne výrobné odvetvie v rámci záhradníckej výroby, ktoré má za úlohu vypestovať dostatok zeleniny v čo najširšom sortimente a rovnomerne ňou zásobovať trh. Zelenina sa pestuje v skleníkoch (najčastejšie ako rýchlená zelenina), vo foliovníkoch, pareniskách alebo v poľných podmienkach (na poli). V jarnom období záhradnícke podniky realizujú aj predpestovanie priesad zelenín (sadeníc). Súčasťou zeleninárstva je aj zeleninárske semenárstvo (za účelom produkcie semien - osiva).
- Kvetinárstvo: Je špeciálne výrobné odvetvie v rámci záhradníckej výroby, ktoré sa zaoberá: rozmnožovaním a dopestovaním sadeníc kvetín pre ich ďalšiu výsadbu v rámci sadovníckych úprav; pestovaním kvetín (t. j. celých rastlín) používaných pri interiérovej výzdobe budov, domov a pod; rozmnožovaním a vypestovaním rezaných kvetov pre potreby viazačstva a aranžérstva a do predajní kvetinárstiev; kvetinárskym semenárstvom.
- Sadovníctvo: Je špeciálne výrobné odvetvie v rámci záhradníckej výroby, ktoré sa zaoberá: rozmnožovaním a pestovaním okrasných drevín a kvetín (trvaliek) potrebných pre výsadbu v sadovníckych úpravách (v okrasných škôlkach); plánovaním a projektovaním zelene a sadovníckych úprav; vlastnou realizáciou (budovaním) sadovníckych a krajinárskych úprav; údržbou sadovníckych a krajinárskych úprav (údržbou zelene).
Súčasťou záhradníckej výroby je okrem ovocinárstva, zeleninárstva, kvetinárstva, sadovníctva aj vinohradníctvo a vinárstvo.
Úlohy a význam záhradníckej výroby
Konzumovanie ovocia a zeleniny ako nositeľov vitamínov a ďalších cenných látok je vo výžive ľudí nezastupiteľné, a preto by sa mala aj naďalej zvyšovať ich spotreba. Racionálnej výžive zodpovedajúca spotreba ovocia (čerstvého i spracovaného) je asi 90 kg na obyvateľa za rok, zeleniny 120 kg na obyvateľa za rok. V roku 2012 bola na Slovensku celková spotreba ovocia nepriaznivo nízka - iba 52,1 kg na osobu a rok, čo v porovnaní s odporúčanými dávkami potravín 96,7 kg predstavovalo nižšiu spotrebu až o 46,1%. S konzumáciou zeleniny sme boli na tom lepšie, a to 100,9 kg na osobu a rok, čo predstavovalo o 21,1% nižšiu spotrebu v porovnaní s odporúčanými dávkami potravín 127,9 kg.
Ovocné stromy poskytujú nenahraditeľné OVOCIE, ktoré je základnou zložkou výživy človeka. Čerstvé ovocie je zdrojom monosacharidov, ktoré sú pre organizmus človeka ľahko stráviteľné a z hľadiska výživy ďaleko výhodnejšie než sacharóza obsiahnutá v mnohých produktoch potravinárskeho priemyslu. Ovocie je naviac chudobné na tuky, s výnimkou semien, ktoré sú konzumnou časťou pri škrupinovom ovocí. Obsah bielkovín je vyšší hlavne v plodoch drobného ovocia, kde však nepresahuje 1 %. Najnižší obsah bielkovín nachádzame v jablkách a hruškách (okolo 0,4 %). Dusíkaté látky sú sústredené predovšetkým v semenách. Obsah vody sa pohybuje v priemere na úrovni 75 - 90 %.
Surové, ale i spracované ovocie je nositeľom tzv. ochranných látok, ku ktorým zaraďujeme vitamíny a minerálne látky. Obsah jednotlivých vitamínov je v rôznych druhoch ovocia odlišný a v prípade niektorých je ovocie zanedbateľným zdrojom, alebo ich neobsahuje. V ovocí sa vyskytuje len obmedzený sortiment vitamínov skupiny B (tiamín, ergokalciferol, niacín, pyridoxín), a to najmä v orechoch. Významný je obsah vitamínu C (kyselina L-askorbová), ktorého najbohatším zdrojom sú šípky (podľa rôznych autorov 240 až 3000 mg%), rakytník rešetliakovitý (podľa Šimánka a kol. 1977, 350 - 1220 mg%), čierne ríbezle (96 - 400 mg%), drieň (100 - 200 mg%), jahody (33 - 105 mg%). Jablká obsahujú iba 4 - 10 mg% vitamínu C, iba pri niektorých odrodách dosahuje jeho obsah v plodoch hodnotu 30 - 40 mg%. Ovocie je tiež bohatým zdrojom provitamínu A (marhule, broskyne, rakytník rešetliakovitý, šípky). Z ďalších vitamínov je v ovocí cenný obsah vitamínu K, PP a E. Minerálne látky ovocia sa podieľajú na udržiavaní acidobázickej rovnováhy v organizme. Obsah minerálnych látok sa pohybuje v rozmedzí 0,24-1,16 % hmotnosti. Cenný z hľadiska výživy človeka je obsah vlákniny (napr. pektíny v jablkách a drobnom ovocí). Vláknina vďaka svojmu veľkému povrchu napomáha odstraňovanie škodlivín z tela.
Organické kyseliny sú zastúpené prevažne kyselinou jablčnou (najmä jadroviny, kôstkoviny, drienky, jarabiny). V niektorých odrodách hrušiek, v plodoch niektorých druhov drobného ovocia prevláda kyselina citrónová. Aromatické látky i farbivá obsiahnuté v ovocí podporujú chuť do jedla. Napriek cenným nutričným hodnotám a všeobecne priaznivému vplyvu ovocia na ľudský organizmus je spotreba ovocia u nás v porovnaní s odporúčanými dávkami (podľa niektorých autorov 100 - 150 kg ročne) výrazne nižšia (okolo 70 kg na obyvateľa za rok), kolísavá a vzhľadom na rastúce rozdiely v ekonomickej situácii rôznych vrstiev obyvateľstva sú rozdiely v spotrebe zapríčinené i zmenami cenových relácií potravín.
ZELENINA má vysokú biologickú hodnotu a preto je dôležitou súčasťou našej výživy. Obsahuje nerastné látky, vitamíny, tuky, cukry, málo kyselín a vodu. Z nerastných látok obsahuje najviac vápnika, fosforu, železa, draslíka a sodíka. Z vitamínov je najviac zastúpený provitamín A, vitamíny skupiny B a vitamín C, ktorý je nenahraditeľný, pretože prispieva k ochrane zdravia a kladne vplýva aj na pracovný výkon.
Aby zelenina spĺňala svoj ochranný účinok, musíme používať všetky druhy zeleniny v správnom pomere. Surová i tepelne upravená zelenina výborne dopĺňa mäsá, ryby, hydinu, divinu, vajcia, syry a pod. Okrem toho svojou výživnou vyváženosťou zabraňuje nežiadúcemu priberaniu. Vďaka svojmu zloženiu a širokému použitiu má dôležité miesto v racionálnej a diétnej výžive. Takmer všetka zelenina je energeticky chudobná, preto ju dopĺňame sýtym príkrmom. Zdravotníci odporúčajú minimálnu ročnú dávku na 1 obyvateľa vyše 100 kg zeleniny, čo je asi o 30 kg viac, ako ľudia v skutočnosti konzumujú.
Vplyv záhradníckej výroby na životné prostredie
S narastaním negatívnych vplyvov civilizácie na životné prostredie zvyšuje sa význam zelene na jeho ozdravenie, a tým aj význam záhradníckej výroby. Zeleň v pôsobení ovocných sadov alebo v sadovníckych objektoch, trávnatých či kvetinových plochách, svojou produkciou kyslíka a zachytávaním nečistôt ovplyvňuje klímu, chráni nám zdravie, umožňuje obývateľnosť krajiny, vytvára ochranné pásy a pod. Pomocou zelene sa rekreujeme a rozvíjame fyzické a duševné schopnosti. Zeleň pôsobí na rozvoj estetického cítenia, čo v konečnom dôsledku vedie k vytváraniu zdravšieho a krajšieho životného prostredia.
Poveternostné a klimatické činitele
Meteorológia a klimatológia - základné pojmy
- Ovzdušie: Vzduch, jeho zloženie a vlastnosti.
- Meteorológia: Je vedný odbor, ktorý študuje a vysvetľuje fyzikálne javy a deje prebiehajúce v ovzduší. Fyzikálny stav v atmosfére vyjadrujeme tzv. meteorologickými prvkami; k najdôležitejším z nich patrí tlak, teplota a vlhkosť vzduchu, zrážky, výpar, slnečný svit, oblačnosť, výška suchej pokrývky, vietor i elektrické, optické a akustické javy v ovzduší. Všetky meteorologické prvky navzájom súvisia. V každom okamihu a na každom mieste sú určitým spôsobom zoskupené a ako celok charakterizujú okamžitý stav, ktorý nazývame počasím.
- Počasie: Je dané stavom všetkých atmosferických javov pozorovaných na určitom mieste a v určitom krátkom časovom úseku alebo okamihu. Súbor všetkých prejavov počasia vyskytujúcich sa v danom mieste sa nazýva podnebie alebo klíma miesta.
- Podnebie: Je dlhodobý režim atmosférických dejov (počasia) určitého miesta alebo územia.
- Klimatológia: Je veda, ktorá sa zaoberá podnebnými podmienkami rozličných oblastí. Vysvetľuje zvláštnosti týchto miest a skúma všetky deje, ktoré majú vplyv na vytváranie klímy.
- Makroklíma: Klíma všetkých územných celkov.
- Mikroklíma: Chápeme ako klímu malého územia vo vnútri geografického celku; hovoríme napr. o mikroklíme poľa, svahu, porastu, koruny stromov, okraja lesa, brehu jazera, námestia v meste atd. Najvýraznejšiu mikroklímu pozorujeme v umele uzavretých priestoroch, ako sú skleníky, sklady, sýpky, stajne.
- Mezoklíma: Čiže miestna klíma sa vytvára na veľkých poliach, vo väčších lesných celkoch alebo okolo veľkých priemyselných závodov a pod.
Meteorológia a klimatológia zasahujú do najrozličnejších praktických i vedeckovýskumných odborov.
- Agrometeorológia: Sa zaoberá vzťahmi meteorológie a poľnohospodárstva a slúži potrebám rastlinnej výroby, živočíšnej výroby, poľnohospodárskych meliorácií, ochrany rastlín, využitiu mechanizačných prostriedkov a pod.
Záhradnícka výroba využíva poznatky odborov meteorológie a klimatológie pri riešení otázok rozmiestenia (rajonizácie) zeleninárskej a ovocinárskej výroby do miest s vhodnými klimatickými podmienkami, pri navrhovaní a zakladaní sadovníckych úprav a parkov i pri hodnotení vhodnosti druhov drevín pre dané podmienky. Využíva predpovede počasia pri výskyte jarných mrazíkov a možnej ochrane proti nim, pri vetraní väčších zasklených plôch a pri úpravách vnútorného vzduchu uzavretých objektov (ohrievanie, chladenie, zvlhčovanie, obohacovanie o C0, pritieňovanie alebo naopak, prisvetľovanie rastlín). Osobitnou činnosťou je uskladňovanie ovocia a zeleniny najmä v tzv. usmerňovaných atmosférach (klimatizované sklady).
Ovzdušie - atmosféra
Plynný obal zeme nazývame ovzduším alebo zemskou atmosférou. Atmosféra je zmes plynov, ktoré sa súhrnne označujú ako vzduch. Vo vzduchu, najmä v prízemnej vrstve, sú jeho trvalou súčasťou tekuté primiešaniny (kvapky vody) i tuhé (prach, kryštáliky ľadu alebo solí). Osobitnú primiešaninu tvorí aj premenlivé množstvo vodnej pary, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou vzduchu.
Čistý vzduch bez vodnej pary obsahuje najmä dusík, kyslík, argón a oxid uhličitý v určitom veľmi stálom percentuálnom zastúpení. Obsah C02 mierne kolíše v závislosti od blízkosti jeho zdrojov. Okrem základných zložiek obsahuje vzduch aj stopy niektorých ďalších plynov (neón, kryptón, xenón, vodík, ozón, oxidy dusíka).
Zastúpenie najdôležitejších plynov vo vzduchu je nasledujúce:
- Dusík: 78,08 %
- Kyslík: 20,95 %
- Argón: 0,93 %
- CO2: 0,035 %
Spodnú vrstvu atmosféry, siahajúcu v našich zemepisných šírkach do výšky asi 11 km, nazývame troposférou. Nad touto vrstvou leží tzv. Voľná atmosféra pozvoľne prechádza v medziplanetárny kozmický priestor. Najzávažnejšie fyzikálne deje dôležité pre vývoj počasia prebiehajú v troposfére.
Atmosféra alebo ovzdušie Zeme je plynový obal obklopujúci Zem. Nemá výraznú hornú hranicu (splýva s kozmickým priestorom) a otáča sa spolu so Zemou. Chráni nás pred škodlivým kozmickým žiarením, škodlivým slnečným žiarením a slnečným vetrom. Prebieha v nej tvorba počasia. Obsahuje vzduch, ktorý dýchame. Bez nej by nemohol existovať život.
Základné vrstvy atmosféry smerom od Zeme sú:
- Troposféra: Pre nás najvýznamnejšia časť, ktorá siaha na póloch do výšky približne 8 km, v miernych zemepisných šírkach do 10 km a v trópoch až do 18 km. Nachádza sa v nej až 80 % hmotnosti atmosféry a takmer všetka vodná para. Prebiehajú v nej všetky deje, ktoré vytvárajú počasie. Teplota v nej s výškou klesá v priemere o 0,7°C každých 100 metrov.
- Stratosféra: Siaha približne do výšky 50 km. V stratosfére sa nachádza ozón, ktorý je pre náš život nevyhnutný, lebo zachytáva ultrafialové žiarenie zo Slnka.
- Mezosféra: Približne do výšky 80 km. Teplota v nej prudko klesá až do mínus 100°C. Môžeme v nej pozorovať striebristé oblaky zložené s kryštálikov ľadu.
- Termosféra: Teplota v nej oproti mezosfére s výškou prudko rastie. Vzniká v nej polárna žiara a v nej môžeme pozorovať meteority. Taktiež sa v nej pohybujú umelé družice Zeme.
- Exosféra: Je to najvyššia a najredšia vrstva atmosféry. Nachádza sa v nej prevažne hélium a vodík, atmosférický tlak v nej postupne klesá až na nulu. Atmosféra tu plynule prechádza do medziplanetárneho priestoru.
Medzi základnými vrstvami sú tenké vrstvy, ktoré ich oddeľujú od seba. Sú to - tropopauza, stratopauza a mezopauza.
Zaujímavé v atmosfére je, že 99% hmoty atmosféry je pod výškou 30 km nad zemským povrchom a 50% pod 5,5 km. Najväčší význam pre meteorologické procesy má troposféra (do asi 8 km na póloch a do 18 km nad rovníkom), nad ktorou je mohutná inverzia alebo izotermia tropopauzy a stratosféry. Všetko nasvedčuje tomu, že spodná 1-3 km hraničná vrstva atmosféry je ešte významnejšia (prebiehajú tam turbulentné toky vlhkosti, tepla a hybnosti a je tam vyše 75% všetkej vodnej pary v atmosfére).
Znečisťovanie ovzdušia, exhaláty, ochrana a čistota ovzdušia
Pojmom znečisťovanie ovzdušia označujeme dej, pri ktorom sa vypúšťajú (vnášajú) znečisťujúce látky (emisie) do atmosféry. Znečistenie ovzdušia je stav, pri ktorom sú znečisťujúce látky (imisie) prítomné v atmosfére. Emisia je vypustenie alebo únik škodlivých látok do atmosféry. Môže byť prírodného alebo antropogénneho pôvodu. Imisia (obyčajne používané v množnom čísle) je samotná znečisťujúca látka. Imisie sa môžu hromadiť v pôde, vode alebo v organizmoch. V praxi sú imisiami ťažké kovy alebo iné znečisťujúce látky, ktoré sú uložené v životnom prostredí, napríklad pozdĺž ciest alebo v potravinovom reťazci.
Imisie sú výsledkom emisií - ich koncentrácia je konštantná a nižšia ako emisná koncentrácia. Imisie sa nachádzajú hlavne v blízkosti zemského povrchu (hlavne v mestách, kde sú pravidelne monitorované). Patria k nim aj spadnuté tuhé častice, tzv spad.
V ovzduší sú vždy obsiahnuté pevné častice rozličného pôvodu a rozmanitej veľkosti, ktoré veľmi zmenšujú priezračnosť vzduchu a zhoršujú dohľadnosť. Podľa pôvodu pevných častíc rozoznávame: kozmický prach, minerálny prach zemského pôvodu, organické častice, ako sú mikroorganizmy, spóry, peľ, úlomky rastlín, kryštáliky solí z morského príboja i kryštáliky ľadu.
Zdroje znečistenia sú veľmi rôznorodé, početné a môžeme ich deliť podľa rôznych kritérií. Napríklad podľa pôvodu sa delia na prirodzené a antropogénne (spôsobené ľudskou činnosťou). Zaujímavosťou je, že prevažná časť znečisťovania atmosféry pochádza z prirodzených zdrojov. Sopečné erupcie, vetrom naviaty prach, spŕšky morskej soli a emisie prchavých organických zlúčenín z rastlín…