Pohľad na krásne, dozrievajúce ovocie je odmenou pre každého záhradkára. Horší obraz nastane, keď sa pod stromom začnú hromadiť opadané, ešte nezrelé plody. Predčasné a samovoľné opadávanie ovocia vie potrápiť, no vo väčšine prípadov môžeme stromom jednoducho pomôcť. Stačí poznať základné príčiny a vedieť, ako reagovať. Tento článok sa zameriava na príčiny nedozrievania jabĺk a na to, ako predísť hnilobe plodov, s dôrazom na moníliovú hnilobu.
Príčiny Nedozrievania Ovocia
Svetová zdravotnícka organizácia odporúča konzumovať minimálne 400 g čerstvého ovocia a zeleniny denne. Avšak, niekedy sa stáva, že ovocie nedozrieva tak, ako by sme si predstavovali. Príčin nedozretia plodov môže byť viac.
Nevhodné Pestovateľské Podmienky
Jednou z hlavných príčin nedozrievania ovocia môžu byť nevhodné pestovateľské podmienky. To zahŕňa mikroklimatické podmienky, ktoré nemusia byť pre daný druh ovocia optimálne.
Nedostatok Slnečného Svetla
Slnečné svetlo je kľúčové pre proces dozrievania.
Nedostatok Vody a Živín
Voda a živiny sú ďalšími kľúčovými faktormi. Suché jarné obdobie spôsobuje, že strom nedokáže plody dostatočne zásobiť vlahou a živinami. Príznakmi nedostatku vody sú najmä skrútené, žltnúce a hnednúce listy, ktoré môžu dokonca predčasne opadať. V prípade týchto príznakov je nutné stromom zabezpečiť dostatočnú a pravidelnú závlahu. Neznamená to však, že ich musíte polievať denne. Omnoho účinnejšie je stromom dodať hlbokú zálievku raz za týždeň či dva, pričom dávka by mala byť výdatná - približne 20 až 30 litrov vody na jeden strom.
Prečítajte si tiež: Ako správne zavárať džem: Trik s prevrátením
Ak strom dostáva dosť vody a plodov na ňom nie je extrémne veľa, môže byť problémom nedostatok živín - konkrétne dusíka. Dusík podporuje rast a silu rastlín a platí to aj pre ovocné stromy. Preto ak vidíte, že plody padajú bez zjavnej príčiny, zvážte jemné prihnojenie dusíkatým hnojivom. Na druhej strane, nadmerné hnojenie dusíkom môže spôsobiť skoré opadávanie plodov. Niektorí záhradkári, túžiaci po veľkých a krásnych plodoch, môžu svoje stromy príliš prihnojovať. Stromy na nadbytok dusíka reagujú práve tým, že plody predčasne zhodia. Preto platí pravidlo: menej je niekedy viac. Optimálne je hnojiť maximálne dva až trikrát za sezónu a vyberať skôr komplexné hnojivá so správnym pomerom jednotlivých prvkov, než čisto dusíkaté.
Ak je koruna stromu plná ovocia a lístie sotva vidno, strom jednoducho nedokáže uživiť tak veľa plodov naraz. V takom prípade pomôže preriedenie - ručne odstráňte časť ovocia tak, aby tie zostávajúce mali medzi sebou odstup. Tie budú mať lepší prístup k živinám aj svetlu a budú mať šancu dorásť do plnej veľkosti. Podľa skúsených záhradkárov by sa v závislosti od druhu mal plodom stať len približne jeden z desiatich kvetov.
Častou príčinou opadu plodov býva sucho. Aj keď si to niekedy neuvedomujeme, aj ovocné stromy potrebujú pravidelnú zálievku - najmä počas horúcich a suchých dní. Tak ako zalejete paradajky alebo uhorky, nezabudnite ani na strom, ktorý v čase rastu plodov potrebuje dostatok vody, aby ich udržal.
Nedostatočné Prúdenie Vzduchu
Dostatočné prúdenie vzduchu je tiež dôležité.
Slabé Opelenie
Ďalším možným dôvodom je slabé opelenie - buď v dôsledku chýbajúcej partnerskej dreviny alebo slabej aktivity hmyzu. Mnoho ovocných stromov má totiž plody vďaka tvrdej práci včiel, ktoré prenášajú peľ z jednej kvetiny na druhú. Ak ale v záhrade alebo v sade nemáte z rôznych príčin dostatok hmyzu, dochádza len k nepatrnému opeleniu. Riešením, ako k stromom prilákať viac užitočného hmyzu, je výsadba kvetov, ktoré sú bohaté na nektár. Vhodnými opeľovačmi pre čerešne sú napríklad čerešňa ´KORDIA´ alebo ´RIVAN´. Samotná čerešňa ´BURLAT´ je dobrým opeľovačom pre ostatné odrody. Viac ako polovica odrôd čerešní je plodná. Kazdy kvet vytvori aj zaklad plodu, ale ked nie je opeleny, tak ho potom prirodzene zhodi.
Prečítajte si tiež: Benefity cestovín z červenej šošovice
Nepriaznivé Počasie
Tretím najčastejším dôvodom, ktorý ale, žiaľ, nie je úplne možné priamo ovplyvniť, sú prudké zmeny počasia.
Problémy s Plodmi
Praskanie Plodov
Praskanie plodov je vážny problém.
Hniloba Plodov
Hniloba plodov môže byť spôsobená rôznymi faktormi, vrátane nedostatku živín alebo invázie škodcov. Za opadom úrody môžu byť aj škodcovia, ktorí poškodzujú plody či listy. Preto sa pri zvýšenom opade oplatí prezrieť strom a hľadať známky ich prítomnosti. Ak zistíte, že strom napadol hmyz, siahnite po šetrných ekologických prípravkoch. Vyhnete sa tak agresívnej chémii a vaše plody zostanú bezpečné na konzumáciu.
Moníliová Hniloba: Hrozba pre Ovocné Stromy
Hnedé zhnité plody jabloní a sliviek s bielymi bodkami sústredenými do kruhu naznačujú, že stromy trpia moníliovou hnilobou. Ide o ochorenie, ktoré je typické vytváraním sústredených kruhov, spôsobujú ho huby z rodu Monilia. Prenikajú do plodov, ktoré boli poškodené škodcami alebo mechanicky (ľadovec). Vstupnou bránou pre spóry huby môžu byť napríklad požerky od lariev obaľovačov, ktoré spôsobujú červivosť plodov jednotlivých ovocných druhov. Mnohí pestovatelia sa v čase zberu musia potýkať so zhnitou úrodou, ktorú spôsobuje huba Monilinia fructigena, ktorá infikuje plody jabloní, hrušiek, sliviek, broskýň a iného ovocia.
Príznaky Moniliózy
Jablkový plod je pokrytý škvrnami, ktoré postupne tmavnú a zväčšujú sa. Škvrny sa spájajú do jednej veľkej hnedej škvrny pokrytej výraznými vyvýšenými kruhmi bielych spór. Jablká zmäknú a hnijú zvnútra. Plody opadnú alebo mumifikujú na konári. Po tom, čo sa na plode vytvorí hnedá hniloba, začne huba prerastať do krémových vankúšikov najčastejšie v sústredných kružniciach. Poškodené plody môžu opadnúť, ale často zostávajú visieť na stromoch, kde sa postupne vysušujú a scvrkávajú, čo vedie k ich mumifikácii. Napriek tomu, že sa zdá, že týmto procesom problém končí, opak je pravdou. Mumifikované plody totiž zostávajú zdrojom infekcie pre nasledujúcu sezónu.
Prečítajte si tiež: Riziká konzumácie zeleného hovädzieho mäsa
Kontrolné a Preventívne Opatrenia proti Monilióze
- Správne umiestnenie ovocných stromov: Vyberte vyvýšené a dobre vetrané miesta.
- Včasné tvarovanie a sanitárne prerezávanie jabloní: Zabezpečte osvetlenie korún a zlepšite priepustnosť vzduchu. Príliš hustá koruna strom vyčerpáva a vedie k nadmernému nasadeniu plodov, ktoré strom potom nezvládne uživiť. Presvetlená a vzdušná koruna prinesie menej, ale kvalitnejších plodov. Ak sa tento rok úroda už nepodarí zachrániť úplne, skúsení záhradníci radia pripraviť strom na ďalšiu sezónu - a to prerezaním.
- Starostlivosť o kmene stromov: Pravidelne uvoľňujte pôdu a hnojte stromy makro- a mikroelementmi.
- Pravidelná kontrola ovocných stromov: Zbierajte a spaľujte opadané lístie a napadnuté kvety, ako aj plody so známkami poškodenia. Okrem toho je potrebné najneskôr pri jarnom reze odstrániť z ovocných stromov všetko infikované zoschnuté ovocie - tzv. moníliové múmie, ktoré sú zdrojom infekcie najmä v jarnom období. Stromy treba pravidelne rezať a tým presvetľovať. Spod stromu treba zlikvidovať na jeseň aj všetko opadané lístie.
- Opatrná manipulácia pri zbere: Neskladujte jablká so známkami poškodenia. Poškodené ovocie nie je dobré skladovať.
- Chemická ochrana: Použiť možno prípravky Prolectus alebo Magnicur Quick, či Teldor 500 SC. Ideálne sú preventívne postreky v období vývoja plodov. Listové hnojivo s obsahom medi a zinku CuproTonic. Na ochranu pred moniliózou môžeme použiť aj Alginure, ktorý podporuje odolnosť rastlín proti napadnutiu hubovými chorobami. Postriekajte stromy prípravkami s obsahom medi skoro na jar a fungicídmi pred kvitnutím a mesiac pred zberom.
- Boj proti červivosti: Boj proti tejto chorobe spočíva v zásahom proti červivosti, teda proti obaľovačom. Ak plody nebudú poškodené, nepostihne ich ani moníliová hniloba.
Hoci je monilióza hubová choroba, zväčša sa sama od seba na plodoch nevyskytne. V podstate čaká, kým dôjde k ich mechanickému poškodeniu či už osami, obaľovačmi, inými škodcami, krupobitím alebo nešetrným zberom. Ak už zistíte, že plod je zasiahnutý moníliovou hnilobou, okamžite ho odstráňte zo stromu, zo zeme alebo na jeseň spod stromov vyhrabte opadané lístie. Monilióza je tiež obávanou chorobou pri skladovaní jabĺk a hrušiek. Ak počas zberu nebudete s plodmi zaobchádzať opatrne alebo ak uskladníte mechanicky poškodené, hnitie a tvorba krémových „vankúšikov“ sa čoskoro prejaví. Nechávate mumifikované plody na stromoch až do jari? Robíte veľkú chybu a nebezpečnú chorobu si nechávate v záhrade. Odborníci tvrdia, že priama chemická ochrana proti moníliovej hnilobe v záhradách zvyčajne nie je potrebná. Čo by ste však mali urobiť, je ochrana proti obaľovačom. Záleží na tom, kedy sa tento škodca začne rojiť. Presné termíny a podrobné informácie nájdete každý rok na stránkach ÚKSÚP. Odborníci z ÚKSÚP na základe účinnosti povolených prípravkov a lokality opäť stanovili vhodné termíny na ošetrenie stromov. Podobný časový rámec sa tak odohrával aj tento rok. Presné termíny na ošetrovanie ovocných stromov vydáva ÚKSÚP aj pre obaľovača slivkového a broskyňového.
Ďalšie Hrozby pre Jablone: Múčnatka a Chrastavitosť
Okrem moniliózy existujú aj ďalšie choroby, ktoré môžu ohroziť úrodu jabloní.
Múčnatka Jabloní
Múčnatka jablone - spôsobuje ju patogén - Podosphaera leucotricha - ide o múčnatý povlak tvorený hustou spleťou povrchového mycélia s konídiami. Hostiteľské rastliny sú jabloň, hruška, dula a mišpuľa.
Symptómy: Na jar krátko po vypučaní sa objavia príznaky napadnutia po primárnej infekcii z púčikov, kde prezimuje patogén vo forme mycélia. Z napadnutých púčikov listy predčasne rašia a sú rozstrapatené. Listy na oboch stranách majú biely múčnatý povlak. Napadnuté listy sú deformované a stáčajú sa smerom hore, neskoršie vädnú a zasychajú. Múčnaté povlaky sa objavia aj na mladých vetvičkách, ktoré zaostávajú v raste a sú deformované. Napadnuté letorasty potom postupne usýchajú. Patogén napáda aj kvety. Tie neskoršie usychajú a opadnú.
Metódy ochrany: Z preventívnych opatrení sa odporúča pestovať odolnejšie odrody. Tiež je potrebné odstraňovať napadnuté výhonky, alebo už výhonky s napadnutými púčikmi. V súčasnosti sa uplatňuje chemická ochrana. Používame fungicídne prípravky s rôznymi účinnými látkami. Vzhľadom k možnému vzniku rezistencie patogéna je nutné striedať prípravky s rôznými účinnými látkami so systémovým a kontaktným účinkom.. Prvé chem. ošetrenie sa robí pred kvitnutím, ďalšie hneď po odkvitnutí a podľa rastu letorastov a infekčného tlaku choroby sa ďalšie ošetrenia robia podľa potreby v 7-14 dňových intervaloch približne do polovice júla.
Ak pestujete odrody jabloní náchylné na múčnatku, musíte začať s preventívnymi postrekmi - podobne ako proti chrastavitosti - najneskôr tesne pred kvitnutím stromov. Tu však chemickú ochranu kombinujte s mechanickým odstraňovaním napadnutých listových ružíc a koncov výhonkov. Druhý postrek urobte ihneď po odkvitnutí, tretí o 10 až 14 dní neskôr.
Prípravky proti múčnatke: Domark 10 EC, Karathane LC, Kumulus WG, Sulikol K, Thiovit, Topas 100 EC.
Chrastavitosť Jabloní
Patogén: - Venturia inaequalis, konídiové štádium Fusicladium dentriticum. Hostiteľské rastliny - jabloň;
Symptómy: Patogén napáda listy, kvety, plody a výnimočne letorasty. Prvé symptómy sa tvoria na spodnej strane listu v podobe tmavých škvŕn, ktoré sa často prehliadnú. Postupne sa na vrchnej strane listu objaví zamatovohnedý povlak, dobre vyditeľný pri šikmom pohľade na list proti svetlu. Neskôr sa na listoch objavia ostro ohraničené, oválne, hnedočierne, 3-6 mm veľké škvrny. Napadnuté listy postupne hnednú, usychajú a predčasne opadávajú. Podobné škvrny sa tvoria aj na kvetoch. Na plodoch sa od začiatku júna objavujú malé, tmavo zafarbené škvrny. V dôsledku nerovnomerného rastu napadnutých a zdravých pletív dochádza k deformáciám a praskaniu plodov.
Metódy ochrany: Preventívne opatrenia - mechanické odstraňovanie napadnútych listov a vetvičiek. Účinnú ochranu proti infekciám spôsobených askospórami a konídiami poskytujú zatiaľ len fungicídy. Ochranu je možné vykonávať preventívne alebo kuratívne na základe sledovania priebehu infekcií. Pri preventívnej ochrane ošetrujeme priebežne počas celej doby nebezpečenstva vzniku infekcií, podľa lokality a podmienok, v intervaloch 7-14 dní. Pri kuratívnej ochrane sa prvý postrek vykonáva na jar po vypučaní, ak sú zrelé askospóry a všetky ostatné postreky sa riadia podľa signalizácie na základe priebehu počasia.
Posledné ošetrenie jadrovín proti chrastavitosti. V prípade daždivého počasia sa odporúča koncom augusta alebo začiatkom septembra urobiť ešte jedno ošetrenie zimných odrôd jabloní a hrušiek proti chrastavitosti. Toto ošetrenie je zvlášť dôležité pri hruškách, lebo vzniknuté chrastičky často osídľuje huba Trichothecium roseum. Na povrchu chrastičiek vytvára ružovkastý hubový povlak a spôsobuje odporne horkú chuť dužiny, ktorá je úplne znehodnotená a nekonzumovateľná.
Výživa Ovocných Rastlín: Základ Zdravého Rastu a Rodivosti
Všetky rastliny pre svoj rast a rodivosť potrebujú od jari do jesene určité množstvo základných živín a stopových prvkov, ktoré je potrebné rastlinám dodať do pôdy, alebo počas vegetácie ich aplikovať pomocou tekutých hnojív.
Význam Živín pre Rastliny
Každá pôda obsahuje určité množstvo prirodzených živín, ktoré sa po stáročia v našej pôde nachádzajú, avšak ovocné stromčeky, rastliny v každom roku odčerpávajú ich z pôdy, pričom zemina stráca výživné látky, ktoré sú potrebné pre úspešný rast a rodivosť následne pestovaných plodín. Rastliny pre nedostatok živín nám poskytujú stále slabšie úrody, pričom kvalita ovocia a zeleniny je každým rokom nižšia. Do záhradky je potrebné aplikovať všetky základné živiny a súčasne dodať aj stopové prvky. Nestačí používať len jednostranné hnojivá, ktoré obsahujú len dusík, pretože získame plody nadmerne veľké, ktoré obsahujú nežiaduce látky, ovocie a zelenina prehnojená dusíkom počas pestovania a uskladnenia podlieha hnilobe. Rastliny, ak majú nedostatok draslíka, mávajú často listy po okrajoch do hneda zaschnuté, odolnosť voči chorobám a škodcom je nízka. Fosfor je potrebný na dobré založenie a opelenie kvetov a takto by sme mohli pokračovať pri všetkých živinách, ktoré rastliny nevyhnutne potrebujú.
Ako Zistiť, Čo Chýba v Pôde?
Najlepšie je si urobiť pôdny rozbor, čím sa dozvieme, aké živiny sa v našej pôde nachádzajú, aké máme pôdne zloženie a na základe toho prispôsobíme dávky hnojív. V praxi, málokto z pestovateľov tieto rozbory má a každý z nás sa spolieha, že do pôdy zapracuje tie hnojivá, ktoré sú dostupné. Najmenšie chyby urobíme, ak do pôdy zapracujeme viaczložkové granulované hnojivá, ktoré obsahujú všetky základné živiny, doplnené o stopové prvky. K týmto hnojivám patrí, napr. NPK hnojivo, Cererit a pod., ktoré do pôdy je potrebné zapracovať každý rok na jar tak, aby ich využiteľnosť pre rastliny bola čo najvyššia. Ak tieto hnojivá rozhodíme na povrch pôdy v jesennom období alebo skoro v predjarí ich účinnosť je pre rastliny nízka. V jesennom období môžeme použiť len pomalšie pôsobiace hnojivá, ako je napr. superfosfát, draselná soľ, mletý vápenec a pod. Priemyselné viaczložkové hnojivá je najlepšie rozhodiť rovnomerne na pozemok na jar, pred pobránením pozemku, aby sa hnojivá dostali do pôdy a ich využiteľnosť bola čo najvyššia.
Stavebné Prvky
Základným prvkom všetkých organických látok je uhlík. Rastliny ho prijímajú prevažne z ovzdušia vo forme C02. Tvorí asi 45 % organických látok v sušine.
Organické látky obsahujú aj vodík. Rastliny ho prijímajú najmä z vody. Pretože je chemicky veľmi aktívny, uplatňuje sa v oxidačno-redukčných procesoch.
Kyslík tvorí časť organických zlúčenín a vody. Rastliny ho vylučujú pri fotosyntéze a spotrebúvajú pri dýchaní. Zlučovaním kyslíka s ostatnými látkami získavajú rastliny energiu potrebnú na život.
Dusík je dôležitou zložkou bielkovín. Rastliny ho prijímajú z pôdy vo forme solí. Na dusík sú najbohatšie rozmnožovacie orgány rastlín. Pri nedostatku dusíka rastliny blednú, žltnú, nerastú, nasadzujú málo kvetov, a tým aj plodov.
Fosfor sa v tele rastlín vyskytuje najmä vo forme organických zlúčenín. Veľké množstvo fosforu majú najmä delivé meristematické pletivá, kvety a semená. Je stavebnou zložkou zložitejších bielkovín bunkového jadra. V pôde podporuje mikrobiálnu činnosť a rozklad organických látok. Pri nedostatku fosforu rastliny málo kvitnú, kvety sa nedostatočne rozvíjajú a skoro odumierajú.
Draslík je prítomný v hľuzách, mladých pletivách a semenách. Významný je pri látkových premenách. Zvyšuje odolnosť rastlín proti mrazu, suchu a chorobám. Veľa draslíka spotrebujú rastliny, ktoré hromadia zásoby glycidov, napr. repa, zemiaky, kukurica, vinič hroznorodý. Pri nedostatku draslíka rastliny žltnú, na listoch sa vytvárajú hnedé škvrny, listy zasýchajú. Novonarastené listy sú malé.
Vápnik sa v rastlinách väčšinou viaže v nerozpustnej forme a vyskytuje sa v bunkových blanách. Má zásadný význam pri neutralizácii kyselín vznikajúcich počas metabolizmu rastlín. Spevňuje podporné pletivá. Pomerne veľa ho obsahujú listy rastlín. Pri nižších rastlinách inkrustuje ako uhličitan vápenatý bunkové steny.
Síra je v rastlinách súčasťou bielkovín a je prítomná v rozličných siliciach. Najviac síry obsahuje kvet. Nedostatok síry spôsobuje v tele rastlín nahromadenie nerozpustných dusíkatých zlúčenín a sacharidov. Tým sa spomaľuje rast, listy blednú a rastliny zakrpatievajú.
Horčík je nevyhnutný pri energetických premenách v bunke. Je zložkou chlorofylu. Podporuje príjem fosforu a tvorí protiváhu vápnika a draslíka. Pri nedostatku horčíka listy blednú, žltnú, vznikajú hnedé škvrny. Bunkové jadrá a chloroplasty sú znetvorené.
Železo má katalytický účinok predovšetkým pri tvorbe chlorofylu. Pôdy obsahujú dostatok železa, aj keď vo forme zle rozpustných zlúčenín. Najviac železa je v listoch. Jeho nedostatok spôsobuje blednutie listov čiže chlorózu.
Meď je súčasťou niektorých enzýmov a podporuje tvorbu vitamínov. Jej nedostatok (napr. pri ovse] sa prejavuje tým, že metliny majú hluché kvety.
Mangán pôsobí ako katalyzátor pri tvorbe chlorofylov. Jeho príjem sťažuje zásaditá reakcia pôdy.
Zinok potrebujú na rast predovšetkým kvasinky a huby.
Bór ovplyvňuje vodný režim, tvorbu kvetov a plodov i delenie buniek. Ak je v pôde nedostatok bóru, cukrová repa trpí srdiečkovou hnilobou, pri marhuliach nastáva rozpad kambia a lyka.
Chlór zvyšuje napučiavanie základnej cytoplazmy, čím sa zvyšuje osmotický tlak buniek. To zapríčiňuje zníženie transpirácie a zlepšenie vodného režimu rastlín. Pri nadbytku chlóru sa ruší účinok draslíka pri výmene cukrov, rastliny strácajú chlorofyl a znižuje sa ich fotosyntéza. Obsah chlóru v rastlinách pomerne kolíše. Pri nadbytku v pôde ho popol rastlín obsahuje až 30 %.
Sodík môže dopĺňať funkciu draslíka, pokiaľ ide o udržiavanie aktivity koloidných látok v základnej cytoplazme.
Obsah kremíka v rastlinách stúpa s vekom rastlinných orgánov. Dodáva pevnosť bunkovým stenám. Pri obilninách tvorí až 50 % popola. Popol vyfajčenej časti cigarety drží predovšetkým na kremičitej kostre.
Molybdén je nevyhnutný na asimiláciu dusíka nitrogénnymi baktériami a na celkovú redukciu nitrátov. Reakcia rastlín na nedostatok molybdénu je rovnaká ako na nedostatok dusíka.
Príjem Živín Rastlinami
Živý organizmus z vonkajšieho sveta neustále prijíma rozličné látky a do svojho okolia vylučuje produkty, ktoré vznikli v jeho tele. Tento proces voláme látkovou výmenou, ktorá je základným prejavom každej živej hmoty. Látková výmena podmieňuje vzájomné ovplyvňovanie živého organizmu s okolitým prostredím a živých organizmov medzi sebou. Zastavenie látkovej výmeny znamená zánik života - smrť.
Rastliny prijímajú minerálne látky tak koreňovou sústavou, ako aj nadzemnými orgánmi. Rastliny môžu biogénne prvky z pôdy prijímať len vo forme iónov. Disociáciu minerálnych látok na ióny umožňuje v prírode najrozšírenejšie rozpúšťadlo - voda.
Prijímanie Živín Koreňmi Rastlín
Zabezpečovanie správnej koreňovej výživy rastlín spolu s používaním kvalitného osiva výkonných kultivarov je najúčinnejšou cestou na zvyšovanie úrovne rastlinnej výroby. Hlavnou úlohou koreňovej sústavy je zásobovať rastliny vodou, živinami a upevňovať ich v pôde. Okrem toho plní aj funkciu zásobných orgánov. Rastliny prijímajú z pôdy vodu a živiny takmer výlučne koreňovými vláskami. Korene rastlín prijímajú z pôdy aj C02. Z pozorovaní vyplýva, že rastliny prijímajú živiny viacerými spôsobmi. Časť živín a iných látok {i škodlivých) z pôdy vniká do koreňov rastlín samovoľne difúziou a osmotickými silami najmä pôsobením transpirácie. Tento spôsob príjmu živín bez účasti rastliny je pasívny príjem.
Čím má pôda väčší a kvalitnejší sorpčný komplex a čím je biologicky aktívnejšia, tým lepšie udržiava vhodné zloženie živného roztoku.